4.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 318/1

(1)

Ministri sériou ministerských vyhlásení (v Manchestri 24. novembra 2005, v Lisabone 19. septembra 2007, v Malmö 18. novembra 2009 a v Granade 19. apríla 2010) vyzvali Komisiu, aby uľahčila spoluprácu medzi členskými štátmi zavedením riešení cezhraničnej a medziodvetvovej interoperability, ktoré umožnia poskytovanie efektívnejších a bezpečnejších verejných služieb. Okrem toho členské štáty dospeli k záveru, že lepšie verejné služby je potrebné poskytovať s menšími zdrojmi a že potenciál elektronickej verejnej správy možno posilniť presadzovaním kultúry spolupráce a zlepšovaním podmienok pre interoperabilitu v rámci verejnej správy v Európe.

(2)

Komisia vo svojom oznámení z 19. mája 2010 s názvom Digitálna agenda pre Európu (DAE), čo je jedna z hlavných iniciatív jej stratégie Európa 2020, zdôraznila, že interoperabilita má zásadný význam pre maximalizáciu spoločenského a hospodárskeho potenciálu informačných a komunikačných technológií (IKT) a že digitálna agenda môže byť preto efektívna len pod podmienkou zabezpečenia interoperability.

(3)

Komisia vo svojom oznámení zo 16. decembra 2010 s názvom Smerom k interoperabilite európskych verejných služieb zaviedla európsku stratégiu interoperability (EIS) a európsky rámec interoperability (EIF).

(4)

Interoperabilita uľahčuje úspešné vykonávanie politík a má veľký potenciál zabrániť cezhraničným elektronickým prekážkam, čím sa ešte lepšie zabezpečí vznik nových alebo konsolidácia rozvíjajúcich sa spoločných verejných služieb na úrovni Únie. Interoperabilita je základom pre účinné a efektívne vykonávanie najmä politík opísaných v nasledujúcich odôvodneniach.

(5)

Pokiaľ ide o oblasť vnútorného trhu, v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES (4) sa vyžaduje, aby členské štáty umožnili poskytovateľom služieb elektronické a cezhraničné splnenie všetkých postupov a formálnych náležitostí potrebných na poskytovanie služieb mimo ich členského štátu usadenia.

(6)

Pokiaľ ide o oblasť práva obchodných spoločností, v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/17/EÚ (5) sa vyžaduje interoperabilita centrálnych a obchodných registrov a registrov spoločností členských štátov prostredníctvom centrálnej platformy. Prepojením registrov spoločností sa zabezpečí cezhraničná výmena informácií medzi registrami a uľahčí sa prístup podnikov a občanov na úrovni Únie k údajom o spoločnostiach, čím sa zlepší právna istota v podnikateľskom prostredí v Únii.

(7)

Pokiaľ ide o oblasť životného prostredia, v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES (6) sa vyžaduje prijatie spoločných vykonávacích predpisov, ktorými sa stanovia podmienky technickej interoperability. V uvedenej smernici sa predovšetkým vyžaduje prispôsobenie vnútroštátnych infraštruktúr tak, aby bola zabezpečená interoperabilita súboru priestorových údajov a služieb a ich dostupnosť v rámci Únie.

(8)

Pokiaľ ide o oblasť spravodlivosti a vnútorných vecí, rozšírená interoperabilita medzi európskymi databázami slúži ako základ fungovania vízového informačného systému (7), Schengenského informačného systému II (8), európskeho systému na porovnávanie odtlačkov prstov žiadateľov o azyl (9) a Európskeho portálu elektronickej justície (10). Okrem toho Rada 24. septembra 2012 prijala závery vyzývajúce na zavedenie európskeho identifikátora právnych predpisov a poukazujúce na potrebu interoperabilného vyhľadávania a výmeny právnych informácií uverejnených vo vnútroštátnych úradných vestníkoch prostredníctvom použitia jedinečných identifikátorov a štruktúrovaných metaúdajov. Spolupráca medzi Európskou agentúrou na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a programom zriadeným týmto rozhodnutím by mohla vytvoriť synergie, ktoré by boli prínosné pre dosiahnutie ich príslušných cieľov.

(9)

Interoperabilita v rámci verejnej správy na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni napomáha dosiahnutie cieľov, ktoré Európsky parlament vytýčil vo svojom uznesení z 29. marca 2012 s názvom Správa o občianstve EÚ za rok 2010: Odstránenie prekážok vykonávania práv občanov EÚ.

(10)

Interoperabilita bola hlavným faktorom úspechu v oblasti colníctva, zdanenia a spotrebných daní, pri prevádzkovaní transeurópskych systémov IKT v rámci všetkých členských štátov a pri podpore interoperabilných služieb pre podniky financovaných z programov Fiscalis 2013 a Colníctvo 2013. Uvedené programy realizovala a prevádzkovala Komisia a vnútroštátne orgány verejnej správy. Aktíva vytvorené v rámci programov Fiscalis 2013 a Colníctvo 2013 sú k dispozícii na spoločné využívanie a opätovné použitie v iných oblastiach politiky. Okrem toho boli členské štáty a Komisia v záveroch Rady z 26. mája 2014 o reforme riadenia colnej únie EÚ vyzvané, aby vypracovali stratégiu pre spoločne spravované a prevádzkované IT systémy vo všetkých oblastiach súvisiacich s colníctvom.

