11.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 165/7

—

so zreteľom na článok 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 14 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa, najmä na jeho články 23, 28 a 29,

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1720/2006/ES z 15. novembra 2006, ktorým sa ustanovuje akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Efektívnosť a rovnosť v európskych systémoch vzdelávania a odbornej prípravy (KOM(2006)0481),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Mládež v pohybe: Iniciatíva zameraná na aktivizovanie potenciálu mladých ľudí smerom k inteligentnému a udržateľnému rastu pre všetkých v Európskej únii (KOM(2010)0477),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Boj proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky: kľúčový príspevok k stratégii Európa 2020 (KOM(2011)0018),

—

so zreteľom na návrh Komisie na odporúčanie Rady o politikách na zníženie počtu prípadov predčasného ukončenia školskej dochádzky (KOM(2011)0019),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve: zabezpečenie optimálneho začiatku pre všetky naše deti vo svete budúcnosti (KOM(2011)0066),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (KOM(2011)0173),

—

so zreteľom na závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 21. novembra 2008, o príprave mladých ľudí na 21. storočie: agenda pre európsku spoluprácu v školstve (2),

—

so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) (3),

—

so zreteľom na závery Rady z 26. novembra 2009 o vzdelávaní detí z migračného prostredia (4),

—

so zreteľom na závery Rady z 11. mája 2010 o sociálnom rozmere vzdelávania a odbornej prípravy (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 1. februára 2007 o diskriminácii mladých žien a dievčat v oblasti vzdelávania (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2008 o európskej stratégii v oblasti práv dieťaťa (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. septembra 2008 o zlepšovaní kvality vzdelávania učiteľov (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2010 o kľúčových kompetenciách pre meniaci sa svet: realizácia pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010 (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2010 o stratégii EÚ pre mládež – investovanie a posilnenie postavenia mládeže (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o vzdelávaní v ranom detstve v Európskej únii (12),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0363/2011),

A.

keďže mladí ľudia musia mať široké spektrum vedomostí a zručností nevyhnutných pre ich intelektuálny a sociálny rozvoj vrátane schopnosti efektívne komunikovať, pracovať v tíme, riešiť problémy a kriticky vyhodnocovať informácie, aby sa mohli plne podieľať na živote spoločnosti a uspokojivo sa rozvíjať ako jednotlivci a ako občania,

B.

keďže vzdelávanie mladých ľudí prispieva okrem iného k hodnotám, ako sú ich osobný rozvoj, lepšia sociálna integrácia a väčší zmysel pre zodpovednosť a iniciatívu,

C.

keďže miera predčasného ukončenia školskej dochádzky je rôzna v jednotlivých členských štátoch EÚ, ako aj mestách a regiónoch a sociálno-hospodárskych kategóriách obyvateľstva, a vplýva na ňu množstvo zložitých faktorov,

D.

keďže jedným z piatich hlavných cieľov stratégie Európa 2020 je znížiť podiel osôb, ktoré predčasne končia školskú dochádzku, pod 10 % a zvýšiť podiel mladých ľudí s vysokoškolským vzdelaním alebo rovnocennou úrovňou vzdelania aspoň na 40 %,

E.

keďže v roku 2003 členské štáty schválili cieľ 10 %, ale iba siedmim z nich sa podarilo toto kritérium splniť, a keďže v roku 2009 bola priemerná miera predčasného ukončenia školskej dochádzky 14,4 %,

F.

keďže napriek stálemu poklesu miery predčasného ukončenia školskej dochádzky v poslednom desaťročí má väčšina členských štátov stále rozdrobený a neadekvátne koordinovaný prístup k riešeniu tohto problému,

G.

keďže 24,1 % zo všetkých pätnásťročných v rámci členských štátov má nízku čitateľskú gramotnosť,

H.

keďže čítanie je nevyhnutným základným nástrojom všetkých mladých ľudí na dosiahnutie pokroku vo všetkých školských predmetoch a na ich začlenenie do sveta práce, na porozumenie informáciám a ich analýzu, na správnu komunikáciu a na účasť v kultúrnych činnostiach a keďže je preto nutné zaviesť osobitné opatrenia na nápravu nedostatkov v oblasti čítania,

I.

keďže predčasné ukončenie školskej dochádzky má vážne dôsledky na sociálnu súdržnosť EÚ a nielen na hospodársky rast, európsku kvalifikačnú základňu a sociálnu stabilitu, pretože poškodzuje kariérne možnosti, zdravie a blaho mladých ľudí, pričom nízka úroveň vzdelania je tiež hlavnou príčinou chudoby a zlého zdravotného stavu,

J.

keďže predčasné ukončenie školskej dochádzky prispieva ako hlavný faktor k nezamestnanosti, chudobe a sociálnemu vylúčeniu,

1.

zdôrazňuje, že základy budúceho vzdelávania a blaha dieťaťa sa kladú v prvých rokoch detstva a môžu pomôcť vštepiť myšlienku celoživotného vzdelávania, teda v období, počas ktorého je nutné podporovať otvorenosť ducha, učenie sa jazykov a vytváranie sociálnych väzieb, čo sú základné devízy v spoločnosti zajtrajška, a to s cieľom uľahčiť začleňovanie dieťaťa do školského aj sociálneho prostredia už od raného veku a bojovať tak proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky; opakuje výzvu zo svojho uznesenia o vzdelávaní v ranom detstve v Európskej únii, aby sa vytvoril európsky rámec pre vzdelávanie a opatrovateľské služby v ranom veku, a to už od najnižšieho veku, pričom je potrebné rozvíjať najmä bezplatné verejné služby jaslí a opatrovateľské služby;

