20.4.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 101/40

(1)

Nariadením (ES) č. 1796/1999 (2) Rada uložila antidumpingové clo na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“), Maďarsku, Indii, Mexiku, Poľsku, Južnej Afrike a na Ukrajine. Tieto opatrenia sa budú ďalej uvádzať ako „pôvodné opatrenia“ a prešetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu opatrení nariadením (ES) č. 1796/1999, sa bude ďalej uvádzať ako „pôvodné prešetrovanie“.

(2)

Následne sa prešetrovaním podľa článku 13 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 (3) zistilo, že dochádzalo k obchádzaniu pôvodných opatrení týkajúcich sa dovozu z Ukrajiny a ČĽR cez Moldavsko a Maroko v uvedenom poradí. Z toho dôvodu Rada nariadením (ES) č. 760/2004 (4) rozšírila konečné antidumpingové clo uložené na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom na Ukrajine na dovoz tých istých výrobkov zasielaných z Moldavska. Podobne bolo antidumpingové clo uložené na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom v ČĽR rozšírené nariadením Rady (ES) č. 1886/2004 (5) na dovoz tých istých výrobkov zasielaných z Maroka.

(3)

Po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 384/96 Rada nariadením (ES) č. 1858/2005 (6) zachovala pôvodné opatrenia uložené na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom v ČĽR, Indii, Južnej Afrike a na Ukrajine. Platnosť opatrení vzťahujúcich sa na dovoz s pôvodom v Mexiku uplynula 18. augusta 2004 (7). Keďže Maďarsko a Poľsko sa 1. mája 2004 stali členmi Európskej únie, platnosť opatrení sa k tomuto dňu skončila.

(4)

V máji 2010 na základe prešetrovania obchádzania podľa článku 13 základného nariadenia Rada vykonávacím nariadením (EÚ) č. 400/2010 (8) rozšírila konečné antidumpingové clo uložené nariadením (ES) č. 1858/2005 na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom v ČĽR na dovoz oceľových lán a káblov zasielaných z Kórejskej republiky bez ohľadu na to, či majú, alebo nemajú deklarovaný pôvod v Kórejskej republike. Niektorým kórejským vyvážajúcim výrobcom bola udelená výnimka z rozšíreného cla, keď sa nezistilo, že by obchádzali konečné antidumpingové clo.

(5)

Platnosť opatrení vzťahujúcich sa na dovoz s pôvodom v Indii uplynula 17. novembra 2010 (9).

(6)

V januári 2012 po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti opatrení podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 (10) Rada vykonávacím nariadením (EÚ) č. 102/2012 (11) zachovala antidumpingové clo týkajúce sa ČĽR rozšírené na Maroko a Kórejskú republiku a antidumpingové clo týkajúce sa Ukrajiny rozšírené na Moldavsko. Tieto opatrenia sa budú ďalej uvádzať ako „platné opatrenia“ a revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti vymedzené vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 102/2012 sa bude ďalej uvádzať ako „pôvodné prešetrovanie“.

(7)

Tým istým nariadením Rada tiež ukončila konanie týkajúce sa Južnej Afriky. Platnosť opatrení vzťahujúcich sa na dovoz s pôvodom v Južnej Afrike uplynula 9. februára 2012.

(8)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (12) dostala Komisia žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia (ďalej len „žiadosť o revízne prešetrovanie“).

(9)

Žiadosť o revízne prešetrovanie podal 7. novembra 2016 Koordinačný výbor Európskej federácie priemyslu splietaných oceľových lán (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobcov, ktorých výroba predstavuje viac než 25 % celkovej výroby oceľových lán a káblov v Únii. Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení týkajúcich sa ČĽR by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu dumpingu a opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Žiadateľ neposkytol dostatočné dôkazy potvrdzujúce, že uplynutie platnosti platných opatrení proti Ukrajine by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu a ujmy.

(10)

Keďže Komisia po konzultácii s výborom zriadeným podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (13) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“) 8. februára 2017 oznámila začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(11)

Vzhľadom na absenciu riadne odôvodnenej žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti v súvislosti s dovozom oceľových lán a káblov s pôvodom na Ukrajine Komisia vydala oznámenie o uplynutí platnosti antidumpingového opatrenia týkajúceho sa Ukrajiny. Platnosť antidumpingového cla uloženého na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom na Ukrajine preto uplynula 10. februára 2017 (14).

(12)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2013 do konca obdobia revízneho prešetrovania, 31. decembra 2016 (ďalej len „posudzované obdobie“).

(13)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia vyzvala všetky zainteresované strany, aby sa na prešetrovaní zúčastnili. Komisia okrem toho úradne informovala žiadateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, dovozcov/používateľov, o ktorých bolo známe, že sa ich toto prešetrovanie týka, ako aj orgány ČĽR o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti.

(14)

Všetky zainteresované strany boli vyzvané, aby oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v lehotách stanovených v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Zainteresované strany tiež dostali možnosť písomne požiadať o vypočutie útvarmi Komisie vykonávajúcimi prešetrovanie a/alebo úradníkom pre vypočutie Generálneho riaditeľstva pre obchod.

(15)

Vo svojom oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(16)

S výberom vzorky sa v oznámení o začatí revízneho prešetrovania počítalo vzhľadom na zjavne vysoký počet vyvážajúcich výrobcov v Číne.

(17)

Komisia požiadala 21 známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí revízneho prešetrovania, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť. Požadované informácie zahŕňali objem výroby a výrobnú kapacitu. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie ČĽR pri Európskej únii, aby určilo ďalších prípadných vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní, a/alebo sa na nich obrátilo.

(18)

Iba jedna skupina vyvážajúcich výrobcov odpovedala, že je ochotná spolupracovať. Táto skupina síce predstavuje 100 % celkového vývozu oceľových lán a káblov z ČĽR do Únie, zároveň však predstavuje iba necelé 2 % celkovej výroby oceľových lán a káblov v ČĽR. Keďže iba jedna skupina vyvážajúcich výrobcov bola ochotná spolupracovať, nebolo potrebné vykonať výber vzorky.

(19)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Podľa článku 17 základného nariadenia sa vzorka vyberala na základe objemu predaja podobného výrobku. Táto vzorka pozostávala zo šiestich výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 50,5 % celkovej výroby Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby vyjadrili pripomienky k predbežnej vzorke. V stanovenej lehote jej neboli doručené žiadne pripomienky, predbežná vzorka bola preto potvrdená. Táto vzorka sa považovala za vzorku reprezentatívnu pre výrobné odvetvie Únie.

(20)

S cieľom umožniť Komisii, aby rozhodla o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpila, všetci neprepojení dovozcovia alebo zástupcovia konajúci v ich mene boli vyzvaní, aby sa na tomto prešetrovaní zúčastnili. Komisia požiadala tieto strany, aby sa prihlásili a o svojej spoločnosti, resp. spoločnostiach poskytli informácie uvedené v prílohe II k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania.

(21)

Okrem toho sa Komisia v počiatočnej fáze obrátila na 44 dovozcov identifikovaných v žiadosti o revízne prešetrovanie a vyzvala ich, aby vysvetlili svoju činnosť a vyplnili dotazník v uvedenej prílohe.

(22)

Prihlásili sa iba siedmi dovozcovia, ale podľa ich odpovedí šiesti z nich počas obdobia revízneho prešetrovania nedovážali oceľové laná ani káble. Výber vzorky preto nebol potrebný.

(23)

Komisia zaslala dotazníky spolupracujúcej skupine vyvážajúcich výrobcov, ktorí vyplnili formulár na výber vzorky, šiestim výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, jednému dovozcovi, desiatim používateľom, ktorí sa prihlásili po začatí revízneho prešetrovania, a 50 známym výrobcom v potenciálnych tretích krajinách s trhovým hospodárstvom [Kanada, India, Japonsko, Malajzia, Mexiko, Rusko, Južná Afrika, Južná Kórea, Švajčiarsko, Thajsko, Turecko, Ukrajina a Spojené štáty americké (ďalej len „USA“)].

(24)

Skupina vyvážajúcich výrobcov a piati výrobcovia z Únie predložili vyplnené dotazníky. Žiadny dovozca ani používateľ neposkytol vyplnený dotazník.

(25)

Dvaja výrobcovia v tretích krajinách s trhovým hospodárstvom poskytli vyplnený dotazník, jeden so sídlom v Turecku a jeden v USA.

