21.1.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 21/21

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Vzťahy medzi EÚ a ASEAN“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2011/C 21/04

Spravodajca: pán Claudio CAPELLINI

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 26. februára 2009 podľa článku 29 ods. 2 svojho vnútorného poriadku rozhodol vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Vzťahy medzi EÚ a ASEAN“.

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 11. mája 2010.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 463. plenárnom zasadnutí 26. a 27. mája 2010 (schôdza z 26. mája) prijal 163 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 5 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV zdôrazňuje kľúčovú úlohu a potrebu obnovených a dôraznejších vzťahov medzi inštitúciami Spoločenstva a ASEAN. Toto stanovisko je v tomto zmysle pokračovaním niekoľkých predchádzajúcich iniciatív EHSV na túto tému (1), ktoré už pred viac než desaťročím zdôrazňovali význam väčšieho angažovania EÚ smerom k juhovýchodnej Ázii a poukazovali na to, ako by EÚ mohla podstatne prispieť k regionálnej integrácii v Ázii.

1.2   EHSV však konštatuje, že v partnerstve medzi EÚ a ASEAN nebol doteraz dosiahnutý želaný pokrok. Napriek aj finančnému úsiliu vyvinutému hlavne v posledných rokoch na podporu štruktúrovaného dialógu medzi EÚ a ASEAN v rôznych oblastiach (politika, spolupráca, obchod atď.) sú konkrétne výsledky slabé a dialóg s inými občianskymi spoločnosťami a medzi nimi ukazuje, že jeho možnosti ešte nie sú celkom využité. Minulé desaťročie predstavuje skôr nevyužitú príležitosť než príležitosť na posilnenie partnerstva s oblasťou považovanou za strategickú pre záujmy EÚ vo svete (2). Príznačný je prípad obchodných rokovaní. Kým EÚ a ASEAN urobili v rokovaniach prestávku, uzavrelo ASEAN obchodné dohody s inými hlavnými geopolitickými aktérmi (Čínou, Indiou, Austráliou a prebiehajú rokovania s USA, Južnou Kóreou a Japonskom).

1.3   V súčasnom výrazne zmenenom medzinárodnom kontexte, v ktorom sa na jednej strane posilnili politické a hospodárske väzby v porovnaní s predchádzajúcim desaťročím, ale na druhej strane sa objavili nové príležitosti na integráciu a dialóg, chce EHSV v tomto stanovisku predložiť úvahy a užitočné operatívne návrhy na oživenie vzťahov medzi EÚ a ASEAN.

1.4   Výbor zdôrazňuje, že záruka dôstojnej práce a dodržiavanie ôsmich konvencií Medzinárodnej organizácie práce, ktoré prestavujú základné pracovné normy, stále zostáva nevyhnutnou podmienkou pre napredovanie v regionálnom partnerstve. V prípade Barmy sa k tomu pripája aj problém ochrany ľudských práv, ktorý predstavuje neprekonateľnú prekážku možného otvorenia rokovaní s touto krajinou, na čo dôrazne poukázal aj Európsky parlament v januári 2008. EHSV preto víta, že obchodné rokovania medzi EÚ a ASEAN sa usilujú o dosiahnutie ambicióznejších cieľov než iné obchodné dohody ASEAN, hlavne pokiaľ ide o pracovné a environmentálne normy a sociálny dialóg (3). V tomto zmysle treba bilaterálny prístup (pozri bod 4.2.2) chápať skôr ako základný predpoklad na dosiahnutie hospodárskych a obchodných dohôd, a nie ako upustenie od týchto dohôd na regionálnej alebo multilaterálnej úrovni. Vo svojom stanovisku na tému „Rokovania o nových obchodných dohodách – postoj EHSV“ (CESE 773/2008) z apríla 2008 výbor poukázal na to, že Komisia by mala v týchto a ďalších rokovaniach, o ktorých sa hovorí v oznámení Globálna Európa, zabezpečiť, aby 27 dohovorov uvedených v systéme všeobecných preferencií GSP Plus predstavovalo minimálnu hranicu pre diskusie o kapitole udržateľného vývoja v rámci rokovaní s ázijskými krajinami. Sem patria aj rokovania s krajinami ASEAN. V stanovisku sa však uznáva, že tu bude potrebné individuálne vyhodnocovanie. V tomto stanovisku sa tiež jasne uvádza, že bilaterálne dohody (pozri bod 1.2) „by mali byť zlučiteľné s multilateralizmom a prípadne by ho mali aj posilňovať“.

