22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/130

1.1

Hoci hlavný cieľ prvých spotrebných daní z tabaku bol výlučne fiškálny, ich funkcia sa v súčasnom svete mení a stávajú sa čoraz viac nástrojom verejného zdravia a sociálnej politiky. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) schvaľuje úsilie Európskej komisie zvážiť aj iný ako len čisto fiškálny vplyv tabakových výrobkov vo svojich politikách v oblasti spotrebných daní. Tento nový politický prístup sa zameriava najmä na dosiahnutie cieľov v oblasti zdravotnej politiky zahrnutých do Rámcového dohovoru o kontrole tabaku, ktorý Európska únia formálne prijala v roku 2005 a ktorý sa stal záväzným pre jej budúcu tvorbu politík.

1.2

Treba však poznamenať, že by sa nemalo zabúdať na ostatné politické ciele revízie dane z tabaku vrátane jej primárneho cieľa, ktorým je riadne fungovanie vnútorného trhu, ako sa uvádza v článku 4 smernice o spotrebnej dani z tabaku, a ani ich odsúvať. EHSV sa preto domnieva, že najťažšou úlohou politických činiteľov v tejto oblasti je nájsť optimálnu rovnováhu medzi záujmami rôznych hospodárskych, sociálnych, bezpečnostných, ekonomických a daňových politík. Musia sa zohľadniť rôzne aspekty a rôzne hodnoty.

1.3

Návrh Európskej komisie postupne zladiť minimálne sadzby pre jemne krájaný tabak so sadzbami za cigarety a sprísniť vymedzenie pojmov pre cigarety, cigary a fajkový tabak, ktorého cieľom je zabrániť manipulácii s názvami tabakových výrobkov na účely uplatnenia najnižšej spotrebnej dane, je chvályhodný.

1.4

EHSV schvaľuje prístup Európskej komisie, ktorým sa členským štátom poskytuje viac voľnosti pri prijímaní rozhodnutí v súlade so svojimi vlastnými politickými cieľmi, napríklad širšia škála osobitnej zložky daňového zaťaženia cigariet alebo lepšie pravidlá na stanovovanie minimálnej sadzby dane z cigariet.

1.5

EHSV odporúča, aby sa navrhovaná minimálna spotrebná daň vo výške 90 EUR znížila, alebo aby sa štvorročné obdobie predĺžilo na 8 rokov (1. januára 2018). Vzhľadom na odlišné tradície a sociálne rozdiely medzi členskými štátmi treba upozorniť, že v niektorých krajinách, najmä v tých, ktoré nedávno vstúpili do EÚ, by zvýšenie minimálnej spotrebnej dane zo 64 EUR na 90 EUR na 1 000 cigariet mohlo mať rôzne negatívne následky. Niektoré z týchto krajín ešte stále nedosiahli úroveň minimálnej spotrebnej dane, ktorú vyžadujú súčasné smernice. Minimálna spotrebná daň vo výške 90 EUR pre všetky maloobchodné ceny predstavuje nárast o 41 % počas štvorročného obdobia a je aspoň o 300 % vyššia ako očakávaný nárast spotrebiteľských cien v EÚ. Takýto radikálny krok by mohol nepatrne znížiť spotrebu, no zároveň znížiť potenciálne rozpočtové príjmy a kúpnu silu spotrebiteľov, posilniť pašovanie a nezákonné činnosti a zvýšiť infláciu.

1.6

Treba poznamenať, že iba niekoľko z navrhovaných opatrení povedie k užšej harmonizácii daňových sadzieb v rámci Európskej únie. Je veľmi pravdepodobné, že navrhované opatrenia neodstránia absolútne a relatívne rozdiely v zdaňovaní medzi jednotlivými členskými štátmi.

1.7

Napríklad požiadavka pomerového minima bola pôvodne zavedená za účelom harmonizácie spotrebnej dane v EÚ, v minulosti však k žiadnej harmonizácii neviedla a môže priniesť aj opačné výsledky. Ako vyplýva zo správy Komisie o hodnotení vplyvu, navrhované zvýšenie minimálneho daňového zaťaženia z 57 % na 63 % by viedlo k ďalším rozdielom v spotrebnej dani v absolútnom vyjadrení a mohlo by mať vážny vplyv na infláciu. Vzhľadom na sporný dosah požiadavky pomerového minima by sa mal znovu dôkladne zanalyzovať a opätovne zvážiť nielen jej navrhovaný nárast, ale aj dôvody jej samotnej existencie.