(26)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnilo v priestoroch týchto spoločností:

(27)

Výrobkom, ktorý je predmetom tohto revízneho prešetrovania, sú oceľové laná a káble vrátane uzavretých lán, s výnimkou lán a káblov z nehrdzavejúcej ocele, s maximálnym rozmerom prierezu presahujúcim 3 mm, s pôvodom v ČĽR (ďalej len „oceľové laná a káble“ alebo „prešetrovaný výrobok“), ktoré sa v súčasnosti zaraďujú pod číselné znaky KN ex 7312 10 81, ex 7312 10 83, ex 7312 10 85, ex 7312 10 89 a ex 7312 10 98.

(28)

Oceľové laná a káble vyrábané v ČĽR a vyvážané do Únie, oceľové laná a káble vyrábané a predávané na domácom trhu v tretej krajine s trhovým hospodárstvom USA a oceľové laná a káble vyrábané a predávané v Únii výrobcami z Únie majú rovnaké konečné použitie, základné fyzikálne a technické vlastnosti, a preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(29)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia skúmala, či je pravdepodobné, že uplynutie platnosti platných opatrení by viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu z ČĽR.

(30)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia skúmala, či je pravdepodobné, že uplynutie platnosti platných opatrení by viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu z ČĽR.

(31)

Ako sa uvádza v odôvodnení 18, na tomto prešetrovaní spolupracovala iba jedna skupina vyvážajúcich výrobcov predstavujúcich necelé 2 % celkovej výroby oceľových lán a káblov v ČĽR. Túto skupinu tvorí sedem prepojených spoločností, ktoré sú zapojené do výroby a predaja oceľových lán a káblov. Keďže táto skupina počas obdobia revízneho prešetrovania predstavovala 100 % vývozu oceľových lán a káblov z ČĽR do Únie, Komisia usúdila, že má dostatočné informácie na posúdenie vývoznej ceny a dumpingového rozpätia počas obdobia revízneho prešetrovania (oddiel 3.2).

(32)

Zistilo sa však, že údaje, ktoré poskytla jediná spolupracujúca skupina vyvážajúcich výrobcov, týkajúce sa predaja na vývoz do iných tretích krajín, sú neúplné: štyri spoločnosti prepojené so skupinou a zapojené do výroby a predaja oceľových lán a káblov neposkytli požadované samostatné vyplnené dotazníky. Keďže neodovzdali odpovede v požadovanej forme, neposkytli žiadne informácie o svojom predaji na vývoz do iných tretích krajín. Navyše, jedna z prepojených spoločností zo skupiny, aj keď poskytla vyplnený dotazník, neoznámila svoj predaj na vývoz do iných tretích krajín podľa druhov výrobku pre každú transakciu.

(33)

V dôsledku toho Komisia informovala jedinú spolupracujúcu skupinu vyvážajúcich výrobcov, že plánuje uplatniť článok 18 základného nariadenia vo veci predaja na vývoz do tretích krajín a že poskytuje skupine možnosť vyjadriť sa v súlade s článkom 18 ods. 4 uvedeného nariadenia.

(34)

Spolupracujúca skupina vyvážajúcich výrobcov vo svojich pripomienkach pripustila, že neposkytla vyplnené dotazníky za štyri svoje prepojené spoločnosti. Tvrdila však, že bolo neprimerané požadovať informácie o predaji na vývoz do tretích krajín na základe kontrolného čísla výrobku pre každú transakciu. Tento argument nie je možné akceptovať. Požadované informácie sa považovali za potrebné, pretože je dôležité presne a úplne poznať súčasné správanie výrobcov v ČĽR pri vývoze oceľových lán a káblov do iných tretích krajín, aby bolo možné predvídať ich budúce správanie v prípade uplynutia platnosti opatrení. Ak strana, tak ako v tomto prípade, nevyvinie maximálne úsilie o poskytnutie úplného súboru požadovaných údajov, ale poskytne iba časť z nich, pričom tieto údaje navyše nie sú dostatočne podrobné a nedajú sa overiť, takéto čiastkové informácie sa nemôžu považovať za dostatočne presné a úplné, aby umožnili Komisii riadne posúdiť pri úplnej znalosti faktov správanie čínskych výrobcov pri vývoze oceľových lán a káblov do iných tretích krajín.

(35)

Zistenia uvedené v oddiele 3.3.2 boli preto založené na dostupných skutočnostiach. Na tento účel sa použili informácie, ktoré poskytla jediná spolupracujúca skupina vyvážajúcich výrobcov s výnimkou údajov o predaji do tretích krajín, žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, podania žiadateľov, informácie zo štatistík týkajúcich sa čínskeho vývozu (15) (ďalej len „databáza ČĽR“), informácie Svetovej banky a ďalšie verejne dostupné informácie s cieľom vytvoriť úplný obraz platných antidumpingových opatrení týkajúcich sa oceľových lán a káblov na trhoch iných dôležitých tretích krajín, ako je vysvetlené v odôvodnení 68.

(36)

Dumping počas obdobia revízneho prešetrovania v prípade vývozu z ČĽR bol určený na základe informácií, ktoré poskytla jediná spolupracujúca skupina vyvážajúcich výrobcov predstavujúca celkový objem vývozu oceľových lán a káblov z ČĽR do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania (pozri odôvodnenie 18).

(37)

V rámci pôvodného prešetrovania sa žiadnemu vyvážajúcemu výrobcovi z ČĽR nepriznalo trhovohospodárske zaobchádzanie. V súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) a b) základného nariadenia sa preto normálna hodnota pre všetkých vyvážajúcich výrobcov má určiť na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom. Na tento účel bolo potrebné vybrať tretiu krajinu s trhovým hospodárstvom.

(38)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania plánovala použiť Turecko ako tretiu krajinu s trhovým hospodárstvom. V oznámení o začatí revízneho prešetrovania tiež uviedla, že výroba podobného výrobku môže prebiehať aj v ďalších tretích krajinách s trhovým hospodárstvom, ako je napríklad Thajsko, Vietnam a Malajzia. Komisia vyzvala všetky zainteresované strany, aby vyjadrili pripomienky k jej výberu tretej krajiny s trhovým hospodárstvom na účely stanovenia normálnej hodnoty v súvislosti s ČĽR. V časovom rámci stanovenom v oznámení o začatí revízneho prešetrovania neboli doručené žiadne pripomienky.

(39)

Ako bolo uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania, Komisia skúmala, či existuje výroba a predaj podobného výrobku v tých tretích krajinách s trhovým hospodárstvom, v prípade ktorých existujú náznaky takej výroby. Okrem toho Komisia na základe informácií zo žiadosti o revízne prešetrovanie a dostupných štatistických informácií (Eurostat) identifikovala ďalšie potenciálne tretie krajiny s trhovým hospodárstvom: Kanada, India, Japonsko, Južná Kórea, Malajzia, Mexiko, Rusko, Južná Afrika, Švajčiarsko, Thajsko, Ukrajina a USA. Komisia v týchto krajinách identifikovala 50 potenciálnych výrobcov, na ktorých sa obrátila a vyzvala ich, aby poskytli potrebné informácie.

(40)

Prihlásil sa však iba jeden výrobca v Turecku a jeden v USA, ktorí poskytli požadované informácie.

(41)

V USA bolo celkovo 15 potenciálnych výrobcov podobného výrobku. Zistilo sa tiež, že trh USA bol počas obdobia revízneho prešetrovania otvoreným trhom s vysokým objemom dovozu a vývozu oceľových lán a káblov. Na dovoz oceľových lán a káblov neboli v USA uložené žiadne dovozné clá ani antidumpingové/vyrovnávacie clá. Objem výroby spolupracujúceho výrobcu v USA bol značný v porovnaní s odhadovanou celkovou výrobou v USA (predstavoval približne [15 % až 25 %] celkovej odhadovanej domácej výroby v USA).

(42)

Komisia preto usúdila, že USA je otvorený a veľký trh s mnohými domácimi výrobcami a dovozcami, ktorí si vzájomne konkurujú. Zistilo sa, že úroveň hospodárskej súťaže je v USA vyššia než v Turecku. Navyše údaje, ktoré poskytol výrobca v Turecku, boli do veľkej miery neúplné a chýbali v nich základné prvky na určenie normálnej hodnoty, zatiaľ čo odpoveď výrobcu v USA bola dostatočne úplná a na jej základe bolo možné stanoviť spoľahlivú normálnu hodnotu. Komisia preto vybrala USA ako vhodnú tretiu krajinu s trhovým hospodárstvom.

(43)

Zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť pripomienky k vhodnosti výberu USA ako tretej krajiny s trhovým hospodárstvom. V stanovenej lehote neboli doručené žiadne pripomienky.

