15.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 351/45

—

prístup k úverom,

—

prístup k rizikovému kapitálu,

—

prístup na kapitálové trhy.

—

program pre konkurencieschopnosť a inováciu (CIP),

—

príspevky EIB na úvery pre MSP,

—

fondy politiky súdržnosti,

—

finančný nástroj s rozdelením rizika v rámci 7. rámcového programu.

—

regulačné opatrenia,

—

finančné opatrenia na zlepšenie poskytovania úverov a prístupu k rizikovému kapitálu v celej EÚ,

—

opatrenia na zlepšenie prostredia pre MSP.

4.1.1

EHSV podporuje zavedenie harmonizovaného režimu cezhraničných operácií fondov rizikového kapitálu. Návrh je chvályhodný, keďže pravdepodobne odstráni nedostatky na trhu vďaka vytvoreniu európskeho povolenia, ktoré umožní fondom rizikového kapitálu v EÚ uvádzať na trh svoje finančné produkty a získavať kapitál v rámci celej Európy. EHSV sa vo svojich predchádzajúcich stanoviskách už niekoľkokrát vyjadril k rizikovému kapitálu (4) a žiada Komisiu, aby tieto pripomienky vzala do úvahy.

4.1.2

EHSV dôrazne podporuje štúdiu o vzťahu medzi prudenciálnou reguláciou a investíciami do rizikového kapitálu poskytovanými bankami a poisťovňami, ktorú Komisia vypracuje v roku 2012. Štúdia by mala zhodnotiť, či tieto nástroje vytvárajú oligopol veľkých medzinárodných bánk alebo či sa musia v strednodobom alebo dlhodobom horizonte zmeniť.

4.1.3

Keďže väčšina MSP sú malé podniky (s menej ako 10 zamestnancami), EHSV vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť mikrofondom s rizikovým kapitálom. Tieto fondy investujú do podnikov, ktorých projekty nie sú dostatočne atraktívne pre tradičných investorov rizikového kapitálu, ale sú príliš veľké alebo riskantné, aby pritiahli kapitál z tradičných úverových zdrojov. Posilňujú kapitálový základ podniku a rozvíjajú obchodné zručnosti podnikateľa využívaním inštruktážnych metód v priebehu investičného obdobia (5). Výbor vyzýva členské štáty, aby navrhli nástroje, akými sú napríklad špecifické daňové opatrenia, ktoré by mohli podnietiť rozvoj týchto fondov s cieľom vyplniť medzeru na finančnom trhu.

4.2.1

Výbor víta návrhy Komisie o daňových reformách pre cezhraničné investície rizikového kapitálu. Zároveň žiada Komisiu a členské štáty, aby navrhli jasné opatrenia proti vyhýbaniu sa plateniu daní a daňovým únikom.

4.2.2

Vyriešiť treba aj daňové prekážky cezhraničným transakciám a Komisia by mala tiež zabezpečiť, aby členské štáty podporovali daňové reformy svojich systémov financovania MSP.

4.2.3

Osvedčené postupy, ktoré sa využívajú v niektorých členských štátoch, by sa mali preskúmať, rozšíriť v celej EÚ a sprostredkovať malým a stredným podnikom (6). V mnohých krajinách sú už zavedené balíky daňových stimulov. Príkladom môže byť flámska časť Belgicka, ktorá pred pár rokmi zaviedla pôžičku „win-win-loan“ (pôžička výhodná pre obe strany), ktorá spočíva v tom, že jednotlivci môžu požičiavať MSP a získať tým daňovú úľavu. Ďalším dobrým príkladom je holandský systém známy ako „Tante Agaath loan“ (pôžička od tety Agáty) (7).

4.2.4

Daňové úľavy, ako ustanovuje francúzsky zákon ISF PME (8), môžu byť takisto skutočným prínosom pre rýchlo rastúce MSP. EHSV podporuje takéto mechanizmy pokiaľ je výška daňovej úľavy primeraná a neovplyvňuje negatívne príspevky do iných rovnako dôležitých sektorov.

4.3.1

EHSV podporuje predložený návrh na modernizáciu štátnej pomoci s cieľom zjednodušiť súčasné pravidlá štátnej pomoci pre MSP. Berie na vedomie, že Komisia v záujme dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020 preskúma všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách a niekoľko usmernení v oblasti štátnej pomoci vrátane usmernení o rizikovom kapitále. EHSV žiada o zlepšenie, zjednodušenie a objasnenie týchto pravidiel. Výbor vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že štátna pomoc sa bude využívať len na riešenie zlyhaní trhu.

