(1)

Členské štáty, a najmä stredné a východné regióny Európskej únie, sú vážne postihnuté dôsledkami vojenskej agresie Ruskej federácie proti Ukrajine, a to v čase, keď sa hospodárstva členských štátov stále zotavujú z vplyvu pandémie ochorenia COVID-19. Mnohé členské štáty sú okrem toho, že čelia neustálemu prílevu osôb, ktoré utekajú pred ruskou agresiou, postihnuté aj nedostatkom pracovnej sily, ťažkosťami v dodávateľskom reťazci a rastúcimi cenami a nákladmi na energie. Na jednej strane to prináša výzvy pre verejné rozpočty a na druhej strane oneskoruje realizáciu investícií. Takéto okolnosti vytvorili výnimočnú situáciu, ktorú je potrebné riešiť osobitnými, dobre cielenými opatreniami, aby neboli potrebné zmeny ročných stropov záväzkov a platieb vo viacročnom finančnom rámci stanovených v prílohe I k nariadeniu Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (2), ako aj aby sa zabránilo oslabovaniu prebiehajúcej zelenej, digitálnej a odolnej obnovy hospodárstva.

(2)

S cieľom zmierniť čoraz väčšie zaťaženie štátnych rozpočtov sa nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/562 (3) vykonali viaceré cielené zmeny nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4) a (EÚ) č. 223/2014 (5), aby sa členským štátom uľahčilo využívanie zostávajúcich pridelených rozpočtových prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“), Európskeho sociálneho fondu (ďalej len „ESF“) a Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (ďalej len „FEAD“) v rámci viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020, ako aj využívanie zdrojov REACT-EU na čo najúčinnejšie a najrýchlejšie riešenie migračných výziev v dôsledku vojenskej agresie Ruskej federácie.

(3)

Okrem toho sa nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/613 (6) poskytli dodatočné možnosti rýchlej mobilizácie zdrojov na kompenzáciu okamžitých rozpočtových nákladov, ktoré znášajú členské štáty, a zaviedli sa jednotkové náklady na uľahčenie financovania základných potrieb a podpory osôb, ktoré utekajú pred ruskou agresiou a ktorým sa poskytla dočasná ochrana.

(4)

Vzhľadom na rozsiahlejšiu povahu ruskej invázie by sa však mali členským štátom poskytnúť dodatočné mimoriadne opatrenia, ktoré im umožnia sústrediť sa na nevyhnutnú reakciu na bezprecedentnú sociálno-ekonomickú situáciu, najmä pokiaľ ide o operácie na riešenie migračných výziev v dôsledku vojenskej agresie Ruskej federácie.

(5)

Vzhľadom na dodatočný tlak na verejné rozpočty spôsobený vojenskou agresiou Ruskej federácie by sa flexibilita, pokiaľ ide o využívanie EFRR a ESF na takéto operácie, ako sa stanovuje v článku 98 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, mala rozšíriť tak, aby zahŕňala aj Kohézny fond, aby sa jeho zdroje mohli použiť aj na podporu operácií patriacich do rozsahu pôsobnosti EFRR alebo ESF v súlade s pravidlami uplatniteľnými na tieto fondy. Okrem toho je vhodné rozšíriť požiadavky na zjednodušené monitorovanie stanovené v článku 98 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 na operácie podporované z ESF, ktorými sa riešia migračné výzvy, ak sú tieto operácie programované v rámci prioritnej osi, ktorá rieši len tieto výzvy. Ďalej by sa mala zaviesť možnosť, aby sa na priority podporujúce sociálno-ekonomickú integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane tých, ktoré sú vyhradené na operácie zamerané na riešenie migračných výziev v dôsledku ruskej agresie, uplatňovala v oboch programových obdobiach miera spolufinancovania až do výšky 100 %, a to s cieľom podporiť členské štáty pri riešení problematiky vysídlených osôb v súčasnosti aj v budúcnosti. V rovnakom duchu by sa mala zvýšiť suma jednotkových nákladov na uľahčenie financovania základných potrieb a podpory utečencov a jej uplatňovanie by sa malo predĺžiť.

(6)

Okrem toho sa stanovenie dátumu začiatku oprávnenosti na 24. februára 2022 v prípade operácií zameraných na riešenie migračných výziev v dôsledku vojenskej agresie Ruskej federácie ukázalo ako nedostatočné na zabezpečenie toho, aby z fondov mohli byť podporované všetky príslušné operácie zamerané na riešenie týchto výziev. Preto je vhodné výnimočne umožniť výber takýchto operácií pred schválením súvisiacej zmeny programu a oprávnenosť výdavkov na takéto operácie, ktoré sú fyzicky dokončené alebo plne realizované, ako aj rozšírenie týchto flexibilít na operácie podporované z Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ďalej len „ENRF“), ktorými sa riešia dôsledky ruskej agresie pre odvetvie rybolovu a akvakultúry. Vzhľadom na obmedzené finančné prostriedky dostupné v najviac postihnutých regiónoch by ďalej malo byť možné podporovať takéto operácie za hranicami oblasti programu v rámci daného členského štátu, keďže situácia osôb, ktoré utekajú pred ruskou agresiou a pohybujú sa v rámci členských štátov a medzi nimi, predstavuje výzvu pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť Únie ako celku. Takéto operácie by preto mali byť oprávnené bez ohľadu na to, kde sa v rámci daného členského štátu vykonávajú, keďže ich miesto vykonávania v konečnom dôsledku nie je pri riešení okamžitých potrieb rozhodujúcim kritériom.

