4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/33

A.

keďže podľa článku 195 Zmluvy o ES je Európsky ombudsman oprávnený prijímať sťažnosti občanov EÚ týkajúce sa prípadov nesprávneho úradného postupu inštitúcií alebo orgánov Spoločenstva,

B.

keďže sťažnosti občanov tvoria dôležitý zdroj informácií o možnom porušovaní právnych predpisov Spoločenstva,

C.

keďže podľa článku 211 Zmluvy o ES je Komisia ako ochrankyňa zmlúv zodpovedná za zabezpečovanie uplatňovania ustanovení zmluvy a opatrení prijatých inštitúciami v súlade s ňou,

D.

keďže na základe prvého odseku článku 226 Zmluvy o ES, ak sa Komisia domnieva, že si členský štát nesplnil povinnosť, ktorá pre neho vyplýva zo zmluvy, „vydá“ k tejto veci odôvodnené stanovisko po tom, čo umožní dotknutému členskému štátu predložiť pripomienky, a keďže na základe druhého odseku uvedeného článku, ak dotknutý členský štát nevyhovie stanovisku v lehote určenej Komisiou, „môže“ Komisia vec predložiť Súdnemu dvoru,

E.

keďže ombudsman v minulosti vo svojom rozhodnutí o sťažnosti 995/98/OV zdôraznil, že hoci má Komisia právomoc konať podľa vlastného uváženia v súvislosti s otvorením konania o porušení, táto právomoc podlieha zákonným obmedzeniam „stanoveným judikatúrou Súdneho dvora, ktorá napríklad vyžaduje, aby správne orgány konali konzistentne a v dobrej viere, vyhýbali sa diskriminácii, konali v súlade so zásadami proporcionality, rovnosti a legitímnych očakávaní a dodržiavali ľudské práva a základné slobody“,

F.

keďže Komisia zdôraznila, že táto úloha je pre záujmy občanov EÚ zásadná, a uznala v tejto súvislosti dôležitosť zásady právneho štátu (3),

G.

keďže Komisia potvrdzuje, že v jej vyššie uvedenom oznámení z 20. marca 2002 sa stanovujú administratívne opatrenia v prospech sťažovateľa, ktoré sa Komisia zaväzuje dodržiavať pri vybavovaní sťažnosti a posudzovaní predmetného porušenia právnych predpisov,

H.

keďže ombudsman sa domnieva, že neschopnosť Komisie zaujať konečné stanovisko v súvislosti so sťažnosťou sťažovateľa na porušenie právnych predpisov je prípadom nesprávneho úradného postupu,

I.

keďže ombudsman odporúča Komisii, aby sa sťažnosťou sťažovateľa zaoberala čo najrýchlejšie a najdôkladnejšie,

1.

podporuje odporúčanie Európskeho ombudsmana pre Komisiu;

2.

zdôrazňuje, že spôsob, akým Komisia vybavuje sťažnosti občanov na údajné porušovanie právnych predpisov Spoločenstva členskými štátmi, by vždy mal byť v súlade so zásadami správneho úradného postupu;

3.

poukazuje na to, že Komisia vo svojom vyššie uvedenom oznámení z 20. marca 2002 prijala určité záväzky týkajúce sa vybavovania sťažností na porušenie právnych predpisov;

4.

poukazuje na to, že Komisia v uvedenomoznámení uviedla, že vo všeobecnosti rozhodne, či začne konanie o porušení alebo či daný spis uzavrie do jedného roka od dátumu evidencie sťažnosti a že bude sťažovateľa písomne informovať v prípade prekročenia tejo lehoty;

5.

prijíma argument, že v náročných a zložitých prípadoch môže vyšetrovanie Komisie trvať viac než jeden rok; domnieva sa však, že prekročenie tejto lehoty je odôvodnené len vtedy, ak vyšetrovanie naozaj stále pokračuje;

6.

poznamenáva, že v aktuálnej veci, ktorá sa týka nedostatočného uplatňovania smernice o pracovnom čase (4) nemeckou vládou, sa Komisia chcela zaoberať sťažnosťou v súvislosti so svojím návrhom na zmenu uvedenej smernice a navrhla počkať na výsledok diskusií o tomto návrhu s ostatnými inštitúciami Spoločenstva;

7.

pripomína, že tento návrh bol predložený v septembri 2004 a že neexistuje žiadny dôkaz o tom, že Komisia odvtedy vo svojom vyšetrovaní podnikla ďalšie kroky;

8.

