4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/74

A.

keďže otázka prístupu na trh s prístavnými službami bola predmetom rozpravy v Európskom parlamente a Komisia v dôsledku toho bola vyzvaná, aby začala rozsiahle konzultácie so zúčastnenými stranami,

B.

keďže v uvedenom oznámení Komisie o európskej prístavnej politike nie sú navrhnuté žiadne nové opatrenia v oblasti prístupu na trh s prístavnými službami,

C.

keďže európska prístavná politika na úrovni Spoločenstva, ktorá využíva komparatívne geopolitické výhody európskych prístavov, je vhodná pre toto odvetvie vzhľadom na jeho medzinárodný rozmer,

D.

keďže prístavy sú dôležité nielen pre námornú, riečnu a kombinovanú dopravu v Európe, ale sú tiež ekonomickými osami, zdrojom pracovných miest a prostriedkom na integráciu obyvateľstva,

E.

keďže európska prístavná politika by mala vzhľadom na svoje ciele, ktorými sú zvýšenie konkurencieschopnosti námornej dopravy a poskytovanie vysokokvalitných moderných služieb, podporovať tieto štyri zásady: bezpečnosť, pohotové služby, nízke náklady a rešpektovanie životného prostredia,

F.

keďže európske prístavy očakávajú v budúcnosti mnohé úlohy, najmä v oblasti životného prostredia, globalizácie, trvalo udržateľného rozvoja, zamestnanosti a sociálnych podmienok, predovšetkým pokiaľ ide o bezpečnosť a celoživotné vzdelávanie, financovanie, prístup na trh a správu, ako aj v oblasti opatrení narúšajúcich hospodársku súťaž a diskriminačných opatrení, ktoré boli prijaté nečlenskými štátmi EÚ na príslušných geografických trhoch,

G.

keďže nedostatok území s potenciálom pre rozvoj prístavov v Európe, a tiež jedinečnosť a zraniteľnosť prirodzených biotypov zdôrazňujú, nakoľko je dôležité, aby zákonodarca zaručil rovnováhu a právnu jasnosť, pokiaľ ide o environmentálne, hospodárske a sociálne záväzky,

H.

keďže v odvetví európskych prístavov existujú veľké rozdiely a v nasledujúcich rokoch sa očakáva výrazný nárast,

I.

keďže vplyvom rozšírenia Panamského prieplavu sa zrejme zvýrazní súčasný vývoj smerujúci k väčším plavidlám,

J.

keďže moderná infraštruktúra a efektívne spojenia s vnútrozemím a s ostrovmi majú pre prístavy veľký význam,

1.

víta uvedené oznámenie Komisie o európskej prístavnej politike;

2.

schvaľuje prístup Komisie pri vypracovávaní tohto oznámenia, najmä rozsiahly postup konzultácií;

3.

víta zameranie Komisie na opatrenia tzv. mäkkého práva, ako sú usmernenia pre zverejňovanie a odstraňovanie administratívnych prekážok;

4.

zdôrazňuje kľúčový význam prístavného sektora v EÚ z hospodárskeho, obchodného, sociálneho, environmentálneho a strategického hľadiska;

5.

domnieva sa, že Komisia má dôležitú úlohu v snahe zabezpečiť, aby všetky európske prístavy mohli využívať svoj potenciál na maximum;

6.

víta zámer Komisie vydať usmernenia k uplatňovaniu environmentálnych právnych predpisov Spoločenstva na rozvoj prístavov a ich infraštruktúry s hlavným cieľom chrániť morské prostredie a oblasti v okolí prístavov; naliehavo žiada Komisiu, aby tieto usmernenia vydala do konca roku 2008;

7.

považuje za možné, aby prístavy a príroda existovali vedľa seba trvalo udržateľným spôsobom, keďže ničenie prírody často spôsobuje hospodárske škody v iných odvetviach, ako je cestovný ruch, poľnohospodárstvo a rybolov, a vyzýva preto člena Komisie pre dopravu, aby pri vypracovávaní a zabezpečovaní dodržiavania právnych predpisov EÚ a usmernení v oblasti prístavov a životného prostredia úzko spolupracoval s členom Komisie pre životné prostredie;

8.