1.5   Skúsenosti ukazujú, že spolupráca a dialóg s medzinárodnými partnermi v rôznych častiach sveta prináša pre zúčastnené strany výhody. Poskytujú možnosť vzájomne sa lepšie pochopiť a efektívnejší prístup k riešeniu aktuálnych výziev a problémov. EHSV preto zdôrazňuje potrebu väčšieho zapojenia sociálnych partnerov a organizácii občianskej spoločnosti tak na európskej úrovni, ako aj na úrovni tretích krajín, do procesu hodnotenia dosahu na sociálnu a hospodársku udržateľnosť dohôd o voľnom obchode s krajinami ASEAN a na zraniteľnosť sociálnych skupín, ktoré sú najviac vystavené konkurencii. Zdôrazňuje tiež, že je nutné podporiť posilňovanie občianskej spoločnosti a udržateľného rozvoja v rámci štruktúrovaného dialógu medzi EÚ a ASEAN. V tejto súvislosti stojí za to tiež poukázať na skutočnosť, že v krajinách ASEAN, v ktorých organizácie občianskej spoločnosti zapustili hlbšie korene (napríklad Indonézia, Thajsko a Filipíny), boli vzťahy s EÚ oveľa efektívnejšie. V súčasnom období ide hlavne o to nájsť účinné formy spolupráce aj s tými najslabšími organizáciami občianskej spoločnosti v iných krajinách tohto regiónu.

1.6   V tejto súvislosti si EHSV želá a je ochotný v spolupráci s inými inštitúciami Spoločenstva zohrať úlohu stimulátora, katalyzátora a odborného poradcu s cieľom posilniť dialóg s občianskou spoločnosťou členských krajín ASEAN, najmä s jej najslabšími článkami. Určite by to bolo ľahšie a lepšie v úzkej spolupráci a integrácii s novou diplomatickou službou pre vonkajšie vzťahy EÚ.

1.7   Výbor navrhuje vytvoriť integrovanú platformu zahrňujúcu sociálne organizácie EÚ a ASEAN na podporu kľúčových tém medziregionálneho integračného procesu, ako aj posilnenie organizácií zastupujúcich záujmy miestnej občianskej spoločnosti, predovšetkým v tých krajinách, kde majú tieto organizácie slabšie postavenie. Tento nový nástroj spolupráce medzi aktérmi občianskej spoločnosti EÚ a AESAN by podporil integrovanú stratégiu vytvárania kapacít prostredníctvom výmeny skúseností s prípadovými štúdiami a rôznymi aspektmi procesu integrácie: sociálnym a kultúrnym dialógom, spoluprácou v oblasti vedy a výroby, službami všeobecného záujmu, krízovým manažmentom, atď.

1.8   V tejto súvislosti výbor navrhuje preveriť, či by bolo možné zriadiť európsku nadáciu špecificky zameranú na sociálny, občiansky, profesijný a medzikultúrny dialóg medzi EÚ a ASEAN, a to prípadne aj zapojením nadácie ASEAN Foundation  (4) a/alebo nadácie Asia Europe Foundation (ASEF)  (5). V rámci realistického ročného program činnosti by sa mohlo vykonávať užitočné monitorovanie pre zainteresované verejné inštitúcie Spoločenstva.

1.9   Výbor okrem toho navrhuje, aby sa v krátkom čase začalo s prípravou výročnej správy o stave modelov a systémov účasti v ASEAN na hodnotenie dosiahnutého pokroku, so špecifickým zameraním na rôzne oblasti ako napr. potravinovú bezpečnosť, vodu, zdravie, atď. Táto správa by umožnila pravidelne mapovať a monitorovať činnosť vykonávanú konkrétne na podporu sociálnych a kultúrnych aspektov a mohla by tiež umožniť porovnanie s obdobnými modelmi a činnosťami, ktoré vykonávajú hlavné medzinárodné organizácie, v prvom rade FAO, ale iní svetoví aktéri (napr. USA, Japonsko, atď.).

