(1)

Rozhodnutím Rady č. 189/2014/EÚ (2) sa Francúzsku povoľuje uplatňovať zníženú sadzbu spotrebnej dane z „tradičného“ rumu vyrobeného v departmánoch Guadeloupe, Francúzska Guyana, Martinik a Réunion a predávaného na území kontinentálneho Francúzska, ktorá môže byť nižšia ako minimálna sadzba spotrebnej dane stanovená v smernici Rady 92/84/EHS (3), ale nesmie byť nižšia o viac ako 50 % než štandardná vnútroštátna sadzba spotrebnej dane z alkoholu. Znížená sadzba spotrebnej dane je obmedzená na ročnú kvótu 144 000 hektolitrov čistého alkoholu. Platnosť tohto povolenia sa končí 31. decembra 2020.

(2)

Francúzske orgány 18. októbra 2019 požiadali Komisiu, aby predložila návrh rozhodnutia Rady, ktorým by sa predĺžila lehota platnosti povolenia stanoveného v rozhodnutí č. 189/2014/EÚ zároveň so zvýšením kvóty, a to na ďalších sedem rokov od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027.

(3)

Vzhľadom na malý rozsah miestneho trhu môžu liehovary štyroch predmetných najvzdialenejších regiónov, na ktoré sa povolenie vzťahuje, vyvíjať svoju činnosť iba vtedy, ak majú dostatočný prístup na trh v kontinentálnom Francúzsku, ktorý je hlavným odbytovým miestom pre ich rum (65 % rumu). Ťažkosti súvisiace s konkurencieschopnosťou „tradičného“ rumu na trhu Únie možno pripísať dvom parametrom: vyšším výrobným nákladom a vyšším daniam na fľašu, keďže „tradičný“ rum sa zvyčajne uvádza na trh s vyšším obsahom alkoholu a vo väčších fľašiach.

(4)

Výrobné náklady hodnotového reťazca cukrová trstina – cukor – rum v týchto štyroch najvzdialenejších regiónoch sú vyššie ako v iných regiónoch sveta. Najmä odľahlosť, náročné topografické a klimatické podmienky týchto štyroch najvzdialenejších regiónov majú významný vplyv na náklady na zložky a výrobu. Okrem toho sú náklady na pracovnú silu vyššie ako v susedných krajinách, keďže na Guadeloupe, Francúzsku Guyanu, Martinik a Réunion sa uplatňujú francúzske právne predpisy v sociálnej oblasti. Na tieto najvzdialenejšie regióny sa zároveň vzťahujú environmentálne a bezpečnostné normy Únie, ktoré znamenajú významné investície a náklady, ktoré sa priamo netýkajú produktivity, hoci časť týchto investícií je spolufinancovaná zo štrukturálnych fondov Únie. Liehovary v týchto najvzdialenejších regiónoch sú navyše menšie ako liehovary medzinárodných skupín. To spôsobuje vyššie výrobné náklady na výstupnú jednotku.

(5)

„Tradičný“ rum predávaný v kontinentálnom Francúzsku sa zvyčajne uvádza na trh vo väčších fľašiach (36 % rumu sa predáva vo fľašiach s objemom 1 liter) a s vyšším obsahom alkoholu (od 40° do 59°) ako konkurenčné výrobky na báze rumu, ktoré sa zvyčajne uvádzajú na trh vo fľašiach s objemom 0,7 litra a s obsahom alkoholu 37,5°. Vyšší obsah alkoholu má zasa za následok vyššie spotrebné dane, vyšší príspevok cotisation sur les boissons alcooliques (taktiež známy ako vignette sécurité sociale) (ďalej len „VSS“), ako aj vyššiu daň z pridanej hodnoty (DPH) na liter predaného rumu. Znížená sadzba spotrebnej dane, ktorá nie je o viac ako 50 % nižšia ako štandardná vnútroštátna spotrebná daň z alkoholu, zostáva preto úmerná kumulovaným dodatočným nákladom vyplývajúcim z vyšších výrobných nákladov a vyššej spotrebnej dane, VSS a DPH.

(6)

Dodatočné náklady súvisiace s praxou uvádzania „tradičného“ rumu s vyšším obsahom alkoholu do predaja, ktorá je zaužívaná niekoľko desaťročí a ktorej dôsledkom sú vyššie dane, by sa preto mali tiež zohľadniť.

(7)

Fiškálne zvýhodnenie týkajúce sa harmonizovaných spotrebných daní a VSS, ktoré sa má schváliť, musí byť naďalej primerané, aby nenarúšalo integritu a súdržnosť právneho poriadku Únie vrátane ochrany nenarušenej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu a politík štátnej pomoci.

(8)

Fiškálne zvýhodnenie zatiaľ nemalo vplyv na vnútorný trh, keďže podiel tradičného rumu na trhu sa v posledných rokoch znížil o 11 % v dôsledku zvyšujúcej sa spotreby alkoholických nápojov na báze rumu.

(9)

S cieľom zabrániť vážnemu obmedzeniu hospodárskeho rozvoja francúzskych najvzdialenejších regiónov a zabezpečiť kontinualitu v odvetví výroby rumu z cukrovej trstiny a zachovanie pracovných miest, ktoré toto odvetvie poskytuje v francúzskych najvzdialenejších regiónoch, je potrebné obnoviť a zvýšiť ročnú kvótu povolenia stanovenú v rozhodnutí č. 189/2014/EÚ.

(10)

S cieľom zabezpečiť, aby toto rozhodnutie nepoškodilo vnútorný trh, by sa maximálne množstvo rumu s pôvodom v zámorských departmánoch, na ktoré sa vzťahuje toto opatrenie, malo stanoviť na 153 000 hektolitrov čistého alkoholu ročne.

(11)

Keďže fiškálne zvýhodnenie nepresahuje rámec toho, čo je potrebné na vyrovnanie dodatočných nákladov, a predmetné objemy sú naďalej neveľké a fiškálne zvýhodnenie zostáva obmedzené na spotrebu v kontinentálnom Francúzsku, opatrením sa nenarúša celistvosť a súdržnosť právneho poriadku Únie.

(12)

S cieľom umožniť Komisii posúdiť, či sú podmienky odôvodňujúce povolenie naďalej splnené, by Francúzsko malo do 30. septembra 2025 predložiť Komisii monitorovaciu správu.

(13)

Týmto rozhodnutím nie je dotknuté prípadné uplatňovanie článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),