This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 32022R2036
Regulation (EU) 2022/2036 of the European Parliament and of the Council of 19 October 2022 amending Regulation (EU) No 575/2013 and Directive 2014/59/EU as regards the prudential treatment of global systemically important institutions with a multiple-point-of-entry resolution strategy and methods for the indirect subscription of instruments eligible for meeting the minimum requirement for own funds and eligible liabilities (Text with EEA relevance)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2036 z 19. októbra 2022, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013 a smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o prudenciálne zaobchádzanie s globálnymi systémovo významnými inštitúciami so stratégiou riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch a metódy nepriameho upisovania nástrojov oprávnených na splnenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (Text s významom pre EHP)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2036 z 19. októbra 2022, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013 a smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o prudenciálne zaobchádzanie s globálnymi systémovo významnými inštitúciami so stratégiou riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch a metódy nepriameho upisovania nástrojov oprávnených na splnenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (Text s významom pre EHP)
PE/23/2022/REV/1
Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2022, p. 1–10
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
In force
25.10.2022 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 275/1 |
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2022/2036
z 19. októbra 2022,
ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013 a smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o prudenciálne zaobchádzanie s globálnymi systémovo významnými inštitúciami so stratégiou riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch a metódy nepriameho upisovania nástrojov oprávnených na splnenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),
keďže:
(1) |
Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 (4), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/877 (5) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 (6) sa zmenil rámec Únie pre riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností prostredníctvom zmien nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (7), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 (8) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (9). Uvedené zmeny boli potrebné na to, aby sa v Únii implementovali hlavné prvky medzinárodnej normy týkajúcej sa celkovej kapacity na absorpciu strát uverejnenej Radou pre finančnú stabilitu 9. novembra 2015 (ďalej len „norma TLAC“) pre globálne systémovo významné banky uvedené v rámci Únie ako globálne systémovo významné inštitúcie (ďalej len „G-SII“), a aby sa zlepšilo uplatňovanie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre všetky banky. Revidovaný rámec Únie pre riešenie krízových situácií bánk by mal lepšie zabezpečiť, aby k absorpcii strát a rekapitalizácii bánk dochádzalo prostredníctvom súkromných prostriedkov, keď sa tieto banky stanú finančne neudržateľnými a následne sa začne riešiť ich krízová situácia. |
(2) |
V článku 12a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa stanovuje, že G-SII so stratégiou riešenia krízových situácií, v rámci ktorej by sa mohla riešiť krízová situácia viac ako jedného subjektu skupiny (ďalej len „stratégia riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch“), vypočítajú svoju požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky založenú na riziku na základe teoretického predpokladu, že sa bude riešiť krízová situácia len jedného subjektu skupiny, pričom straty a potreby rekapitalizácie akýchkoľvek dcérskych spoločností tejto skupiny sa prevedú na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši (ďalej len „stratégia riešenia krízových situácií v jednom okamihu“). Podobná požiadavka je stanovená v článku 45d ods. 4 smernice 2014/59/EÚ v súvislosti s dodatočnou požiadavkou na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktorú môžu uložiť orgány pre riešenie krízových situácií podľa odseku 3 uvedeného článku. V súlade s normou TLAC by sa v uvedených výpočtoch mali zohľadniť všetky subjekty z tretích krajín, ktoré sú súčasťou G-SII a ktoré by boli subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, keby boli usadené v Únii. |
(3) |
