16.5.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/15

1.1

EHSV berie na vedomie zelenú knihu o trhovo orientovaných nástrojoch na účely environmentálnej politiky zverejnenú s veľkým časovým oneskorením.

1.2

Stotožňuje sa s úvahami o rôznych fiškálnych a ekologických dôsledkoch rozličných trhovo orientovaných nástrojov v oblasti životného prostredia (dane, odvody, poplatky, subvencie, práva/certifikáty, atď.).

1.3

EHSV konštatuje, že trhovo orientované nástroje sú už dávno súčasťou politických opatrení, Preto nejde v prvom rade o to, či sa majú využívať, ale o to, ako.

1.4

Ako správne konštatovala Komisia, trhovo orientované nástroje sú dobrou možnosťou na dosiahnutie nákladovo efektívnych riešení pri ochrane životného prostredia, no nie sú všeliekom. Z toho vyplýva, že predmetom politickej diskusie a zelenej knihy by malo byť skoordinovanie a vzájomné vzťahy medzi príkazmi, zákazmi, správnym právom a trhovo orientovanými nástrojmi (ako sú dane, poplatky, cielené subvencie a obchodovateľné povolenia. No v tomto prípade zelená kniha Komisie ponúka príliš málo orientácie, nad čím EHSV vyjadruje poľutovanie.

1.5

Výbor preto žiada Komisiu, aby využila diskusiu iniciovanú zelenou knihou a predstavila na konkrétnych príkladoch možnosti a dôsledky, ale aj medze rôznych nástrojov na ochranu životného prostredia.

2.1

Komisia predložila 28.8.2007 Zelenú knihu o trhovo orientovaných nástrojoch na účely environmentálnej politiky a súvisiacich politík (1), ktorá je predmetom tohto stanoviska.

2.2

Komisia chce touto zelenou knihou otvoriť diskusiu o intenzívnejšom používaní trhovo orientovaných nástrojov v spoločnosti.

2.3

Komisia v zelenej knihe poukazuje na ciele v oblasti životného prostredia dohodnuté na európskej úrovni, o. i. na novú energetickú a klimatickú politiku, ktorá podľa jej názoru „neznamená nič menej ako novú priemyselnú revolúciu v nasledujúcich 10 až 15 rokoch“.

2.4

Komisia zdôrazňuje: „Tieto náročné ciele nie je možné dosiahnuť bez účasti verejnosti a silného záväzku všetkých zúčastnených.“ Podľa názoru Komisie by sa mali v čoraz väčšej miere využívať ako nástroj politiky životného prostredia trhovo orientované nástroje. Tieto nástroje majú byť „dôležitými časťami úsilia na dosiahnutie skutočnej zmeny prostredníctvom zmeny stimulov pre podnikanie a spotrebiteľov“.

2.5

Komisia zároveň konštatuje, že trhovo orientované nástroje „nie sú všeliek na všetky problémy“.

2.6

Ako „trhovo orientované nástroje“ sa uvádzajú dane, poplatky, cielené subvencie a obchodovateľné povolenia.

2.7

Podľa názoru Komisie možno používanie nástrojov založených na trhu odôvodniť tak, že dokážu „upravovať zlyhania trhu nákladovo efektívnym spôsobom. Zlyhanie trhu sa vzťahuje na situáciu, v ktorej trhy úplne chýbajú (napríklad environmentálne aktíva, ktoré majú povahu verejného majetku) alebo len nedostatočne zohľadňujú“ skutočné „alebo sociálne náklady hospodárskej činnosti.“

2.8

Ako výhody sa uvádzajú tieto skutočnosti:

2.9

Komisia však zároveň zdôrazňuje, že trhovo orientované nástroje neslúžia len na dosahovanie cieľov v oblasti environmentálnej politiky, ale aj „s cieľom vyhnúť sa narušeniu vnútorného trhu zapríčineného rozdielnymi prístupmi v jednotlivých členských štátoch, aby zabezpečila, že podobné bremeno padne na ten istý sektor v celej EÚ a aby zdolala možné nepriaznivé účinky hospodárskej súťaže v rámci EÚ.“

2.10

Ďalej poukazuje na to, že rôzne trhovo orientované nástroje sa odlišujú svojim účinkom. Kvantitatívne systémy, ako napríklad systémy obchodovateľných povolení, poskytujú viac istoty v oblasti dosahovania špecifických cieľov politiky, napríklad limitov emisií, v porovnaní s čisto cenovo orientovanými nástrojmi, napríklad daňami. Cenovo orientované nástroje však poskytujú istotu vzhľadom na náklady alebo cenu cieľa politiky a ich správa zvykne byť jednoduchšia.