1.10   Na podporu dialógu a inštitucionálnej spolupráce medzi sociálnymi partnermi výbor navrhuje začať stály dialóg medzi činiteľmi združenia ASEAN a delegátmi v EHSV a podporovať pravidelné stretnutia a spoluprácu medzi inštitúciami, aj v spojení s najdôležitejšími podujatiami organizácie a najdôležitejšími výmenami názorov v rámci štruktúrovaného dialógu medzi EÚ a ASEAN a ASEM. Napríklad Komisia by mala podporiť stály dialóg medzi predstaviteľmi združenia ASEAN na všetkých úrovniach a predstaviteľmi organizovanej občianskej spoločnosti EÚ (a zainteresovaných štátov) na základe reálneho spoločného akčného programu (napr. diskusie o stanoviskách EHSV v krajinách, ktoré sú členmi ASEAN). Výsledky tejto činnosti by mali mať podobu zrozumiteľných kvalitatívnych a kvantitatívnych hodnotení v rôznych jazykoch EÚ a krajín AESAN. Fórum EÚ – ASEAN vytvorené v tejto súvislosti z podnetu EHSV by sa mohlo stretnúť so záujmom mnohých inštitúcií a verejných a súkromných organizácií.

2.   ASEAN: charakteristika a vývoj

2.1   Od svojho vzniku podnes prešlo združenie AESAN pomaly a postupne procesom dozrievania, v rámci ktorého získalo inú a zložitejšiu podobu. Združenie ASEAN vzniklo v geopolitickej realite studenej vojny z potreby územnej bezpečnosti, uznania štátov, ktoré krátko predtým získali nezávislosť, a snahy o podporu multilateralizmu. ASEAN postupne proces regionálnej integrácie rozšírilo, a to spočiatku na hospodársku a obchodnú oblasť a neskôr, aj pod vplyvom hospodárskej krízy v roku 1997, začalo modernejší proces inštitucionálnej, politickej, hospodárskej, sociálnej a kultúrnej integrácie.

2.2   Od podpisu zakladajúcich zmlúv Európskeho spoločenstva a ešte viac od prijatia spoločnej európskej meny a rozšírenia smerom na východ EÚ predstavuje pre ASEAN „prirodzený zdroj inšpirácie“ a „štruktúrovaný dialóg“ EÚ – ASEAN určite ovplyvnil posledný vývoj integrácie v juhovýchodnej Ázii. Charta ASEAN z 15. decembra 2008 (6) dala tomuto združeniu právnu subjektivitu. Pri príležitosti 14. summitu hláv štátov a vlád v roku 2009 ASEAN vytýčil plán vytvorenia spoločného trhu do roku 2015. Spoločenstvo ASEAN si teda vytvorilo štruktúru s troma piliermi: hospodárske spoločenstvo (AEC), politické a bezpečnostné spoločenstvo (APSC) a sociálne a kultúrne spoločenstvo (ASCC) (7).

2.3   Vytváranie hospodárskeho spoločenstva začalo po obchodnej liberalizácii podľa dohody AFTA (ASEAN Free Trade Area) a liberalizácie v oblasti investícií medzi krajinami ASEAN na základe dohody AIA (ASEAN Investment Area) s päťročnou výnimkou pre krajiny CLMV (8). Politické a bezpečnostné spoločenstvo však aj naďalej využíva hlavne formu medzivládneho dialógu. Sociálna a kultúrna spolupráca sa týka hlavne oblasti vzdelávania, rozvoja ľudských zdrojov, IKT, verejnej služby, blahobytu, zmenšovania chudoby, potravinovej bezpečnosti, prevencie a monitorovania infekčných ochorení, manažmentu prírodných katastrof, ochrany práv dieťaťa, žien a osôb s postihnutím, ochrany životného prostredia.

2.4   Inštitucionálne posilnenie združenia ASEAN sprevádzalo zvýšenie medzinárodnej úlohy tejto organizácie. Dohody o voľnom obchode s Austráliou a Novým Zélandom, s Čínou a s Indiou nadobudli platnosť 1. januára 2010. Dohoda s Austráliou a Novým Zélandom (ASEAN-Australia-New Zealand Free Trade Area, AANZFTA) počíta s liberalizáciou obchodu s tovarom (99 % výrobkov dovážaných z Indonézie, Malajzie, Filipín a Vietnamu), službami a investíciami.