(44)

Na základe toho sa Komisia rozhodla vybrať USA ako tretiu krajinu s trhovým hospodárstvom pre toto revízne prešetrovanie.

(45)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv preskúmala, či bol počas obdobia revízneho prešetrovania celkový objem predaja podobného výrobku v prípade výrobcu z tretej krajiny s trhovým hospodárstvom na domácom trhu reprezentatívny. Zistilo sa, že spolupracujúci výrobca v USA uskutočňoval predaj podobného výrobku na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách v porovnaní s prešetrovaným výrobkom vyvážaným do Únie čínskym vyvážajúcim výrobcom.

(46)

Komisia ďalej skúmala, či by bolo možné uvedený predaj považovať za predaj uskutočnený pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. To sa vykonalo stanovením podielu ziskového predaja nezávislým zákazníkom. Predajné transakcie sa považovali za ziskové vtedy, ak jednotková cena bola rovnaká alebo vyššia ako výrobné náklady výrobcu v USA počas obdobia prešetrovania.

(47)

Komisia identifikovala druhy výrobku, pri ktorých sa viac ako 80 % objemu predaja na domácom trhu realizovalo za cenu vyššiu ako náklady a vážená priemerná predajná cena týchto druhov výrobku bola rovnaká alebo vyššia ako jednotkové výrobné náklady. V týchto prípadoch sa normálna hodnota jednotlivých druhov výrobku vypočítala ako vážený priemer skutočných cien na domácom trhu z celkového predaja príslušného druhu výrobku, bez ohľadu na skutočnosť, či tento predaj bol ziskový alebo nie. Bol to prípad približne 50 % druhov výrobku vyvážaných do Únie.

(48)

Ak objem ziskového predaja určitého druhu výrobku predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja tohto druhu výrobku, normálna hodnota vychádzala zo skutočnej ceny na domácom trhu, ktorá sa vypočítala ako vážený priemer cien iba ziskového predaja tohto druhu výrobku na domácom trhu uskutočneného počas obdobia prešetrovania. Bol to prípad približne 50 % druhov výrobku vyvážaných do EÚ.

(49)

Pri všetkých druhoch výrobku preto normálna hodnota vychádzala z predajných cien na domácom trhu.

(50)

Normálna hodnota bola určená na základe predajných cien oceľových lán a káblov spolupracujúceho výrobcu v USA v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) a b), ako aj s článkom 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia.

(51)

Vývozná cena bola určená na základe informácií, ktoré poskytla spolupracujúca skupina vyvážajúcich výrobcov z ČĽR v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, konkrétne na základe skutočne zaplatených vývozných cien alebo cien splatných prvému nezávislému zákazníkovi v Únii, ktorým bol neprepojený dovozca.

(52)

Keďže nie je možné porovnávanie na úrovni úplného kontrolného čísla výrobku medzi druhmi výrobku, ktoré vyváža skupina spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov a ktoré sa predávajú na domácom trhu tretej krajiny s trhovým hospodárstvom, normálna hodnota sa určila na základe ceny najpodobnejšieho druhu výrobku na domácom trhu danej tretej krajiny s trhovým hospodárstvom. Aby sa zohľadnili rozdiely medzi druhmi výrobku, pri určovaní normálnej hodnoty sa brali do úvahy vlastnosti druhu výrobku stanovené na základe kontrolného čísla výrobku: kategória výrobku, vlastnosti drôtu, druh lana, vonkajší priemer a pevnosť v ťahu. Vykonali sa úpravy v rozsahu [5 % až 15 %] s cieľom zohľadniť rozdiely medzi druhmi výrobku v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. a) základného nariadenia.

(53)

Na vývoz z ČĽR sa vzťahuje daň z pridanej hodnoty (DPH) čiastočne vratná pri vývoze, zatiaľ čo v USA sa vracajú všetky dane týkajúce sa predaja na domácom trhu. Komisia preto vykonala úpravu podľa článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia týkajúcu sa rozdielnej dane z pridanej hodnoty (DPH) pri predaji na vývoz z ČĽR do Únie (kde sa na vývoz vzťahuje DPH 17 % a potom sa 5 % z nej vracia), aby sa zabezpečilo spravodlivé porovnanie a súlad s ustálenou judikatúrou (16).

(54)

Okrem toho sa vykonali úpravy normálnej hodnoty vzhľadom na rozdielne náklady na balenie (menej než 2 %) a na vnútroštátnu dopravu (v rozsahu [2 % až 10 %]) podľa článku 2 ods. 10 písm. e) a f) základného nariadenia. Vykonali sa aj úpravy vývoznej ceny vzhľadom na náklady na manipuláciu a nakladanie (menej než 1 %), vnútroštátnu dopravu v ČĽR (v rozsahu [1 % až 5 %]), námornú dopravu (v rozsahu [1 % až 5 %]) a poistenie (menej než 1 %) podľa článku 2 ods. 10 písm. e) základného nariadenia. Navyše boli od vývoznej ceny odpočítané aj náklady na úver (menej než 1 %) a bankové poplatky (menej než 1 %) podľa článku 2 ods. 10 písm. g) a k) základného nariadenia.

(55)

Napokon, predaj na vývoz do Únie sa uskutočňoval prostredníctvom prepojených obchodných spoločností v Číne. Komisia neskúmala, či by bola vzhľadom na takýto predaj opodstatnená úprava podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia. Dôvodom bolo, že účelom revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti nie je určiť presné dumpingové rozpätie, ale zistiť, či dumping počas obdobia revízneho prešetrovania pokračoval.

(56)

Komisia porovnala pre každý druh výrobku normálnu hodnotu a vývozné ceny, ako sú vypočítané v odôvodneniach 45 až 51, s cieľom zabezpečiť porovnateľnosť cien. Ako je stanovené v článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia, vážená priemerná normálna hodnota každého druhu podobného výrobku v tretej krajine s trhovým hospodárstvom bola porovnaná s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu prešetrovaného výrobku.

(57)

Na tomto základe bolo vážené priemerné dumpingové rozpätie, vyjadrené ako percento ceny CIF (náklady, poistenie, prepravné) na hranici Únie pred preclením, stanovené na 16,7 %.

(58)

V nadväznosti na zistenie dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia analyzovala, či existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade zrušenia opatrení. Analyzovali sa tieto prvky: výroba, výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR, správanie čínskych výrobcov pri vývoze do iných tretích krajín, praktiky obchádzania a atraktívnosť trhu Únie.

(59)

Jediná spolupracujúca skupina vyvážajúcich výrobcov predstavovala menej než 3 % celkovej výrobnej kapacity a menej než 2 % celkovej výroby oceľových lán a káblov v ČĽR. Keďže žiadni ďalší výrobcovia oceľových lán a káblov v ČĽR nespolupracovali, preskúmanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu s cieľom posúdiť vývoj dovozu v prípade zrušenia opatrení bolo založené na informáciách dostupných Komisii, teda na informáciách, ktoré poskytla jediná spolupracujúca skupina vyvážajúcich výrobcov, na žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, na informáciách z databázy ČĽR, informáciách Svetovej banky a ďalších verejne dostupných informáciách, ako je vysvetlené v odôvodnení 68, s cieľom vytvoriť úplný obraz platných antidumpingových opatrení na iných dôležitých trhoch s oceľovými lanami a káblami.

(60)

Vzhľadom na absenciu akýchkoľvek ďalších informácií v spise Komisia pri svojich zisteniach vychádzala zo žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, ktorá obsahovala štúdiu analyzujúcu „Vývoj na strane dodávok a dopytu v čínskom priemysle splietaných oceľových lán v rokoch 2012 – 2016, ako aj v blízkej budúcnosti“ (ďalej len „štúdia“). Podľa týchto informácií sa v roku 2016 výrobná kapacita oceľových lán a káblov v ČĽR odhadovala na 5,8 milióna ton ročne, skutočná výroba sa odhadovala na približne 4,0 milióny ton ročne a teda voľná kapacita v ČĽR sa odhadovala na približne 1,8 milióna ton ročne, čo značne, viac než 10-násobne, prevyšuje celkovú spotrebu oceľových lán a káblov v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania, ako je uvedené v odôvodnení 75.

(61)

V štúdii sa uvádza, že spotreba na domácom trhu ČĽR dosahovala výšku približne 3,8 milióna ton ročne. Prešetrovaním sa nezistili žiadne prvky, ktoré by mohli naznačovať akýkoľvek výrazný nárast domáceho dopytu v Číne v blízkej budúcnosti. To isté platí o čínskom vývoze do iných tretích krajín, keďže nie sú dostupné žiadne informácie, ktoré by naznačovali akýkoľvek výrazný nárast dopytu po oceľových lanách a kábloch vo svete.

