17.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/27

1.1

Schengenský dohovor, ktorý umožňuje voľný pohyb osôb a tovaru, bol podpísaný v roku 1990 a začal fungovať v roku 1995. Schengenský dohovor stanovuje, ktoré orgány majú prístup k Schengenskému informačnému systému (SIS) a účely, na ktoré môžu byť takéto údaje použité. Prvý text dohovoru nepovoľoval orgánom povereným registráciou motorových vozidiel prístup k systému SIS.

1.2

21. augusta 2003 Komisia predložila návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení Dohovor o uplatňovaní dohody zo Schengenu o prístupe orgánov členských štátov poverených registráciou motorových vozidiel k Schengenskému informačnému systému SIS (1). Jeho cieľom bolo povoliť prístup k údajom v systéme SIS o ukradnutých vozidlách a prívesoch, ukradnutých nevyplnených úradných dokumentoch a vydaných dokladoch totožnosti (pasov, preukazov totožnosti, vodičských preukazov) za účelom kontroly, či vozidlá predložené na druhú registráciu neboli ukradnuté, neoprávnene užívané alebo stratené a či osoby žiadajúce o vydanie osvedčenia o registrácii používajú na tento účel ukradnuté doklady totožnosti a osvedčenie o registrácii.

1.3

Európsky hospodársky a sociálny výbor vydal stanovisko k návrhu 25. februára 2004 (2). EHSV súhlasil s Komisiou, že prístup k systému SIS by sa mal rozšíriť tak, aby zahŕňal vnútroštátne orgány zodpovedné za vydávanie a kontrolu osvedčení o registrácii vozidiel. EHSV tiež vyjadril uspokojenie nad tým, že návrh, ktorý zohľadnil skutočnosť, že rôzne členské štáty majú súkromné služby zodpovedné za registráciu vozidiel, navrhuje, aby tieto súkromné služby mohli získať informácie potrebné pre riadne vykonávanie ich práce nepriamo, prostredníctvom jedného z verejných orgánov s prístupom k systému SIS, za predpokladu, že bude zaručená ochrana údajov.

1.4

Následne po rozšírení sa zistilo, že je nevyhnutné vyvinúť druhú generáciu Schengenského informačného systému (t.j. SIS II), aby sa nové členské štáty mohli zapojiť do systému a aby sa Schengenský priestor mohol rozšíriť na územie týchto členských štátov.

1.5

Vzhľadom k tomu, že SIS II si vyžaduje príslušný právny rámec a týka sa rôznych politických oblastí, musela Európska komisia predložiť tri návrhy: prvý sa vzťahuje na voľný pohyb osôb, druhý na policajnú a justičnú spoluprácu v trestných veciach, zatiaľ čo tretí návrh dopĺňa ostatné dva návrhy a jeho cieľom je umožniť orgánom povereným registráciou motorových vozidiel prístup k SIS II.

1.6

S EHSV teraz prebiehajú konzultácie o tomto treťom návrhu, ktorý predstavuje pokračovanie predchádzajúceho hore uvedeného nariadenia (3), ktoré prijala Rada 6. júla 2005.

2.1

Zámerom nového návrhu Komisie je zabezpečiť konzistentnosť s novými právnymi nástrojmi na zavedenie, prevádzku a používanie Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II). Komisia uvádza, že hlavný cieľ súčasného návrhu je rovnaký, ako bol navrhnutý v auguste 2003, to znamená posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi založenej na účinnej výmene informácií v rámci boja proti podvodom a nezákonnému obchodovaniu s ukradnutými vozidlami. Komisia ďalej poznamenáva, že cieľom je zaručiť, aby útvary zodpovedné za vydávanie osvedčení o registrácii vozidiel mali prístup k rovnakým údajom SIS na základe nového právneho rámca pre SIS II, ako mali od júna 2005, keď nariadenie navrhnuté v roku 2003 nadobudlo účinnosť.

2.2

Táto otázka je ešte stále aktuálna, pretože v súčasnosti je v Európskej únii každý rok ukradnutých okolo 1,3 milióna vozidiel a približne 500 000 vozidiel navždy zmizne (4). Trestná činnosť súvisiaca s vozidlami sa spája tiež s inými trestnými činmi, ako je nezákonné obchodovanie, pašovanie a terorizmus (bombové výbuchy vozidiel).

2.3

EHSV potvrdzuje svoj súhlas s Komisiou, že prístup k systému SIS II by sa mal rozšíriť tak, aby zahŕňal vnútroštátne orgány zodpovedné za vydávanie a kontrolu hore uvedených dokumentov (pozri bod 1.2). Okrem toho by súkromné služby zodpovedné za registráciu vozidiel mali získať informácie nepriamo, prostredníctvom jedného z verejných orgánov s prístupom k systému SIS II, za predpokladu, že bude zaručená ochrana údajov. Je obzvlášť dôležité vytvorením príslušných mechanizmov zabezpečiť, aby sa obmedzil prístup k informáciám v systéme, ktoré sú vyhradené iba pre orgány definované v článku 101 Schengenského dohovoru.

2.4

Všeobecné a ďalšie pripomienky, ktoré EHSV uviedol vo svojom stanovisku 25. februára 2004 by naďalej mali byť brané do úvahy. Niektoré pripomienky môžu byť znovu uvedené. EHSV si napríklad myslí, že návrh by zvýšil bezpečnosť a urýchlil súdne procesy. Môže byť tiež stimulom pre členské štáty, aby umožnili väčšiu voľnosť pohybu vozidiel v rámci EÚ. Je však dôležité, aby bol návrh v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a nariadeniami členských štátov. Je tiež dôležité umožniť prístup členským štátom, ktoré nie sú signatármi Schengenského dohovoru a posilniť spoluprácu s Interpolom a Europolom s cieľom bojovať proti obchodovaniu s kradnutými alebo neoprávnene užívanými vozidlami za hranicami krajín, ktoré majú prístup k systému SIS II. EHSV poukazuje tiež na dôležitosť zhromažďovania, spracovania a zverejňovania štatistických údajov týkajúcich sa tohto druhu trestnej činnosti, aby sa zlepšil prístup k jej riešeniu.