domnieva sa, že cieľom týchto usmernení by malo byť riešenie právnej neistoty, ktorá vyplýva z niektorých smerníc v oblasti životného prostredia, a v rámci neho reálne zameranie sa na politiku ochrany životného prostredia so zreteľom na osobitnú situáciu prístavov v EÚ;

9.

zdôrazňuje, že v súlade so smernicou 2000/60/ES je potrebné zapojiť prístavné a miestne orgány do tvorby plánov riadenia povodí riek a námorných prístavov v oblasti kvality vôd;

10.

upozorňuje na to, že je potrebné, aby regionálne orgány podporovali úsilie zamerané na znižovanie emisií CO2 produkovaných loďami a ostatnými prostriedkami pozemnej a leteckej dopravy, a to zavedením plánov riadenia kvality ovzdušia, v súlade s dohovorom Marpol a so smernicou Rady 96/62/ES z 27. septembra 1996 o posudzovaní a riadení kvality okolitého ovzdušia (7);

11.

zdôrazňuje potrebu rozvíjať integrovanú európsku politiku, ktorá posilní regionálnu konkurencieschopnosť a územnú súdržnosť so zreteľom na sociálne, environmentálne, hospodárske a bezpečnostné aspekty na všetkých územných úrovniach vytváraním medziinštitucionálnych a medzirezortných partnerstiev a partnerstiev viacerých území;

12.

poznamenáva, že Komisia je znepokojená rozmiestnením dopravných tokov v Európe, a poukazuje na rôznorodosť v prístavnom sektore a na nárast malých a stredne veľkých prístavov v Európe; taktiež sa domnieva, že Komisia by mala zohľadniť významné zmeny, ktoré sa očakávajú v medzinárodnej námornej doprave v dôsledku rozvoja technológií a hospodárstva, rozšírenia Panamského prieplavu a zväčšenia rozmerov a kapacity lodí, čo bude mať na tento sektor bezpochyby značný dosah;

13.

upozorňuje na územný rozmer rozvoja európskych prístavov, najmä na potrebu cezhraničnej spolupráce a koordinácie medzi hraničiacimi prístavnými regiónmi; zdôrazňuje význam európskej susedskej politiky a regionálnej stratégie pre Stredozemné, Baltské a Čierne more; víta návrh Komisie zostaviť zoznam miest zúženého prieplavu medzi prístavmi EÚ a prístavmi jej susedných štátov;

14.

vyzýva Komisiu, aby systematicky sledovala vývoj nových technológií a metód riadenia využívaných v rôznych krajinách v prístavných a plavebných službách a v termináloch pre nákladnú, osobnú a pozemnú dopravu s cieľom presadzovať politiky a iniciatívy rozvoja prístavov Spoločenstva a zvýšiť ich efektivitu a produktivitu, ktorá bude pre ne samotné a pre ich používateľov prínosom;

15.

zastáva názor, že potrebné technologické zmeny, ktoré by stredne veľkým prístavom umožnili riešiť problémy zvýšeného objemu dopravy, budú mať pre príslušné regióny značné finančné následky; domnieva sa, že tieto regióny by mali mať možnosť využívať na tento účel európske štrukturálne fondy, najmä na financovanie nákupu moderných technologických zariadení, na tvorbu pracovných miest v oblastiach inovačných činností a na obnovu mestských zón, ktoré sa uvoľňujú presunom prístavných činností mimo miest;

16.

domnieva sa, že právna istota, ktorú poskytuje právny rámec Spoločenstva v námornej oblasti, vychádzajúci z medzinárodného právneho rámca, závisí od urýchleného prijatia balíka opatrení pre bezpečnosť námornej dopravy Erika III;

17.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali spoluprácu medzi európskymi prístavmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrávajú prístavy z hľadiska regionálnej ekonomiky ich vnútrozemia; v tomto ohľade zdôrazňuje, že harmonický rozvoj prístavov je kľúčovým prvkom integrovanej námornej politiky EÚ;

18.

zdôrazňuje sociálnu a kultúrnu úlohu prístavov pre obyvateľov vnútrozemia a považuje za nevyhnutné zvýšiť úroveň informovanosti verejnosti o význame prístavov ako prostriedkov rozvoja;

19.