2.11

Komisia okrem toho poukazuje na ďalší dôležitý rozdiel: dane (a poplatky) sa nepoužívajú len ako nástroj na ovplyvnenie správania, ale takisto tvoria verejné príjmy. V súvislosti s obchodovateľnými povoleniami to platí len „v prípade, že sa kvóty dražia štátnymi orgánmi“.

2.12

Zelená kniha sa zaoberá aj problematikou rastu a zamestnanosti a uvádza dôvody pre reformu environmentálnych daní. Európska rada spomenula na svojej vrcholnej schôdzke v júni 2006 v novej stratégii trvale udržateľného rozvoja otázku nového daňového systému založeného na kritériách trvalej udržateľnosti a Komisia v tejto súvislosti uvádza: „Reforma environmentálnej dane (RED) presunutím daňového bremena z negatívnych daní z blahobytu (napríklad dane z práce) na kladné dane z blahobytu (napríklad činnosti, ktoré poškodzujú životné prostredie, ako napríklad využívanie zdrojov alebo znečistenie) môže byť dvojitou šancou riešení environmentálnych otázok ako aj otázok zamestnanosti.  (2) Zároveň si dlhodobý daňový posun bude vyžadovať relatívne stabilné výnosy z daňovej základne súvisiacej so životným prostredím.“

2.13

V dokumente sa spomína aj niekoľko príkladov trhovo orientovaných nástrojov, ktoré už boli zavedené (zdanenie energie, európska cestná nálepka, miestne systémy poplatkov na odbremenenie centier miest od premávky) a sformulovala množstvo otázok, od konkrétnych až po veľmi všeobecné, určených pre širokú verejnosť s cieľom vyvolať spoločenskú diskusiu.

2.14

Komisia vidí možnosť využitia trhovo orientovaných nástrojov aj v oblasti ochrany biodiverzity.

3.1

EHSV sa často vyslovoval za to, aby sa rôzne politické nástroje zamerané na životné prostredie využívali optimálne, pričom trhovo orientované nástroje môžu zohrávať dôležitú úlohu. Čo sa týka tohto zámeru, existuje medzi výborom a Komisiou zhoda.

3.2

Aj keď výbor považuje predložené argumenty za zrozumiteľné a správne, bol by si od zelenej knihy, ktorá sa vyvíjala dlho a ktorej zverejnenie sa neustále presúvalo, želal viac jasnosti pokiaľ ide o plánované využívanie trhovo orientovaných nástrojov. Dlhé vnútorné zosúlaďovacie postupy Komisie pri vypracovaní dokumentu boli možno nevyhnutné, ale pre politický proces tvorby dokumentu však podľa názoru EHSV neznamenali žiaden badateľný prínos.

3.3

Skôr sa zdá, že politická realita sa niekedy vyvíja rýchlejšie než vnútorné postupy pri vypracovávaní dokumentov.

3.4

EHSV konštatuje, že trhovo orientované nástroje v oblasti životného prostredia sú už dávno realitou, aj keď sa v jednotlivých členských štátoch využívajú veľmi rôznorodo. Podľa Eurostatu pochádza napríklad priemerne 7 % príjmov štátnych rozpočtov členských krajín EÚ z príjmových zdrojov s ekologickým aspektom.

3.5

V zelenej knihe a politickej diskusii preto nemôže ísť o možné zavedenie trhovo orientovaných nástrojov v oblasti životného prostredia. Otázkou nie je či majú byť zavedené, ale ako: V akom rozsahu, v akom pomere k príkazom a zákazom a iným nástrojom sa majú trhovo orientované nástroje využívať?