3.1

Návrh Komisie sa zhoduje s rozhodnutím Rady z 22. decembra 2004 o potláčaní trestnej činnosti súvisiacej s vozidlami, ktorá má cezhraničné dôsledky (2004/919/EC) (5). V rozhodnutí sa konštatuje, že „spolupráca medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a orgánmi pre registráciu vozidiel je mimoriadne významná, ako aj poskytovanie informácií príslušným stranám“. Článok 7 rozhodnutia stanovuje, že vnútroštátne orgány pre registráciu vozidiel majú byť informované orgánmi činnými v trestnom konaní o tom, či je o vozidle, ktoré je v procese registrácie, známe, že bolo ukradnuté a že prístup k databázam sa umožní na tento účel pri náležitom rešpektovaní ustanovení práva Spoločenstva. EHSV vyjadruje potešenie nad tým, že myšlienky uvedené v rozhodnutí Rady sú teraz zapracované do návrhu Komisie.

3.2

Hoci sa návrh Komisie týka iba prístupu orgánov poverených registráciou vozidiel k určitým informáciám v rámci systému SIS II, EHSV by chcel zdôrazniť potrebu väčšej spolupráce, aby bolo možné bojovať proti trestnej činnosti súvisiacej s vozidlami. Ako uvádza článok 4 rozhodnutia Rady, „členské štáty prijmú potrebné kroky na organizovanie pravidelných porád, ak je to vhodné, medzi vnútroštátnymi príslušnými orgánmi v súlade s vnútroštátnym právom a na týchto poradách sa môžu zúčastňovať zástupcovia súkromného sektora (ako sú držitelia súkromných registrov stratených vozidiel, poisťovacie spoločnosti a obchodníci s vozidlami) na účely koordinácie informačného a vzájomného prepojenia činností v tejto oblasti.“ EHSV sa domnieva, že Komisia musí tieto myšlienky zohľadniť vo svojej budúcej práci v oblasti potláčania trestnej činnosti súvisiacej s vozidlami.

3.3

Ako príklad takýchto myšlienok by EHSV chcel uviesť predchádzajúci projekt Interpolu s názvom Stop Register Stolen Cars (StoreSto Car, neskôr nazvaný Vehicle Identification, Research and Analysis, VIRA 17). Cieľom tohto projektu bolo zhromaždiť všetky údaje o autách do jednej databázy, informácie poskytované identifikačným číslom vozidla (VIN) o tom, či bolo auto ohlásené ako ukradnuté, zaregistrované, vyvezené alebo dovezené, vyrobené alebo zošrotované. Takáto databáza je základom pre spoluprácu medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, orgánmi poverených registráciou vozidiel, colnými orgánmi, výrobcami áut a poisťovacími spoločnosťami.

3.4

K existujúcemu návrhu chce EHSV zdôrazniť, že vo všeobecnosti existuje málo možností, ako fyzicky prehliadnuť vozidlo, aby bolo možné určiť jeho totožnosť a zistiť, či bolo ohlásené ako ukradnuté. V mnohých krajinách je registrácia spojená s prehliadkou. Pri registrácii vozidla je teda príležitosť skontrolovať, či bolo vozidlo ukradnuté. Je preto dôležité, aby orgány poverené registráciou vozidiel mali túto možnosť zistiť ukradnuté, neoprávnene používané alebo stratené vozidlá.

3.5

Ako bolo vyššie uvedené v bode 3.2, je potrebné posilniť spoluprácu pri potláčaní trestnej činnosti súvisiacej s vozidlami. Ďalšou príležitosťou pre fyzickú kontrolu vozidla je jeho vývoz alebo dovoz. EHSV odporúča, aby colné orgány kontrolovali tie isté údaje v SIS II ako orgány poverené registráciou vozidiel tak pri dovoze ako aj vývoze vozidla.

3.6

Pri zisťovaní, či bolo vozidlo ohlásené ako ukradnuté alebo nie, musí byť tiež možné určiť totožnosť vozidla. Totožnosť vozidla je často možné zistiť podľa identifikačného čísla vozidla (VIN). Nie je nezvyčajné, že je totožnosť ukradnutého auta sfalšovaná alebo okopírovaná. EHSV poukazuje na to, že je dôležité, aby v budúcnosti bolo viac možností na identifikáciu vozidiel. Návrhy, ako je elektronická identifikácia vozidiel (EVI) alebo lepšie značenie náhradných dielov, by sa mali podrobnejšie preskúmať a vyhodnotiť.

3.7

Napokon ako ďalší krok EHSV navrhuje, aby sa v najbližšej dobe rozšírila pôsobnosť tohto nariadenia. Existujúci návrh Komisie, podľa ktorého sa má určiť, či bolo vozidlo ukradnuté, neoprávnene používané alebo stratené, by sa mal spájať s možnosťou repatriácie vozidiel. Táto možnosť sa v jednotlivých štátoch značne líši a závisí od odlišných ustanovení krajín uplatňovaných v dobrej viere. V niektorých krajinách je možné získať vlastníctvo ukradnutého auta, ak bolo vozidlo získané v dobrej viere, zatiaľ čo v iných krajinách to možné nie je. Okrem toho sa musia v budúcnosti preskúmať a vyhodnotiť možnosti repatriácie vozidiel, u ktorých sa zistilo, že boli ukradnuté.