domnieva sa, že námorná a riečna doprava sa nemôže posudzovať oddelene od pozemnej a leteckej dopravy a že spojenie s vnútrozemím prístavu má z hľadiska jeho obchodných úspechov veľmi veľký význam, a z tohto dôvodu je potrebné vytvoriť spojenia medzi prístavmi, vnútrozemskými logistickými základňami a tzv. suchými prístavmi, so zreteľom na uvedené sa tiež domnieva, že je potrebná účasť prístavov na kombinovanej doprave v súvislosti s transeurópskymi dopravnými sieťami (TEN-T), ako aj s budúcimi zelenými koridormi Spoločenstva, aby sa zaručilo lepšie využitie dopravných kapacít v oblasti kabotáže a riečnej dopravy, a tiež pokiaľ ide o spojenia s pozemnou a leteckou dopravou s cieľom zabezpečiť koherentnú a riadnu dopravnú politiku;

20.

preto podporuje zámer Komisie posúdiť v roku 2010 pri príležitosti preskúmania TEN-T v polovici obdobia stav a potreby prepojení prístavov s vnútrozemím, ako aj ich vplyv na vyváženú sieť dopravných tokov (8);

21.

domnieva sa, že jedným z cieľov preskúmania TEN-T v polovici obdobia v roku 2010 by malo byť spojenie námornej a riečnej dopravy s pozemnou dopravou prostredníctvom európskych prístavov;

22.

vyzýva príslušné regionálne orgány, aby vo väčšej miere uplatňovali politiku multimodálnej dopravy, čím sa zabezpečí, že popri cestách bude preprava viac využívať železničnú dopravu a vnútrozemské vodné cesty, aby sa prístavné oblasti účinne prepojili so sieťami TEN-T a aby sa pre prístavy zabezpečilo účinnejšie spojenie s vnútrozemím, najmä využitím železníc a vnútrozemských vodných ciest;

23.

konštatuje, že prístavy EÚ konkurujú prístavom tretích krajín, ktoré často nepodliehajú rovnakým pravidlám ako prístavy v EÚ, a zároveň sú vystavené diskriminačným ekonomickým politikám krajín susediacich s EÚ uplatňovaným napríklad prostredníctvom diskriminačných colných politík;

24.

vyzýva Komisiu, aby nanovo preskúmala otázky bezpečnosti prístavov a aby pritom zohľadnila zvýšenie nákladov z hľadiska konkurencieschopnosti európskych prístavov;

25.

víta zámer Komisie uskutočniť prieskum problémov, s ktorými sa jednotlivé európske prístavy stretávajú v tejto oblasti, a vyzýva ju, aby zvážila vypracovanie zoznamu týchto problémov s cieľom konkrétne sa zamerať na riešenie problémov, ktoré vznikli v dôsledku hospodárskej súťaže s prístavmi nečlenských štátov EÚ a opatrení narúšajúcich hospodársku súťaž a diskriminačných opatrení prijatých krajinami susediacimi s EÚ;

26.

zdôrazňuje potrebu rozvíjať spoluprácu s tretími krajinami s cieľom vypracovať a predložiť programy rozvoja, koordinácie a prenosu know-how medzi susediacimi prístavmi;

27.

domnieva sa, že Komisia by mala preskúmať možnosť vytvorenia programu Spoločenstva zameraného na obnovu nákladných lodí, najmä tých, ktoré sú určené na kabotáž a riečnu prepravu;

28.

domnieva sa, že nové technológie, najmä v oblasti informatiky, sú kľúčovými prvkami, ktoré európskym prístavom, už aj tak vystaveným tlaku konkurencie zo strany prístavov tretích krajín alebo v niektorých prípadoch trpiacim nedostatkom priestoru, umožnia ďalší rozvoj a zvýšenie vlastnej efektivity a ziskovosti;

29.

naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom príslušných orgánov urýchlili uplatňovanie systémov vedenia lodí na diaľku s cieľom zvýšili účinnosť a bezpečnosť riadenia dopravy v prístavoch, ako aj v kotvištiach;

30.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom rámcových programov EÚ pokračovala vo výskume a v inováciách v tomto sektore, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili výskum v oblasti bezpečnosti s cieľom v čo najväčšej miere znížiť počet nehôd, v oblasti logistiky s cieľom zlepšiť využívanie priestoru v prístavoch, ako aj výskum v oblasti ochrany životného prostredia s cieľom znížiť emisie CO2 a znečisťovanie odpadmi;