poznamenáva, že namiesto prijatia jedného z dvoch možných rozhodnutí – začať formálne konanie o porušení právnych predpisov alebo vec uzavrieť – Komisia nepodnikla v súvislosti s vyšetrovaním žiadne ďalšie kroky;

9.

zastáva názor, že právo Spoločenstva nepredpokladá možnosť nerešpektovania platných právnych predpisov a rozsudkov z dôvodu prípravy nových predpisoch; poukazuje na to, že Komisia sa nezaoberala ani tými bodmi sťažnosti, ktoré sa netýkajú navrhovaných zmien platnej smernice;

10.

uznáva, že Komisia má určitú právomoc konať podľa vlastného uváženia pri riešení sťažností a konaní o porušení právnych predpisov, najmä v súvislosti s postúpením veci Súdnemu dvoru, ale zdôrazňuje, že podľa článku 226 Zmluvy o ES má Komisia iniciovať štádium pred podaním žaloby, ak sa domnieva, že členský štát si nesplnil povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy;

11.

je toho názoru, že táto právomoc konať podľa vlastného uváženia tiež podlieha zákonným obmedzeniam stanoveným všeobecnými zásadami správneho práva, ako je stanovené judikatúrou Súdneho dvora, a nemala by prekračovať obmedzenia stanovené samotnou Komisiou v jej vyššie uvedenom oznámení z 20. marca 2002;

12.

znovu opakuje svoje obavy z neodôvodneného a príliš dlhého času, často trvajúceho niekoľko rokov, ktoré Komisia potrebuje na začatie a ukončenie konania o porušení právnych predpisov, a opakuje svoju nespokojnosť s častými prípadmi nedodržiavania rozhodnutí Súdneho dvora členskými štátmi; domnieva sa, že to podkopáva dôveryhodnosť vytvárania a jednotné uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva a že sa tým znevažujú ciele EÚ;

13.

opäť zdôrazňuje kľúčovú úlohu členských štátov pri riadnom vykonávaní právnych predpisov Spoločenstva a kladie dôraz na skutočnosť, že praktické uplatňovanie týchto predpisov je rozhodujúce v súvislosti so zvyšovaním významu EÚ pre jej občanov;

14.

žiada Komisiu, aby poskytla zoznam členských štátov, ktorých právne predpisy nie sú v súlade so všetkými ustanoveniami smernice o pracovnom čase, a aby konkretizovala opatrenia, ktoré prijme v tejto súvislosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala urýchlené opatrenia v súlade so svojimi právomocami vo všetkých prípadoch a v súvislosti so všetkými členskými štátmi, v ktorých transpozícia alebo vykonávanie smernice nie je v súlade s právnym predpisom stanoveným zákonodarcom a Súdnym dvorom;

15.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne analyzovala nové nemecké právne predpisy prijaté 1. januára 2004, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2007, s cieľom stanoviť, či sú v súlade s ustanoveniami smernice o pracovnom čase a všetkými platnými rozsudkami Súdneho dvora; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia preskúmala podrobnosti vykonávania uvedenej smernice;

16.

poznamenáva, že Komisia nedávno revidovala svoje usmernenia týkajúce sa konaní o porušení právnych predpisov; z tohto dokumentu vyplýva, že stálym zástupcom a členským štátom sa vopred poskytne zoznam rozhodnutí a že tlačové správy o prijatých rozhodnutiach v súvislosti s porušením právnych predpisov sa môžu vydávať v deň formálneho prijatia rozhodnutí; upozorňuje však, že neexistuje ustanovenie o informovaní Európskeho parlamentu alebo jeho gestorských výborov;

17.

pripomína svoju naliehavú výzvu, aby Komisia plne informovala Európsky parlament, a najmä jeho Výbor pre petície, o rozhodnutiach v prípade porušenia právnych predpisov vo všetkých fázach konania;

18.

zdôrazňuje, že podľa článku 230 Zmluvy o ES má Európsky parlament právo podať žalobu Súdnemu dvoru za rovnakých podmienok ako Rada a Komisia a že Európsky parlament má podľa článku 201 zmluvy právomoc vykonávať kontrolu nad činnosťami Komisie;

19.

na základe uvedených skutočností takisto naliehavo žiada členské štáty, aby dôsledne dodržiavali všetky predpisy týkajúce sa zdravia a bezpečnosti pri práci v súlade so zásadou, podľa ktorej by mal mať v prípade pochybností prednosť výklad práva, ktorý je najprospešnejší pre zdravie a bezpečnosť pracujúcich (in dubio pro operario);

20.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a Európskemu ombudsmanovi.