2.5   Dohoda s Čínou (China ASEAN Free Trade Area, CAFTA) obsahuje zrušenie colných sadzieb pre 7000 skupín tovaru (približne 90 % colných položiek) a vytvorenie integrovaného trhu, ktorý zahŕňa približne 1,9 miliárd osôb s objemom obchodu približne 4,5 miliárd dolárov. Krajinám CLMV bolo priznané prechodné obdobie do roku 2015.

2.6   Dohoda s Indiou (ASEAN India Trade In Goods, TIG) počíta s postupnou liberalizáciou colných sadzieb pre vyše 90 % obchodovaných produktov vrátane „špeciálnych produktov“ ako palmový olej, káva, čaj a čierne korenie. Aj v tomto prípade dohoda predpokladá vytvorenie jednotného integrovaného trhu s viac než 1,8 mld. osôb.

2.7   ASEAN okrem toho udržuje privilegované vzťahy politickej a hospodárskej spolupráce s Južnou Kóreou, Japonskom a Čínou (blok ASEAN+3) a s USA, ktoré, ako je známe, majú strategické záujmy v juhovýchodnom Tichomorí a už uzavreli dohodu o voľnom obchode so Singapurom. Osobitne zaujímavý je návrh prezidenta Obamu (rokovania prebiehajú od začiatku marca) rozšíriť Trans-Pacific Partnership-TPP (v súčasnosti zahŕňajúce Brunej, Čile, Nový Zéland a Singapur) aj na Austráliu, Peru a Vietnam.

3.   Súčasný stav vzťahov medzi EÚ a ASEAN

3.1   Význam vzťahov medzi EÚ a ASEAN je zrejmý pri pohľade na obchodné a finančné vzťahy medzi týmto dvoma geografickými a hospodárskymi blokmi. V oznámení „Globálna Európa“ z roku 2006 Komisia zaradila ASEAN medzi prioritné trhy vzhľadom na významný rastový potenciál: v období rokov 2004 až 2008 vzrástla obchodná výmena tovaru a služieb medzi EÚ a ASEAN o viac než 25 % a v roku 2008 dosiahla 175 miliárd EUR (údaje GR TRADE).

3.2   ASEAN je po USA a Číne v súčasnom období tretím najväčším obchodným partnerom EÚ s približne 70 % podielom na celkovom dovoze. Obchodná bilancia medzi EÚ a ASEAN zaznamenala značný deficit rovnajúci sa v roku 2008 približne 25 miliardám EUR. EÚ dováža prevažne strojné zariadenia (29,9 miliárd EUR v roku 2008) a poľnohospodárske produkty (12,4 miliárd EUR v roku 2008), kým v obchodnej bilancii služieb zaznamenáva prebytok (+2,6 miliárd EUR v roku 20007 podľa údajov Eurostatu).

3.3   Pokiaľ ide o investície, v období rokov 2005 až 2008 zaznamenali kapitálové toky medzi EÚ a ASEAN nárast v hodnote o 200 % (keď dosiahli celkovú hodnotu 105,4 miliárd EUR podľa údajov Eurostatu). Európski investori prispievajú približne 27 % podielom k celkovým priamym zahraničným investíciám v krajinách ASEAN. Prevažná väčšina týchto investícií smeruje do Singapuru (65 %), nasleduje Malajzia (9 %), Thajsko, Indonézia, Brunej a Vietnam (po 5 až 7 %), zatiaľ čo do iných krajín prúdi menej než 1 %. V tom istom období však bol zaznamenaný významný nárast kapitálových tokov medzi EÚ a ASEAN z 29,7 na 43,6 miliárd EUR v roku 2007 (podľa údajov Eurostatu). Celých 85 % tokov prúdiacich z ASEAN prichádza však len z dvoch krajín, zo Singapuru a Malajzie (9).

3.4   Napriek nárastu obchodných a finančných vzťahov zostávajú na trhoch krajín ASEAN značné colné a necolné bariéry. Odstránenie týchto prekážok uplatnením dohody o voľnom obchode medzi EÚ a ASEAN by prinieslo jasné výhody pre EÚ hlavne v oblasti služieb, ale aj pre krajiny ASEAN, pre ktoré vyšší stupeň integrácie znamená vyššiu mieru úžitku, hoci sa tento úžitok prejavuje inak (pozri TSIA, GR TRADE) (10).