V súlade s článkom 45 h ods. 2 tretím pododsekom smernice 2014/59/EÚ a podľa normy TLAC nesmie byť súčet skutočných požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky G-SII so stratégiou riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch nižší ako teoretická požiadavka tejto skupiny v rámci stratégie riešenia krízových situácií v jednom okamihu. S cieľom zosúladiť ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 575/2013 s ustanoveniami smernice 2014/59/EÚ a zabezpečiť, aby orgány pre riešenie krízových situácií vždy konali v súlade s uvedenou smernicou a zohľadňovali požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a všetky dodatočné požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky určené v súlade s článkom 45d smernice 2014/59/EÚ by sa mal článok 12a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 zmeniť a článok 92a ods. 3 uvedeného nariadenia by sa mal vypustiť. To by orgánom pre riešenie krízových situácií nemalo brániť v tom, aby dospeli k záveru, že akákoľvek úprava zameraná na minimalizáciu alebo odstránenie rozdielu medzi súčtom skutočných požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky G-SII so stratégiou riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch a teoretickou požiadavkou tejto skupiny v rámci stratégie riešenia krízových situácií v jednom okamihu, ak je súčet skutočných požiadaviek vyšší ako teoretická požiadavka, by bola nevhodná alebo nezlučiteľná so stratégiou riešenia krízových situácií G-SII. S cieľom zabezpečiť súlad medzi článkom 12a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a článkom 45 h ods. 2 smernice 2014/59/EÚ by sa vo výpočte uvedenom v článku 45 h ods. 2 uvedenej smernice mali zohľadniť aj všetky subjekty z tretích krajín, ktoré sú súčasťou G-SII a ktoré by boli subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, keby boli usadené v Únii. |
(4) |
V článku 92b nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa stanovuje, že požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre významné dcérske spoločnosti G-SII mimo EÚ, ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, sa môže okrem iného splniť nástrojmi oprávnených záväzkov. V kritériách pre nástroje oprávnených záväzkov stanovených v článku 72b ods. 2 písm. c), k), l) a m) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa však predpokladá, že emitujúci subjekt je subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši. Malo by sa zabezpečiť, aby tieto významné dcérske spoločnosti mohli emitovať dlhové nástroje, ktoré spĺňajú všetky kritériá oprávnenosti, ako sa pôvodne plánovalo. |
(5) |
V súlade s článkom 72e ods. 4 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 575/2013 môžu orgány pre riešenie krízových situácií povoliť G-SII so stratégiou riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch odpočítať určité podiely vo forme nástrojov vlastných zdrojov a nástrojov oprávnených záväzkov svojich dcérskych spoločností, ktoré nepatria do tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, odpočítaním nižšej upravenej sumy určenej orgánom pre riešenie krízových situácií. V článku 72e ods. 4 druhom pododseku uvedeného nariadenia sa vyžaduje, aby sa v takýchto prípadoch rozdiel medzi upravenou sumou a pôvodnou sumou odpočítal od kapacity dotknutých dcérskych spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu. V súlade s normou TLAC by sa v tomto prístupe mali zohľadniť požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky dotknutej dcérskej spoločnosti založené na riziku, ako aj takéto požiadavky, ktoré nie sú založené na riziku. Okrem toho by sa tento prístup mal uplatňovať na všetky dcérske spoločnosti z tretích krajín, ktoré sú súčasťou danej G-SII, pokiaľ tieto dcérske spoločnosti podliehajú režimu pre riešenie krízových situácií, ktorý je podľa príslušného orgánu pre riešenie krízových situácií v Únii právne vymožiteľný a v jeho rámci sa implementujú medzinárodne dohodnuté normy, konkrétnejšie dokument Rady pre finančnú stabilitu „Kľúčové atribúty účinných režimov riešenia krízových situácií pre finančné inštitúcie“ uverejnený v októbri 2011 a norma TLAC. |
(6) |
Smernicou (EÚ) 2019/879 bola zmenená smernica 2014/59/EÚ s cieľom zaviesť osobitné pravidlá nepriameho upisovania zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, teda vlastných zdrojov a záväzkov, ktoré spĺňajú podmienky článku 45f ods. 2 smernice 2014/59/EÚ, v rámci skupín, ktorých krízová situácia sa rieši. S cieľom sfunkčniť uvedené pravidlá a zabezpečiť, aby sa nepriame upisovanie vykonávalo prudenciálne spoľahlivým spôsobom, Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (10) bol podľa článku 45f ods. 6 smernice 2014/59/EÚ poverený vypracovaním návrhu regulačných technických predpisov s cieľom upresniť metódy takéhoto nepriameho upisovania oprávnených zdrojov. Ako však orgán EBA zdôraznil vo svojom liste z 25. januára 2021 adresovanom Komisii, vyskytli