(62)

Pokiaľ ide o žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti a konkrétnejšie o štúdiu, je potrebné poznamenať, že informácie v nej obsiahnuté nevyvracala žiadna zainteresovaná strana. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodneniach 17 a 18, je potrebné tiež pripomenúť, že väčšina čínskych vyvážajúcich výrobcov oceľových lán a káblov neposkytla požadované potrebné informácie a že spolupracovala a požadované relevantné informácie poskytla jediná spolupracujúca skupina vyvážajúcich výrobcov, ktorá predstavovala menej než 3 % celkovej čínskej výrobnej kapacity.

(63)

Vzhľadom na absenciu akýchkoľvek ďalších informácií sa preto predpokladá, že ani domáci dopyt, ani celosvetový dopyt po oceľových lanách a kábloch nebude schopný pohltiť značnú voľnú kapacitu, ktorá je k dispozícii v Číne.

(64)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 32 až 35, informácie predložené jedinou spolupracujúcou skupinou vyvážajúcich výrobcov sa nemohli použiť na riadne posúdenie správania čínskych vyvážajúcich výrobcov pri vývoze do iných tretích krajín. Komisia sa preto pri posudzovaní tohto správania musela spoliehať na dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Rovnako ako v rámci pôvodného prešetrovania pred uplynutím platnosti (17) pri tom použila databázu ČĽR.

(65)

Je však potrebné poznamenať, že databáza ČĽR obsahuje širšiu škálu výrobkov, než sú prešetrované výrobky, keďže zahŕňa aj splietané lanká, laná a káble z nehrdzavejúcej ocele a oceľové laná a káble s maximálnym rozmerom prierezu nepresahujúcim 3 mm. Preto nebolo možné na základe informácií získaných v databáze ČĽR vykonať žiadnu zmysluplnú analýzu množstiev vyvážaných na iné trhy. Databáza ČĽR sa však dala využiť na analýzu cien. Analýza cien je založená na odôvodnených odhadoch vychádzajúcich z podobných vlastností iných výrobkov prípadne zahrnutých do analýzy.

(66)

Na základe toho Komisia zistila, že pri porovnávaní čínskych vývozných cien pre ich päť hlavných vývozných trhov iných než Únia (ktorými sú India, Južná Kórea, Thajsko, USA a Vietnam) s normálnou hodnotou určenou v tretej krajine s trhovým hospodárstvom, ako je opísané v odôvodneniach 45 až 50, dumpingové rozpätie dosahovalo počas obdobia revízneho prešetrovania hodnoty 129 % až 314 %. Čínsky vývoz oceľových lán a káblov na týchto päť iných trhov predstavuje odhadovaných 40 % celkového čínskeho vývozu oceľových lán a káblov do celého sveta. Na rovnakom základe zisťované dumpingové rozpätie pri predaji do Únie dosahovalo hodnotu 97 %.

(67)

Vývoz oceľových lán a káblov z ČĽR do iných tretích krajín počas obdobia revízneho prešetrovania bol teda pravdepodobne ešte viac dumpingový než predaj na vývoz do Únie. Vzhľadom na absenciu akýchkoľvek ďalších informácií je možné úroveň vývozných cien pre iné tretie krajiny považovať za ukazovateľ pravdepodobnej úrovne cien predaja na vývoz do Únie v prípade zrušenia opatrení. Vzhľadom na nízku úroveň cien na trhoch tretích krajín sa tiež dospelo k záveru, že existuje výrazné rozpätie na zníženie vývozných cien do Únie, čo by potenciálne viedlo k zvýšeniu dumpingu.

(68)

Podľa verejne dostupných údajov (18) navyše antidumpingové opatrenia na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom v ČĽR platia aj v Turecku (19), Mexiku (20) Brazílii (21). Kolumbia nedávno začala antidumpingové prešetrovanie dovozu oceľových lán a káblov s pôvodom v Číne (22) a v decembri 2017 boli uložené predbežné antidumpingové opatrenia vo výške 15 %. To jasne ukazuje, že oceľové laná a káble od čínskych vyvážajúcich výrobcov sa aj na iné trhy vyvážajú za dumpingové ceny. Zároveň to ukazuje, že čínsky vývoz oceľových lán a káblov na tieto trhy je alebo bude obmedzovaný a že čínski vyvážajúci výrobcovia oceľových lán a káblov musia hľadať alternatívne trhy pre svoju voľnú kapacitu.

(69)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 66, na základe dostupných informácií sa zistilo, že vyvážajúci výrobcovia z ČĽR môžu dosiahnuť vyššie ceny na trhu Únie než v iných tretích krajinách. Podľa databázy ČĽR dosahovala počas obdobia revízneho prešetrovania priemerná vývozná cena FOB (vyplatené na loď) do Únie 1 688 EUR/t, zatiaľ čo pri vývoze na trhy piatich hlavných tretích krajín dosahovala priemernú hodnotu len 1 191 EUR/t. Takže čínske vývozné ceny do tretích krajín boli približne o 30 % nižšie než vývozné ceny do Únie (bez zohľadnenia antidumpingových ciel platených na trhu Únie). To naznačuje, že trh Únie je atraktívnym trhom, keďže čínski vyvážajúci výrobcovia môžu dosiahnuť vyššie zisky pri predaji v Únii než pri predaji na iných vývozných trhoch.

(70)

Dumpingové rozpätie stanovené počas obdobia revízneho prešetrovania, značná voľná kapacita, ktorá je dostupná v ČĽR, ako aj zistená atraktívnosť trhu Únie a správanie pri vývoze do iných tretích krajín naznačujú, že zrušenie opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie dumpingu a vstup veľkých množstiev dumpingového dovozu na trh Únie. Usudzuje sa preto, že ak by uplynula platnosť súčasných antidumpingových opatrení, existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu.

(71)

V rámci Únie počas obdobia revízneho prešetrovania vyrábalo oceľové laná a káble viac ako 22 výrobcov/skupín výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(72)

Celková výroba v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania bola stanovená na 168 701 ton na základe žiadosti o revízne prešetrovanie, doplňujúcich údajov poskytnutých žiadateľom a vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(73)

Ako sa uvádza v odôvodnení 19, vybraná bola vzorka pozostávajúca zo šiestich výrobcov/skupín výrobcov. Komisia dostala a overila vyplnené dotazníky od piatich výrobcov z Únie. Piati výrobcovia predstavovali 43 % celkovej výroby Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. Táto vzorka sa preto považovala za dostatočne reprezentatívnu pre výrobné odvetvie Únie.

(74)

Spotreba v Únii bola určená na základe objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie a objemu dovozu z tretích krajín do Únie, vychádzajúc z údajov, ktoré Komisii oznámili členské štáty v súlade s článkom 14 ods. 6 základného nariadenia (ďalej len „databáza podľa článku 14 ods. 6“), a z overených údajov od spolupracujúcej skupiny čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(75)

Tabuľka 1 ukazuje, ako sa vyvíjala spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia:

Tabuľka 1

Spotreba v Únii

(76)

Spotreba v Únii zostávala stabilná v rokoch 2013 a 2014 a klesla o 6 % od roku 2014 do obdobia revízneho prešetrovania (ORP).

(77)

Komisia určila objem dovozu z ČĽR na základe overeného vyplneného dotazníka spolupracujúcej skupiny vyvážajúcich výrobcov a údajov z databázy podľa článku 14 ods. 6 počas posudzovaného obdobia.

(78)

Podľa týchto údajov sa dovoz z ČĽR do Únie a jeho podiel na trhu vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Objem dovozu a podiel na trhu

(79)

Objem dovozu oceľových lán a káblov z ČĽR počas posudzovaného obdobia z roka na rok kolísal. Po poklese o 34 % medzi rokmi 2013 a 2014 nasledoval nárast o 80 % medzi rokmi 2014 a 2015 (23). Objem dovozu napokon klesol z 2 697 ton v roku 2013 na 2 005 ton počas obdobia revízneho prešetrovania. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia objem dovozu znížil o 26 %.

(80)

Podiel dovozu z ČĽR na trhu vykazoval podobný trend. Celkovo počas posudzovaného obdobia klesol z 1,5 % na 1,2 %.