3.6

Výroky uvedené v zelenej knihe nepresahujú rámec toho, čo je v podnikoch a spoločenských skupinách už dávno známe a o čom sa v nich diskutuje. Rovnako chýba zamyslenie sa nad otázkou, kto musí primárne konať. Ako je známe, EÚ nemá rovnaké kompetencie v prípade všetkých nástrojov. Napríklad v oblasti daňového práva má len veľmi obmedzené právomoci. Nejasné zostáva aj to, čo sa má udiať v politickej oblasti po predložení zelenej knihy, či – ako je to bežné – bude neskôr nasledovať biela kniha, resp. aké dôsledky treba vyvodiť.

3.7

Najväčším nedostatkom je fakt, že zostáva nejasné, v ktorej politickej situácii má politika uprednostniť ktorý nástroj. Zamýšľané ohraničenie, resp. potenciálne vytvorenie sietí, napr. správneho práva a trhovo orientovaných nástrojov je naďalej nejasné.

3.8

EHSV preto môže zelenú knihu zobrať na vedomie, no konštatuje, že spoločenská diskusia o efektívnejších nástrojoch v oblasti environmentálnej politiky by sa mala viesť s väčším nasadením a pomocou čo najkonkrétnejších príkladov, aby sa popísané ambiciózne ciele EÚ, napr. v oblasti klimatickej a energetickej politiky, stali naozaj skutočnosťou.

3.9

Podľa EHSV platí, že by sa trhovo orientované nástroje mali zameriavať na princíp „znečisťovateľ platí“ a tým poskytovať stimuly pre tých, ktorí životné prostredie aktívne chránia.

4.1

EHSV vždy zdôrazňoval, aké dôležité je internalizovať tzv. „externé náklady“. V tejto súvislosti sa ponúkajú – a to píše aj samotná Komisia – trhovo orientované nástroje. No najprv je potrebné jasné politické rozhodnutie, akou sumou možno vyčísliť tieto externé náklady, ktoré sa majú internalizovať.

4.2

„Trhovo orientovaný“ nástroj popísaný v zelenej knihe – európska nálepka v oblasti cestnej premávky – je dobrým príkladom toho, že nástroj vnímaný z hľadiska integrácie externých nákladov ako vhodný sa v skutočnosti využíva len veľmi neochotne. Samotná Komisia píše, že „priemerné poplatky môžu pokryť len náklady na infraštruktúru a vylúčiť tak vonkajšie náklady“. Preto sú potrebné iniciatívy zamerané na integráciu externých nákladov napr. prostredníctvom európskej cestnej nálepky.

4.3

EHSV žiada Komisiu, Radu a Parlament, aby pojmom trhovo orientované nástroje zamerané na ochranu životného prostredia označovali nástroje len vtedy, ak majú skutočný a zreteľný environmentálny cieľ. Čo sa týka spomenutej európskej cestnej nálepky, možno takýto cieľ odvodiť len čiastočne, pretože externé náklady zostávajú naďalej vylúčené. V prípade európskej cestnej známky ide v prvom rade o to, aby sa náklady na infraštruktúru nefinancovali výlučne zo zdrojov štátnych rozpočtov, ale aby sa na financovaní podieľali priamo užívatelia. Tento postup má samozrejme nepriamo aj dôsledky pre životné prostredie, napr. keď vďaka zvýšeniu nákladov začne užívateľ uvažovať, či má využiť dopravu po ceste alebo po železnici (alebo či musí vôbec cestovať). Ale až potom, keď sa integrujú (ekologické) náklady, ktoré doteraz nemali „trh“ a neboli zohľadňované, možno európsku cestnú nálepku považovať za „environmentálny nástroj“.

4.4

Zo strany politiky je teda potrebné stanoviť, čo sa vôbec má určitým politickým opatrením dosiahnuť. Až po definovaní cieľa by mala nasledovať diskusia o vhodnom nástroji.

