20.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 168/74

1.1

Návrhom smernice, na ktorú sa stanovisko vzťahuje má Komisia v úmysle začať 1. januára 2009 poslednú etapu otvorenia poštového trhu, pričom sa vo všetkých členských štátoch Únie zachovajú univerzálne služby približne v súčasnom rozsahu a zrušia sa výhradné práva (vyhradená oblasť), aby sa spomínané univerzálne služby mohli financovať.

1.2

Hlavný problém priebehu tejto záverečnej etapy spočíva v tom, aký postup zvoliť, aby si oblasť poštových služieb zachovala svoju výkonnosť a konkurencieschopnosť a aby aj naďalej ponúkala občanom a podnikom v Európe kvalitné univerzálne služby za dostupné ceny, v záujme konkurencieschopnosti ekonomiky a potrieb občanov, bez ohľadu na ich zemepisnú polohu alebo finančnú situáciu, v záujme zamestnanosti a trvalo udržateľného rozvoja.

1.3

EHSV zastáva názor, že argumenty, ktoré Komisia uviedla na podporu svojho návrhu neumožňujú zabezpečiť trvalé financovanie univerzálnych služieb s náležitou bezpečnosťou vo všetkých členských štátoch, a najmä nie v tých, ktoré musia čeliť ťažkej zemepisnej a demografickej situácii, a tak dnes nie je možné zrušiť financovanie prostredníctvom vyhradenej oblasti, ktorého efektívnosť a antidiskriminačný charakter sa v mnohých európskych štátoch osvedčili.

1.4

EHSV nemôže podporovať to, že zostatkové náklady na univerzálne služby sa prípadne budú kompenzovať zavedením poplatku alebo zvýšením užívateľských cien alebo štátnymi dotáciami, zatiaľ čo súčasné služby nepredstavujú pre užívateľa/daňového poplatníka žiadne špecifické výdavky.

1.5

EHSV zatiaľ nepresvedčila ani myšlienka kompenzačného fondu ani systém „play or pay“, v ktorom má každý prevádzkovateľ povinnosť zabezpečovať univerzálne služby, môže sa však tejto povinnosti zbaviť, ak sa bude podieľať na ich financovaní.

1.6

Komisia musí vymedziť presný rámec, v ktorom bude môcť liberalizácia poštových služieb pokračovať. Táto podmienka musí byť splnená, aby sa mohla zrušiť vyhradená oblasť, ktorá je pre financovanie univerzálnych služieb potrebná.

1.7

Vzhľadom na nejasnosti a riziká, ktoré sú spojené s úplným otvorením poštového trhu, sa dátum otvorenia 1. januára 2009 zdá byť nereálny, navyše súčasní prevádzkovatelia poštových služieb v členských krajinách, ktoré vstúpili do Únie len od roku 2004 by sa novej situácii nestihli prispôsobiť.

1.8

EHSV žiada:

2.1

Poštové služby majú veľký socio-ekonomický význam pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť ako aj pre uplatňovanie Lisabonskej stratégie. Priamo prispievajú k vytváraniu spoločenských vzťahov a zachovaniu základných práv každého jednotlivca, k vzájomnému prepojeniu a solidarite národov a území, ku konkurencieschopnosti európskej ekonomiky a napokon aj k trvalo udržateľnému rozvoju.

2.2

Podľa odhadov Komisie spracujú poštové služby každoročne 135 miliárd zásielok v EÚ, čo predstavuje tržbu okolo 88 miliárd euro, t. j. približne 1 % hrubého domáceho produktu (HDP) Spoločenstva. Dve tretiny tejto tržby sa dosahujú listovými zásielkami, zvyšok pochádza z odosielania balíkov, z expresnej pošty a z pridružených služieb.

2.3

Univerzálne poštové služby, ktoré všetkým občanom, bez ohľadu na ich zemepisnú polohu alebo finančnú situáciu, zaručia prístup ku kvalitným a spoľahlivým poštovým službám za dostupné ceny, sú dôležitým prvkom európskeho sociálneho modelu a Lisabonskej stratégie. Kvalitné univerzálne služby sú nevyhnutnosťou tak pre občanov ako aj pre hospodárskych aktérov, ktorí sú hlavnými objednávateľmi poštových služieb a ktorí potrebujú, aby bol každý list a každý balík doručený jeho adresátovi, bez ohľadu na bližšie informácie o ňom alebo na miesto, kde sa nachádza.