1.8

Nahradenie koncepcie najžiadanejšej cenovej kategórie ako referenčnej hodnoty pre požiadavku pomerového minima váženou priemernou cenou by len ťažko viedlo k väčšej transparentnosti na trhu, či k lepšej predvídateľnosti štátnych príjmov alebo k väčšej harmonizácii na trhu s cigaretami. Vynára sa preto otázka, či by sa návrh Komisie nemohol ešte zjednodušiť.

1.9

Otázka týkajúca sa najvhodnejšieho druhu dane pre tabakové výrobky ostáva stále otvorená. Dôraz na pomernú sadzbu dane môže mať pozitívny vplyv na odstránenie čierneho trhu, tento vplyv však závisí od rôznych faktorov, a preto nie je jednoznačný. Uprednostnenie čisto osobitnej sadzby dane môže pomôcť docieliť vyššie daňové výnosy a viesť k vyššej spodnej hranici dane, ktorá by prispela k dosiahnutiu cieľov zdravotnej politiky a aproximácie daní na vnútornom trhu.

1.10

Požiadavka povinného minimálneho daňového zaťaženia (38 % a 42 %) pre všetky druhy jemne krájaného tabaku, namiesto súčasnej minimálnej dane stanovenej buď ako percento maloobchodnej ceny alebo ako pevná sadzba za kilogram, by mala za následok povinnú štruktúru spotrebnej dane ad valorem a zrušenie súčasnej slobody štruktúry pre jemne krájaný tabak, a preto sa neodporúča.

1.11

Väzba medzi daňovou a zdravotnou politikou je do veľkej miery podmienená prepojením príjmov zo spotrebnej dane za tabak s činnosťou zameranou na odstraňovanie negatívnych následkov spotreby tabaku. Avšak z celkového objemu prostriedkov určených na financovanie uvedenej činnosti je zrejmé, že väčšina príjmov spotrebnej dane z tabaku sa vynakladá na aktivity a politiky, ktoré nijako nesúvisia s takýmito cieľmi v oblasti zdravia. Je preto celkom jasné, že fiškálne ciele sú stále hlavnými cieľmi spotrebných daní z tabakových výrobkov.

2.1

Podľa smerníc o dani z tabaku je Európska komisia povinná každé štyri roky preskúmať hladké fungovanie jednotného trhu, skutočnú hodnotu sadzieb spotrebnej dane a širšie ciele Zmluvy. Pravidlá EÚ týkajúce sa tabaku musia zaručiť riadne fungovanie vnútorného trhu a zároveň musia byť v súlade s cieľom EÚ obmedziť spotrebu tabaku.

2.2

Súčasná revízia je štvrtou v poradí a prináša množstvo významných zmien a doplnení súčasných právnych predpisov Spoločenstva s cieľom modernizovať súčasné pravidlá a zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky hospodárske subjekty. Reforma zahŕňa niekoľko návrhov:

2.3

Hoci je spotrebná daň predovšetkým nástrojom na vytváranie výnosov na vnútroštátnej úrovni, tvorba politiky v tejto oblasti musí zohľadniť širšie ciele Zmluvy (1). Okrem toho je v tejto revízii dôležitou otázkou ochrana verejného zdravia, keďže Európske spoločenstvo sa 30. júna 2005 stalo zmluvnou stranou Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) o kontrole tabaku a niekoľko členských štátov požaduje vyššiu úroveň ochrany ľudského zdravia, a teda aj vyššie európske minimá spotrebných daní z tabaku.