(81)

Komisia určila ceny dovozu z ČĽR na základe overeného vyplneného dotazníka spolupracujúcej skupiny čínskych vyvážajúcich výrobcov a údajov z databázy podľa článku 14 ods. 6 počas posudzovaného obdobia. Priemerná cena dovozu z ČĽR do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Priemerná cena dovozu z ČĽR

(82)

Priemerná cena výrobku dovážaného z ČĽR počas posudzovaného obdobia z roka na rok kolísala. Spočiatku ceny klesli o 21 % v roku 2014. V roku 2015 ceny stúpli, pričom takmer dosiahli úroveň roku 2013, a ďalej rástli počas obdobia revízneho prešetrovania. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia ceny zvýšili o 45 %.

(83)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

(84)

Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel váženej priemernej ceny výrobného odvetvia Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. Neprítomnosť podhodnotenia ukazuje účinnosť opatrení. Ak by platnosť opatrení uplynula a čínski vyvážajúci výrobcovia oceľových lán a káblov by zachovali svoje vývozné ceny na podobnej úrovni, rozpätie podhodnotenia by sa dalo vypočítať odpočítaním antidumpingového cla od dovoznej ceny. Takto určené rozpätie podhodnotenia by dosahovalo hodnotu 36,3 %. To sa považuje za odôvodnený náznak možných budúcich úrovní vývoznej ceny do Únie, ak by platnosť opatrení uplynula.

(85)

Dovoz z tretích krajín iných ako ČĽR pochádza najmä z Kórejskej republiky, Turecka, Thajska, Ruska a Malajzie.

(86)

Objem tohto dovozu do Únie, ako aj jeho podiel na trhu a priemerné ceny sú uvedené v tabuľke 4:

Tabuľka 4

Dovoz z tretích krajín iných ako ČĽR

(87)

Celkovo zostal objem dovozu z iných tretích krajín počas posudzovaného obdobia pomerne stabilný, s miernym zvýšením o 1 %.

(88)

Keďže celková spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia klesla, uvedené zvýšenie objemu sa počas toho obdobia premietlo do zvýšenia podielu na trhu z 36,1 % na 38,8 %.

(89)

Priemerná cena výrobku dovážaného z tretích krajín iných ako ČĽR počas posudzovaného obdobia z roka na rok kolísala. Spočiatku ceny klesli o 7 % v roku 2014. V roku 2015 ceny stúpli o 2 % a počas obdobia revízneho prešetrovania opäť klesli o 8 %. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia ceny znížili o 13 %.

(90)

Kórejská republika mala počas posudzovaného obdobia po výrobnom odvetví Únie druhý najväčší podiel na trhu v Únii.

(91)

Ako bolo uvedené v odôvodnení 4, k obchádzaniu pôvodných opatrení týkajúcich sa dovozu oceľových lán a káblov z ČĽR dochádzalo cez Kórejskú republiku. Antidumpingové clo uložené na dovoz s pôvodom v ČĽR bolo preto v roku 2010 rozšírené na dovoz tých istých výrobkov zasielaných z Kórejskej republiky, s výnimkou výrobkov pätnástich skutočných juhokórejských vyvážajúcich výrobcov.

(92)

Prakticky celý dovoz oceľových lán a káblov z Kórejskej republiky do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania pochádzal od vyvážajúcich výrobcov oslobodených od rozšíreného antidumpingového cla, konkrétne 99,98 % celkového juhokórejského dovozu.

(93)

Tabuľka 5 ukazuje, aký bol vývoj objemu, podielu na trhu a priemerných cien juhokórejského dovozu do Únie počas posudzovaného obdobia:

Tabuľka 5

Objem, podiel na trhu a priemerná cena dovozu z Južnej Kórei

(94)

Objem dovozu z Kórejskej republiky počas posudzovaného obdobia klesol o 11 %, trochu rýchlejšie než bol klesajúci trend spotreby.

(95)

Keďže pokles objemu dovozu bol výraznejší než pokles spotreby, podiel na trhu počas posudzovaného obdobia iba mierne klesol z 21,0 % na 20,0 %.

(96)

Priemerná cena dovozu stúpla od roku 2013 do roku 2015 o 6 % a počas obdobia revízneho prešetrovania klesla o 9 %, čo predstavuje celkový pokles počas posudzovaného obdobia o 3 %. Priemerná cena (CIF, bez započítania cla) bola o 48 % nižšia než priemerná cena (zo závodu (EXW) výrobného odvetvia Únie.

(97)

Zistilo sa, že dovoz s pôvodom v Maroku alebo zasielaný z Maroka sa počas posudzovaného obdobia blížil k nule. Preto sa usúdilo, že nie je potrebná žiadna ďalšia analýza.

(98)

Počas posudzovaného obdobia stále platilo antidumpingové clo 51,8 % na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom na Ukrajine, rozšírené na dovoz tých istých výrobkov zasielaných z Moldavska bez ohľadu na to, či majú, alebo nemajú deklarovaný pôvod v Moldavsku.

(99)

Platnosť týchto opatrení uplynula 10. februára 2017, ako je vysvetlené v odôvodnení 11.

(100)

Zistilo sa, že dovoz s pôvodom na Ukrajine alebo v Moldavsku alebo zasielaný z Ukrajiny alebo Moldavska sa počas posudzovaného obdobia blížil k nule. Preto sa usúdilo, že nie je potrebná žiadna ďalšia analýza za posudzované obdobie.

(101)

Dovoz zo zostávajúcich tretích krajín pochádza najmä z Turecka, Thajska, Ruska a Malajzie. Tabuľka 6 ukazuje, ako sa tento dovoz vyvíjal:

Tabuľka 6

Dovoz z iných tretích krajín

(102)

Celkový dovoz z iných tretích krajín vzrástol počas rokov 2013 až 2015 o 27 %. Počas obdobia revízneho prešetrovania dovoz klesol o 10 %. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia dovoz zvýšil o 17 %. Keďže spotreba počas posudzovaného obdobia klesla, ako je opísané v odôvodnení 76, podiel iných tretích krajín na trhu počas toho istého obdobia vzrástol z 15 % na 19 %.

(103)

Dovoz z Turecka počas posudzovaného obdobia kolísal, ale počas obdobia revízneho prešetrovania dosiahol podobnú úroveň, ako mal v roku 2013 (na začiatku posudzovaného obdobia), konkrétne 7 028 ton. Podiel na trhu celkovo zostal počas posudzovaného obdobia pomerne stabilný, iba s miernym zvýšením o 0,4 percentuálneho bodu, konkrétne z 3,9 % v roku 2013 na 4,3 % počas obdobia revízneho prešetrovania. Priemerná cena klesla o 9 %.

(104)

Dovoz z Thajska vzrástol počas rokov 2013 a 2014 o 25 %, ale potom postupne klesal a počas obdobia revízneho prešetrovania dosiahol hodnotu 6 122 ton, oproti hodnote 5 206 ton v roku 2013. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia dovoz zvýšil o 18 %. Podiel na trhu sa tiež v roku 2014 zvýšil a zostal stabilný až do obdobia revízneho prešetrovania. Priemerná dovozná cena v rokoch 2014 a 2015 kolísala (– 4 %, + 15 %) a počas obdobia revízneho prešetrovania dosiahla úroveň o 2 % vyššiu, než bola úroveň v roku 2013.

(105)

Dovoz z Ruska počas posudzovaného obdobia výrazne vzrástol, ale zostal na relatívne nízkej úrovni počas celého posudzovaného obdobia. Podiel na trhu sa tiež zvýšil z 0,9 % na 2,9 %. Priemerná cena počas posudzovaného obdobia klesla o 21 %.

(106)

Dovoz z Malajzie od začiatku posudzovaného obdobia kolísal, ale počas obdobia revízneho prešetrovania dosiahol takmer rovnakú úroveň, aká bola v roku 2013, konkrétne 4 530 ton. Počas posudzovaného obdobia sa napriek kolísaniu podiel malajzijského dovozu oceľových lán a káblov na trhu celkovo zvýšil iba mierne, o 0,2 percentuálneho bodu. Priemerná dovozná cena počas posudzovaného obdobia klesla o 13 %.

(107)

Počas obdobia revízneho prešetrovania boli ceny dovozu oceľových lán a káblov z Turecka, Thajska, Ruska a Malajzie v priemere nižšie než priemerná cena výrobného odvetvia Únie (o 49 % – 63 %). Tieto ceny boli tiež nižšie než ceny dovozu z ČĽR (o 41 % – 57 %).

(108)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky relevantné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré mali v posudzovanom období vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(109)

Komisia na účely stanovenia ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia posúdila makroekonomické ukazovatele týkajúce sa celého výrobného odvetvia Únie na základe údajov získaných od žiadateľa, ktoré overila porovnaním s informáciami, ktoré poskytli niekoľkí výrobcovia z Únie vo fáze pred začatím prešetrovania, a s overenými vyplnenými dotazníkmi výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Komisia posúdila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od overených výrobcov z Únie zaradených do vzorky. V prípade oboch súborov údajov sa konštatovalo, že sú reprezentatívne z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(110)

Makroekonomickými ukazovateľmi sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita a rozsah dumpingového rozpätia.

