22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/52

1.1

Cieľom tejto zelenej knihy je rozvinúť diskusiu o tom, ako možno najlepšie šíriť znalosti určené pre oblasti výskumu, vedy a vzdelávania v prostredí internetu a pokúsiť sa dať odpoveď na niektoré otázky, ktoré súvisia s úlohou autorských práv v „znalostnej ekonomike“.

1.2

Pod pojmom „autorské práva“ treba chápať autorské a s nimi súvisiace práva, ktoré nahradili tradičný pojem „literárneho a duševného vlastníctva“ (1). Ochranu autorských práv zabezpečuje niekoľko medzinárodných dohôd a organizácií, predovšetkým Bernský dohovor, na ktorého dodržiavanie dohliada WIPO (2), a dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (dohoda TRIPS) v rámci WTO.

1.3

Zelená kniha je rozdelená na dve časti: prvá časť sa zaoberá všeobecnými otázkami týkajúcimi sa výnimiek uplatniteľných na výlučné práva držiteľov autorských práv a s nimi súvisiacich práv, druhá časť je venovaná osobitným otázkam súvisiacim s výnimkami a obmedzeniami, ktoré sú najdôležitejšie z hľadiska šírenia znalostí, a zaoberá sa aj vhodnosťou toho, aby boli tieto výnimky prispôsobené podmienkam digitálneho šírenia.

1.4

Výnimky a obmedzenia z hľadiska autorských práv, ktoré sa uvádzajú v dohode TRIPS, majú presný výklad.

1.5

Vo svojom preskúmaní jednotného trhu (3) Komisia zdôraznila potrebu podporiť voľný pohyb znalostí a inovácií. Výbor plne podporuje toto smerovanie, ktoré je nevyhnutné pre ďalší rozvoj Lisabonskej stratégie.

1.6

Autorskými právami a s nimi súvisiacimi právami sa zaoberá deväť smerníc (4). Autori softvéru sú zaradení do tej istej kategórie ako autori literárnych a umeleckých diel, avšak podľa platných právnych predpisov, ako aj v praxi, sú ich práva obmedzenejšie než „tradičné autorské práva“.

2.1

Hlavným cieľom smernice o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti je zabezpečiť čo najväčšiu ochranu autorov. Podľa názoru Komisie by sa táto smernica mala dať v plnej miere uplatňovať aj v digitálnom veku, ktorý sa vyznačuje digitalizáciou a okamžitým prenosom literárnych a umeleckých diel, odborných a vedeckých publikácií a softvérových diel, hoci držitelia práv sa domnievajú, že príjmy zo sprístupnenia ich diel na internete sú veľmi slabé.

2.2

Zoznam výnimiek uplatňovaný v rámci Spoločenstva obsahuje v súčasnosti jednu povinnú a dvadsať nepovinných výnimiek. Členské štáty sa teda môžu slobodne rozhodnúť, či budú alebo nebudú tieto nepovinné výnimky uplatňovať, čo je podľa názoru výboru veľkou prekážkou pre skutočné zosúladenie výnimiek, ktoré možno odôvodniť v hospodárstve založenom na znalostiach, ktoré využíva neustále sa vyvíjajúce technológie digitálneho veku. Tento zoznam je však obmedzujúci, a preto doň členské štáty nemôžu pridať ďalšie výnimky. Okrem toho podľa „trojstupňového testu“, ktorý vytvorili WTO a WIPO, závisí dosah týchto obmedzení od troch podmienok: musia sa uplatňovať iba v niektorých osobitných prípadoch (napríklad v prípade zrakovo postihnutých užívateľov), nesmie dochádzať ku konfliktu s bežným využívaním diela a nesmú sa neodôvodnene poškodzovať oprávnené záujmy nositeľa práv.

2.3

Výbor sa nazdáva, že tieto opatrenia istým spôsobom napomáhajú zosúladeniu, avšak vzhľadom na to, že zo zoznamu výnimiek, ktorý je uzavretý, si možno vybrať, a prípadne obmedziť rozsah pôsobnosti zvolených výnimiek, predstavuje šírenie on-line (najmä cez satelit) oveľa väčšie problémy z hľadiska uplatňovania a kontroly.

2.4

Vzhľadom na ciele spoločnosti založenej na vedomostiach a na úsilie bojovať proti akejkoľvek forme diskriminácie by bolo treba k zoznamu pristupovať záväznejšie, pretože k zosúladeniu zatiaľ nedošlo a ešte stále pretrváva príliš veľa výnimiek.

2.5

Hospodárske záujmy sa väčšinou spájajú skôr so zábavou, niektorými formami kultúry alebo hrami, než s vedomosťami v pravom zmysle slova. Napriek tomu by sa nemali príliš striktne rozdeľovať rôzne kategórie obsahu, samozrejme okrem pornografie alebo obsahu nebezpečného pre mládež.