2.

konštatuje, že predčasné ukončenie školskej dochádzky je zvlášť výrazné u detí z chudobného a znevýhodneného prostredia a u detí z rodín migrantov a že je často späté s chudobou a sociálnym vylúčením;

3.

navrhuje jazykovú podporu pre žiakov z prostredia migrantov;

4.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné prijať opatrenia, ktoré umožnia deťom z rómskej komunity a deťom bez dokladov prístup ku vzdelaniu;

5.

konštatuje, že 20 % rómskych detí nie je vôbec zapísaných do školy a 30 % ukončuje školskú dochádzku predčasne; zdôrazňuje, že hoci predčasné ukončenie školskej dochádzky je vo všeobecnosti bežnejšie u chlapcov než u dievčat, v prípade tradičných rómskych komunít existuje osobitná situácia, keď z dôvodu svadieb v ranom veku k predčasnému ukončeniu školskej dochádzky dochádza častejšie u mladých rómskych dievčat a v nižšom veku (okolo 12. – 13. roku) než u chlapcov (okolo 14. – 15. roku); konštatuje, že v prípade tradičných rómskych komunít sú potrebné dodatočné pozitívne opatrenia na prekonanie predčasného ukončenia školskej dochádzky, ktoré vzniká v dôsledku týchto škodlivých tradičných zvykov;

6.

konštatuje, že neúčinné politiky v oblasti vyváženia pracovného a osobného života zvyšujú počet prípadov predčasného ukončenia školskej dochádzky a akademických neúspechov vo všeobecnosti a že je potrebné vystupňovať úsilie na zlepšenie týchto politík;

7.

berie na vedomie existenciu medzigeneračného cyklu, t. j. silnú tendenciu, že deti rodičov s predčasne ukončenou školskou dochádzkou samy predčasne končia školskú dochádzku; zdôrazňuje, že rodinná štruktúra má výrazný vplyv na schopnosť a motiváciu detí uspieť v škole;

8.

konštatuje, že pokiaľ ide o starostlivosť v ranom detstve, úloha rodiny a úzke vzťahy medzi deťmi a ich rodičmi majú počas prvých rokov života zásadný význam pre dobré začlenenie do školského prostredia;

9.

varuje pred dôsledkami osobitných porúch učenia a s nimi súvisiacich problémov, ktoré zvyšujú riziko predčasného ukončenia školskej dochádzky v prípade detí, ktoré nimi trpia;

10.

nabáda členské štáty, aby deťom s poruchami učenia zabezpečovali aktivity mimo učebných osnov a mimoškolské aktivity v záujme rozvoja ich kľúčových zručností, ktoré sú na trhu práce zjavne potrebné;

11.

konštatuje, že predčasné ukončenie školskej dochádzky môže mať škodlivý vplyv na prístup ku kvalitnému celoživotnému vzdelávaniu;

12.

v tejto súvislosti upozorňuje na štúdie programu pre medzinárodné posudzovanie študentov (PISA) OECD, v ktorých sa uvádza, že pri študentoch vo vzdelávacích systémoch s nižším stupňom vertikálnej a horizontálnej diferenciácie je menšia pravdepodobnosť, že budú opakovať ročník alebo ich vylúčia zo školy; zdôrazňuje zistenie OECD, že študenti zo sociálne znevýhodneného prostredia najčastejšie opakujú ročník alebo sú vylúčení zo školy;

13.

zdôrazňuje zistenie OECD, že skorý výber študentov pre rôzne vzdelávacie dráhy zvyšuje sociálno-hospodársku nerovnosť v oblasti vzdelávacích príležitostí bez toho, že by to prinieslo akékoľvek zlepšenie priemernej výkonnosti daných vzdelávacích systémov;

14.

v tejto súvislosti upozorňuje na zistenie OECD, podľa ktorého má na komparatívnu výkonnosť školských systémov v rámci štúdií PISA negatívny vplyv presúvanie študentov z jednej školy na inú pre slabé výsledky, problémy so správaním alebo osobitné poruchy učenia a delenie študentov vo všetkých predmetoch na základe schopností;

15.

v tejto súvislosti poukazuje na to, že podľa OECD sú sociálno-hospodársky znevýhodnení študenti často znevýhodnení dvojnásobne, pretože chodia do škôl, ktoré sa vyznačujú rôznymi druhmi sociálno-hospodárskeho znevýhodnenia a v ktorých je menší počet učiteľov a s nižšou kvalifikáciou;

16.

konštatuje, že rovnosť príležitostí a možnosť výberu vo vzdelávaní, ako aj prístup ku kvalitnému vzdelávaniu pre jednotlivcov akéhokoľvek sociálneho, etnického či náboženského pôvodu – bez ohľadu na ich pohlavie alebo zdravotné postihnutie – má zásadný význam pri vytváraní spravodlivejšej, vyváženejšej a inkluzívnejšej spoločnosti, ktorá je činorodá, inovatívna a súdržná; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu verejných služieb;

17.

konštatuje, že školské vzdelávanie je jeden z najlepších spôsobov ako zabezpečiť, aby každý dostal rovnakú šancu uspieť a príležitosť nadobudnúť znalosti a zručnosti, ktoré mu umožnia začleniť sa do sveta práce, a tak prerušiť medzigeneračný cyklus; vyzýva na lepšiu koordináciu ponuky vzdelávacej podpory, na zvýšenie jej prístupnosti a na rozšírenie poskytovania sociálnych služieb a rodinnej pomoci;

18.

požaduje individuálny a inkluzívny prístup k vzdelávaniu začínajúci od raného školského vzdelávania a ranej školskej starostlivosti, čo v prípade potreby zahŕňa aj cielenú pomoc jednotlivcom, ktorým hrozí predčasné ukončenie školskej dochádzky, a to najmä pre deti a mládež so zdravotným postihnutím;

19.