2.4

Reformy, technologický rozvoj a vyšší stupeň automatizácie v sektore poštových služieb viedli k podstatnému zlepšeniu kvality, zvýšeniu efektívnosti a zohľadneniu potrieb zákazníkov.

2.5

Tieto pokroky sú v rozpore s pesimistickými predpoveďami, že poštové služby predstavujú neustále upadajúci trh, a svedčia o potenciáli hospodárskeho rastu, ktorý prevádzkovatelia vidia v rozvoji nových služieb, ako sú nákupy priamo z domu, elektronický obchod a hybridná pošta.

2.6

Na rozdiel od iných sieťových odvetví, pre povolania v poštových službách, najmä v oblasti doručovania pošty, je stále charakteristická manuálna práca a donáška do domu. Sektor poštových služieb je dôležitým zdrojom zamestnanosti. Odhaduje sa, že viac ako 5 miliónov pracovných miest v Únii priamo súvisí s oblasťou poštových služieb alebo sú s ňou úzko spojené. Pracovná sila, ktorá predstavuje v nákladoch najčastejšie pevné výdavky a je najväčšou časťou (± 80 %) celkových nákladov, je obzvlášť vystavená prípadným racionalizačným opatreniam v rámci liberalizácie a zvyšovania konkurencieschopnosti.

2.7

EHSV by napokon chcel ešte zdôrazniť, že podľa pravidelných prieskumov „Eurobarometra“ je veľká väčšina užívateľov s kvalitou poskytovaných poštových služieb vo všeobecnosti spokojná.

3.1

Podnetom pre postupnú a kontrolovanú liberalizáciu sektora poštových služieb, ktorá sa začala pred takmer 10 rokmi smernicou 97/67/ES všeobecne nazývanou „poštová smernica“, bola zelená kniha z 11. júna 1992 na tému rozvoj jednotného trhu poštových služieb a oznámenie z 2. júna 1993 nazvané „usmernenia pre rozvoj poštových služieb Spoločenstva“.

3.2

Poštová smernica, ktorej platnosť sa skončí 31. decembra 2008, stanovila spoločné pravidlá pre rozvoj vnútorného trhu poštových služieb v nasledujúcich oblastiach:

3.3.1

Podľa tejto smernice sú členské štáty povinné poskytovať všetkým užívateľom univerzálne služby za dostupné ceny a zabezpečiť počas všetkých pracovných dní a minimálne päť dní v týždni na celom území aspoň nasledujúce služby:

3.3.2

Pravidlá Spoločenstva tak zaručujú každému obyvateľovi Európskej únie skutočné komunikačné služby, bez ohľadu na zemepisné alebo demografické podmienky územia, kde žije.

3.3.3

Univerzálne služby, tak ako boli definované vyššie, zahŕňajú vnútroštátne ako aj cezhraničné služby a musia rešpektovať stanovené normy kvality, ktorých cieľom je predovšetkým rýchle doručenie a tiež pravidelnosť a spoľahlivosť služieb, ako ich určili členské štáty (vnútroštátne služby) a Parlament a Rada (cezhraničné služby Spoločenstva).

3.4.1

Keď sa nejaký členský štát domnieva, že povinnosti vyplývajúce z univerzálnych služieb predstavujú pre ich prevádzkovateľa príliš veľké finančné zaťaženie, môže mu vyhradiť monopol vyberania pošty, triedenia, dopravy a doručovania zásielok vnútornej korešpondencie a, pokiaľ je to pre udržanie univerzálnych služieb potrebné, cezhraničnú poštu a adresné reklamné zásielky

4.1

Výhľadová štúdia, ktorú pre Komisiu uskutočnil medzinárodný konzultant (1) dospela k záveru, že dokončenie vnútorného trhu poštových služieb vo všetkých členských štátoch v roku 2009 sa dá zlúčiť s udržaním kvalitných univerzálnych služieb. Táto štúdia však upresňuje, že riziká, ktoré z toho vyplývajú pre udržania univerzálnych služieb si vyžadujú, aby sa vo väčšine členských štátov prijali takzvané „sprievodné“ opatrenia.