2.6

Tieto výnimky by sa mali vzťahovať na všetky formy zdravotného postihnutia, ktoré obmedzujú využívanie multimediálneho obsahu internetu, na všetky úrovne vzdelávania, vrátane celoživotného vzdelávania a univerzít tretieho veku, na verejné a univerzitné knižnice a mediatéky, na dlhodobo hospitalizované osoby alebo osoby na rehabilitačnom pobyte v dôsledku porúch pohybového ústrojenstva, na výskumníkov vo verejnom a súkromnom sektore, na základe osobitných dohôd s knižnicami a špecializovanými dokumentačnými centrami. Osoby, na ktoré sa tieto výnimky vzťahujú, by v prípade, že im nebol poskytnutý prístup alebo bol mimoriadne náročný, mali mať možnosť využiť nápravné opatrenia. Rozšírenie oblasti pôsobnosti výnimiek by však mali sprevádzať nové spôsoby kompenzácie, aspoň pre pôvodných držiteľov autorského práva (5), ako je to v prípade odmeny za vyhotovenie kópie na súkromné účely.

2.7

Prípadné kompenzácie by mali vyberať oprávnené organizácie kolektívnej správy, ktoré by mali za úlohu vyberať a rozdeľovať kompenzácie podľa kľúča, ktorý by sa dal prispôsobiť typu danej povinnej výnimky.

2.8

Mali by sa začať viesť konzultácie a rokovania so zástupcami rôznych zainteresovaných skupín, od produkcie až po využívanie diel. Výbor sa však nazdáva, že i keď by Komisia mohla v prvej etape vypracovať hlavné usmernenia, neskôr by sa mali zaviesť minimálne „vzory licencií“ Spoločenstva, ktoré by mohli zainteresované strany na úrovni jednotlivých štátov náležite upraviť.

2.9

Výbor sa nazdáva, že úloha sprostredkovateľa, ktorú zohrávajú verejné a univerzitné knižnice, dokumentačné a výskumné centrá, ako aj kontrola, ktorú vykonávajú organizácie kolektívnej správy, dostatočne spĺňajú kritériá stanovené v dohode TRIPS. Tie sú možno trochu obmedzujúce alebo vykladané príliš reštriktívne, keďže sa v nich nespomínajú ani potreby spoločnosti založenej na vedomostiach, ani rozmach internetu, najmä v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a výmeny medzi vedcami a výskumníkmi.

2.10

Mnohé diela vzdelávacieho, vedeckého alebo odborného charakteru sú už dostupné na internete vďaka menej prísnym licenciám, ako je licencia GPL (6) alebo licencia „creative commons“ pre literárne a umelecké diela. Tieto licencie a vytváranie obsahu, ktorý je pre spoločnosť založenú na vedomostiach užitočný (7), treba podporovať prostredníctvom verejných súťaží alebo podporovaním inštitúcií, ktoré vyrábajú vedecký a odborný obsah, ako aj softvér, na ktoré sa tento typ licencie uplatňuje (8).

3.1

Zelená kniha venuje mimoriadnu pozornosť výnimkám, ktoré by mohli najlepšie podporovať šírenie znalostí, ako výnimka v prospech knižníc a archívov, výnimka umožňujúca šírenie prác na účely vyučovania a výskumu, výnimka v prospech zdravotne postihnutých občanov a možnosť výnimky v prípade obsahu vytváraného používateľom.

3.2

Digitalizácia fondov knižníc a archívov na účely zachovania a uchovania pôvodných dokumentov, ktoré sú niekedy jedinečné, a na účely ich sprostredkovania prostredníctvom internetu, sa plne rozvíja, ako o tom svedčí iniciatíva na vytvorenie digitálnej knižnice Spoločenstva – „Europeana“.

3.3

Podmienky pre digitalizáciu a sprostredkovanie diel sa v jednotlivých krajinách veľmi líšia a podľa názoru výboru sú niekedy príliš reštriktívne. A tak sa v smernici uvádza len jedna výnimka z práva na rozmnožovanie pre konzultácie na účely konkrétneho výskumu a obmedzená lehota uchovávania dokumentu, pričom nesmie byť použitý na komerčné účely. Trojstupňový test sa musí uskutočniť, ale mohol by byť miernejší, najmä ak bola stanovená kompenzácia pre autorov, hoci aj formou paušálneho príspevku.