2.4

Návrh Komisie stanovuje minimálnu nominálnu výšku spotrebnej dane a minimálnu daňovú sadzbu pre všetky cigarety predávané v EÚ, vďaka čomu by sa pri všetkých kategóriách cigariet zohľadnili otázky verejného zdravia. Zvyšujú sa v ňom minimálne požiadavky s cieľom prispieť k zníženiu spotreby tabaku počas nasledujúcich piatich rokov, a to najmä predchádzaním tomu, aby politiky obmedzovania spotreby tabaku v členských štátoch boli narúšané podstatne nižšími požiadavkami v iných členských štátoch. Okrem toho tento návrh poskytuje členským štátom väčšiu flexibilitu v oblasti uplatňovania osobitných spotrebných daní z cigariet v snahe dosiahnuť ciele v oblasti ochrany zdravia. V neposlednom rade zlaďuje minimálne sadzby a štruktúru spotrebnej dane uplatňované v prípade jemne krájaného tabaku určeného na šúľané cigarety so sadzbou a štruktúrou pre cigarety s cieľom zamedziť nahrádzaniu cigariet jemne krájaným tabakom.

3.1

Nahradiť koncepciu najžiadanejšej cenovej kategórie ako referenčnú hodnotu pre požiadavku pomerového minima váženou priemernou cenou. Komisia tvrdí, že najžiadanejšia cenová kategória ako referenčná hodnota pre minimálne sadzby nie je v súlade s cieľmi vnútorného trhu, pretože spôsobuje rozdelenie trhov s tabakom v členských štátoch.

3.2

Zvýšiť minimálnu spotrebnú daň z cigariet v súlade s harmonizáciou cien vnútorného trhu a opatreniami na ochranu zdravia. Navrhuje sa zvýšiť minimálna spotrebná daň k 1. januáru 2014 zo 64 EUR na 90 EUR na 1 000 cigariet a pomerové minimum z 57 % na 63 % váženej priemernej ceny. Avšak členské štáty, ktoré uplatňujú spotrebnú daň vo výške najmenej 122 EUR na 1 000 cigariet na základe váženej priemernej maloobchodnej predajnej ceny, nemusia dodržiavať požiadavku 63 %. Aj krajiny s prechodným obdobím na dosiahnutie súčasných minimálnych úrovní zdaňovania cigariet by mohli využívať 1 alebo 2-ročné prechodné obdobia, aby mohli splniť aj tieto nové vyššie požiadavky.

3.3

Požiadavka minimálnej sadzby spotrebnej dane stanovená v smernici Európskej únie sa nevzťahuje len na cigarety najžiadanejšej cenovej kategórie (ako sa v súčasnosti stanovuje), ale na všetky cigarety, ktoré sa v danej krajine predávajú. Podľa Komisie by sa tým stanovila spodná hranica dane pre cigarety predávané v EÚ, čím by sa vyriešili problémy vnútorného trhu a zdravia v prípade všetkých kategórií cigariet.

3.4

Umožniť členským štátom rozšírenie pásma podielu osobitnej spotrebnej dane na celkovom daňovom zaťažení z 5 – 55 % na 10 – 75 % s cieľom umožniť väčšiu flexibilitu štruktúry spotrebnej dane.

3.5

Postupne zosúladiť minimálne sadzby jemne krájaného tabaku určeného na šúľanie cigariet so sadzbami cigariet. Zvolený pomer zdaňovania medzi jemne krájaným tabakom a cigaretami je 2:3. Minimálna spotrebná daň pre jemne krájaný tabak by teda mala byť 43 EUR za kilogram a požiadavka pomerového minima by mala byť 38 % váženej priemernej ceny. Ak uplatníme uvedený pomer na navrhované zvýšenie spotrebnej dane z cigariet od 1. januára 2014, spotrebná daň na jemne krájaný tabak by sa zvýšila na 60 EUR a 42 %. Týmto návrhom by sa zároveň zrušilo súčasné voliteľné uplatňovanie buď pomerovej požiadavky alebo minimálnej osobitnej dane pre jemne krájaný tabak, čo by viedlo k povinnej štruktúre dane ad valorem pre tento druh tabakového výrobku.

3.6

Upraviť minimálne požiadavky pre cigary, cigarily a fajčiarsky tabak podľa miery inflácie. Cieľom je zohľadniť infláciu v období rokov 2003 až 2007, ktorá bola podľa údajov Eurostatu o ročnej miere zmeny harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien 8 %. Navrhuje sa zvýšiť minimálnu požiadavku na 12 EUR u cigár a cigaríl a na 22 EUR u iného fajčiarskeho tabaku.

3.7

Zmeniť a doplniť, ako aj sprísniť vymedzenie pojmov pre cigarety, cigary a fajkový tabak so zámerom zamedziť manipulácii s názvami tabakových výrobkov na účely uplatnenia najnižšej spotrebnej dane.

