—

Politika týkajúca sa domácich dodávok surovín by integrálnym spôsobom mala zohľadňovať priemyselnú a environmentálnu politiku a územné plánovanie. Osvedčené postupy v tejto oblasti by sa mali rozšíriť na nové potenciálne oblasti. Využívanie domácich v členských štátoch by sa malo podporovať vytvorením potrebnej rovnováhy medzi politikou ochrany životného prostredia a politikou rozvoja priemyslu, ako aj harmonizovanými stimulmi na rozvoj a ochranu pri rozširovaní súčasných ťažobných lokalít a otváraní nových tam, kde je to na jednej strane ekonomicky a spoločensky možné a žiaduce, a na druhej strane ekologicky trvalo udržateľné.

—

Globalizačné vplyvy na medzinárodné dodávky nerastných surovín by EÚ a členské štáty mali riadne vyhodnocovať vždy, keď prevažuje dovoz surovín zo zahraničia. Pri úvahách o investičnej politike a relokácii priemyslu by sa mali dodržiavať európske ekologické normy a sociálne pravidlá. Európskym užívateľom by sa mala zaručiť dostupnosť surovín a strategická závislosť EÚ by sa mala zmenšiť.

—

Vytváranie kapacít v európskom priemysle ťažby neenergetických surovín stojí pred množstvom výziev, napríklad pred administratívnymi prekážkami, potrebou zlepšiť imidž odvetvia, potrebou kvalifikovaných pracovníkov, techník riadenia, nevyhnutnosťou vzdelávania a odbornej prípravy.

—

Zlepšenie efektívnosti ťažby a spracovania surovín závisí od pokroku, ktorý sa dosiahne v iných odvetviach, ktoré sa zaoberajú ťažbou nerastných surovín a inými činnosťami, a žiada si spoluprácu Európskej komisie a členských štátov.

—

lepšia regulácia zlepšením právneho rámca a zlepšením sústavy udeľovania povolení, výmenou osvedčených postupov v plánovacej politike, zmenšením nadmerného administratívneho zaťaženia pri vydávaní povolení, uľahčením prieskumnej činnosti, podporou trvalo udržateľného rozvoja pri rozširovaní ťažobných lokalít a zabezpečovaní nerastných ložísk (1);

—

Zlepšenie zlučiteľnosti ťažby a ochrany životného prostredia rozšírením osvedčených postupov v súvislosti s programom Natura 2000, presadzovaním zásady skracovania dopravných vzdialeností na zmenšenie znečisťovania a zníženie nákladov, a zlepšením dostupnosti zdrojov (2);

—

Podpora inteligentného využívania nerastných surovín na úrovni EÚ vytvorením európskeho geologického úradu a európskeho informačného systému o zdrojoch nerastných surovín, ktorý sa musí vytvoriť na základe kapacít orgánov geologického dohľadu členských štátov.

—

zmenšená dostupnosť ťažiteľných zásob nerastných surovín dôsledkom nedostačujúceho alebo krátkodobého územného plánovania alebo kvôli nedostatočnej integrácii geologických poznatkov,

—

veľké administratívne prekážky a náklady na získanie ťažobného povolenia kvôli ďalším predpisom a časovo náročným predbežným štúdiám,

—

ťažkosti pri získavaní ťažobných povolení pri otváraní nových hlbinných a povrchových baní a pri rozširovaní jestvujúcich.

—

zlepšením politiky plánovania využívania nerastných zdrojov výmenou osvedčených postupov v pracovnej skupine Európskej komisie, ktorá sa zaoberá dodávkami surovín (13), konkrétne na jednej strane vzhľadom na zapojenie geologického prieskumu, jeho odbornosti a znalostí o ložiskách a na druhej strane vzhľadom na konzultácie s prevádzkovateľmi, ktorí sú už v príslušnej oblasti prítomní prostredníctvom infraštruktúry a plánovania ochrany prírody;

—

vývojom systému jedného kontaktného miesta pre všetky stránky zúčastňujúce sa na vydávaní povolení, ktorého bude schopné zhodnotiť hospodárske, sociálne a ekologické otázky, aby sa zlepšilo územné plánovanie a konania na vydávanie povolení. Vývoj takého systému je v kompetencii každého členského štátu EÚ;

—

uľahčovaním prieskumu podporou prieskumnej činnosti v Európe lepšími právnymi predpismi členských štátov:

—

uľahčovaním prieskumu a ťažby preskúmaním jestvujúcich právnych predpisov a zabezpečením lepšej implementácie efektívnejšími postupmi a časovými obmedzeniami;

—

zabezpečením dôsledného uplatňovania, pokiaľ ide o zlučiteľnosť cieľov ochrany prírody a ťažby nerastných zdrojov;

—

zohľadnením aspektov trvalej udržateľnosti skôr rozširovaním jestvujúcich surovinových baní než otváraním nových na inom mieste, aby sa uspokojil dopyt, a taktiež zohľadnením hospodárskych, sociálnych a ekologických cieľov;

—

zjednodušením jestvujúcej legislatívy a odstránením zbytočných administratívnych prekážok, napríklad viacnásobného vykazovania;

—

zabezpečením zásob nerastných surovín tým, že sa nerastným zdrojom dá väčšia priorita v politike EÚ (konkurencieschopnosť, rozvoj, životné prostredie, výskum, priemysel, regionálny rozvoj), takže overené zásoby sa nezablokujú vývojom, ktorý neumožní využívanie nerastných zdrojov. Dalo by sa to dosiahnuť:

—

vyvinutím informačnej sústavy založenej na systéme GIS (15) s údajmi o umiestnení, charaktere, druhu a rozsahu zdroja pri suchozemských a podmorských zásobách nerastných surovín EÚ na uľahčenie začlenenia nerastného potenciálu do územného plánovania, okrem iného pri výbere a určovaní chránených oblastí;

—

vypracovaním prípadových štúdií osvedčených postupov na uplatňovanie článku 6 smernice „Natura 2000“;

—

zlepšením efektívnosti a účinnosti hodnotení ekologických a sociálnych vplyvov vypracovaním lepších a jasnejších implementačných smerníc pre členské štáty na:

—

podporou využívania osvedčených postupov pri ťažbe na zastavenie úbytku biodiverzity;

—

propagovaním zásady proximity pri dodávkach nerastných surovín v EÚ tam, kde je to možné, aby sa zredukovala doprava a s ňou súvisiace emisie a hluk;

—

sprístupnením odľahlých oblastí začlenením prístupu k zásobám nerastných surovín do infraštruktúrneho plánovania Európskej komisie a členských štátov, pri zohľadnení ekologickejšej dopravy veľkoobjemových materiálov, napr. železničnej, riečnej a námornej, tam kde je to vhodné;

—

využívaním kameniva z morského dna;

—

zmenšením odmietania ťažby v blízkosti ľudských sídel výskumným programom na zníženie hlučnosti a teda zlepšenie akceptovateľnosti spoločenstvami.

—

tým, že sa tvorcom politiky poskytnú komplexnejšie údaje o zdrojoch, výrobe, zamestnancoch, príjmoch z hospodárenia, územiach využívaných na ťažbu nerastných surovín a navrátených územiach, ktoré sa môžu inak využívať, aby sa zabezpečilo, že sa pri rozhodovaní môžu využívať najlepšie dostupné údaje;

—

venovaním väčšej pozornosti rastúcej dôležitosti európskych kovov, priemyselných nerastov a kameniva na európskej aj národnej úrovni v politike aj v právnych predpisoch;

—

zabezpečením toho, že sa geologické informácie budú zohľadňovať pri územnom plánovaní, že sa prednostne budú poskytovať informácie o zásobách nerastných surovín pre databázy využívania území a že sa vážne bude uvažovať o vytvorení európskeho geologického orgánu založeného na jestvujúcich národných a regionálnych orgánoch geologického dohľadu a ich schopnostiach. Do jeho právomocí by mohlo patriť:

—

vyvinutie celoeurópskej geologickej databázy, založenej na zásade Inspire (17) a na hodnotení potenciálu neobjavených zásob kovových rúd a iných nerastov v hlavných oblastiach bohatých na kovové rudy a ostatné nerasty;

—

určiť strategické zdroje a odporučiť ich členským štátom ako kľúčové priority územného plánovania;

—

čo najlepším využívaním výsledkov výskumu a inovácie a podporou investícií vytvoriť podmienky, ktoré stimulujú konkurencieschopnosť európskeho ťažobného priemyslu;

—

identifikovať a dokumentovať dovozné a vývozné toky pri surovinách a hodnotiť dlhodobú politickú hodnovernosť a hospodársku spoľahlivosť;