žiada, aby sa vyvinulo väčšie úsilie o to, aby tento individuálny prístup umožnil osobitným spôsobom sa venovať žiakom, ktorí majú poruchy učenia spôsobené dyslexiou, dyspraxiou a dyskalkúliou alebo ktorí majú problémy s nedostatkom pozornosti alebo hyperaktivitou;

20.

konštatuje, že problémy vedúce k predčasnému ukončeniu školskej dochádzky majú často korene mimo školy a že je potrebné ich odhaliť a riešiť;

21.

navrhuje stredným a odborným školám zriadiť poradenské služby oddelené od učiteľského personálu s cieľom umožniť študentom, ktorí majú problémy, aby sa o nich mohli dôverne porozprávať; zdôrazňuje, že pracovníci poskytujúci poradenstvo musia mať primeranú odbornú prípravu, a preto sú potrebné zariadenia na priebežnú odbornú prípravu pre osobitné zručnosti;

22.

žiada, aby sa ťažkosti, ktoré sa objavujú pri učení, riešili už v ranom štádiu, a navrhuje zavedenie účinných mechanizmov včasného varovania a následných opatrení, aby sa zabránilo vystupňovaniu problémov; poukazuje na to, že na dosiahnutie tohto cieľa je rozhodujúca mnohostranná komunikácia a užšia spolupráca medzi školou, rodičmi a vedúcimi predstaviteľmi komunity, ako aj miestne siete podpory s prípadným zapojením školských sprostredkovateľov;

23.

domnieva sa, že je vhodné zaviesť poradenské služby pre rodičov, a to so zreteľom na to, aký vplyv má rodina na vzdelanostný a sociálny vývoj žiakov;

24.

zdôrazňuje, že neúspechy detí a mladých ľudí sú často spôsobené neprimeranosťou obsahu školskej výučby vzhľadom na životné potreby detí a ich sociálne podmienené záujmy; pripomína, že príliš strnulý a jednotný charakter vzdelávacieho systému sťažuje individualizáciu práce so žiakom a bráni prepojeniu školskej výučby s každodennými potrebami;

25.

zasadzuje sa o lepšie poradenstvo v oblasti budúceho povolania a kvalitné programy zamerané na pracovnú prax, ako aj kultúrne a vzdelávacie návštevy a výmeny zabezpečované školou vrátane predstavenia podnikania, aby sa študentom priblížil svet práce a aby sa im umožnilo rozhodovať sa o povolaní so znalosťou veci; zdôrazňuje, že poradcovia v oblasti kariéry musia dostať primeranú a priebežnú odbornú prípravu, aby mohli aktívne pristupovať k osobám, ktoré by mohli predčasne ukončiť školskú dochádzku;

26.

uznáva, že je potrebné zaviesť rozhodné politiky zamerané na začlenenie žiakov s poruchami zmyslového vnímania do bežných škôl, a vyzýva členské štáty, aby skončili s politikami založenými na oddelenom osobitnom vzdelávaní;

27.

opakuje kľúčovú úlohu dobrovoľníctva ako faktoru sociálnej integrácie a vyzýva členské štáty, aby čo najviac zovšeobecnili tzv. európsku dobrovoľnícku službu ako faktor osobného, vzdelávacieho a odborného rozvoja;

28.

odporúča, aby sa v školách vytvorili poradenské programy s cieľom umožniť žiakom kontakt predovšetkým s bývalými žiakmi, a tak zabezpečiť výmenu informácií o rôznych možnostiach štúdia a kariéry;

29.

uznáva, že opakovanie ročníka môže osoby so slabými výsledkami negatívne poznamenať a nevedie nevyhnutne k lepším výsledkom; zdôrazňuje, že obmedzenie opakovania ročníka v členských štátoch, v ktorých sa hojne využíva, a jeho nahradenie individuálnou pružnou podporou je účinnejším spôsobom riešenia predčasného ukončenia školskej dochádzky;

30.

poukazuje na skutočnosť, že informačné a komunikačné technológie (IKT) môžu mať v rámci štruktúrovaných podmienok vyučovania pozitívny vplyv a môžu podporovať motiváciu a učenie sa; navrhuje, aby členské štáty podporovali a posilňovali prístup žiakov k IKT od prvých rokov školského vzdelávania a aby vytvorili programy odbornej prípravy pre učiteľov;

31.

konštatuje, že sociálny a finančný tlak na znevýhodnené rodiny môže študentov nútiť, aby predčasne zanechali školu a vstúpili na trh práce s cieľom doplniť rodinné prostriedky; vyzýva členské štáty, aby zvážili zavedenie systému finančnej podpory v závislosti od finančnej situácie dotknutých osôb pre tých, ktorí ju potrebujú, s cieľom bojovať proti tomuto problému; vyzýva ich, aby finančne pomáhali rodičom, ktorí venujú svojim deťom lásku a čas v prvých rokoch ich života a zabezpečujú spoločnosti prínos v budúcnosti, pričom takto investujú do ľudského kapitálu, ktorý je veľmi často podhodnotený;