(7)

Navyše vzhľadom na to, že zaťaženie miestnych orgánov a organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v miestnych komunitách pri riešení migračných výziev v dôsledku vojenskej agresie Ruskej federácie je vysoké, mala by sa pre takéto orgány vyčleniť minimálna úroveň podpory vo výške 30 % v rámci zdrojov, ktoré sa používajú na podporu operácií v rozsahu pôsobnosti EFRR alebo ESF v súlade s článkom 98 ods. 4 prvým a druhým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

(8)

V záujme zmiernenia administratívneho zaťaženia členských štátov zohľadňovať meniace sa potreby a súlad s pridelenými rozpočtovými prostriedkami v operačnom programe, by sa mala zrušiť požiadavka formálnej zmeny programu v rámci programového obdobia 2014 – 2020 v súvislosti s prevodmi medzi tematickými cieľmi v rámci priority toho istého fondu a kategórie regiónu.

(9)

A napokon by sa s cieľom optimalizovať využívanie pridelených rozpočtových prostriedkov na roky 2014 – 2020 v súvislosti s ukončením programov v rámci programového obdobia 2014 – 2020 mal zvýšiť strop vzťahujúci sa na flexibilitu medzi prioritami na účely výpočtu konečného zostatku príspevku z fondov.

(10)

Určité možnosti flexibility na riešenie bezprecedentnej situácie by sa mali stanoviť aj v právnom rámci, ktorým sa riadia programy v programovom období 2021 – 2027. Opäť s cieľom znížiť zaťaženie štátnych rozpočtov by sa mali zvýšiť platby v rámci predbežného financovania programov v prípade cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu. Okrem toho, vzhľadom na výzvy, ktoré predstavuje vysídľovanie osôb, a požadovanie integrovaných reakcií od členských štátov, mala by byť, ak členský štát v rámci jedného zo svojich programov politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 vyhradí prioritu na podporné operácie, ktoré sú zamerané na sociálno-ekonomickú integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, na uvedenú prioritu do 30. júna 2024 umožnená miera spolufinancovania až do výšky 100 % za predpokladu, že pre miestne orgány a organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace v miestnych komunitách sa vyčlení primeraná úroveň podpory a že celková suma programovaná v rámci takýchto priorít v členskom štáte nepresiahne 5 % počiatočných národných pridelených prostriedkov daného členského štátu z EFRR a Európskeho sociálneho fondu plus (ďalej len „ESF+“) spolu. Týmto nie je dotknutá možnosť členských štátov programovať pre takéto priority dodatočné sumy s bežnými mierami spolufinancovania. So zreteľom na narušenia ukončenia programového obdobia 2014 – 2020 spôsobené vojenskou agresiou Ruskej federácie, ku ktorým došlo popri dlhodobých dôsledkoch pandémie ochorenia COVID-19 na realizáciu projektov a pokračujúcich narušeniach hodnotových reťazcov, by sa mala poskytnúť aj dodatočná flexibilita, aby sa umožnilo priame poskytovanie podpory a dokončenie operácií, v prípade ktorých sa vykonávanie začalo v súlade s legislatívnym rámcom na roky 2014 – 2020 pred dátumom predloženia legislatívneho návrhu tohto nariadenia, a to aj vtedy, ak by takéto operácie nepatrili do rozsahu pôsobnosti príslušného fondu v programovom období 2021 – 2027, s výnimkou prípadov, keď sa fondy použili podľa článku 98 ods. 4 prvého alebo druhého pododseku nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Aby sa zabezpečilo priradenie takýchto operácií k typom intervencií, mala by sa zodpovedajúcim spôsobom upraviť príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (7). Podpora takýchto operácií by nemala mať vplyv na povinnosti členských štátov dodržiavať požiadavky tematickej koncentrácie a cieľových hodnôt príspevku na opatrenia v oblasti klímy.

(11)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to pomôcť členským štátom pri riešení výziev, ktoré priniesli mimoriadne vysoké počty prichádzajúcich ľudí utekajúcich pred vojenskou agresiou Ruskej federácie proti Ukrajine, a podporiť pokračujúce úsilie členských štátov zamerané na posun smerom k odolnému zotaveniu hospodárstva z pandémie ochorenia COVID-19 nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(12)

Nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a (EÚ) 2021/1060 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(13)

Vzhľadom na potrebu poskytnúť urýchlenú pomoc verejným rozpočtom s cieľom zachovať schopnosť členských štátov udržať proces oživenia hospodárstva, ako aj umožniť rýchle programovanie fázovania operácií do programového obdobia 2021 – 2027 by toto nariadenie malo z dôvodu naliehavosti nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,