4.4.1

EHSV víta skutočnosť, že smernica o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID) navrhuje rozvoj homogénnych rastových trhov MSP a zvýšenie ich atraktivity pre investorov vďaka označeniu „rastový trh MSP“. EHSV však navrhuje (9), aby sa zaviedli špecifické ustanovenia a opatrenia, ktoré umožnia jeho účinnú a efektívnu implementáciu.

4.5.1

Výbor vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zredukovali pravidlá účtovníctva a záťaž v súvislosti s predkladaním správ kótovanými MSP v Európe. Výbor oceňuje skutočnosť, že Komisia predložila návrh smernice, ktorou sa zjednodušujú a menia účtovné smernice, ako aj návrh revízie smernice o transparentnosti. EHSV pripomína Komisii, aby zohľadnila jeho dve stanoviská zo začiatku roka 2012 (10) a nazdáva sa, že MSP musia uvoľniť zdroje na investície do vlastného podnikania s cieľom dosiahnuť ďalší rast.

4.6.1

EÚ musí naďalej zastávať poprednú pozíciu pri implementácii medzinárodne dohodnutých reforiem finančných právnych predpisov. EHSV však poukazuje na to, že viaceré kapitálové požiadavky pri implementácii dohody Bazilej III v EÚ, ktoré nadobúdajú účinnosť a o ktorých sa v súčasnosti diskutuje (CRD IV/CRR), môžu malým a stredným podnikom spôsobiť rôzne problémy (11).

4.6.2

EHSV podporuje úsilie európskych inštitúcií o zvýšenie odolnosti finančného systému s cieľom predchádzať budúcim krízam. Väčšia regulácia finančných trhov však nesmie byť na úkor financovania malých a stredných podnikov. EHSV v plnej miere podporuje tzv. Karasovu správu, ktorú schválil Európsky parlament v máji 2012 a ktorá je ďalším krokom správnym smerom k rozumnej a realizovateľnej implementácii pravidiel pre kapitálové požiadavky v rámci dohody Bazilej III v EÚ.

4.6.3

EHSV berie na vedomie, že Komisia bude konzultovať Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) do 24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti novej smernice (CRD IV) a EBA vypracuje správu o poskytovaní úverov MSP a fyzickým osobám. Výbor nalieha na Komisiu, aby sa plne zapojila do preskúmania rizikovej váhy tým, že sa vyjadrí k správe, ktorá má byť zaslaná Rade a Európskemu parlamentu.

4.7.1

Komisia predpokladá, že táto smernica bude implementovaná do 16. mája 2013. EHSV nalieha na členské štáty, aby zabezpečili, že MSP budú môcť tento systém využívať už skôr. Tiež je veľmi dôležité, aby Komisia monitorovala včasnú implementáciu tejto smernice vo všetkých členských štátoch. Komisia musí ďalej veľmi dôsledne sledovať spôsob, akým členské štáty implementujú článok 4 ods. 5, ktorý im umožňuje predĺžiť postup overovania až na 30 dní za predpokladu, že to nebude veľmi nespravodlivé voči veriteľovi. Komisia by mala dôsledne monitorovať členské štáty, aby im zabránila využiť tento článok na umelé oneskorenie platby, najmä vzhľadom na to, že termíny na vykonanie platieb verejnými orgánmi majú významný vplyv na peňažný tok a riadenie likvidity MSP.

4.7.2

EHSV vyzýva európske inštitúcie, aby išli príkladom a platili svojim veriteľom načas a nespôsobovali im zbytočnú administratívnu a finančnú záťaž.

4.8.1

EHSV víta návrh nariadenia Európskej komisie o európskych fondoch sociálneho podnikania a pripomína Komisii, že zlepšenie prístupu k adekvátnemu kapitálu pre sociálne podniky musí byť medzi hlavnými bodmi agendy. EHSV vyjadril svoj postoj (12) k tejto problematike začiatkom roka 2012. Jednou z výziev je potreba odmerať a informovať o sociálnom vplyve portfóliových podnikov a ich vplyve na spoločnosť. EHSV odporúča vypracovanie spoločnej štúdie na úrovni EÚ s cieľom vytvoriť kritériá a ukazovatele na riešenie takýchto problémov. Výbor pripomína Komisii, že takéto fondy môžu byť len jedným z mnohých potrebných finančných nástrojov, ktoré ešte treba vytvoriť.

4.8.2

EHSV tiež vyzýva členské štáty, aby zlepšili uznávanie rôznych foriem sociálnych podnikov. Ak by boli tieto podniky viac uznávané, znížila by sa ich riziková váha pre úvery, ktorý sú im poskytované a neboli by už v tejto oblasti znevýhodnené v porovnaní s tradičnými podnikmi.