4.5

Aj prostredníctvom intenzívnejšieho používania trhovo orientovaných nástrojov sa politika nevyhne čiastočne veľmi ťažkým rozhodnutiam o kontroverzných otázkach, ako je definovanie jasných cieľov v oblasti environmentálnej politiky, napr. emisných limitov atď. Práve v tejto oblasti sa doteraz často vyskytovali nedostatky. Trhovo orientované nástroje nie sú náhradou takýchto rozhodnutí, ale – ako naznačuje ich názov – nástroje na dosiahnutie stanovených politických cieľov.

4.6

Komisia musí čo najskôr rozptýliť neistotu, ktorú zanechala zelená kniha. Musí jasne popísať svoje predstavy o využívaní rôznych politických nástrojov v budúcnosti. EHSV preto Komisii odporúča, aby už v rámci plánovanej širšej diskusie na túto tému demonštrovala na niekoľkých praktických príkladoch z rôznych politických oblastí, napr. z oblasti energetiky a dopravy, rôzne možné politické alternatívy postupov (s trhovo orientovanými nástrojmi, resp. bez nich).

4.7

Pritom by isto mohla napr. jasne povedať, že nezamýšľa vyriešiť problém rakovinotvorných látok – aby sme uviedli jeden príklad – prostredníctvom zavedenia trhovo orientovaných nástrojov.

4.8

Trhovo orientované nástroje by ale mohli byť zaujímavé napr. v prípade stále aktuálnejšej otázky, ako sa majú v budúcnosti etablovať uhoľné elektrárne s nulovými emisiami oxidu uhličitého, keď budú dostupné príslušné zariadenia. Budú tieto zariadenia povinne presadzované ako „súčasný stav techniky“ (teda správne právo) alebo sa privedú do rentabilnej prevádzky pomocou trhovo orientovaných nástrojov? Takéto otázky by mali byť v budúcnosti viac v centre pozornosti spoločenských diskusií.

4.9

Keby bolo prepojenie, resp. oddelenie správneho práva a trhovo orientovaných nástrojov s demonštrovaním zodpovedajúcich konkrétnych alternatív celkovo zreteľnejšie, tak by boli zrozumiteľnejšie aj úvahy uvedené v zelenej knihe týkajúce sa využitia trhovo orientovaných nástrojov v oblasti zachovania biodiverzity. Výboru sa tieto úvahy javia ako doteraz málo presvedčivé a nevyvolávajú nádej, že by boli schopné efektívne zabrániť hrozivému negatívnemu vývoju v oblasti biodiverzity.

4.10

Výbor už vo svojom stanovisku na tému „Dvojročná správa o dosiahnutých výsledkoch stratégie EÚ v oblasti trvalo udržateľného rozvoja“ (3) vyzval Komisiu, aby konkretizovala svoje veľmi neurčité úvahy o novej daňovej sústave založenej na ukazovateľoch trvalej udržateľnosti. Podľa Eurostatu predstavujú príjmy z daní súvisiacich s ekologickými aspektmi zhruba 7 %.

4.11

EHSV považuje diskusiu o znížení zdanenia práce a zodpovedajúcej kompenzácii prostriedkov prostredníctvom príjmov zo zdanenia aktivít škodlivých pre životné prostredie už dlhý čas za potrebnú a mala by sa rozprúdiť čo najskôr po predložení zelenej knihy. Pritom ale musí byť zjavné, ako si EÚ príslušné zmeny predstavuje, keďže podľa zmlúv o EÚ má len minimálny vplyv na príslušnú daňovú politiku členských štátov.

4.12

EHSV považuje za mimoriadne dôležité predložiť podľa možnosti čo najskôr sľúbený prehľad o subvenciách pre projekty škodiace životnému prostrediu a čo najrýchlejšie tieto subvencie zrušiť. Výbor vníma takéto subvencie ako výrazné narúšanie hospodárskej súťaže a ako úplne neakceptovateľné nesprávne pridelenie verejných prostriedkov. Trhovo orientované nástroje na podporu ochrany životného prostredia môžu naozaj zabrať až vtedy, keď budú úplne odbúrané subvencie pre projekty škodiace životnému prostrediu.