31.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili návrhy predložené Medzinárodnej námornej organizácii týkajúce sa nahradenia súčasného lodného paliva naftou do roku 2020 a možnosti začlenenia námorného sektoru do systému obchodovania s emisiami;

32.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne podporovali neustále skvalitňovanie flotily pre pátranie a záchranu (Search and Rescue, SAR) a iných funkcií SAR v prístavoch v zmysle dohovorov SOLAS (Medzinárodný dohovor o bezpečnosti života na mori) a SAR a aby ďalej rozvíjali spoluprácu medzi koordinačnými centrami záchrany na mori;

33.

domnieva sa, že je potrebné ďalej rozvíjať programy Čistá loď a Čistý prístav;

34.

vyzýva Komisiu a celé odvetvie, aby motivovali námorné spoločnosti k znižovaniu počtu prázdnych kontajnerov pri preprave a k plnému využívaniu tejto kapacity a aby pritom zohľadňovali skutočné a špecifické potreby klientov a taktiež obmedzovali vplyv na životné prostredie;

35.

s veľkým potešením víta zámer Komisie predložiť legislatívny návrh na vytvorenie európskeho priestoru námornej dopravy bez bariér a domnieva sa, že cieľom tohto návrhu by malo byť zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže medzi námornou a pozemnou dopravou v EÚ;

36.

odporúča, aby bol tovar podrobený colnej kontrole v Spoločenstve oslobodený od všetkých colných kontrol pri námornej preprave na krátke vzdialenosti v rámci Spoločenstva, a rovnako sa zasadzuje o to, aby sa v rámci možností vytvorili oddelené prístavné zóny na prepravu v rámci Spoločenstva a na medzinárodnú prepravu, a zároveň sa zjednodušila vnútorná doprava, štandardizácia a označovanie špeciálnych kontajnerov;

37.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala a zlepšila politiky rozvoja a podpory námornej dopravy na krátke vzdialenosti;

38.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zavedenia jednotného prepravného dokumentu pre kontajnery v rámci Spoločenstva v snahe zjednodušiť administratívne postupy;

39.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o finančných prostriedkoch, ktoré verejné orgány poskytujú európskym obchodným prístavom s cieľom zistiť prípadné porušenia hospodárskej súťaže a presne uviesť v usmerneniach o štátnej pomoci, ktoré typy pomoci poskytované prístavným orgánom by sa mali považovať za štátnu pomoc; domnieva sa, že prípadné investície verejných orgánov na rozvoj prístavov sa nesmú považovať za štátnu pomoc v prípade, že sú priamo určené na zlepšenia v oblasti životného prostredia alebo na znižovanie dopravného preťaženia a obmedzenie využívania ciest na účely nákladnej dopravy, najmä ak sa to považuje za nevyhnutné na dosiahnutie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti (napr. v súvislosti s ostrovmi) s výnimkou prípadov, že ju čerpá jediný príjemca alebo prevádzkovateľ;

40.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby v roku 2008 vydala usmernenia o štátnej pomoci pre prístavy, a domnieva sa, že tieto usmernenia by sa mali týkať problematiky prístavov ako takej, pričom je potrebné rozlišovať medzi prístupovou infraštruktúrou a bezpečnostnou infraštruktúrou, infraštruktúrou týkajúcou sa projektov a superštruktúrou bez toho, aby sa rozlišovalo medzi rôznymi kategóriami prístavov;

41.

schvaľuje rozšírenie požiadaviek týkajúcich sa transparentnosti, ktoré sú ustanovené v smernici Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o prehľadnosti finančných vzťahov medzi členskými štátmi a verejnými podnikmi, ako aj o prehľadnosti v oblasti financií v niektorých podnikoch (9), ale zároveň vyzýva Komisiu, aby uvažovala skôr o stanovení minimálnej možnej miery ročného príjmu, ako o stanovení absolútnej povinnosti;

42.

berie osobitne na vedomie analýzu Komisie týkajúcu sa prístavných koncesií a vyzýva ju, aby zohľadnila význam, ktorý má pre prístavné orgány v tejto oblasti určitá miera flexibility, najmä pre obnovenie koncesií spojených s veľkými investíciami, pričom sa však domnieva, že táto flexibilita sa nesmie používať na to, aby bránila hospodárskej súťaži medzi prístavmi;