3.8

Komisia uvádza, že z hľadiska vnútorného trhu, rozpočtu, ako aj zdravotného hľadiska majú osobitné a minimálne dane jasné výhody. Z tohto dôvodu Komisia navrhuje umožniť väčšiu flexibilitu tým členským štátom, ktoré kladú väčší dôraz na osobitné spotrebné dane alebo na minimálne spotrebné dane.

3.9

Európska komisia pravidelne prehodnocuje štruktúru a sadzby spotrebných daní v členských štátoch a využíva informácie o množstvách a cenách tabakových výrobkov určených na spotrebu. V záujme zabezpečenia efektívneho a účinného zberu tohto druhu informácií zo všetkých členských štátov sa navrhujú nové pravidlá týkajúce sa poskytovania informácií, ako aj vymedzenia potrebných štatistických údajov.

5.1

V snahe o harmonizáciu daňových politík členských štátov EÚ, bola zvolená tzv. najžiadanejšia cenová kategória ako mechanizmus na výpočet minimálnych daňových požiadaviek pre tabakové výrobky.

5.2

Účinnosť najžiadanejšej cenovej kategórie ako nástroja je však diskutabilná. Najbežnejšie výhrady týkajúce sa používania najžiadanejšej cenovej kategórie sú tieto:

5.3

Na základe všetkých uvedených dôvodov Európska komisia navrhuje nahradiť koncepciu najžiadanejšej cenovej kategórie váženou priemernou cenou ako referenčnou hodnotou pre požiadavku pomerového minima. V dôsledku tejto zmeny sa požiadavky na minimálnu sadzbu spotrebnej dane stanovenej v smernici Európskej únie neuplatnia len na cigarety najžiadanejšej cenovej kategórie (ako sa v súčasnosti stanovuje), ale na všetky cigarety, ktoré sa v krajine predávajú. Vážená priemerná cena sa vypočíta vydelením súčinu množstva a ceny predaných cigariet celkovým množstvom predaných cigariet. Účinok na výšku spotrebnej dane tak môže byť dvojnásobný. Ak sú v niektorej krajine žiadanejšie pomerne drahé cigarety, minimálna spotrebná daň vypočítaná použitím váženej priemernej ceny ako základného kritéria by bola nižšia ako spotrebná daň vypočítaná použitím konceptu najžiadanejšej cenovej kategórie. A naopak: ak sú žiadanejšie pomerne lacnejšie cigarety, vypočítaná spotrebná daň založená na váženej priemernej cene by bola vyššia v porovnaní s daňou vypočítanou na základe najžiadanejšej cenovej kategórie. Ak sa najžiadanejšie cigarety nachádzajú v strednej cenovej kategórii, spotrebná daň by bola pri použití ktorejkoľvek metódy tá istá.

5.4

Pre účely fiškálneho plánovania na úrovni vlády sú najžiadanejšia cenová kategória a vážená priemerná cena dosť komplikované, pretože sa každý rok menia a nemožno ich jednoducho vopred určiť. Keďže chýba jasná a jednotná metodológia na výpočet váženej priemernej ceny, existuje riziko, že sa táto koncepcia stane ďalším zložitým a netransparentným opatrením. Vynára sa preto otázka, či by sa návrhy Komisie nemohli ešte viac zjednodušiť.

Picture 1:

Different prices of the MPPC across Europe (as of January 1, 2008)

6.1.1

Po zasadnutí členských krajín v roku 2003 Svetová zdravotnícka organizácia zverejnila Rámcový dohovor o kontrole tabaku, v ktorom sú opísané možné spôsoby znižovania spotreby tabakových výrobkov. EÚ tento rámcový dohovor formálne prijala 30. júna 2005 a Európska komisia ho zahrnula do právnych predpisov účinných pre všetky členské štáty.

6.1.2

Stratégia EÚ na obmedzovanie spotreby tabaku je opísaná v dokumente Komisie s názvom Tabak alebo zdravie v Európskej únii. Tento dokument považuje spotrebnú daň z tabaku za hlavný nástroj potláčania spotreby tabaku. Jasne sa v ňom uvádza, že ciele zdravotnej politiky by mali byť v prípade spotrebnej dane z tabaku nadradené cieľom daňovej politiky. Komisia okrem iných opatrení navrhuje aj vylúčenie tabaku z indexu spotrebiteľských cien.