sa viaceré nezrovnalosti medzi požiadavkami na delegovanie stanovenými v smernici 2014/59/EÚ a existujúcimi prudenciálnymi pravidlami stanovenými v nariadení (EÚ) č. 575/2013, čo neumožnilo uplatnenie prudenciálneho zaobchádzania potrebného na splnenie poverenia, ako sa pôvodne plánovalo. Presnejšie povedané, orgán EBA poznamenal, že nariadenie (EÚ) č. 575/2013 neumožnilo odpočet zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky a následné uplatnenie primeranej rizikovej váhy vo všetkých prípadoch relevantných pre poverenie podľa smernice 2014/59/EÚ. Podobné problémy sa zistili v súvislosti s požiadavkou na ukazovateľ finančnej páky stanovenou v nariadení (EÚ) č. 575/2013. Vzhľadom na uvedené právne obmedzenia by sa metódy, ktoré vypracoval orgán EBA, mali začleniť priamo do nariadenia (EÚ) č. 575/2013. V dôsledku toho by sa mal vypustiť článok 45f ods. 6 smernice 2014/59/EÚ. |
(7) |
V kontexte nepriameho upisovania zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, podľa revidovaného rámca Únie pre riešenie krízových situácií bánk by sa od sprostredkovateľských subjektov malo vyžadovať, aby odpočítali celú výšku podielu vo forme zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky emitovaných subjektmi, ktoré nie sú samy subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, ale ktoré patria do tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. Tým sa zabezpečí riadne fungovanie interných mechanizmov na absorpciu strát a rekapitalizáciu v rámci skupiny a zabráni sa dvojitému započítaniu zdrojov týchto subjektov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na účely dodržiavania vlastnej internej minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky sprostredkovateľským subjektom. Bez uvedených odpočtov by mohlo byť ohrozené riadne vykonávanie zvolenej stratégie riešenia krízových situácií, keďže sprostredkovateľský subjekt by mohol využiť nielen svoju vlastnú kapacitu na absorpciu strát a rekapitalizáciu, ale aj kapacitu iných subjektov, ktoré nie sú samy subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, ale ktoré patria do tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, predtým, ako sprostredkovateľský subjekt alebo tieto iné subjekty prestanú byť životaschopné. S cieľom zabezpečiť, aby bola povinnosť odpočtu v súlade so škálou subjektov, ktoré môže subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, použiť na nepriame upisovanie zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, a s cieľom predísť regulačnej arbitráži by sprostredkovateľské subjekty mali odpočítať svoje podiely vo forme zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky emitovaných všetkými subjektmi patriacimi do tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, a ktoré môžu podliehať dodržiavaniu internej minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, a nielen podiely vo forme zdrojov emitovaných ich dcérskymi spoločnosťami. Rovnaké povinnosti by sa mali uplatňovať v prípade nepriamej emisie zdrojov oprávnených na splnenie požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre významné dcérske spoločnosti G-SII mimo EÚ stanovenej v článku 92b nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ak je to relevantné. |
(8) |
Aby sa zabezpečilo, že režim odpočtov zostane primeraný, sprostredkovateľské subjekty by mali mať možnosť si vybrať kombináciu nástrojov pozostávajúcu z vlastných zdrojov alebo oprávnených záväzkov, z ktorých budú financovať nadobudnutie vlastníctva zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. To by sprostredkovateľským subjektom umožnilo úplne sa vyhnúť akýmkoľvek odpočtom súvisiacim s vlastnými zdrojmi, pokiaľ emitovali dostatok oprávnených záväzkov. Odpočty by sa preto mali najprv uplatniť na položky oprávnených záväzkov sprostredkovateľských subjektov. Ak sa od sprostredkovateľského subjektu vyžaduje dodržiavanie internej minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky podľa smernice 2014/59/EÚ na individuálnom základe, odpočty by sa mali uplatňovať na oprávnené záväzky, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 45f ods. 2 uvedenej smernice. Ak hodnota, ktorá sa má odpočítať, presahuje hodnotu položiek oprávnených záväzkov sprostredkovateľských subjektov, zostávajúca suma by sa mala odpočítať od ich položiek vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1 a kapitálu Tier 2, počnúc položkami kapitálu Tier 2 v súlade s článkom 66 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013. V takom prípade je potrebné, aby sa pri výpočte vlastných zdrojov na účely požiadaviek stanovených v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (11) uplatnili aj odpočty zodpovedajúce zostávajúcej sume. V opačnom prípade môžu byť ukazovatele platobnej