3.5   Obchodné rokovania, ktoré začali v júli 2007 medzi EÚ a siedmimi rozvinutejšími krajinami združenia ASEAN (11), boli po vzájomnej dohode v marci 2009 zastavené: podstatná rôznorodosť partnerov v krajinách ASEAN z hospodárskeho hľadiska (rozdiely medzi krajinami sú v oblasti ľudského rozvoja, v priemernej dĺžke života, v úrovni chudoby, v prioritách verejných výdavkov), rozmanitosť obchodných politík, ale aj hlboké rozdiely politickej povahy (stačí uviesť vojenskú diktatúru a otázku ľudských práv v Barme/Mjanmarsku) sa ukázali ako neprekonateľné prekážky aj pre obchodné rokovania. Tu sa postoj výboru zhoduje s postojom Európskeho parlamentu, ktorý sa už v januári 2008 vyjadril zamietavo k možnosti podpísať obchodnú dohodu s Barmou/Mjanmarskom za súčasného vojenského režimu.

3.6   Oslabenie hospodárskej a obchodnej integrácie bolo do nedávna sprevádzané postupným posilňovaním politických a inštitucionálnych vzťahov medzi EÚ a združením ASEAN, aj keď výlučne medzivládneho typu. V tejto súvislosti treba uviesť ASEAN-EU Programme for Regional Integration Support (fáza I a fáza II) (12), Trans Regional EU-ASEAN Trade Initiative (TREATI) (13) a Regional EU-ASEAN Dialogue Instrument (READI) (14).

3.7   Okrem týchto dohôd urobili obdive organizácie nedávno spoločné vyhlásenie o boji proti terorizmu (14. stretnutie ministrov v roku 2003) (15) a na 16. stretnutí ministrov v Norimbergu 15. marca 2007 schválili akčný plán (Norimberský akčný plán na obdobie rokov 2007 až 2012).

3.8   EÚ a ASEAN okrem toho pokračujú v politickej spolupráci formou spoločných stretnutí ministrov zahraničných vecí a iných vysokých činiteľov. V meste Phnom Penh (Kambodža) sa 27 a 28. mája 2009 konala 17. schôdza ministrov zahraničných vecí EÚ a krajín ASEAN, ktorá bola príležitosťou na bilancovanie prvých dvoch rokov plnenia norimberského akčného plánu a na hľadanie odpovedí na aktuálne otázky (napr. celosvetová hospodárska kríza a nebezpečenstvo pandémie spojené s vírusom A/H1N1). Na záver stretnutia bol prijatý nový dokument, ktorý stanovuje priority a ciele na dvojročné obdobie 2009 – 2010: tzv. phnompenská agenda.

3.9   Stojí za to uviesť aj pozitívne skúsenosti (aj keď nevznikli v rámci dialógu medzi EÚ a ASEAN) s ASEM (Asia-Europe Meeting), ktoré je v súčasnosti hlavným multilaterálnym prepojením medzi Európu a Áziou (16). Okrem bilaterálnych medzivládnych summitov (17) sa ASEM podieľa aj na Asia-Europe Business Forum, Asia-Europe Parliamentary Partnership a Asia-Europe Business Forum a internetovej platforme na podporu vedeckej spolupráce v oblasti vzdelávania a výskumu Trans-Eurasia Information Network (TEIN) (18).

4.   Hlavné témy vzťahov medzi EÚ a ASEAN

4.1   Bez nároku na úplnosť by chcel výbor upozorniť na niekoľko prioritných a závažných tém, ktoré považuje za strategické pre budúci vývoj vzťahov medzi EÚ a ASEAN, a poskytnúť konkrétne usmernenia a návrhy na možné opatrenia.

4.2   Ako už bolo zdôraznené, obchodné rokovania medzi EÚ a ASEAN sú v súčasnosti pozastavené. V záujme udržania svojich záujmov v regióne EÚ začala bilaterálne rokovania o dohodách o voľnom obchode s niektorými štátmi ASEAN (prvé boli Singapur a Vietnam).