(111)

Mikroekonomickými ukazovateľmi sú: priemerné jednotkové ceny, priemerné jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(112)

Tabuľka 7 ukazuje, ako sa v posudzovanom období vyvíjala celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii:

Tabuľka 7

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(113)

Celkový objem výroby zostal počas rokov 2013 a 2014 pomerne stabilný a v roku 2015 klesol o 5 %. Počas obdobia revízneho prešetrovania však objem výroby klesol o ďalších 12 %. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia objem výroby znížil o 18 %.

(114)

Výrobná kapacita sa počas posudzovaného obdobia mierne zvýšila a celkovo iba o 5 %.

(115)

Miera využitia kapacity preto klesla zo 71 % v roku 2013 na 55 % počas obdobia revízneho prešetrovania. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia miera využitia kapacity znížila o 22 % v dôsledku poklesu objemu výroby.

(116)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Objem predaja a podiel na trhu

(117)

Objem predaja kopíroval trend objemu výroby. Počas rokov 2013 a 2014 zostal pomerne stabilný a v roku 2015 klesol o 5 %. Počas obdobia revízneho prešetrovania objem predaja klesol o ďalších 5 %. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia objem predaja znížil o 10 %.

(118)

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu počas posudzovaného obdobia klesol o 2,4 percentuálneho bodu, zo 62,4 % na 60,0 %.

(119)

Počas posudzovaného obdobia spotreba v Únii klesla o 6 %. Objem predaja výrobného odvetvia Únie sa znížil ešte výraznejšie, konkrétne o 10 %. Výrobné odvetvie Únie v dôsledku toho zaznamenalo stratu podielu na trhu vo výške 2,4 percentuálneho bodu. Pokles objemu predaja sa odrazil aj na využití kapacity, ktorá sa znížila o 22 %.

(120)

Zamestnanosť a produktivita sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Zamestnanosť a produktivita

(121)

Počet zamestnancov vo výrobnom odvetví Únie počas posudzovaného obdobia klesol o 9 %, pričom k najväčšiemu poklesu došlo počas obdobia revízneho prešetrovania. Bol to následok poklesu objemu výroby a predaja opísaného v odôvodneniach 113 a 117.

(122)

V dôsledku vyššej miery poklesu výroby v porovnaní s poklesom počtu zamestnancov produktivita počas posudzovaného obdobia klesla o 10 %.

(123)

Prešetrovaním uvedeným v odôvodnení 57 sa zistilo, že dovoz prešetrovaného výrobku z ČĽR na trh Únie pokračoval pri dumpingových cenách s mierou dumpingu 16,7 %. Objem dovozu bol nízky vďaka účinnosti platných antidumpingových opatrení. Čína však bola počas obdobia revízneho prešetrovania naďalej prítomná na trhu Únie a zachovala si podiel na trhu 1,2 % (pozri tabuľku 2).

(124)

Počas pôvodného prešetrovania pred uplynutím platnosti výrobné odvetvie Únie vykazovalo známky zotavenia z účinkov minulého dumpingu. Počas posudzovaného obdobia sa proces zotavenia spomalil a základné ukazovatele ujmy vykazovali klesajúci trend. Navyše nižší dopyt po veľkoobjemových komoditách a pokles cien ropy viedli k obmedzeniu činnosti v banskom priemysle a v priemysle ropy a zemného plynu. To malo negatívny vplyv na dopyt po oceľových lanách a kábloch, čo spôsobilo pokles spotreby počas posudzovaného obdobia o 6 % (pozri tabuľku 1).

(125)

V dôsledku postupného poklesu cien v Únii počas posudzovaného obdobia nemohlo pokračovať zotavovanie výrobného odvetvia Únie z účinkov minulého dumpingu.

(126)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Priemerné predajné ceny a jednotkové náklady

(127)

Priemerná jednotková predajná cena výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom v Únii sa počas posudzovaného obdobia znížila o 12 %.

(128)

Zároveň sa priemerné jednotkové výrobné náklady počas posudzovaného obdobia zvýšili o 13 %. Toto zvýšenie jednotkových nákladov bolo spôsobené predovšetkým poklesom objemu výroby a predaja [18 % resp. 10 % počas posudzovaného obdobia, ako je opísané v odôvodneniach 113 (pozri tabuľku 7) a 117 (pozri tabuľku 8)]. Je potrebné poznamenať, že k tomuto zvýšeniu jednotkových nákladov došlo aj napriek poklesu celkových výrobných nákladov počas posudzovaného obdobia. Takže aj keď sa výrobnému odvetviu Únie podarilo znížiť celkové výrobné náklady, v dôsledku rozsiahleho poklesu objemu výroby a predaja nedokázalo znížiť jednotkové náklady.

(129)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(130)

Celkovo sa počas posudzovaného obdobia priemerné náklady práce mierne zvýšili o 3 % po drobných výkyvoch počas toho obdobia.

(131)

Úroveň zásob výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 12

Zásoby

(132)

Počas posudzovaného obdobia sa úroveň zásob mierne znížila o 3 %. Keďže výrobné odvetvie Únie musí udržiavať minimálnu úroveň zásob najbežnejších druhov oceľových lán a káblov na okamžité pokrytie dopytu, nebolo možné ďalej znižovať zásoby a v dôsledku toho ich hodnota ako percentuálny podiel výroby vzrástla o 38 %.

(133)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 13

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(134)

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia klesla z počiatočného 7,5 % zisku v roku 2013 na konečnú 1,6 % stratu počas obdobia revízneho prešetrovania.

(135)

Peňažný tok počas posudzovaného obdobia dramaticky klesol o 79 %. Je to ďalší ukazovateľ nízkej výkonnosti výrobného odvetvia Únie, pokiaľ ide o prevádzkové činnosti a nedostatok likvidity, ktorému čelí.

(136)

Následne sa počas posudzovaného obdobia znížili investície o 50 %. V dôsledku klesajúceho ziskového rozpätia a vysokého tlaku na ceny sa investície obmedzovali prevažne na tie, ktoré boli podnecované environmentálnymi alebo bezpečnostnými požiadavkami. Zároveň bolo počas obdobia prešetrovania iba málo investícií zameraných na prevádzku a technológiu výroby s cieľom zvýšiť efektívnosť a produktivitu.

(137)

Návratnosť investície sa meria dosiahnutým ziskom alebo stratou pri investícií v pomere k objemu investovaných finančných prostriedkov. Počas posudzovaného obdobia došlo k poklesu z 33,3 % na zápornú hodnotu – 5,2 %.

(138)

Vďaka platným antidumpingovým clám výrobné odvetvie Únie počas prvých dvoch rokov posudzovaného obdobia (2013 a 2014) pokračovalo v zotavovaní z účinkov minulého dumpingu spôsobujúceho ujmu a podarilo sa mu zachovať ziskové rozpätie presahujúce cieľový zisk 5 %.

(139)

Nižší dopyt po veľkoobjemových komoditách a pokles cien ropy však viedli k obmedzeniu činnosti v banskom priemysle a v priemysle ropy a zemného plynu. V dôsledku toho sa počas posudzovaného obdobia znížil dopyt po oceľových lanách a kábloch. Výrobné odvetvie Únie bolo priamo postihnuté týmto poklesom dopytu, ktorý sa premietol do zníženia objemu jeho výroby a predaja, ako aj jeho podielu na trhu. Zároveň sa zvýšil podiel lacných oceľových lán a káblov, čo viedlo k poklesu cien výrobného odvetvia Únie a k ďalšiemu zhoršeniu jeho finančnej výkonnosti. Preto sa zhoršili takmer všetky ukazovatele ujmy. Na tomto základe sa dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu.

(140)

Dovoz oceľových lán a káblov z ČĽR mal obmedzený negatívny vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie spôsobujúcu ujmu. Vďaka platným opatreniam bol počas posudzovaného obdobia podiel Číny na trhu nízky. Čínsky dovoz oceľových lán a káblov však bol naďalej prítomný na trhu Únie.