schopnosti sprostredkovateľských subjektov, ktoré na financovanie nadobudnutia vlastníctva zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky emitovali vlastné zdroje, a nie oprávnené záväzky, nadhodnotené. Zabezpečením jednotného zaobchádzania s podielmi vo forme zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na prudenciálne účely a na účely riešenia krízových situácií sa navyše zabráni neprimeranému zvýšeniu zložitosti, keďže inštitúcie by na prudenciálne účely a na účely riešenia krízových situácií mohli naďalej vypočítavať, vykazovať a zverejňovať jeden súbor celkovej hodnoty rizikovej expozície a veľkosti celkovej expozície. Článok 49 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. |
(9) |
V záujme ďalšieho zvýšenia primeranosti režimu odpočtov by sa tento režim nemal uplatňovať vo výnimočných prípadoch, keď sa interná minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky podľa článku 45f ods. 1 tretieho pododseku a článku 45f ods. 4 smernice 2014/59/EÚ uplatňuje len na konsolidovanom základe, pokiaľ ide o podiely vo forme zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky emitovaných subjektmi zahrnutými do konsolidácie. Rovnaká výnimka by sa mala uplatňovať vtedy, keď sa požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre významné dcérske spoločnosti G-SII mimo EÚ stanovená v článku 92b nariadenia (EÚ) č. 575/2013 uplatňuje na konsolidovanom základe podľa článku 11 ods. 3a uvedeného nariadenia. |
(10) |
Nepriame upisovanie zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky by malo zabezpečiť, že keď dcérska spoločnosť dosiahne bod, v ktorom nie je životaschopná, straty sa účinne prenesú na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a tento subjekt vykoná rekapitalizáciu dotknutej dcérskej spoločnosti. Uvedené straty by preto nemal absorbovať sprostredkovateľský subjekt, keďže ten by sa mal stať len prostriedkom, prostredníctvom ktorého sa uvedené straty prenesú na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši. V dôsledku toho a s cieľom zabezpečiť, aby bol výsledok nepriameho upisovania rovnocenný s výsledkom úplného priameho upisovania, ako sa predpokladá v rámci poverenia stanoveného v článku 45f ods. 6 smernice 2014/59/EÚ, by sa na účely výpočtu celkovej hodnoty rizikovej expozície sprostredkovateľského subjektu nemali na expozície odpočítané v rámci nového režimu odpočtov, ktorý sa má zaviesť v článku 72e nariadenia (EÚ) č. 575/2013, uplatňovať rizikové váhy. V rovnakom duchu by sa tieto expozície mali vylúčiť z výpočtu veľkosti celkovej expozície sprostredkovateľského subjektu. Zaobchádzanie pozostávajúce z neuplatňovania rizikových váh a vylúčenia týchto expozícií z veľkosti celkovej expozície by sa malo striktne obmedziť na expozície, ktoré sa odpočítavajú v súlade s novým režimom odpočtov, ktorý sa má zaviesť v článku 72e uvedeného nariadenia, a to z dôvodu sfunkčnenia prístupu nepriameho upisovania zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. |
(11) |
Vzory na zverejňovanie harmonizovaných informácií o minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky a o požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre významné dcérske spoločnosti G-SII mimo EÚ stanovené vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2021/763 (12) by sa mali zmeniť tak, aby odrážali nový režim odpočtov zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. Vzory na zverejňovanie informácií by sa tiež mali zmeniť tak, aby obsahovali aj celkovú hodnotu rizikovej expozície a veľkosť celkovej expozície, ktorú by sprostredkovateľské subjekty mali, keby nevylúčili expozície odpočítané podľa tohto nového režimu odpočtov. |
(12) |
Keďže ciele tohto nariadenia, a to úplná harmonizácia prudenciálneho zaobchádzania s podielmi sprostredkovateľských subjektov vo forme zdrojov subjektov v tej istej skupine, ktorej krízová situácia sa rieši, oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky a cielená revízia požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre G-SII a pre významné dcérske spoločnosti G-SII mimo EÚ, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov. |
(13) |