6.1.3

Európska komisia navrhuje postupné, ale výrazné zvyšovanie sadzieb spotrebnej dane z tabaku s dôrazom na harmonizáciu sadzieb spotrebnej dane medzi členskými štátmi. Navrhuje sa aj výrazné zvýšenie v prípade jemne krájaného tabaku, keďže ručne šúľané cigarety v súčasnosti získavajú značný podiel na trhu. Komisia zdôrazňuje, že členské štáty by mali klásť dôraz na kontrolu pašovania a ostatných nezákonných činností týkajúcich sa tabakových výrobkov.

6.1.4

Náklady na výrobu tabaku v EÚ sa odhadujú na približne 100 miliárd EUR. Odhaduje sa, že každý rok zomrie na následky spotreby tabaku približne 650 000 európskych občanov, a približne 13 miliónov trpí chronickými ochoreniami spojenými s fajčením.

6.1.5

V súvislosti so zdaňovaním tabaku by sa mohlo poukázať na ďalší aspekt – rozdiel v zdaňovaní cigariet a fajčiarskeho tabaku, ktorý do značnej miery ovplyvňuje správanie spotrebiteľov. V štúdiách WHO (2), ktoré sa zaoberajú touto otázkou, sa tvrdí, že kým všetky tabakové výrobky nebudú zdaňované rovnako, fajčiari nahradia jednu formu tabakových výrobkov za inú. WHO preto odporúča zdaňovať všetky tabakové výroky – cigarety, tabak, cigary a ostatné výrobky – rovnakými daňovými sadzbami.

6.1.6

Niektoré krajiny okrem zvyšovania daní zaviedli minimálne ceny za cigarety, keďže samotné zvyšovanie daní neviedlo vždy k želateľnému nárastu cien, ktorý by znížil spotrebu tabaku. Takéto cenové opatrenia zaviedli v súčasnosti štyri krajiny (Taliansko, Írsko, Rakúsko a Francúzsko; portugalské právo tiež poskytuje takúto možnosť) a Komisia, ktorá takúto reguláciu považuje za porušenie slobody cien zaručených v smerniciach o daniach EÚ a v Zmluve, podala na všetky štyri krajiny žalobu na Európskom súdnom dvore. Ďalšou bežnou praxou vlád krajín EÚ je úsilie o reguláciu počtu cigariet v jednej škatuľke cigariet. Od 1. mája 2006 existujú v 17 krajinách Európskej únie nariadenia o minimálnom počte cigariet v jednej škatuľke. Vo väčšine z nich bolo takéto nariadenie prijaté v priebehu posledných piatich rokov. Z tohto dôvodu sa domnievame, že členské štáty dopĺňajú svoj fiškálny rámec opatreniami týkajúcimi sa ceny a minimálneho obsahu balíčka ako doplnkovými nástrojmi na dosiahnutie rovnováhy medzi cieľmi daňovej politiky a politiky v oblasti verejného zdravia. Revízia ponúka možnosť regulovať tieto vnútroštátne opatrenia na úrovni EÚ s cieľom posilniť harmonizáciu v rámci Európskej únie.

Chart 1:

Comparison of excise duty on cigarettes (min. EUR 64 per 1 000) and hand rolled cigarettes (fine cut, min. EUR 24 per 1 000 hand rolled cigarettes) as of 1 January 2007 (3)

6.2.1

Na základe skúseností z predchádzajúcich rokov Európska komisia odhaduje, že je potrebný 25 % nárast dane z cigariet, aby bolo možné znížiť spotrebu cigariet v 22 členských štátoch o 10 %. Vzhľadom na rozdielne úrovne zdaňovania v jednotlivých členských štátoch by sa však tieto účinky mohli líšiť; dosah môže byť rôzny v určitých krajinách, najmä v prípade nových členských krajín.