(141)

Počas posudzovaného obdobia mal zároveň dovoz z iných tretích krajín celkový podiel na trhu 38,8 % s mierne rastúcim trendom (pozri tabuľku 4). Priemerné dovozné ceny z iných tretích krajín mali klesajúci trend a ich úrovne boli výrazne nižšie ako úrovne predajnej ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie. Tento dovoz preto výrazne ovplyvnil situáciu výrobného odvetvia Únie spôsobujúcu ujmu. Ako už bolo analyzované v odôvodneniach 85 až 89, počas posudzovaného obdobia tieto krajiny dokázali nielen udržať svoj podiel na trhu, ale ho aj zvýšiť. Počas toho istého obdobia sa navyše znížila priemerná dovozná cena (odôvodnenie 89), čo vyvolalo ďalší tlak na pokles cien výrobného odvetvia Únie vedúci k ich zníženiu o 12 % počas posudzovaného obdobia (pozri odôvodnenie 127) a k ďalšiemu zhoršeniu finančnej výkonnosti odvetvia.

(142)

Komisia tak dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie profitovalo z pôvodných opatrení, keďže počas prvých dvoch rokov posudzovaného obdobia (2013 a 2014) pokračovalo v zotavovaní z účinkov minulého dumpingu spôsobujúceho ujmu. Proces zotavenia sa však v dôsledku uvedených faktorov spomalil.

(143)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by sa opakovala značná ujma v dôsledku čínskeho dovozu, ak by platnosť opatrení proti ČĽR uplynula. Z prešetrovania vyplynulo, že dovoz z ČĽR sa počas obdobia revízneho prešetrovania uskutočňoval za dumpingové ceny (odôvodnenie 57) a že existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu, ak by platnosť opatrení uplynula (odôvodnenie 70).

(144)

S cieľom určiť pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy sa analyzovali tieto prvky: i) výrobná kapacita a voľná kapacita dostupná v ČĽR, ii) možné úrovne cien čínskeho dovozu, ak by platnosť opatrení uplynula, iii) správanie čínskych vyvážajúcich výrobcov v iných tretích krajinách, iv) atraktívnosť trhu Únie a v) vplyv čínskeho dovozu na situáciu výrobného odvetvia Únie, ak by platnosť opatrení uplynula.

(145)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 60, výrobcovia v ČĽR majú značnú výrobnú kapacitu v Číne a v dôsledku toho voľnú kapacitu, ktorá vysoko prevyšuje nielen objem vývozu do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania, ale aj celkovú spotrebu v Únii počas toho obdobia.

(146)

Okrem toho, ako je uvedené v odôvodnení 63, nezistili sa žiadne prvky, ktoré by mohli naznačovať akýkoľvek výrazný nárast domáceho dopytu po oceľových lanách a kábloch v ČĽR alebo na trhu niektorej inej tretej krajiny v blízkej budúcnosti. Komisia preto dospela k záveru, že domáci dopyt v Číne ani na trhu niektorej inej tretej krajiny nebude schopný pohltiť dostupnú voľnú kapacitu.

(147)

Ako je uvedené v odôvodnení 18, jediná spolupracujúca skupina vyvážajúcich výrobcov v ČĽR neoznámila svoj predaj na vývoz na trhy iných tretích krajín. Vzhľadom na absenciu akýchkoľvek ďalších informácií sa preto na určenie čínskych vývozných cien na trhy iných tretích krajín využila databáza ČĽR.

(148)

Úrovne cien tohto vývozu sa tiež považovali za odôvodnený odhad možných budúcich úrovní vývoznej ceny do Únie, ak by platnosť opatrení uplynula.

(149)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 69, vývozné ceny z ČĽR na iné vývozné trhy boli v priemere výrazne nižšie než vývozné ceny do Únie, konkrétne o približne 30 %. Na tomto základe sa dospelo k záveru, že existuje výrazné rozpätie pre výrobcov v ČĽR na znižovanie vývozných cien do Únie.

(150)

Navyše dovozná cena spolupracujúcej skupiny vyvážajúcich výrobcov bez zohľadnenia antidumpingových ciel podhodnotila počas obdobia revízneho prešetrovania predajné ceny výrobného odvetvia Únie o 36,3 %, ako je uvedené v odôvodnení 84. To sa považuje za odôvodnený náznak možných budúcich úrovní vývoznej ceny do Únie, ak by platnosť opatrení uplynula.

(151)

Vzhľadom na absenciu akýchkoľvek ďalších dostupných informácií sa na určenie čínskych vývozných cien na trhy iných tretích krajín využila databáza ČĽR, ako je vysvetlené v odôvodneniach 64 a 65.

(152)

Na základe týchto informácií sa zistilo, že čínske vývozné ceny oceľových lán a káblov na trhy iných tretích krajín boli v priemere o približne 40 % až 80 % nižšie než predajné ceny výrobného odvetvia Únie, v závislosti od vývozného trhu.

(153)

Tri špičkové destinácie čínskeho vývozu oceľových lán a káblov z hľadiska objemu predstavovali počas obdobia revízneho prešetrovania Kórejská republika (123 891 ton alebo 11 % ich celkového vývozu), USA (97 936 ton alebo 9 % ich celkového vývozu) a Vietnam (76 344 ton alebo 7 % ich celkového vývozu). Priemerné vývozné ceny na tieto trhy boli 1 107 EUR/t, 1 444 EUR/t a 781 EUR/t, v uvedenom poradí. Priemerné ceny pre tieto krajiny boli teda o približne 50 % až 80 % nižšie než priemerná cena výrobného odvetvia Únie.

(154)

S prihliadnutím na cenovú analýzu v predchádzajúcom odôvodnení, ak by platnosť opatrení uplynula, čínski vyvážajúci výrobcovia by mali značnú kapacitu na znižovanie cien svojho dovozu na trh Únie a zároveň na ďalšie uplatňovanie vyšších cien na trhu Únie než na trhoch iných tretích krajín. Čínski vyvážajúci výrobcovia by preto mali silnú motiváciu presmerovať svoj vývoz do Únie, kde by dosiahli vyššie ceny a zároveň by naďalej dokázali výrazne podhodnocovať predajné ceny výrobného odvetvia Únie. Okrem toho by mali motiváciu vyvážať prinajmenšom časť svojej voľnej kapacity za nízke ceny na trh Únie.

(155)

Ďalším ukazovateľom atraktívnosti trhu Únie je skutočnosť, že od začiatku zavádzania opatrení dochádzalo zo strany čínskych vývozcov k pokusom o ich obchádzanie, ktoré boli odhaľované a neutralizované, ako je vysvetlené v odôvodneniach 2 a 4.

(156)

Atraktívnosť trhu Únie potvrdzuje aj prítomnosť dumpingových dovozov z ČĽR napriek opatreniam platným od roku 1999.

(157)

Dospelo sa preto k záveru, že ak by platnosť opatrení uplynula, vyvážajúci výrobcovia v ČĽR majú potenciál a motiváciu značne zvýšiť objem svojho vývozu oceľových lán a káblov do Únie za dumpingové ceny, ktoré výrazne podhodnocujú ceny výrobného odvetvia Únie.

(158)

Výrobné odvetvie Únie podľa scenára, v rámci ktorého si zachová súčasnú úroveň cien, nebude schopné udržať svoj objem predaja a podiel na trhu v konkurencii dovozu za nízke ceny z Číny. Je vysoko pravdepodobné, že ak by platnosť opatrení uplynula, čínsky podiel na trhu by prudko rástol. Najpravdepodobnejšie by to bolo na úkor výrobného odvetvia Únie, keďže jeho úroveň cien je najvyššia. Strata objemu predaja by viedla k ešte nižšej miere využitia kapacity a k rastu priemerných výrobných nákladov. To by znamenalo ďalšie zhoršovanie finančnej situácie výrobného odvetvia Únie a situácie vytvárania straty, ktorá sa už vyskytla počas obdobia revízneho prešetrovania.

(159)

Ak by sa však výrobné odvetvie Únie rozhodlo znížiť úroveň svojich cien v úsilí udržať si objem predaja a podiel na trhu, takmer okamžite by nastalo zhoršenie jeho finančnej situácie a výrazne by sa zhoršila aj situácia vytvárania straty, ktorá bola pozorovaná už počas obdobia revízneho prešetrovania.

(160)

Podľa oboch scenárov je pravdepodobné, že uplynutie platnosti opatrení by malo negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie, predovšetkým na zamestnanosť. Už počas posudzovaného obdobia bolo výrobné odvetvie Únie nútené znížiť zamestnanosť súvisiacu s daným výrobkom o 9 % (pozri tabuľku 9). Ďalšie zhoršenie situácie výrobného odvetvia Únie by mohlo spôsobiť zatváranie celých výrobných jednotiek.