4.2

Návrhom smernice chce Komisia od 1. januára 2009 úplne otvoriť trh poštových služieb, pričom sa pre všetkých užívateľov a vo všetkých členských štátoch Únie zachová spoločná úroveň univerzálnych služieb približne v súčasnom rozsahu.

4.3

Od 1. januára 2009 členské štáty už nebudú môcť udeľovať výlučné alebo osobitné práva (vyhradená oblasť) na zriaďovanie a poskytovanie poštových služieb.

4.4

Členské štáty by už nemuseli nevyhnutne povinne určiť jedného alebo viacerých prevádzkovateľov univerzálnych služieb, ale mohli by ich prevádzkovaním poveriť trhové sily, s časovým obmedzením, pričom by členské štáty sami rozhodli, v ktorých regiónoch alebo konkrétnych službách nemožno univerzálne služby zabezpečiť trhovými silami a zabezpečili by tieto služby nákladovo efektívnym spôsobom prostredníctvom verejnej súťaže.

4.5

Ak si poskytovanie univerzálnych služieb vyžaduje externé financovanie, členské štáty by si mohli vybrať spomedzi nasledujúcich možností:

4.6

Smernica zavádza tiež nové opatrenie, podľa ktorého členské štáty musia posúdiť potrebu zaručiť všetkým prevádzkovateľom transparentný a nediskriminačný prístup k súčastiam poštovej infraštruktúry a k nasledujúcim službám: systém poštových smerovacích čísiel, databáza adries, poštové schránky, zber a doručovanie schránok, informácie o zmene adresy, presmerovacie služby, služba vrátenia zásielky odosielateľovi. Spomínanými opatreniami sa nemení prístup k triediacej a doručovacej časti.

5.1

EHSV si vždy cenil, že liberalizácia poštových služieb sa, na rozdiel od iných oblastí, neuskutočnila naraz, ale až doposiaľ prebiehala postupne a kontrolovane. Výbor uvítal, že návrh podporuje zachovanie rozsahu univerzálnych služieb, ktoré majú byť zaručené každému užívateľovi. EHSV však žiada, aby sa do univerzálnych služieb zahrnuli aj bezplatné špecifické poštové zásielky, ktorých odosielateľmi alebo adresátmi sú nevidiace alebo zrakovo postihnuté osoby.

5.2

Podľa názoru Komisie spočíva hlavný problém poslednej etapy úplného otvorenia trhu poštových služieb v Únii v tom, aký postup zvoliť, aby bola oblasť poštových služieb výkonná a konkurencieschopná a aby aj naďalej ponúkala občanom a podnikom v Európe kvalitné služby za dostupné ceny.

5.3

EHSV zastáva názor, že argumenty, ktoré Komisia uviedla na podporu svojho návrhu, neumožňujú zabezpečiť trvalé financovanie univerzálnych služieb s náležitou bezpečnosťou vo všetkých členských štátoch, a najmä nie v tých, ktoré musia čeliť ťažkej zemepisnej a demografickej situácii, a tak dnes nie je možné zrušiť financovanie prostredníctvom vyhradenej oblasti, ktorého efektívnosť a antidiskriminačný charakter sa v mnohých európskych štátoch osvedčili.

5.4

EHSV nemôže podporovať to, že sa čisté zostatkové náklady na univerzálne služby prípadne budú kompenzovať zavedením poplatku alebo zvýšením užívateľských cien alebo financovaním zo štátnych dotácií, zatiaľ čo súčasné služby nepredstavujú pre užívateľa/daňového poplatníka žiadne špecifické výdavky.

5.5

EHSV zatiaľ nesúhlasí ani so systémom „play or pay“, v ktorom má každý prevádzkovateľ povinnosť zabezpečovať univerzálne služby, môže sa však tejto povinnosti zbaviť, ak sa bude podieľať na ich financovaní. V praxi sa tento systém vyskúšal zatiaľ len vo Fínsku, aj to bez mimoriadneho výsledku. Rovnako nevhodné sa zdá byť aj použitie kompenzačného fondu. Tento systém sa vyskúšal len v jednom členskom štáte, a síce v Taliansku, a to neúspešne.