32.

navrhuje zavedenie ďalších redistribučných opatrení, ako je bezplatné poskytovanie školskej stravy, učebníc a nevyhnutného športového náčinia, aby sa znížili dôsledky sociálnej nerovnosti a zároveň sa bojovalo proti nebezpečenstvu stigmatizácie týchto žiakov;

33.

upozorňuje na potrebu ponúknuť dodatočnú podporu žiakom so zdravotným postihnutím s cieľom znížiť riziko predčasného ukončenia školskej dochádzky a zabezpečiť im primerané vzdelanie;

34.

zdôrazňuje zásadný význam systémov štátneho vzdelávania najvyššej kvality, v ktorých je učenie sa bezplatné a prístupné každému a ktoré sa uskutočňuje v bezpečnom a priaznivom prostredí;

35.

vyzýva na vyvinutie osobitného úsilia s cieľom zabrániť šikanovaniu a násiliu na školách a bojovať proti tomuto javu;

36.

pripomína význam zvyšovania počtu žiakov, ktorí ukončia prvú časť stredoškolského vzdelávania, čo podporí nadobudnutie základných zručností;

37.

zdôrazňuje, že subjektov, ktoré môžu bojovať proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky, je mnoho: zdôrazňuje, že sú to nielen rodičia a všetky vzdelávacie subjekty, ale aj verejné orgány, celoštátne aj miestne, a vyzýva na užšiu spoluprácu medzi všetkými týmito subjektmi i miestnymi zdravotnými a sociálnymi službami; poznamenáva, že tzv. spoločný prístup môže dotknutým osobám účinne pomôcť prekonať viacnásobné prekážky pri dosahovaní úspechu vo vzdelávaní a zamestnaní; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam príspevkov na štúdium, vďaka ktorým deti zo znevýhodneného prostredia môžu mať rovnaké príležitosti ako ostatné deti;

38.

nabáda členské štáty, aby pripravili opatrenia na boj proti stereotypom existujúcim v najviac znevýhodnených socio-kultúrnych prostrediach, ktoré spôsobujú ich predčasnú orientáciu na krátkodobú odbornú prípravu bez ohľadu na školské výsledky ich detí;

39.

navrhuje, aby stratégie v oblasti predčasného ukončenia školskej dochádzky vychádzali z analýzy hlavných príčin predčasného ukončenia školskej dochádzky, ktorú uskutočnia príslušné orgány na miestnej a regionálnej úrovni a ktorá bude zahŕňať rozličné skupiny žiakov, škôl, regiónov a obcí;

40.

trvá na tom, že je potrebné posilniť osobitnú väzbu, ktorá spája rodičov s deťmi, keďže je veľmi dôležitá pre rozvoj a budúcu rovnováhu detí a pre dobrý priebeh ich školského vzdelávania; zdôrazňuje, že starostlivosť o malé deti prináša spoločnosti pridanú hodnotu a umožňuje znížiť náklady, ktoré vznikajú v dôsledku páchania trestných činov mladistvými, kriminality, depresie a iných problémov spôsobených stratou stability, ktorá vedie deti k tomu, že zanechajú školu;

41.

zdôrazňuje, že do diskusie o príprave a uskutočňovaní politík a programov v oblasti predčasného ukončenia školskej dochádzky sa musia zapojiť mladí ľudia, a to aj tí, ktorí ukončili školskú dochádzku predčasne; konštatuje, že aktívne zapojenie študentov, napríklad prostredníctvom študentských rád, ich môže motivovať tým, že zlepší ich pocit začlenenia do diskusií, ktoré sa týkajú ich vlastného akademického úspechu;

42.

zdôrazňuje, že je potrebné dôkladne zanalyzovať účinnosť súčasných vnútroštátnych stratégií, aby sme mali k dispozícii informácie, ktoré možno použiť na výmenu skúseností a najlepších postupov medzi členskými štátmi;

43.

navrhuje, aby členské štáty urobili rodičov zodpovednými za vzdelávanie ich detí až do zavŕšenia 18. roku života, aby sa tak povinná školská dochádzka predĺžila o dva roky zo 16. na 18. rok života dieťaťa alebo aby bola ukončená stredoškolským vzdelaním;

44.

uznáva, že môže byť ťažké zmapovať všetky zásahy, ktoré v členských štátoch poskytujú rôzne subjekty, malo by sa to však podporovať v záujme výmeny osvedčených postupov; zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie týchto rozmanitých služieb na úrovni EÚ i v rámci členských štátov medzi celoštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi;

45.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili a rozvíjali politiky, ktoré by umožnili včasné odhalenie tých osôb, u ktorých je najväčšia pravdepodobnosť, že predčasne ukončia školskú dochádzku;

46.

konštatuje, že cielené poskytovanie kvalitného vzdelania a kvalitnej starostlivosti v ranom detstve dobre vyškolenými odborníkmi vedie k zníženiu miery predčasného ukončenia školskej dochádzky;

47.