(161)

Preto je možné dospieť k záveru, že uplynutie platnosti existujúcich opatrení by s vysokou pravdepodobnosťou viedlo k opätovnému výskytu ujmy v dôsledku čínskeho dovozu oceľových lán a káblov a že situácia výrobného odvetvia Únie, ktorá už teraz spôsobuje ujmu, by sa ďalej zhoršila.

(162)

Počas posudzovaného obdobia rokov 2007 až 2010 v rámci pôvodného prešetrovania pred uplynutím platnosti sa hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie vyvíjala pozitívne. Zachovať si ziskovosť blížiacu sa cieľovému zisku 5 % sa mu podarilo dokonca aj počas prvých dvoch rokov súčasného posudzovaného obdobia (2013 a 2014). Výrobné odvetvie Únie tak dokázalo, že je štrukturálne životaschopným odvetvím a je schopné zvrátiť situáciu vytvárania straty. Počas posudzovaného obdobia v rámci súčasného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti sa však výrobné odvetvie Únie vrátilo do nestabilnej finančnej situácie, ktorá by sa v prípade uplynutia platnosti opatrení pravdepodobne ďalej zhoršila. Potom by sa už nebolo schopné zotaviť zo súčasnej situácie spôsobujúcej ujmu a namiesto toho by utrpelo ďalšiu ujmu v dôsledku veľmi pravdepodobného zvýšenia čínskeho dovozu oceľových lán a káblov za dumpingové ceny.

(163)

Je potvrdené, že dovoz oceľových lán a káblov z Kórejskej republiky a iných tretích krajín je vzhľadom na objem a nízku úroveň cien faktorom prispievajúcim k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Prešetrovanie sa však v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia obmedzovalo na posúdenie toho, či existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy v dôsledku čínskeho dovozu oceľových lán a káblov za podhodnotené ceny v prípade uplynutia platnosti súčasných opatrení. Vzhľadom na nestabilnú situáciu výrobného odvetvia Únie by akékoľvek výrazné zvýšenie čínskeho dovozu zhoršilo túto situáciu v dôsledku značnej voľnej kapacity v ČĽR, atraktívnosti trhu Únie a možnej nízkej úrovne cien čínskeho vývozu oceľových lán a káblov do Únie.

(164)

Skutočnosť, že čínsky dovoz oceľových lán a káblov v súčasnosti vstupuje na trh Únie v oveľa menšom množstve ako pred zavedením opatrení, dokazuje, že vďaka súčasnému antidumpingovému clu sa podarilo úspešne obnoviť nenarušené podmienky hospodárskej súťaže medzi čínskymi vývozcami prešetrovaného výrobku a výrobným odvetvím Únie. Skutočnosť, že dovoz z Kórejskej republiky a iných tretích krajín podhodnotil čínsky dovoz, nemení nič na tom, že Komisia je povinná držať sa rámca súčasného prešetrovania. Ako sa uvádza v odôvodnení 165, Komisia preukázala vysokú pravdepodobnosť, že uplynutie platnosti opatrení by viedlo k opätovnému výskytu ujmy.

(165)

Komisia dospela k záveru, že zrušenie opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k výraznému zvýšeniu čínskeho dumpingového dovozu oceľových lán a káblov za ceny, ktoré by podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie, čím by sa ďalej prehĺbila ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. V dôsledku toho by bola životaschopnosť výrobného odvetvia Únie vystavená vážnemu riziku.

(166)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie sa zakladalo na posúdení všetkých príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(167)

V súlade s článkom 21 ods. 2 základného nariadenia dostali všetky zainteresované strany možnosť vyjadriť svoje stanovisko.

(168)

Je potrebné pripomenúť, že pri pôvodnom prešetrovaní pred uplynutím platnosti sa usúdilo, že prijatie opatrení nie je v rozpore so záujmom Únie. Okrem toho skutočnosť, že súčasné prešetrovanie je revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti, čiže sa ním analyzuje situácia, v ktorej už platili antidumpingové opatrenia, umožňuje posúdenie akéhokoľvek nevhodného negatívneho vplyvu na dotknuté strany, ktorých sa súčasné antidumpingové opatrenia týkajú.

(169)

Na základe toho sa preskúmalo, či napriek záverom o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu a opätovného výskytu ujmy existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že nie je v záujme Únie zachovať opatrenia v tomto konkrétnom prípade.

(170)

Prešetrovanie tiež ukázalo, že prípadné uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo výrazný negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie a jeho nestabilná finančná situácia by sa ďalej zhoršila. Uplynutie platnosti opatrení by vážne ohrozilo životaschopnosť výrobného odvetvia Únie, keďže by donútilo výrobcov z Únie zatvárať prevádzky a ponechať trh Únie plne závislým od dovozu oceľových lán a káblov.

(171)

Výrobné odvetvie Únie v minulosti dokázalo, že je životaschopným odvetvím s pozitívnymi hospodárskymi a finančnými výsledkami. Zachovalo si ziskovosť so ziskovým rozpätím presahujúcim cieľový zisk.

(172)

Zachovanie antidumpingových opatrení v platnosti je preto v záujme výrobného odvetvia Únie.

(173)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 20 – 22 a 24, žiadny dovozca nespolupracoval na tomto prešetrovaní, ani neposkytol požadované informácie. Je potrebné pripomenúť, že pri predchádzajúcich prešetrovaniach sa zistilo, že vplyv uloženia opatrení na dovozcov by nebol výrazný. Vzhľadom na absenciu dôkazu poukazujúceho na inú skutočnosť je možné podobne potvrdiť, že v súčasnosti platné opatrenia nemajú výrazný negatívny účinok na finančnú situáciu dovozcov a že pokračovanie opatrení by na nich nemalo neprimeraný vplyv.

(174)

Oceľové laná a káble majú širokú škálu použitia, napríklad v rybolove, námornom loďstve, ropnom a plynárenskom priemysle, baníctve, lesníctve, leteckej doprave, inžinierskom staviteľstve a ostatnom stavebníctve a vo výťahoch.

(175)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 23 a 24, žiadny používateľ nespolupracoval na tomto prešetrovaní, ani neposkytol požadované informácie. Niektorí používatelia, ktorí sa prihlásili, uviedli, že oceľové laná a káble používajú iba okrajovo. Preto sa dospelo k záveru, ako pri predchádzajúcich prešetrovaniach, že v súčasnosti platné opatrenia nemajú výrazný negatívny vplyv na hospodársku situáciu používateľov, a že pokračovanie opatrení by preto nemalo neprimeraný vplyv na odvetvia používateľov.

(176)

Komisia preto dospela k záveru, že neexistujú žiadne nevyvrátiteľné dôvody v záujme Únie proti zachovaniu konečných antidumpingových opatrení na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom v ČĽR.

(177)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa odporúča zachovanie existujúcich opatrení vzťahujúcich sa na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom v ČĽR. Bola im tiež poskytnutá lehota na predloženie stanovísk k týmto zverejneným zisteniam. Neboli doručené žiadne pripomienky od iných strán.

(178)

Ako sa uvádza v odôvodnení 6, platné antidumpingové clá na dovoz oceľových lán a káblov z ČĽR boli rozšírené tak, aby sa vzťahovali aj na dovoz oceľových lán a káblov zasielaných z Maroka a Kórejskej republiky, ktoré majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Maroku alebo Kórejskej republike. Antidumpingové clo, ktoré sa má zachovať na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom v ČĽR, by sa malo ďalej rozšíriť na dovoz oceľových lán a káblov zasielaných z Maroka a Kórejskej republiky, ktoré majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Maroku a Kórejskej republike. Vyvážajúci výrobca v Maroku, ktorý bol vyňatý z pôsobnosti opatrení rozšírených nariadením (ES) č. 1886/2004, by mal byť vyňatý aj z pôsobnosti opatrení uložených týmto nariadením. Pätnásti vyvážajúci výrobcovia v Kórejskej republike, ktorí boli vyňatí z pôsobnosti opatrení rozšírených vykonávacím nariadením (EÚ) č. 400/2010, by mali byť vyňatí aj z pôsobnosti opatrení uložených týmto nariadením.

(179)

Vzhľadom na nedávnu judikatúru Súdneho dvora (26) je vhodné stanoviť sadzbu úrokov z omeškania, ktorá sa má zaplatiť v prípade vrátenia konečného cla, keďže relevantné platné ustanovenia o clách takúto úrokovú sadzbu nestanovujú a uplatňovanie vnútroštátnych pravidiel by viedlo k neprimeraným narušeniam medzi hospodárskymi subjektmi v závislosti od toho, v ktorom členskom štáte by sa uskutočnilo colné konanie.

(180)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,