6.1.1

EHSV víta návrh na zlepšenie informácií poskytovaných finančným sprostredkovateľom a na nabádanie bánk a iných finančných inštitúcií, aby poskytovali svojim klientom všetky potrebné informácie s cieľom pomôcť im získať financovanie. EHSV tiež považuje za dôležité podporiť vzdelávanie MSP v oblasti financovania. Výbor dôrazne nabáda členské štáty, aby sa do tejto činnosti zapojili tým, že v úzkej spolupráci s organizáciami MSP vytvoria pre takéto podniky špecifické programy zamerané na investičnú pripravenosť.

6.1.2

Jedným z hlavných problémov pre veľkú väčšinu MSP je prístup k špeciálne prispôsobenému poradenstvu. EHSV podporuje podstatu a úlohu Európskej siete podnikov, nazdáva sa však, že jej potenciál by sa mal naplno využiť (15). EHSV preto navrhuje posilnenie kapacity Európskej siete podnikov v oblasti finančného poradenstva. Zdôrazňuje však, že organizácie MSP musia byť tiež úzko zapojené do tejto kampane, ktorá musí byť prispôsobená tak, aby zdôrazňovala rozmanitosť MSP.

6.2.1

Výbor poukazuje na to, že Komisia sa už touto problematikou zaoberala (prístup MSP k finančným prieskumom a finančný index MSP). Víta návrh Komisie na užšiu spoluprácu s bankovými federáciami a získavanie rád od iných inštitúcií (ECB, EBA). EHSV odporúča zapojiť aj organizácie MSP a inštitúcie na úrovni členských štátov. EHSV ľutuje, že akčný plán sa nezmieňuje o posilnení spolupráce s medzinárodnými organizáciami, ako je OECD, s cieľom získať údaje a vypracovať štatistiky (16) o prístupe k financovaniu

6.3.1

Čisto kvantitatívne ratingové modely často nie sú vhodné na hodnotenie MSP, pretože sú príliš prísne. Používanie kvalitatívnych faktorov spolu s bežnou kvantitatívnou analýzou je viac ako vítané. Banky by preto mohli zvážiť vyváženie svojich bodovacích metód na hodnotenie bonity MSP, pričom by ponechali vhodný priestor aj pre bankovníctvo založené na osobnom styku. Túto otázku treba riešiť prostredníctvom výmeny osvedčených postupov. EHSV ľutuje, že niektoré banky majú tendenciu skôr upúšťať od tejto myšlienky ako ju presadzovať.

6.4.1

EHSV považuje za dôležité vytvoriť prepojenie medzi podnikateľskými anjelmi a fondmi rizikového kapitálu pôsobiacimi v počiatočnom štádiu a fondmi rizikového kapitálu v neskoršom štádiu s cieľom zabezpečiť solídny reťazec financovania inovácií. Okrem toho by sa mali dôrazne podporovať iniciatívy na podporu intenzívnejšieho dialógu medzi podnikateľskými anjelmi, fondmi rizikového kapitálu a miestnymi podnikateľmi.

6.4.2

Mali by sa preskúmať a implementovať inovatívne prístupy k rizikovému financovaniu. Jedným z takýchto prístupov je kolektívne financovanie, pri ktorom občania, nie banky alebo špecialisti, investujú do MSP prostredníctvom on-line platforiem a nie trhu s cennými papiermi.

6.4.3

Posilniť by sa mali špecificky prispôsobené formy hybridného kapitálu (17), ktoré obsahujú prvky grantov, vlastného a úverového kapitálu (napríklad úvery s rozdelením zisku), pretože lepšie vyhovujú MSP v počiatočnom štádiu ako aj v priebehu ich životného cyklu.

7.1.1

Malo by sa pouvažovať o vytvorení takého rámca, pri ktorom by sa mohlo stimulovať poskytovanie úverov peňažnými ústavmi, ktorých činnosť sa opiera o filozofiu spoločného znášania rizík a deľby ziskov, keďže to pre MSP môže byť určite prínosom. Komisia by mala dôkladne preskúmať jav, akým je participatívne bankovníctvo. EHSV by ocenil, keby Komisia vypracovala zelenú knihu ako základ pre spustenie diskusie o participatívnom bankovníctve na európskej úrovni. Jednotlivé iniciatívy, ktoré prijali krajiny ako Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko a Malta sú pozitívne, môžu však brániť ďalšej integrácii finančných služieb v rámci EÚ. Okrem toho vzniká riziko, že jednotlivými nekoordinovanými iniciatívami sa nedosiahne najúčinnejší výsledok, aký by mohol priniesť tento typ financovania, t. j. napríklad rozdelenie rizika, rozdelenie zisku a sociálny prístup k financovaniu. Podpora mikrofinancovania so špecifickými investičnými pravidlami odvolávajúcimi sa na islamské financovanie by takisto mohla podnietiť rast nových podnikateľských aktivít a zároveň prispieť k boju proti chudobe v niektorých regiónoch. V tejto súvislosti by Komisia mala vypracovať oznámenie, ktoré by sa zaoberalo otázkou alternatívnych metód financovania a ich podpory s cieľom zabezpečiť, aby sa tieto metódy mohli rozvíjať v rovnakých podmienkach ako ostatné metódy financovania (napr. konvenčné financovanie).