vyzýva členské štáty, aby investovali do odbornej prípravy učiteľov a kvalifikovaných pracovníkov, a to v predškolskom i povinnom vzdelávaní, a aby pravidelne revidovali a aktualizovali vzdelávacie systémy a programy s cieľom priebežne rozvíjať zručnosti vyučujúcich; zdôrazňuje význam zaraďovania detí do školského prostredia od čo najnižšieho veku a navrhuje zamestnávať v školách pedagogických asistentov na prácu so slabo prospievajúcimi žiakmi a na pomoc učiteľom v ich práci, ako aj pomocných pracovníkov na pomoc so školským vzdelávaním detí so zdravotným postihnutím v bežnom školskom prostredí alebo v štruktúrach školského vzdelávania prispôsobených ich postihnutiu;

48.

zdôrazňuje, že doplnková pedagogická pomoc na školách je jednou zo základných podmienok podpory žiakov, ktorí majú ťažkosti s učením, a že je dôležité povzbudzovať a podporovať žiakov, ktorí sa cítia sklamaní a opustení školským a rodinným prostredím; naliehavo vyzýva členské štáty, aby investovali do odbornej prípravy a sociálnej pomoci rodičom, ktorí sa rozhodnú zostať doma, aby sa starali o svoje deti počas prvých rokov ich života;

49.

pripomína členským štátom, že sú povinné predložiť národné akčné plány, a žiada Európsku komisiu, aby mu v lehote jedného roka predložila prieskum, analýzu a hodnotenie týchto akčných plánov;

50.

zdôrazňuje, že pozitívne vzťahy medzi učiteľmi a študentmi sú dôležité pre zapojenie mladých ľudí do vzdelávacieho procesu; preto nabáda členské štáty, aby investovali do vhodnej odbornej prípravy pre učiteľov s cieľom zabezpečiť, aby mali zručnosti potrebné na zapojenie a motivovanie svojich žiakov;

51.

vyzýva inštitúcie zabezpečujúce odbornú prípravu učiteľov, aby vypracovali programy na zdokonalenie zručností vyučujúcich, ktoré do pedagogických, psychologických a metodologických činností zahrnú prácu s rizikovou skupinou žiakov s veľkým počtom zameškaných hodín a bez motivácie učiť sa, a aby dali učiteľom a rodičom k dispozícii viac metodických diel;

52.

pripomína, že je potrebné zaviesť pedagogickú terapiu založenú na vzájomnej komunikácii a pomocou vzdelávacích a didaktických opatrení pôsobiť na príčiny a symptómy ťažkostí, s ktorými sa deti počas vzdelávania stretávajú, a to s cieľom odstrániť školské neúspechy a ich dôsledky;

53.

uznáva, že učitelia potrebujú sociálne zručnosti a potrebný čas na spoznanie a podporu rozličných štýlov vzdelávania, ako aj slobodu a priestor na použitie odlišných výučbových a vzdelávacích metód po dohode so študentmi;

54.

poznamenáva, že študenti musia byť čo najskôr informovaní o možnostiach ďalšej kariéry, ktoré majú k dispozícii, a navrhuje, aby školy a univerzity nadväzovali partnerstvá s miestnymi orgánmi, organizáciami a združeniami, ktoré im umožnia stretávať sa so špecialistami z rôznych odborov a tiež naučiť sa viac o podnikaní;

55.

zdôrazňuje význam primeranej veľkosti tried a skupín a podnetného a inkluzívneho prostredia na vzdelávanie pre mladých ľudí;

56.

ďalej konštatuje, že časté zmeny vyučujúcich v danej triede, vyučovanie v škole na dve zmeny a zlá koncepcia rozvrhov majú tiež negatívny vplyv na schopnosti žiakov efektívne nadobúdať znalosti a spôsobujú negatívne postoje k povinnému školskému vzdelávaniu;

57.

uznáva právo všetkých na celoživotné vzdelávanie, ktoré zahŕňa nielen formálne vzdelávanie, ale aj neformálne vzdelávanie a informálne učenie;

58.

vyzýva členské štáty a regionálne samosprávy s právomocami v oblasti vzdelávania, aby uznávali a validovali znalosti osvojené neformálnym a informálnym spôsobom, a tak uľahčovali návrat ľudí do vzdelávacieho systému;

59.

uznáva prínos športu, kultúrnych činností, dobrovoľníctva a aktívneho občianstva v tom, že ponúkajú fórum pre neformálne vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie;

60.

zdôrazňuje význam rozličných spôsobov vzdelávania žiakov, keď sa kombinuje všeobecné vzdelávanie a odborné vzdelávanie, a je presvedčený, že práve ich správna kombinácia, a to podľa veku a dispozícií žiakov, dá žiakom najväčšiu šancu získať kvalitné pracovné miesto; v tomto smere pripomína dôležitosť podpory prechodových mostíkov medzi vzdelávacím systémom a svetom práce, ako aj medzi systémami odbornej prípravy; zdôrazňuje tiež dôležitosť možností naučiť sa druhý európsky jazyk pre uľahčenie pohybu mládeže a pre motivovanie mladých ľudí k tomu, aby si vytvorili záujmy a perspektívy mimo vlastného úzkeho prostredia;

61.

zdôrazňuje pridanú hodnotu iniciatív a programov určených pre rodičov, ktoré im umožňujú prístup k zlepšovaniu ich vzdelania založený na celoživotnom vzdelávaní, a teda posilňujú výučbu a učenie sa doma s ich deťmi;

62.