4.2.1   Je nepopierateľné, že niektoré krajiny združenia ASEAN sú stále rôznorodé tak z politického a inštitucionálneho hľadiska (v rámci ASEAN existujú vedľa seba demokratické a autoritatívne režimy, ale aj skutočne vojenské diktatúry ako v prípade Barmy/Mjanmarska) ako aj z hospodárskeho hľadiska (existuje napríklad jasná priepasť vo všetkých ukazovateľoch sociálneho a ekonomického rozvoja medzi tzv. ekonomikami ASEAN-6 a 4 novými štátmi CLMV). Inštitúcie združenia ASEAN (sekretariát a predsedníctvo) okrem toho nemajú mandát na rokovanie. Okrem toho je na mieste opatrnosť, pokiaľ ide o sociálne náklady hlbokej hospodárskej integrácie v prípade krajín CLMV (19).

4.2.2   Možnosť bilaterálnych vzťahov však zostáva „druhou najlepšou“ možnosťou a vylúčenie niektorých krajín z rokovaní (Barma, Kambodža a Laos) samotné krajiny ASEAN ostro kritizovali. Okrem toho je nutné podporiť skutočné rokovania na regionálnom základe s cieľom posilniť prítomnosť EÚ v oblasti a vzhľadom na úzke prepojenie hospodárstva daného regiónu rozšíriť aj dialóg s Čínou. Z tohto hľadiska je začatie bilaterálnych rokovaní s krajinami ASEAN potrebné chápať ako prvý krok k širšiemu regionálnemu politickému a hospodárskemu partnerstvu jednak kvôli kľúčovému postaveniu oblasti Ázie v rámci medzinárodnej geopolitickej rovnováhy a nepriamo aj vzťahov medzi EÚ a Čínou, ako aj vzhľadom na vôľu krajín juhovýchodnej Ázie vytvoriť spoločný trh do roku 2015, čo je cieľ, ktorý EÚ podporuje technicky aj finančne.

4.3   EÚ rokuje s krajinami ASEAN o špecifických dohodách o rozšírenej spolupráci (Partner and Co-operation Agreements-PCAs) a podporuje „Iniciatívu ASEAN pre integráciu (AIN)“, ako aj iniciatívy zamerané na oblasti subregionálneho rastu (20). Okrem toho bola posilnená spolupráca v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ktorej hlavným cieľom je zvýšiť úroveň vyučovania, podporiť vyučovanie jazykov a využívanie moderných informačných a komunikačných technológií (21).

4.3.1   Vzhľadom na to, že otázka potravinovej bezpečnosti je chúlostivou otázkou, EÚ okrem toho hodlá posilniť spoluprácu s FAO v tejto oblasti. FAO už vypracovala v spolupráci s ASEAN rámec ASEAN Integrated Food Security Framework (AIFS) a príslušný strategický akčný plán Strategic Plan of Action for Food Security (SPA-FS) a v súčasnosti pracuje na 10 štúdiách krajín o dôsledkoch krízy na potravinovú bezpečnosť v regióne. FAO okrem toho pripravuje memorandum o porozumení s ASEAN s cieľom vymedziť vzájomné vzťahy a uľahčiť technickú pomoc v oblasti potravinovej bezpečnosti v regióne.

4.3.2   Vzhľadom na sociálnu a ekonomickú zraniteľnosť regiónu v súvislosti s vonkajšími šokmi a na očakávané dodatočné dôsledky, ktoré bude mať realizácia dohôd o liberalizácii obchodu na zraniteľnosť niektorých členských krajín a niektorých sociálnych skupín vystavených konkurencii, by bolo žiaduce venovať väčšiu pozornosť týmto aspektom hospodárskej spolupráce aj v oblasti spoločného využívania poznatkov (knowledge sharing) s inými medzinárodnými inštitúciami a výskumnými strediskami.

4.4   Politická spolupráca medzi EÚ a ASEAN je stále výlučne medzivládnou záležitosťou. Realizuje sa formou periodických (dvojročných) stretnutí medzi príslušnými ministrami zahraničných vecí a inými vysokými činiteľmi. Tieto ministerské stretnutia však prispeli k stále väčšiemu zbližovaniu vzájomných postojov v oblasti zahraničnej politiky. EÚ napríklad požiadala o prístup k zmluve ASEAN Treaty of Amity and Co-operation a ASEAN v tejto súvislosti súhlasilo s rozšírením zmluvy na nadnárodné subjekty s právnou subjektivitou.