6.2.2

Zvýšením ceny cigariet v dôsledku vyššej spotrebnej dane by sa znížila kúpna sila spotrebiteľov. Tento vplyv môže byť väčší v chudobnejších krajinách, najmä v niektorých nových členských štátoch EÚ. V porovnaní so staršími členskými štátmi EÚ je životná úroveň v niektorých krajinách strednej a východnej Európy stále nízka a ľudia vydávajú väčšiu časť svojho príjmu na základné potreby. Hoci sú ceny cigariet v týchto krajinách oveľa nižšie ako v starých členských štátoch EÚ, pri hodnotení kúpnej sily nie sú cigarety ani ostatné výrobky cenovo dostupnejšie. Navyše je bežnejšie, že v krajinách s nižšou životnou úrovňou sa väčšia časť príjmu vydáva na alkohol a tabakové výrobky. Vyššie ceny by tak mali väčší vplyv na spotrebiteľov v nových členských krajinách EÚ v porovnaní so spotrebiteľmi v členských štátoch EÚ s vyššou životnou úrovňou.

6.2.3

Dopyt po cigaretách je pomerne neelastický. To znamená, že nárast cien cigariet nespôsobí veľký pokles spotreby. Z tohto dôvodu môžu spotrebitelia na zvýšenie cien cigariet reagovať dvoma spôsobmi. Niektorí budú nútení vydať menej peňazí na ostatné tovary, takže ich kúpna sila sa zníži. Iní budú buď nakupovať cigarety a tabakové výrobky za nižšie ceny (tzv. zníženie požiadaviek) alebo budú nakupovať cigarety prostredníctvom nelegálnych obchodných kanálov.

6.2.4

Z lekárskeho výskumu vyplýva, že hoci tendencia fajčenia všeobecne klesá v dôsledku vyšších cien cigariet, rozdiely vo fajčení spojené s príjmom nemusia vymiznúť. Výskum uverejnený v časopise American Journal of Public Health dokazuje, že rozdiely v počte fajčiarov sa medzi rôznymi príjmovými skupinami nárastom cien za balíček cigariet zväčšili, pričom podiel fajčiarov s nižšími príjmami sa zvýšil. Výskum dospel k záveru, že nárast cien cigariet môže predstavovať neprimeranú záťaž pre chudobných fajčiarov (4).

6.2.5

Navrhovaná minimálna spotrebná daň vo výške 90 EUR pre všetky maloobchodné ceny predstavuje nárast o 41 % počas štvorročného obdobia a je aspoň o 300 % vyššia ako očakávaný nárast spotrebiteľských cien v EÚ. Takéto zvýšenie spotrebnej dane by zvýšilo infláciu. Prudký nárast spotrebnej dane z cigariet by mohol zvýšiť ceny cigariet, čo by prispelo k nárastu indexu spotrebiteľských cien. Vylúčením cien cigariet z harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (ako sa navrhuje v štúdii Tabak alebo zdravie v Európskej únii), by sa odstránil tento účinok de iure, stále by to však mohlo mať sociálny vplyv, pretože by to de facto znamenalo nesprávne vypočítaný index inflácie, ktorý by mohol mať negatívny vplyv na úpravu miezd.

6.3.1

Keď zvážime príjmy zo spotrebnej dane z tabaku a spôsoby, ako sa tieto príjmy vynakladajú, je jasné, že v skutočnosti je hlavným cieľom spotrebnej dane získať finančné zdroje pre všeobecné výdavky národných vlád.

6.3.2

Väzba medzi daňovou a zdravotnou politikou je do veľkej miery podmienená prepojením výnosov zo spotrebnej dane z tabaku s činnosťou zameranou na odstránenie negatívnych následkov spotreby tabaku. Avšak v súčasnosti je vzhľadom na objem celkového financovania takejto činnosti zrejmé, že väčšina príjmov zo spotrebnej dane z tabaku sa vynakladá na aktivity a politiky, ktoré nijako nesúvisia s takýmito cieľmi v oblasti zdravia.

6.3.3

Je preto celkom jasné, že fiškálne ciele sú stále hlavnými cieľmi spotrebných daní z tabakových výrobkov. Dosiahnutie fiškálnych cieľov je však v tomto prípade komplikované existenciou verejného zdravotného poistenia. Keby schémy zdravotného poistenia, a najmä prémie zdravotného poistenia, odrážali riziko spojené s fajčením, fajčiari by boli nútení hradiť náklady spojené so svojím zlozvykom. Tým by sa v podstate naplnila väčšina stratégií medzinárodných organizácií a národných vlád zameraných proti tabaku a proti fajčeniu.