požaduje modernizáciu pomôcok školských inštitúcií vzhľadom na možnosti, ktoré ponúka digitalizácia pedagogických metód; žiada tiež, aby sa zohľadňovali kvalifikácie potrebné pre budúce zamestnania, napríklad ovládanie jazykov alebo digitálne zručnosti;

63.

vyzýva členské štáty, aby zohľadňovali požiadavky pracovného trhu a aby podnikli kroky na zvýšenie prestíže odbornej kvalifikácie a pritom posilnili spoluprácu medzi inštitúciami poskytujúcimi odborné vzdelanie a podnikmi, aby študenti s rôznymi schopnosťami považovali takéto inštitúcie za perspektívnu alternatívu;

64.

zdôrazňuje, že zásada „naučiť sa učiť“ by mala byť v centre všetkých školských osnov; konštatuje, že aktívne metódy výučby sú mimoriadne dôležité na to, aby sa u mladých ľudí vzbudil väčší záujem o vzdelávanie a prehlbovanie vedomostí, a navrhuje, aby sa do nich zahrnuli nové technologické aplikácie, napríklad tie, ktoré ponúka internet vecí, s cieľom zvýšiť ich motiváciu a zlepšiť ich výsledky;

65.

zdôrazňuje význam vytvorenia a podpory činností mimo vzdelávacieho systému; domnieva sa, že prístup pre všetkých k mimoškolským aktivitám, či už športovým, kultúrnym alebo len oddychovým, môže znížiť úroveň záškoláctva a predčasného ukončenia školskej dochádzky a je osobitne dôležitý pre vzdelávanie detí;

66.

zdôrazňuje, že mimoškolské aktivity by sa mali rozvíjať v rámci škôl, keďže to pomáha vytvárať „pozitívny“ obraz školského prostredia; uznáva, že dať žiakom viac dôvodov ísť do školy je spôsob, ako predchádzať predčasnému ukončeniu školskej dochádzky;

67.

uznáva úlohu mládežníckych organizácií pri predchádzaní predčasnému ukončeniu školskej dochádzky prostredníctvom neformálneho vzdelávania, ktoré poskytuje mladým ľuďom dôležité zručnosti, zmysel pre zodpovednosť a vyššie sebavedomie;

68.

uznáva, že vo všetkých členských štátoch EÚ dosiahnu všetci študenti škôl len zriedka primeranú úroveň jazykovej a matematickej gramotnosti, čo prispieva k predčasnému ukončeniu školskej dochádzky; zdôrazňuje, že členské štáty by mali naliehavo stanoviť ciele, ktoré zabezpečia, že všetci žiaci opustia prvý stupeň základnej školy so schopnosťou čítať, písať a počítať na úrovni primeranej svojmu veku; okrem toho zastáva názor, že členské štáty by mali vytvoriť systémy jazykovej a matematickej gramotnosti, ktoré umožnia študentom, ktorí počas svojho formálneho vzdelávania tieto základné schopnosti nenadobudli, aby to čo najskôr dohnali;

69.

vyzýva členské štáty, aby realizáciou vhodných programov našli spôsoby, ako opätovne začleniť do školského systému tých, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku, napríklad prostredníctvom tzv. škôl druhej šance, ktoré ponúkajú prispôsobené učebné prostredie pomáhajúce mladým ľuďom znovu získať sebadôveru a dôveru vo svoju schopnosť učiť sa;

70.

konštatuje, treba zaviesť primerané systémy identifikácie a monitorovania dotknutých žiakov, zvyšovať informovanosť a merať výsledky, aby sa tieto opatrenia zamerané na opätovné začlenenie dostali k tým, ktorí ich najviac potrebujú;

71.

zdôrazňuje, že najvyššie miery opätovného začlenenia sa dosahujú prostredníctvom programov, ktoré riešia individuálne potreby osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku; vyzýva vzdelávacie inštitúcie, aby pri príprave programov pre tieto osoby rešpektovali ich potreby a práva;

72.

zdôrazňuje potrebu organizovať na miestnej úrovni činnosti, ktoré nabádajú ľudí k návratu do školy a ktoré podporujú pozitívne prostredie pre ľudí, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku a chcú sa vrátiť;

73.

konštatuje, že v členských štátoch sa uskutočnil len veľmi obmedzený počet hodnotení rozličných opatrení zameraných na opätovné začlenenie; vyzýva preto členské štáty, aby monitorovali a posudzovali svoje programy zamerané na opätovné začlenenie a aby stanovili ciele v oblasti zlepšenia;

74.

zdôrazňuje potrebu zanalyzovať jav opakovania ročníka a jeho vplyv na úroveň predčasného ukončenia školskej dochádzky, pričom zdôrazňuje aj význam individuálnych programov pre jednotlivých žiakov;

75.

naliehavo žiada členské štáty, aby zriadili viac škôl druhej šance, a to jednak posilňovaním obsahu ich osnov a ich materiálneho a technického vybavenia a jednak výrazným zvýšením kapacity dostupných pedagogických pracovníkov, keďže tieto školy sa stávajú významným nástrojom na opätovné začlenenie jednotlivcov, ktorí prekĺzli cez sieť formálneho vzdelávacieho systému;

76.