—

vytvoriť nové programy prostredníctvom európskych fondov na zlepšenie trvalej udržateľnosti ťažby, dopravy a využívania nerastných surovín v regiónoch s dobrým potenciálom zdrojov;

—

zabezpečiť prostredníctvom Európskej komisie, OECD a fóra trvalej udržateľnosti využívania surovín UNEP, aby sa dovážané materiály vyrábali trvalo udržateľným spôsobom;

—

podporovať investície EÚ v nečlenských krajinách s osobitným zameraním na krajiny Latinskej Ameriky, Afriky, na Rusko a na krajiny Strednej Ázie (19);

—

pomôcť pri implementácii európskych noriem v krajinách pôvodu prostredníctvom programov spolupráce;

—

zlepšenie prístupu a dlhodobá stabilita toku dodávok sa musia zohľadňovať pri tvorbe zahraničnej politiky EÚ a mali by sa im venovať predstavitelia EÚ na dvojstranných rokovaniach a na summitoch na vysokej úrovni.

—

vytvorenie kvalifikačného programu podporovaného na úrovni EÚ alebo členských štátov pre jestvujúcich vyškolených pracovníkov, ktorí potrebujú ďalšiu odbornú prípravu a vzdelávanie, a účinnej politiky celoživotného vzdelávania;

—

začatie špeciálnych programov EÚ, na čo najlepšie využitie kvalifikovanej pracovnej sily na európskej úrovni pre budúcu ponuku práce a investovanie do potenciálnych globálnych ťažobných oblastí, čo je jedným z hlavných činiteľov (technológie, know-how, inteligentná ťažba) pri sprístupňovaní dôležitých ložísk nerastov na celom svete;

—

investovanie do univerzít a vzdelávacích programov na zvýšenie celkovej kapacity v danej oblasti preskúmaním súčasnej národnej podpory ťažby a spracovania nerastných surovín, oblastí týkajúcich sa geológie na prilákanie vyššieho počtu študentov do tejto oblasti, ako aj výskumných činností v týchto disciplínach;

—

rozvoj zoskupení a technologických parkov v baníckych oblastiach, podporovaný rozhodovacími orgánmi, keďže ťažobný priemysel je vo veľkej miere prepojený s inými priemyselnými odvetviami a poskytovateľmi služieb a vieme, že jedno pracovné miesto vytvorené v oblasti ťažby prináša ďalšie štyri pracovné miesta;

—

zvyšovanie povedomia s ohľadom na úlohu nerastných surovín a trvalú udržateľnosť priemyslu prostredníctvom vzdelávacích kurzov, pracovných stretnutí, diskusií, konferencií, a to s interdisciplinárnym prístupom, napríklad: podpora niektorých koncepcií v školách a na univerzitách, ako je ekologická ťažba, hospodárska geológia, zodpovedné využívanie nerastných zdrojov atď.;

—

podpora a výskum v oblasti problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia ako neodmysliteľný predpoklad trvalej udržateľnosti odvetvia nerastných zdrojov;

—

špeciálny dôraz na prevenciu v oblasti bezpečnosti práce a zdravotných opatrení.

—

podporiť Komisiu v snahe plne sa venovať Európskej technologickej platforme pre udržateľné zdroje nerastných surovín (20), ktorá bola iba nedávno oficiálne uznaná;

—

podporovať účasť priemyslu na programoch EÚ a členských štátov v oblasti výskumu a vývoja, ktoré prebiehajú v spolupráci s Európskou komisiou na zvýšenie trvalej udržateľnosti ťažby, a na programe využívania surovín zlepšenými technológiami;

—

zapojiť do takéhoto programu výrobcov strojov, aby sa ďalej redukovali:

—

zlepšiť správu a operačnú akceptovateľnosť:

—

propagovať ekologické synergie, napr. miestnu výroby na odstránenie problémov s dopravou;

—

prostredníctvom riaditeľstiev Komisie podporovať hodnotenie súčasnej situácie v štruktúrach dopravných nákladov (železničná, riečna a námorná lodná doprava) a ich konkurencieschopnosti v medzinárodných súvislostiach tak, ako sa to robí v odvetví energetiky;

—

podporovať štúdie o biodiverzite v prostredí hlbinných a povrchových baní;

—

podporovať využívanie druhotných surovín v súlade s trvalo udržateľným rozvojom.