6.3.4

Pri posudzovaní fiškálnych aspektov zdaňovania tabaku treba poznamenať, že zvyšovanie spotrebnej dane môže, ale nemusí zvýšiť rozpočtové príjmy. Z dôvodu možného nárastu pašovania a nezákonného obchodovania, ako aj z dôvodu prípadnej popularity lacnejších cigariet je možné, že namiesto zvýšenia rozpočtových príjmov bude mať zvýšenie spotrebnej dane opačný účinok. Ak dôjde k zvýšeniu spotrebnej dane a následnému nárastu nelegálneho trhu, môže byť zníženie rozpočtových príjmov spôsobené narastajúcim nelegálnym trhu väčšie ako zvýšenie v dôsledku vyššej spotrebnej dane.

6.4.1

Daňové úrady musia často riešiť problematiku daňových únikov. S tabakovými výrobkami sa spájajú dve hlavné nezákonné činnosti: falšovanie a pašeráctvo.

6.4.2

Z ekonomického hľadiska sa zvýšením spotrebnej dane zvýšia stimuly pre pašovanie cigariet a nelegálny trh. Pašovanie je hospodárskou činnosťou, pri ktorej sa uplatňuje zákon ponuky a dopytu. Zvýšením spotrebnej dane vzrastie aj cenový rozdiel medzi legálnymi a pašovanými cigaretami a výsledkom bude zvýšený dopyt po pašovaných cigaretách. Zvýšením dopytu po pašovaných cigaretách sa zvýšia aj ich ceny, čím sa pašovanie stane ziskovejším, čo povedie k jeho nárastu. Týka sa to nezákonného obchodovania s cigaretami v rámci EÚ, ako aj pašovania pochádzajúceho z ostatných krajín. Najmä v nových členských štátoch ceny a iné faktory priaznivo ovplyvňujú šírenie pašovania z krajín mimo spoločného trhu: ceny v susedných krajinách na východe sú relatívne nižšie, nové členské štáty nemajú dostatok zdrojov pre pohraničné hliadky a niekedy dochádza k značnému množstvu tieňových hospodárskych aktivít. Napríklad podľa prieskumu verejnej mienky uskutočneného v Litve v roku 2008 (5) až 38,9 % opýtaných pašovanie ospravedlňuje alebo má sklon ho ospravedlňovať. Pri skúmaní podmienok rozvoja nezákonného trhu je dôležité zohľadniť rozsah tieňovej ekonomiky nielen v EÚ, ale aj v potenciálnych zdrojoch pašovania – susedných krajinách.

6.4.3

Vyššie uvedenú situáciu možno znázorniť na prípade Litvy. V snahe o harmonizáciu daňového systému s EÚ sa spotrebná daň z tabaku v Litve v rokoch 2002 – 2004 prudko zvýšila (od roku 2001 do roku 2004 vzrástlo zaťaženie spotrebnou daňou o 121 %). To viedlo k prudkému nárastu cien cigariet. Zvýšením spotrebných daní sa preformoval trh s tabakom. Predaj legálnych cigariet klesol, zatiaľ čo sa rozšírilo pašovanie a nelegálny trh. Množstvo zadržaných pašovaných výrobkov stúplo od roku 2001 do roku 2004 takmer 13-krát. V roku 2004 sa trhový podiel legálneho a nelegálneho obchodu (v počte predaných jednotiek) takmer vyrovnal.

6.4.4

Pri hodnotení účinnosti spotrebnej dane je dôležité zohľadniť zmeny v celkovej spotrebe cigariet (teda spotreby legálnych i nelegálnych cigariet). Z medzinárodných skúseností vyplýva, že agresívna daň a následné zvyšovanie cien spôsobujú skôr pokles legálneho predaja ako zmenu celkovej spotreby, a tento vplyv vychádza z rozširovania nelegálneho trhu. To isté sa stalo aj v Litve: keď v rokoch 2002 – 2004 vrástla spotrebná daň, hrubá spotreba sa znížila, ale táto zmena nebola taká výrazná ako pokles legálneho predaja cigariet.