5.6

To isté platí pre financovanie univerzálnych služieb prostredníctvom štátnych dotácií, čo v podstate znamená zaťažiť štátne dotácie, ktoré sú už aj tak pod tlakom, opäť na úkor užívateľov/daňových poplatníkov.

5.7

Napokon EHSV konštatuje, že alternatívne možnosti financovania, ktoré Komisia navrhuje, neboli preskúmané z hľadiska uskutočniteľnosti a efektívnosti. Začať ich uplatňovať v tomto stave by znamenalo vystaviť členské štáty riziku, že sa ocitnú v nezvratnej situácii, kedy bude trh úplne liberalizovaný a univerzálne služby nebudú viac zaručené.

5.8

Skôr než sa začne nová etapa liberalizácie, bude teda treba stanoviť pravidlá a jasný a stabilný rámec. Vyhradená oblasť by sa mala zrušiť až po stanovení tohto rámca, ktorý by mal zahŕňať najmä skutočne efektívne a trvalé opatrenia pre financovanie univerzálnych služieb, jasne určené a zhodnotené pre každý členský štát. Je to podmienka, ktorá musí byť splnená pred tým, než sa pristúpi k zrušeniu jediného spôsobu financovania, ktorý sa doposiaľ ukázal ako efektívny, a síce vhodnej vyhradenej oblasti.

5.9

Za posledných desať rokov sa počet pracovných miest v sektore poštových služieb znížil o niekoľko desiatok tisícov (podľa Komisie 0,7 %), zatiaľ čo mnohé ďalšie pracovné miesta boli nahradené miestami s neistými vyhliadkami, alebo sa zhoršili pracovné podmienky, či už je to v triediacich strediskách, v doručovateľských službách alebo na poštách.

5.10

Hoci čiastočne tento vývoj vysvetľujú rôzne faktory, ako sú nové technológie, konkurencia iných prostriedkov komunikácie, ako napríklad elektronická komunikácia, hlavným dôvodom aj tak zostáva otvorenie trhu.

5.11

V tejto situácii treba tvrdenie Komisie, že dokončenie vnútorného trhu poštových služieb umožní vďaka väčšej konkurencii, uvoľniť potenciál na vytváranie nových pracovných miest, a tak sa vyrovnajú straty pracovných miest u starých prevádzkovateľov, najskôr ešte dokázať.

5.12

Čo sa týka potenciálu hospodárskeho rastu v tomto sektore, návrh hovorí len o tom, že sa treba zmieriť s úpadkom tradičných poštových služieb, ktorý sa zjavne nedá zvrátiť, a nenavrhuje ich obnovenie vzhľadom na potreby komunikácie, ktoré so sebou prináša Lisabonská stratégia a spoločnosť založená na vedomostiach, ani neskúma, aký to bude mať dosah z hľadiska energetickej účinnosti.

5.13

Komisia vo svojom návrhu ponecháva na členské štáty, aby sami zabezpečili hlavnú časť regulačných funkcií, až sa napokon vnútorný trh poštových služieb Spoločenstva bude dať zhrnúť ako zhluk 27 organizácií a národných trhov bez akejkoľvek súdržnosti Spoločenstva. EHSV opätovne vyjadruje svoju podporu vytvoreniu sektora poštových služieb v duchu Spoločenstva, s pravidlami týkajúcimi sa tak hospodárskej súťaže ako aj povinnosti poskytovania univerzálnych služieb platnými v celom Spoločenstve.

5.14

Vzhľadom na nejasnosti a riziká, ktoré sú spojené s úplným otvorením poštového trhu, EHSV nebude môcť zaručiť stanovenie definitívneho dátumu na 1. januára 2009, navyše súčasní prevádzkovatelia poštových služieb v členských krajinách, ktoré vstúpili do Únie len od roku 2004 by sa novej situácii nestihli prispôsobiť.

5.15

EHSV žiada, aby sa predĺžila platnosť súčasnej smernice a aby sa prípadná úplná liberalizácia poštových služieb naplánovala na 1. januára 2012, ak dovtedy všetky zainteresované strany v úzkej spolupráci nájdu reálne možnosti financovania, ktorými sa vyrieši problém vyhradenej oblasti.