3.4

Obmedzenia by sa mali týkať najmä uchovania najkrehkejších alebo najvzácnejších diel, zoznamov odporúčanej literatúry pre žiakov základných, stredných a vysokých škôl, pričom počiatočné a celoživotné vzdelávanie by mohli jednotlivé štáty považovať za oblasť mimoriadneho významu. Výber formátov počítačových súborov by malo byť možné obmedziť len na formáty, ktoré spĺňajú určitú medzinárodnú normu, uznávanú v rámci ISO, ktorá by bola kompatibilná s väčšinou „otvorených formátov“ alebo „s existujúcim vlastníkom“ (9).

3.5

Počet kópií by mal byť stanovený podľa množstva oprávnených užívateľov a so zreteľom na reštriktívne vymedzené potreby uchovávania (10).

3.6

Otázka sprístupnenia digitalizovaného diela on-line predstavuje osobitné problémy, ktoré si vyžadujú ďalšie záruky, že užívatelia nebudú dielo šíriť ďalej. Niektorí by mohli uhradiť poplatok za licenciu a služby (11).

3.7

Smernicu by bolo treba zmeniť tak, aby umožňovala požičiavanie diel on-line na výskumné alebo vzdelávacie účely za presne vymedzených právnych a technických podmienok. Zvolený postup a povinnosť dobre pochopiť podmienky špeciálnej licencie, ako aj špecifické podmienky požičiavania on-line, by mali pomôcť viesť, najmä mladých ľudí, k tomu, aby rešpektovali autorské práva. Výbor vždy odporúčal, aby sa vychovávalo k rešpektovaniu duševnej tvorby, ktorá je dôležitou etickou zložkou hospodárstva založeného na vedomostiach.

4.1

Osirelé diela predstavujú veľký tvorivý kapitál.

4.2

Výbor sa domnieva, že v zelenej knihe sa v tejto súvislosti kladú správne otázky a navrhované konkrétne riešenia sú veľmi pozitívne. Po dostatočne starostlivom pátraní po autorovi by sa zoznamy osirelých diel mohli pravidelne zverejňovať. Ak sa do uplynutia stanovenej lehoty neprihlási žiaden držiteľ autorských práv, dielo sa nestane verejnou doménou, ale bude sa naň vzťahovať primeraný systém ochrany autorských práv pre prípad, že by sa napokon nejaký držiteľ práv objavil. Pri výbere typu licencie by sa dalo inšpirovať skúsenosťami z Dánska a Maďarska, podľa názoru výboru by však bolo možné, a dokonca lepšie, vytvoriť vzorovú európsku licenciu.

4.3

Výbor sa domnieva, že nie je nevyhnutné vytvoriť pre osirelé diela špecifickú smernicu. Spravovanie týchto diel si totiž nevyžadujú nové výnimky z autorských práv, ale osobitný spôsob narábania s licenciami v rámci právneho režimu autorských práv. Výbor sa nazdáva, že vhodným riešením by bolo vytvoriť novú kapitolu v existujúcej smernici.

4.4

Komisia by mohla zverejniť a pravidelne aktualizovať zoznam inštitúcií, ktoré majú na starosti osirelé diela, a po päťročnej alebo desaťročnej skúšobnej dobe by sa mohla uskutočniť revízia, ktorej súčasťou by bolo zverejnenie správy a štatistických údajov.

5.1

Výbor sa domnieva, že typ postihnutia a ťažkosti z hľadiska prístupu k dielam by sa mali posudzovať menej reštriktívne, než je v súčasnosti v Európe zvykom, pretože okrem problému, ako sa k danému dielu dostať v prípade rôzneho typu postihnutia, treba zohľadniť aj to, že zdravotne postihnuté osoby majú často veľmi nízke príjmy, čím nepochybne vzniká prekážka finančného charakteru, ktorá je sociálne neprijateľná, keďže ide o prístup k informáciám, vzdelaniu a kultúre.

5.2

Združenia zdravotne postihnutých osôb by mohli pomôcť nanovo sformulovať výnimky týkajúce sa jednotlivých typov postihnutia. Mohli by sa tiež podieľať na správe špeciálnych terminálov a v najťažších prípadoch zabezpečiť odborný personál, ktorý by osobám so zdravotným postihnutím pomáhal. Táto pomoc by bola financovaná zo súkromných darov a verejných dotácií, ktoré tieto združenia dostávajú. Ďalej by tieto združenia, prípadne v spolupráci s určenými knižnicami a múzeami, mohli rokovať so zástupcami autorov o podmienkach využívania ich diel a poskytnúť záruky proti pirátstvu. Podľa názoru výboru treba uvažovať o rozšírení výnimiek aj na databázy, inak by to mohlo znemožniť prístup k dôležitým príručkám, ako sú encyklopédie a slovníky. Smernicu o databázach by bolo treba prepracovať so zreteľom na vzdelávanie a prístup k vedomostiam, ktoré sme už spomínali, ako aj z hľadiska prístupu pre osoby so zdravotným postihnutím.