4.4.1   Sociálna a kultúrna spolupráca na dvojročné obdobie 2009 až 2010 je upravená v phnompenskej agende, ktorá stanovuje spoločné ciele v rôznych oblastiach: od zdravotnej bezpečnosti až po vedu a technológiu, odbornú prípravu, ochranu umeleckého a kultúrneho dedičstva. V oblasti sociálnej spolupráce je však zapojenie občianskej spoločnosti stále paradoxne nevýrazné. V súčasnosti chýbajú orgány, v ktorých by sociálni partneri a ostatní občania mohli plne vyjadriť svoje požiadavky a očakávania v súvislosti so súčasnou situáciou spolupráce medzi EÚ a ASEAN a jej vyhliadok do budúcnosti (22).

4.4.2   V oblasti ľudských práv možno len s uspokojením privítať nedávne zriadenie (po nadobudnutí platnosti charty ASEAN) medzivládnej komisie pre ľudské práva. Aj keď ide o orgán, ktorý (aspoň zatiaľ) nemá donucovacie a sankčné právomoci a ktorého úlohou je skôr ich podpora než ochrana, aj tak predstavuje prvý krok ku komplexnejšej ochrane ľudských práv, ktorú bude musieť táto organizácia v budúcich rokoch dosiahnuť. Výbor však zdôrazňuje, že vzhľadom na aktuálnu situáciu v oblasti ľudských práv nie je možno pokračovať v rokovaniach so súčasnou vojenskou diktatúrou v Barme/Mjanmarsku.

---

(1)  EXT/132 z roku 1996; EXT/153 z roku 1997.

(2)  Pozri oznámenie Komisie „Global Europe: competing in the world“ (Globálna Európa: svetová konkurencia) z roku 2006.

(3)  Určite nie je možné porovnať tieto dve situácie, ale kapitolu 13 dohody o voľnom obchode EÚ s Južnou Kóreou možno považovať za užitočný referenčný model.

(4)  Nadácia ASEAN Foundation bola zriadená 15. decembra 1997 v Kuala Lumpur pri príležitosti 30. výročia vzniku združenia ASEAN. Usiluje sa o zlepšenie štýlu života a blahobytu národov žijúcich v juhovýchodnej Ázii a zvyšuje informovanosť o výhodách plynúcich z procesu regionálnej integrácie prostredníctvom nadväzovania kontaktov medzi príslušníkmi rôznych národov a spolupráce medzi sociálnymi a akademickými inštitúciami.

(5)  Nadácia Asia-Europe Foundation (ASEF), založená vo februári 1997 krajinami ASEM podporuje dialóg a spoluprácu medzi národmi Ázie a Európy podporou kultúrnych a intelektuálny výmen, ako aj osobných výmen s účasťou občianskej spoločnosti zainteresovaných krajín a miestnych orgánov.

(6)  Pozri The ASEAN Charter, Singapur, 20. novembra 2007. Táto zakladajúca zmluva stanovuje základnú podobu združenia. Chartu tvorí úvodná časť, 13 kapitol a 55 článkov.

(7)  Pozri ASEAN Economic Community (AEC) Blueprint (Singapur, 20. novembra 2007); ASEAN Political-Security Community (APSC) Blueprint (Cha-Am, 1. marca 2009) a ASEAN Socio-Cultural Community (ASCC) Blueprint (Cha-Am, 1. marca 2009).

(8)  Skratka sa týka novších členov organizácie (Kambodža, Laos, Barma a Vietnam).

(9)  Z 18 nadnárodných spoločností krajín ASEAN, ktoré figurujú medzi prvými 100 na medzinárodnej úrovni, má 11 sídlo v Singapure a 6 v Malajzii (podľa údajov UNICTADU).

(10)  GR TRADE, Trade Sustainability Impact Assessment (TSIA) of the FTA between the EU and ASEAN, jún 2009, TRADE07/C1/C01 - Lot 2.

(11)  Indonézia, Malajzia, Singapur, Brunej, Thajsko, Filipíny, Vietnam.