6.4.5

Fakt, že veľké rozdiely v cenách a daniach sú skutočne jedným z hlavných dôvodov značného objemu pašovania z určitých susedných krajín do Európskej únie, a to najmä cigariet, pripustil aj člen Európskej komisie László Kovács v Európskom parlamente v septembri 2008. Bolo by preto neuvážené prijať rozhodnutia a zvyšovať minimálne požiadavky na spotrebnú daň v EÚ, ktoré by len ďalej prehĺbili tento problém.

6.5.1

Napriek tridsiatim rokom harmonizácie spotrebnej dane z tabaku v Európskej únii sú rozdiely v zdaňovaní tabakových výrobkov v rámci EÚ, či už z dôvodu štruktúry dane alebo celkového daňového zaťaženia, stále vysoké.

6.5.2

Zatiaľ čo niektoré krajiny považujú zdravotnú politiku za svoju hlavnú prioritu, tradície a sociálna situácia stále zapríčiňujú hlboké rozdiely v celkovom zdaňovaní tabaku. Výnosy zo spotrebnej dane sa v EÚ rôznia od 242 EUR na 1 000 cigariet v Spojenom kráľovstve po 19 EUR na 1 000 cigariet v Lotyšsku (údaje sú k 1. januáru 2007). To môže byť v súčasnosti hlavným dôvodom na vysvetlenie skutočnosti, že objem nezákonného obchodu v rámci Európskeho spoločenstva (v počte cigariet) sa odhaduje na dvojnásobok objemu pašovaného z iných krajín.

6.5.3

Treba poznamenať, že len niekoľko z navrhovaných činností povedie k užšej harmonizácii daňových sadzieb v rámci Európskej únie. Je veľmi pravdepodobné, že navrhované opatrenia neodstránia absolútne a relatívne rozdiely v zdaňovaní medzi členskými štátmi.

6.5.4

Napríklad, požiadavka pomerového minima bola pôvodne zavedená za účelom harmonizácie spotrebnej dane v EÚ, v minulosti však k žiadnej harmonizácii neviedla a môže priniesť aj opačné výsledky. Napríklad Slovinsko a Taliansko majú podobné daňové zaťaženie najžiadanejšej cenovej kategórie vo výške približne 58 %, výnos zo spotrebnej dane v najžiadanejšej cenovej kategórii v Taliansku je však o 80 % vyšší ako v Slovinsku, čiže 102,38 EUR v porovnaní s 57,6 EUR na 1 000 cigariet. Ako vyplýva zo správy Komisie o hodnotení vplyvu, navrhované zvýšenie daňového zaťaženia z 57 % na 63 % by viedlo k ďalším rozdielom v spotrebnej dani v absolútnom vyjadrení a mohlo by mať vážny vplyv na infláciu. Vzhľadom na sporný dosah požiadavky pomerového minima by sa mal znovu dôkladne zanalyzovať a opätovne zvážiť nielen jej navrhovaný nárast, ale aj dôvody jej samotnej existencie.

6.5.5

Aj navrhované zvýšenie minimálnej spotrebnej dane z cigariet zo 64 EUR na 90 EUR na 1 000 kusov by viedol k harmonizácii len vtedy, ak by krajiny s vyššou daňou ďalej dane nezvyšovali. Z tohto hľadiska môže byť zaujímavé považovať maximálnu úroveň dane za doplnenie súčasnej minimálnej miery dane.

6.5.6

Vzhľadom na skutočnosť, že niekoľko členských štátov zatiaľ neupravilo minimálnu sadzbu 64 EUR na tisíc cigariet ani pre najžiadanejšiu cenovú kategóriu, navrhované zvýšenie na 90 EUR by sa malo znovu preskúmať a z mnohých dôvodov buď znížiť, alebo by sa mala poskytnúť dlhšia lehota na splnenie tejto požiadavky, a to do 1. januára 2018.

Chart 2:

Excise tax yield in EU countries as of January 1, 2008 (EUR per 1 000 cigarettes)

Chart 3:

Minimum Excise Tax in EU countries as of January 1, 2008 (EUR per 1 000 cigarettes)

Chart 4:

Total excise tax in EU countries as of January 1, 2008 (percentage of the MPPC, minimum set to 57 %)

Chart 5:

Specific ratio in EU countries as of January 1, 2008 (percentage specific to total tax on MPPC; set to 5 – 55 %)