7.1.2

EHSV berie na vedomie, že Komisia preskúmala prácu sprostredkovateľov úverov a výsledky, ktoré dosiahli, ako aj problémy MSP pri snahe o získanie financovania úveru (18). EHSV vyzýva všetky členské štáty, aby vytvorili takúto funkciu s cieľom zlepšiť transparentnosť v procese poskytovania úverov. Výbor poukazuje na to, že článok 145 ods. 4 smernice o kapitálových požiadavkách (CRD III) a článok 418 ods. 4 navrhovaného nariadenia o kapitálových požiadavkách (CRD IV) obsahujú ustanovenia, ktoré MSP umožňujú požiadať banky, aby ich informovali o ich ratingu a hodnotení. Je dôležité v plnej miere vykonávať tieto ustanovenia v praxi.

7.1.3

Pokiaľ ide o hospodársku súťaž v bankovom sektore, EHSV žiada Komisiu preskúmať stav a zabezpečiť, aby v bankovom sektore zameranom na finančné produkty pre MSP bola dostatočná hospodárska súťaž v členských štátoch, a takisto medzi jednotlivými štátmi. Vyskytuje sa napríklad problém financovania straty (pozri nižšie), a zároveň sadzby za prečerpanie bankového účtu pre malé podniky sú naďalej veľmi vysoké napriek tomu, že úroky ECB za refinancovanie sú na historicky nízkej úrovni. Veľké spoločnosti môžu využiť alternatívy (ako sú priame úvery), ale malé podniky tieto produkty využívať nemôžu.

7.1.4

Financovanie straty: v mnohých členských štátoch účtujú banky podnikom poplatky za splatenie úverov pred stanoveným termínom. Vždy keď sa úver splatí skôr, ako je uvedené v zmluve, banka si účtuje takzvaný poplatok za financovanie straty s cieľom získať kompenzáciu za to, že bude možno musieť reinvestovať peniaze za nižší úrok ako úrok, ktorý by dostala, ak by úver nebol splatený skôr, ako sa očakávalo.

7.1.5

Problémom však je, že tieto poplatky na financovanie straty sú často dosť vysoké. Tieto poplatky často nie sú veľmi jasne vysvetlené v zmluve, ktorá sa vzťahuje aj na budúcnosť, rovnako ako zatiaľ neznáme úrokové sadzby. Podnikom sa vzhľadom na tieto skutočnosti len veľmi ťažko odhadujú prípadné poplatky na financovanie straty v prípade predčasného splatenia. Poniky si však neuvedomujú dokonca ani povinnosť zaplatiť poplatok na financovanie straty.

7.1.6

Banky preto musia poskytovať jasnejšie informácie o takýchto poplatkoch ešte predtým, ako sa podpíše zmluva o poskytnutí úveru. Výška poplatku na financovanie straty by zároveň mala byť obmedzená a primeraná.

7.2.1

EHSV je za vytvorenie jednotnej viacjazyčnej on-line databázy rôznych zdrojov financovania, do ktorej budú začlenené európske, národné a regionálne opatrenia na zjednodušenie prístupu MSP k financovaniu. Výbor vyzýva Komisiu, aby distribuovala praktickú príručku (19), ktorú vypracovala a ktorá obsahuje informácie o možnostiach prístupu k 50 mld. EUR z verejných financií v 27 členských štátoch.

7.2.2

EHSV sa nazdáva, že v súvislosti s programom Horizont 2020 je na čo najlepšie využitie inovačného potenciálu MSP potrebný špecificky vyčlenený rozpočet vo výške 15 % z celkových prostriedkov pridelených na tento program a jednotná riadiaca štruktúra. Pokiaľ ide o postup, treba zlepšiť finančné a administratívne otázky. Napríklad mnohé MSP zapojené do výskumu financovaného zo zdrojov EÚ stále čelia značným problémom súvisiacim s DPH vo svojich krajinách, keď sa zapájajú do projektov. Veľmi často ide o jednu z hlavných prekážok pre tých, ktorý sa naozaj zapájajú už od začiatku. Vo všetkých členských štátoch by sa mali implementovať jasné predpisy, ktoré zbavujú MSP tejto záťaže. DPH by mala byť pri projektoch financovaných EÚ návratná za každých okolností.