5.3

Združenia by mohli takisto prispieť k snahe naučiť užívateľov, že licencie na používanie diela treba dodržiavať. Aj v tomto prípade musia byť užívatelia presvedčení, že rešpektovanie autorských práv je základnou podmienkou toho, aby tvorivá činnosť nezanikla. Preniesť záťaž súvisiacu s licenciou a terminálmi na osoby so zdravotným postihnutím sa však zdá byť nespravodlivé. Je nevyhnutné vytvoriť výnimku pre všetky typy zdravotného postihnutia, pri ktorých je prístup k dielam problematický. Tieto náklady by mali znášať verejné inštitúcie, ktoré sú povinné zabezpečiť zdravotne postihnutým osobám prístup k dielam, vrátane databáz a softvérov. Právne predpisy týkajúce sa databáz by mali byť preto náležite upravené (12).

5.4

Najdôležitejšie verejné knižnice a múzeá by mali mať povinnosť sprístupniť svoje diela v osobitnej podobe prispôsobenej konkrétnemu zdravotnému postihnutiu, a to na náklady orgánov zodpovedných za kultúru na regionálnej a vnútroštátnej úrovni. Takýto prístup by bol v súlade s povinnosťou bojovať za občiansku rovnosť a proti akejkoľvek forme diskriminácie.

5.5

Výnimka na účely vyučovania a výskumu ustanovená v smernici sa uplatňuje príliš reštriktívne. Bolo by ju treba rozšíriť tak, aby uvedenie zdroja a autora, ktoré sú súčasťou dokumentu, ako aj obmedzenie používania diela a zákaz nelegálneho vyhotovovania kópií, neboli na úkor testu WTO.

5.6

Systém povinných licencií by sa mal týkať požičiavania diel on-line na účely vyučovania a výskumu na základe vzorovej zmluvy medzi organizáciami, ktoré dielo zapožičiavajú a organizáciami oprávnenými vyberať poplatky za autorské práva.

5.7

Výnimka by sa mala týkať rovnako jednotlivých častí konkrétneho diela, ktoré vybrali zodpovední pedagogickí pracovníci, ako aj kompletných diel: kritériom výberu by malo byť vzdelávacie hľadisko. Posilnila by sa tým právna istota, a význam práva na rozmnožovanie diel by sa nezmenšil. V transeurópskom vzdelávacom rámci by lepšie zosúladenie mohlo zabezpečiť, aby sa nestávalo, že to, čo je v jednej krajine legálne, bude v inej krajine považované za pirátstvo.

5.8

Vzdelávanie na diaľku znamená, že najmä študenti, ale aj európski občania žijúci v tretích krajinách, musia mať možnosť používať kópie (pedagogickú dokumentáciu) doma.

6.1

Táto otázka je v kontexte Web 2.0 čoraz aktuálnejšia (13). Autorské práva alebo alternatívna licencia, ktorú navrhol pôvodný autor, sa môžu meniť alebo vyvíjať bez toho, aby sa to považovalo za pirátstvo.

6.2

Najjednoduchším riešením pre takéto iniciatívy, ako sú participatívne encyklopédie, by bolo určiť jeden vhodný typ licencie, napríklad licencie „creative commons“ alebo wikipedia, a zabezpečiť, že pôvodný autor skôr, než sa niečo pridá alebo zmení, dohliadne na to, aby nedochádzalo k extrémom, a aby bola zaručená pluralita myšlienok.

6.3

Aj na tomto konkrétnom prípade vidno, že spolunažívanie internetu a autorských práv nie je ľahké.

6.4

Výška odmien autorov, ktorých diela sa šíria prostredníctvom internetu, nezávisí ani tak od platieb za priame licencie, ale skôr od nepriamych príjmov, napríklad z reklamy, než od predplatiteľov. Hoci systém predplatiteľov sa tiež začína rozvíjať, „business model“ internetu volá po netradičných riešeniach šírenia, pre ktoré je príznačná digitalizácia a digitálny prenos. Z toho hľadiska sme ešte stále v prechodnej fáze hľadania nových spôsobov odmeňovania (14), keďže náklady na výrobu a prenos digitalizovaných diel sa nedajú ani porovnať s nákladmi na predaj hmotných nosičov, ktoré sú omnoho vyššie.

6.5

Treba nájsť rovnováhu medzi novými formami šírenia, technológiami reprodukcie, potrebami spoločnosti založenej na vedomostiach a autorskými právami. Ak sa budú vo veľkom používať opatrenia výlučne represívneho charakteru, ktoré sú namierené najmä proti určitej vekovej kategórii, ktorá sa ocitla na ceste k zločinu, pretože neexistujú primerané právne predpisy a nehľadajú sa nové spôsoby odmeňovania autorov, rovnováhu to určite neprinesie.