poukazuje na to, že pokles predčasného ukončenia školskej dochádzky na najviac 10 %, ktorým by sa splnil hlavný cieľ stratégie EÚ 2020, by mal vplyv na zníženie nezamestnanosti mladých ľudí a na zlepšenie miery zamestnanosti, pretože v súčasnosti je nezamestnaných 52 % ľudí, ktorí ukončili školskú dochádzku, a podľa teoretických odhadov sa počet pracovných miest, ktoré sú k dispozícii pracovníkom s nízkou kvalifikáciou alebo tým, ktorí nemajú žiadnu kvalifikáciu, v nadchádzajúcich rokoch ešte viac zníži; pripomína, že znížením úrovne predčasného ukončenia školskej dochádzky len o 1 % by bolo možné získať 500 000 potenciálnych kvalifikovaných pracovníkov;

77.

zastáva názor, že predčasné ukončenie školskej dochádzky sa premieta do premeškaných príležitostí pre mladých ľudí a straty sociálneho a hospodárskeho potenciálu pre EÚ ako celok; vyzdvihuje skutočnosť, že popri vplyve súčasných demografických zmien si európske krajiny nemôžu dovoliť takéto ohromné mrhanie talentom, a zdôrazňuje, že tento trend treba vnímať v súvislosti s trhom práce a úrovňou konkurencieschopnosti EÚ, ktoré budú mať tendenciu uprednostňovať osoby s vyšším vzdelaním; pripomína, že zlepšenie úrovne vzdelania pomôže zvrátiť tento trend, keďže vyššia úroveň zručností zabezpečí inteligentný rast a vyriešenie jedného z hlavných rizikových faktorov v oblasti nezamestnanosti a chudoby pripraví cestu inkluzívnemu rastu;

78.

zdôrazňuje spojitosť medzi predčasným ukončením školskej dochádzky a nezamestnanosťou mládeže; konštatuje, že viac než polovica mladých ľudí, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku, bola v roku 2009 v EÚ nezamestnaná a že predčasné ukončenie školskej dochádzky môže viesť k nadmernej závislosti na neistých pracovných miestach a môže prehĺbiť problém štrukturálnej nezamestnanosti širšieho obyvateľstva;

79.

konštatuje, že u osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, je menej pravdepodobné, že sa aktívne zapoja do sociálneho a hospodárskeho podnikania, čo má negatívny vplyv na hospodárstvo a spoločnosť;

80.

zdôrazňuje význam boja proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky, a to aj so zreteľom na demografické trendy v EÚ;

81.

konštatuje, že dlhodobé hospodárske a sociálne dôsledky predčasného ukončenia školskej dochádzky vytvárajú výrazné riziko chudoby a že boj proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky je spôsob, ako predchádzať sociálnemu vylúčeniu mladých ľudí; považuje preto znižovanie počtu osôb, ktoré predčasne ukončujú školskú dochádzku, za kľúčové opatrenie na dosiahnutie cieľa - ktorý je súčasťou stratégií na vnútroštátnej i európskej úrovni - vymaniť aspoň 20 miliónov ľudí z rizika chudoby a naliehavo žiada členské štáty, aby neznižovali hornú vekovú hranicu povinnej školskej dochádzky;

82.

vyzýva zamestnávateľov, aby podľa možnosti nabádali mladých pracovníkov, ktorí nedosiahli vyššie stredné vzdelanie, aby ho získali, a to prostredníctvom zavedenia interných politík zameraných na zosúladenie štúdia a práce; v tomto smere pripomína, že je potrebné podporovať účasť študentov na programe Leonardo da Vinci;

83.

vyzýva preto členské štáty, aby čo najskôr vytvorili politiky podnecujúce vytváranie nových pracovných miest založených na nových zručnostiach;

84.

zdôrazňuje, že je potrebné prispôsobiť vzdelávacie systémy, aby boli schopné plniť požiadavky trhu práce; pripomína, že v situácii, keď bude v budúcnosti zriedkavé, aby človek strávil celý pracovný život v jednom sektore, je potrebné, aby si žiaci osvojili širokú škálu schopností, napríklad kreativitu, kreatívne myslenie, všeobecné zručnosti a schopnosť rýchlo a pružne sa prispôsobovať meniacim sa podmienkam a požiadavkám;

85.

naliehavo žiada členské štáty, aby s pomocou Komisie účinne konali s cieľom zaznamenať podiel mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa a ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave, a riešiť tento problém;

86.

navrhuje rozšíriť možnosť podnikových stáží, ktoré by prebiehali súbežne so školským vzdelávaním;

87.

zdôrazňuje, že členské štáty by mali ešte viac zlepšiť svoje systémy vzdelávania a odbornej prípravy, aby potreby jednotlivca lepšie zodpovedali potrebám trhu práce, a to aj prostredníctvom riešenia problémov základných zručností (schopnosť čítať, písať a počítať), podpory odborného vzdelávania a odbornej prípravy a prijatím opatrení na uľahčenie prechodu medzi školou a trhom práce;

88.

konštatuje, že chlapci predčasne ukončujú školskú dochádzku častejšie a že nám hrozí vytvorenie nižšej triedy mladých, nezamestnaných mužov s nízkym alebo žiadnym vzdelaním a malými šancami stať sa súčasťou trhu práce a spoločnosti vo všeobecnosti; naliehavo žiada členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť chlapcom, ktorí majú problém prispôsobiť sa školskému prostrediu, a aby neznižovali vek ukončenia povinnej školskej dochádzky;

89.