(12)  Program L'ASEAN-EU Programme for Regional Integration Support (APRIS I), ktorý bol podpísaný v septembri 2003 v Jakarte a pre ktorý bolo vyčlenených 4,5 miliardy EUR na podporu dosiahnutia cieľov akčného plánu z Vientian na vytvorenie jediného kontaktného miesta ASEAN na harmonizáciu colných postupov, zníženie technických prekážok obchodu, zosúladenie kvalitatívnych noriem v regióne a technickú pomoc sekretariátu ASEAN. Hlavnými cieľmi programu APRIS II (pozri ASEAN-EU Programme for Regional integration Support (APRIS)- Phase II, Jakarta, november 2006) sú: v oblasti obchodu podporiť zosúladenie noriem ASEAN s medzinárodnými normami; v oblasti investovania podporiť prijatie akčného plánu na urýchlene odstránenie prekážok prílevu a voľného pohybu kapitálu v regióne; v inštitucionálnej oblasti podporiť posilnenie mechanizmu ASEAN na urovnávanie sporov a poskytnúť pomoc sekretariátu ASEAN s cieľom zaručiť účinný výkon jeho funkcií. Platnosť programu APRIS II sa vzťahuje na trojročné obdobie 2006 až 2009. Jeho finančné krytie je zaručené počiatočne vyčlenenými prostriedkami zo strany EÚ vo výške 8,4 miliónov EUR. V roku 2007 boli vyčlenené ďalšie finančné prostriedky vo výške 7,2 miliónov EUR na podporu iniciatív plánu APRIS II s osobitným zameraním na dosiahnutie spoločných noriem medzi krajinami regiónu v oblasti poľnohospodársko-potravinárskej produkcie, elektroniky, kozmetiky a výrobkov z dreva.

(13)  Program technickej pomoci, ktorú sa EÚ zaviazala poskytnúť krajinám juhovýchodnej Ázie na urýchlenie dosiahnutia integračných cieľov ASEAN v oblasti noriem poľnohospodársko-potravinárskych a priemyselných výrobkov a v oblasti technických prekážok obchodu. Pozri Trans-Regional EU-ASEAN Trade Initiative, Luang Prabang, 4. apríl 2003.

(14)  RADI sa týka všetkých oblastí neobchodnej spolupráce a podporuje politický dialóg v oblastiach spoločného záujmu, ako je napríklad informačná spoločnosť, zmena klímy, bezpečnosť civilného letectva, zamestnanosť a sociálne veci, energia, veda a technológia.

(15)  Pozri spoločné vyhlásenie o boji proti terorizmu Joint Declaration on Cooperation to Combat Terrorism, Brusel, 27. – 28. januára 2003.

(16)  Súčasných 45 členov ASEM zastupuje približne polovicu celosvetového HDP, asi 60 % celosvetovej populácie a približne 60 % celosvetového obchodu (podľa údajov Európskej komisie).

(17)  Ôsmy summit sa uskutoční v Bruseli v októbri a bude zameraný na tému zlepšenia kvality života.

(18)  Projekt TEIN3 (http://www.tein3.net/) ponúka portál na podporu vedeckej spolupráce približne 8 000 výskumným strediskám a akademickým inštitúciám regiónu Ázie a Tichého oceánu a ich účasti na projektoch s partnermi z Európy. Telematická spolupráca v oblasti výskumu medzi Európou a Áziou je zabezpečená pripojením na sieť GÉANT.

(19)  V súlade s „osobitným a diferencovaným prístupom“, uplatňovaným v rámci WTO, je EÚ ochotná brať do úvahy rôznorodosť úrovne vývoja v partnerských krajinách. Treba pripomenúť, že vďaka iniciatíve „Everything but Arms“ Laos a Kambodža už majú preferenčný prístup na trhy EÚ.

(20)  V súčasnosti sa realizuje 5 spoločných projektov s celkovým rozpočtom 55,5 miliónov EUR.

(21)  Prioritou sú projekty v oblasti odborného vzdelávania, dopravy, energie a udržateľného rozvoja. Pozri Regional EU-ASEAN Dialogue Instrument, Kuala Lumpur, 2005.

(22)  Jedinou (čiastočnou) výnimkou je sieť ASEAN-EU Business Network so sídlom v Bruseli vytvorená v roku 2001 na podporu vzájomných obchodných vzťahov.

---