S cieľom riadne posúdiť možné neželané dôsledky nepriameho upisovania zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky vrátane nového režimu odpočtov a zabezpečiť primerané zaobchádzanie a rovnaké podmienky medzi rôznymi typmi štruktúr bankových skupín, najmä inštitúciami, v rámci ktorých medzi holdingovou spoločnosťou a jej dcérskymi spoločnosťami stojí prevádzková spoločnosť, a pre subjekty, ktorých plán riešenia krízovej situácie stanovuje v prípade ich zlyhania likvidáciu v rámci bežného insolvenčného konania, by Komisia mala čo najskôr preskúmať vykonávanie nepriameho upisovania zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky rôznymi typmi štruktúr bankových skupín. Komisia by mala riadne posúdiť možné štrukturálne riešenia všetkých zistených problémov, ako je rozšírenie možnosti pre subjekty, ktoré nie sú samy subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, dodržiavať ich minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanom základe. V sprievodnom legislatívnom návrhu, ktorý môže Komisia prijať, by sa mal náležite zvážiť dátum začatia uplatňovania osobitného zaobchádzania pri nepriamom upisovaní zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, aby ho bolo možné zaviesť pred začatím uplatňovania článku 72e ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Takýto legislatívny návrh by mal byť pokiaľ možno osobitným návrhom. |
(14) |
S cieľom zabezpečiť, aby inštitúcie mali dostatok času na zavedenie osobitného zaobchádzania pri nepriamom upisovaní zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky vrátane nového režimu odpočtov a aby trhy mohli v prípade potreby absorbovať dodatočné emisie zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, by sa ustanovenia, v ktorých sa stanovuje toto zaobchádzanie, mali začať uplatňovať 1. januára 2024, v súlade s konečnou lehotou na splnenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. |
(15) |
Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 a smernica 2014/59/EÚ by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť, |
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Zmeny nariadenia (EÚ) č. 575/2013
Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 sa mení takto:
1. |
V článku 4 ods. 1 sa vkladá tento bod:
|
2. |
Článok 12a sa nahrádza takto: „Článok 12a Konsolidovaný výpočet pre G-SII s viacerými subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši Ak aspoň dva subjekty G-SII, ktoré sú súčasťou tej istej G-SII, sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, alebo subjektmi z tretích krajín, ktoré by boli subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, keby boli usadené v Únii, materská inštitúcia v EÚ uvedenej G-SII vypočíta výšku vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov uvedených v článku 92a ods. 1 písm. a):
Výpočet uvedený v písmene b) prvého pododseku sa vykonáva na základe konsolidovanej situácie materskej inštitúcie v EÚ. Orgány pre riešenie krízových situácií konajú v súlade s článkom 45d ods. 4 a článkom 45 h ods. 2 smernice 2014/59/EÚ.“ |
3. |
V článku 49 ods. 2 sa dopĺňa tento pododsek: „Tento odsek sa neuplatňuje vo vzťahu k odpočtom stanoveným v článku 72e ods. 5“ |
4. |
V článku 72b ods. 2 sa dopĺňa tento pododsek: „Na účely článku 92b sa odkazy na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, v písmenách c), k), l) a m) prvého pododseku tohto odseku chápu aj ako odkazy na inštitúciu, ktorá je významnou dcérskou spoločnosťou G-SII mimo EÚ.“ |
5. |
Článok 72e sa mení takto:
|
6. |
V článku 92a sa vypúšťa odsek 3 |
7. |
V článku 113 sa odsek 1 nahrádza takto: „1. Na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií sa rizikové váhy uplatňujú na všetky expozície v súlade s ustanoveniami oddielu 2, ak sa tieto expozície neodpočítajú od vlastných zdrojov alebo sa na ne nevzťahuje zaobchádzanie stanovené v článku 72e ods. 5 prvom pododseku. Uplatňovanie rizikových váh je založené na triede expozícií, do ktorej je expozícia zaradená, a na jej kreditnej kvalite v rozsahu stanovenom v oddiele 2. Kreditná kvalita sa môže určiť odkazom na ratingové hodnotenia ECAI alebo na ratingové hodnotenia agentúr na podporu exportu v súlade s oddielom 3.“ |
8. |
V článku 151 sa odsek 1 nahrádza takto: „1. Hodnoty rizikovo vážených expozícií pre kreditné riziko pre expozície patriace do jednej z tried expozícií uvedených v článku 147 ods. 2 písm. a) až e) a g) sa pod podmienkou, že sa tieto expozície neodpočítajú od vlastných zdrojov alebo sa na ne nevzťahuje zaobchádzanie stanovené v článku 72e ods. 5 prvom pododseku, vypočítajú v súlade s pododdielom 2.“ |
9. |
V článku 429a ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:
|
10. |
V desiatej časti hlave I kapitole 1 oddiele 3 sa vkladá tento pododdiel: „Pododdiel 3a Odpočty od položiek oprávnených záväzkov Článok 477a Odpočty od položiek oprávnených záväzkov 1. Odchylne od článku 72e ods. 4 a do 31. decembra 2024 môže orgán pre riešenie krízových situácií materskej inštitúcie po náležitom zvážení stanoviska orgánov pre riešenie krízových situácií alebo relevantných orgánov tretích krajín akýchkoľvek dotknutých dcérskych spoločností povoliť, aby sa upravená suma mi vypočítala pomocou tohto vymedzenia ri a wi:
2. Orgán pre riešenie krízových situácií môže udeliť povolenie uvedené v odseku 1 v prípade, keď je dcérska spoločnosť usadená v tretej krajine, ktorá ešte nemá zavedený uplatniteľný miestny režim riešenia krízových situácií, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:
|
Článok 2
Zmeny smernice 2014/59/EÚ
Smernica 2014/59/EÚ sa mení takto:
1. |
V článku 45d sa odsek 4 nahrádza takto: „4. Na účely článku 45 h ods. 2, ak sú viaceré subjekty G-SII, ktoré sú súčasťou tej istej G-SII, subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, alebo subjektmi z tretích krajín, ktoré by boli subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, keby boli usadené v Únii, príslušné orgány pre riešenie krízových situácií vypočítajú sumu uvedenú v odseku 3 tohto článku:
|
2. |
V článku 45f sa vypúšťa odsek 6 |
3. |
V článku 45 h sa odsek 2 nahrádza takto: „2. Ak sú viaceré subjekty G-SII, ktoré sú súčasťou tej istej G-SII, subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, alebo subjektmi z tretích krajín, ktoré by boli subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, keby boli usadené v Únii, orgány pre riešenie krízových situácií uvedené v odseku 1 prerokujú, a ak je to vhodné a v súlade so stratégiou riešenia krízových situácií G-SII, sa dohodnú na uplatňovaní článku 72e nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a na akejkoľvek úprave s cieľom minimalizovať alebo odstrániť rozdiel medzi súčtom súm uvedených v článku 45d ods. 4 písm. a) tejto smernice a v článku 12a písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 pre jednotlivé subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, alebo subjekty z tretej krajiny, a súčtom súm uvedených v článku 45d ods. 4 písm. b) tejto smernice a v článku 12a písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Takáto úprava sa môže uplatniť za týchto podmienok:
Súčet súm uvedených v článku 45d ods. 4 písm. a) tejto smernice a v článku 12a písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 pre jednotlivé subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, alebo subjekty z tretej krajiny, ktoré by boli subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, keby boli usadené v Únii, nesmie byť nižší ako súčet súm uvedených v článku 45d ods. 4 písm. b) tejto smernice a v článku 12a písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.“ |
4. |
V článku 129 sa dopĺňa tento odsek: „Komisia do 31. decembra 2022 preskúma vplyv nepriameho upisovania nástrojov oprávnených na splnenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na rovnaké podmienky medzi rôznymi typmi štruktúr bankových skupín vrátane prípadov, keď v rámci skupín stojí medzi holdingovou spoločnosťou identifikovanou ako subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a jej dcérskymi spoločnosťami prevádzková spoločnosť. Posúdi najmä:
Komisia o tom predloží Európskemu parlamentu a Rade správu. V prípade potreby sa k uvedenej správe pripojí legislatívny návrh, pričom sa zohľadní dátum začatia uplatňovania článku 72e ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.“ |
Článok 3
Transpozícia
1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 2 bodmi 1 a 3 do 15. novembra 2023. Znenie týchto opatrení bezodkladne oznámia Komisii.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na toto nariadenie. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti článku 2 bodov 1 a 3 tohto nariadenia.
Článok 4
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 14. novembra 2022.
Článok 1 bod 3, bod 5 písm. b) a body 7, 8 a 9 sa však uplatňujú od 1. januára 2024.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Štrasburgu 19. októbra 2022
Za Európsky parlament
predsedníčka
R. METSOLA
Za Radu
predseda
M. BEK
(1) Ú. v. EÚ C 122, 17.3.2022, s. 33.
(2) Ú. v. EÚ C 152, 6.4.2022, s. 111.
(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 13. septembra 2022 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 4. októbra 2022.
(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 1).
(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/877 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 226).
(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a smernica 98/26/ES (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 296).
(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).
(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).
(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).
(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).
(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).
(12) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/763 z 23. apríla 2021, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy na uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o podávanie správ na účely dohľadu a zverejňovanie informácií o minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (Ú. v. EÚ L 168, 12.5.2021, s. 1).