vzhľadom na to, že prípady krátkodobého a neistého zamestnania sa častejšie vyskytujú medzi ľuďmi s nízkym vzdelaním, vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby snahy o umožnenie návratu na trh práce osobám, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, boli vždy sprevádzané dodatočnými programami odbornej prípravy s cieľom zlepšiť ich budúce vyhliadky na zamestnanie;

90.

poukazuje na to, že investície do rekvalifikácie a modernizácie kurzov odbornej prípravy sú nevyhnutné pre pomoc so začleňovaním osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, do trhu práce;

91.

zdôrazňuje potrebu zaktualizovať zručnosti ponúkané v technickej odbornej príprave a účinnejšie zladiť ponúkané špecializácie s požiadavkami trhu práce, keďže prepojenie vzdelania a zamestnania je neoddeliteľnou súčasťou boja proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky;

92.

domnieva sa, že v záujme boja proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky je nutné prepojiť politiky v oblasti vzdelávania s politikami zameranými na podporu hospodárskej obnovy, a teda na tvorbu trvalých pracovných miest a odvrátenie akéhokoľvek predčasného ukončenia školskej dochádzky, krátkodobého a neistého zamestnania a urýchlenia úniku mozgov;

93.

odporúča, aby sa odborná príprava v oblasti NIKT (nových informačných a komunikačných technológií) a jazykových technológií začínala v ranom veku, keďže ide o mimoriadne užitočné komunikačné prostriedky, ktoré si mládež dokáže rýchlo osvojiť;

94.

víta návrh Komisie na odporúčanie Rady o politikách na zníženie počtu prípadov predčasného ukončenia školskej dochádzky, v ktorom je navrhnutý rámec komplexných politík pre túto oblasť, analýza príčin predčasného ukončenia školskej dochádzky na celoštátnej a miestnej úrovni v každom členskom štáte, posúdenie účinnosti existujúcich opatrení a začlenenie opatrení na prevenciu, zasahovanie a kompenzáciu do boja proti tomuto javu;

95.

domnieva sa, že európsky rámec komplexných stratégií boja proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky by mohol byť pre členské štáty užitočným usmernením pri zisťovaní, aký má byť správny prístup k aktualizácii súčasných politík a rozvoju ich národných programov reforiem, pričom je potrebné, aby tento rámec plne rešpektoval zásadu subsidiarity;

96.

varuje, že možné zníženie verejných výdavkov na školstvo pre hospodársku krízu a úsporné rozpočtové politiky zavádzané v členských štátoch budú mať negatívny vplyv, pretože ešte viac zvýšia počet osôb predčasne ukončujúcich školskú dochádzku v EÚ;

97.

zdôrazňuje, že ak sa investuje viac finančných prostriedkov do boja proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky, môže to dlhodobo zabraňovať vzniku závislosti mladých ľudí od sociálneho zabezpečenia;

98.

v kontexte rozpočtu EÚ na rok 2012 podporuje navrhovaný pilotný projekt pre mládež, ktorého cieľom je záruka začlenenia mladých ľudí a ľudí, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku, do trhu práce;

99.

zasadzuje sa za cielené, efektívne a koherentné využívanie štrukturálnych fondov, najmä Európskeho sociálneho fondu (ESF), na plné vykonávanie stratégií týkajúcich sa mládeže, predovšetkým pre osoby, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, v záujme podpory ich sociálneho začlenenia prostredníctvom osobitných programov v každom členskom štáte, zabezpečenia kvalitného vzdelávania pre všetkých a zabránenia predčasnému ukončeniu školskej dochádzky a záškoláctvu;

100.

konštatuje, že problém predčasného ukončenia školskej dochádzky sa v jednotlivých krajinách aj v rámci regiónov líši, a preto naň neexistuje univerzálne riešenie;

101.

víta a podporuje plány Rady sledovať sociálnu situáciu detí, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, prostredníctvom zhromaždenia údajov zo všetkých členských štátov; vyzýva Komisiu, aby túto iniciatívu podporovala;

102.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby vykonali hĺbkovú analýzu problému predčasného ukončenia školskej dochádzky a aby pritom zohľadnili požiadavky na ochranu údajov s cieľom zistiť hlavné príčiny na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

103.

poznamenáva však, že na analýzu hlavných príčin predčasného ukončenia školskej dochádzky sú potrebné komplexnejšie, konzistentnejšie a ucelenejšie údaje z členských štátov;

104.

žiada viac finančných prostriedkov na program EÚ v oblasti celoživotného vzdelávania, ktorý zvyšuje mobilitu žiakov a učiteľov, zlepšuje výmenu najlepších postupov a prispieva k zlepšeniu metód výučby a učenia, a zlepšenie prístupnosti tohto programu; navrhuje efektívnejšie využívanie financovania, ktoré ponúkajú štrukturálne fondy EÚ na zavedenie opatrení na predchádzanie vysokému počtu zameškaných vyučovacích hodín;

105.

zdôrazňuje význam programu EÚ v oblasti celoživotného vzdelávania a jeho štyroch častí, ktorými sú programy Comenius, Erasmus, Leonardo da Vinci a Grundtvig, pričom program Comenius má v rámci boja proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky mimoriadne dôležitú úlohu;

106.

vyzýva Komisiu, aby podporovala zviditeľnenie akčného programu Comenius v oblasti mobility jednotlivých žiakov, čo môže prispieť k zníženiu predčasného ukončenia školskej dochádzky;

107.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.