43.

považuje za nanajvýš dôležité zachovať rovnováhu medzi slobodou poskytovania služieb a špecifickými požiadavkami prístavov a zároveň zdôrazňuje potrebu spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom pri modernizácii prístavov;

44.

vyzýva, aby sa využívali programy európskej územnej spolupráce v oblasti kohéznej politiky, ako aj programy spolupráce v oblasti susedskej politiky a rozširovania EÚ, ale zároveň naliehavo žiada Komisiu, členské štáty a príslušné regionálne orgány, aby čo najviac uplatňovali cezhraničnú stratégiu na využívanie existujúcich kapacít v rámci spolufinancovania prístavnej infraštruktúry;

45.

výrazne podporuje úlohu prístavov vo vlastníctve miestnych neziskových spoločností a naliehavo žiada miestne, regionálne, vnútroštátne a európske orgány, aby prijali kroky na ich zachovanie v dobrom stave, pretože ich sociálny, rekreačný a turistický úžitok pre okolité komunity presahuje rámec ich pôvodnej hospodárskej funkcie;

46.

čo najdôraznejšie pripomína, že súčasťou každej diskusie o Európe a jej námornej politike musí byť v záujme jej úspechu význam európskeho rekreačného priemyslu, pokiaľ ide o oblasť miestneho hospodárskeho rozvoja, keďže rekreačné prístavy sú nielen výkladom smerom do vnútrozemia a silným turistickým nástrojom na podporu využívania prístavu a jeho okolia, ale aj dôležitou službou zásobovania miestnych obchodov;

47.

pozitívne hodnotí skutočnosť, že v prístavnom sektore sa kladie dôraz na dialóg; vyzýva na vytvorenie európskeho výboru pre sociálny dialóg a domnieva sa, že by sa mal venovať témam, ktoré súvisia s prístavnou problematikou vrátane práv pracujúcich, koncesiami a dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 152 z roku 1979 o dodržiavaní zásad bezpečnosti a hygieny v prístavných zariadeniach;

48.

zdôrazňuje význam ochrany a zabezpečenia čo najvyššej úrovne odbornej prípravy pracovníkov prístavov; podporuje želanie Komisie poskytnúť prístavným pracovníkom základnú kvalifikáciu, ktorá by bola vzájomne uznávaná, s cieľom podporiť flexibilitu sektora; s týmto cieľom by sa v prvom rade malo vykonať porovnanie medzi rôznymi súčasnými odbornými kvalifikáciami pre pracovníkov prístavov; domnieva sa však, že táto základná kvalifikácia nesmie viesť k zníženiu priemernej úrovne kvalifikácie pracovníkov prístavov v príslušnom členskom štáte;

49.

navrhuje, aby sa otázka odborných kvalifikácií a celoživotného vzdelávania riešila spolu so sociálnymi partnermi v rámci budúceho európskeho výboru pre sociálny dialóg;

50.

naliehavo žiada Komisiu, aby presadzovala výmenu osvedčených postupov v prístavnom sektore vo všeobecnosti, ako aj v oblasti inovácie a odbornej prípravy pracovníkov, a to predovšetkým s cieľom zvýšiť kvalitu služieb, posilniť konkurencieschopnosť a zvýšiť prílev investícií;

51.

víta zavedenie európskeho námorného dňa stanoveného na 20. mája a podporuje najmä zavedenie dňa „otvorených dverí“, vďaka ktorému by verejnosť mohla lepšie pochopiť, v čom spočíva práca a význam prístavného sektora;

52.

v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 8. mája 2008 o Transatlantickej hospodárskej rade (10) naliehavo žiada Komisiu, aby pokračovala v úsilí docieliť zmenu zákona USA o skenovaní každého nákladu privážaného do USA, čím by sa zabezpečila spolupráca na základe vzájomného uznania tzv. schválených hospodárskych subjektov a bezpečnostných noriem dohodnutých v rámci Svetovej colnej organizácie (C-TPAT, SAFE); vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila potenciálne náklady na opatrenie týkajúce sa skenovania všetkých kontajnerov prichádzajúcich do USA po mori, ktoré vzniknú podnikom a hospodárstvu EÚ, ako aj jeho možný vplyv na colné operácie;

53.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.