(11)

Pokiaľ ide o oblasť zdravotníctva, v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ (11) sa stanovujú pravidlá na uľahčenie prístupu k bezpečnej a vysoko kvalitnej cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Konkrétne sa uvedenou smernicou zriaďuje sieť elektronického zdravotníctva na účely riešenia problému interoperability medzi systémami elektronického zdravotníctva. V rámci siete elektronického zdravotníctva sa môžu prijať usmernenia o minimálnom súbore údajov určenom na cezhraničnú výmenu v prípade neplánovanej a pohotovostnej starostlivosti a o cezhraničných službách elektronického lekárskeho predpisu.

(12)

Pokiaľ ide o oblasť európskych fondov, v článku 122 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (12) sa vyžaduje, aby sa celá výmena informácií medzi príjemcami a riadiacimi orgánmi, certifikačnými orgánmi, orgánmi auditu a sprostredkovateľskými orgánmi uskutočňovala prostredníctvom systémov elektronickej výmeny údajov. Účelom uvedených systémov je uľahčiť interoperabilitu s vnútroštátnymi a únijnými rámcami a umožniť príjemcom, aby predkladali všetky požadované informácie len raz.

(13)

Pokiaľ ide o oblasť informácií verejného sektora, v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/37/EÚ (13) sa zdôrazňuje, že ak je to možné a vhodné, orgány verejného sektora by mali sprístupniť dokumenty v otvorených a strojovo čitateľných formátoch spolu s ich metaúdajmi, a to na najlepšej úrovni presnosti a podrobnosti a vo formáte, ktorý zaručuje interoperabilitu, opätovné použitie a dostupnosť.

(14)

Pokiaľ ide o oblasť elektronickej identifikácie, v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 (14) sa ustanovuje interoperabilný rámec na účely interoperability vnútroštátnych systémov elektronickej identifikácie.

(15)

Pokiaľ ide o oblasť normalizácie IKT, v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 (15) sa interoperabilita uvádza ako základný výsledok normalizácie.

(16)

Pokiaľ ide o oblasť výskumu a inovácie, v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (16), ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020, sa jasne uvádza, že interoperabilné riešenia a normy v rámci IKT sú kľúčovým faktorom umožňujúcim vytvárať partnerstvá medzi jednotlivými odvetviami na úrovni Únie. Spolupráca pri vývoji spoločných platforiem s otvorenými technológiami, ktoré dosiahnu účinok presahovania a pákový efekt, umožní širokej skupine zainteresovaných strán využívať nové výsledky vývoja a vytvárať ďalšie inovácie.

(17)

Pokiaľ ide o oblasť verejného obstarávania, v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ (17), 2014/24/EÚ (18) a 2014/25/EÚ (19) sa vyžaduje, aby členské štáty zaviedli elektronické obstarávanie. Stanovujú, že nástroje a zariadenia, ktoré sa majú používať na účely elektronickej komunikácie, ako aj ich technické vlastnosti musia byť interoperabilné s produktmi v oblasti IKT, ktoré sa všeobecne používajú. Okrem toho sa v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ (20) stanovuje vypracovanie európskej normy pre elektronickú fakturáciu vo verejnom obstarávaní na zabezpečenie interoperability medzi systémami elektronickej fakturácie v rámci Únie.

(18)

Preto je dôležité, aby sa politika súvisiaca s interoperabilitou a jej prípadné využitia na úrovni Únie koordinovali čo najefektívnejším spôsobom a tiež spôsobom čo najústretovejším pre koncového používateľa. S cieľom odstrániť fragmentáciu v oblasti interoperability v Únii by sa malo podporovať spoločné chápanie interoperability v Únii a ucelený prístup k riešeniam interoperability.

(19)

Interoperabilita predstavuje tiež základný prvok Nástroja na prepájanie Európy (NPE), zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 (21) v oblasti širokopásmovej infraštruktúry a služieb. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/2014 (22) o usmerneniach pre transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry sa výslovne uvádza, že jedným súborom prevádzkových priorít NPE je interoperabilita, možnosti pripojenia, udržateľné zavádzanie, prevádzka a modernizácia infraštruktúry transeurópskych digitálnych služieb a ich koordinácia na úrovni Únie. Najmä v nariadení (EÚ) č. 283/2014 sa ustanovujú takzvané základné prvky, ako je elektronická identifikácia, elektronický prenos a automatizovaný preklad, na uľahčenie cezhraničnej interoperability.

(20)

Rada na politickej úrovni opakovane vyzvala na ďalšie zvýšenie interoperability v Európe a na pokračovanie úsilia o modernizáciu európskych verejných správ. V dňoch 24. a 25. októbra 2013 prijala Európska rada závery, v ktorých sa zdôrazňuje, že modernizácia verejnej správy by mala pokračovať prostredníctvom rýchleho zavedenia služieb, ako sú elektronická verejná správa, elektronické zdravotníctvo, elektronická fakturácia a elektronické verejné obstarávanie, ktoré sa zakladajú na interoperabilite. Na zabezpečenie rýchleho zavedenia interoperabilnej elektronickej spoločnosti v Únii a zapojenia verejnej správy do podpory využívania online postupov je nevyhnutný záväzok členských štátov. Okrem toho môže byť pre zriadenie účinnejšej, jednoduchšej a užívateľsky prístupnejšej elektronickej správy nevyhnutné vykonať určité zmeny vo verejnej správe v Európe, a to s podporou členských štátov. Efektívne verejné služby online sú nevyhnutné pre posilnenie dôvery podnikov a občanov v digitálne služby.

(21)

Perspektíva interoperability v rámci samostatných odvetví je spojená s rizikom, že prijatie rozdielnych alebo nekompatibilných riešení na vnútroštátnej alebo odvetvovej úrovni vytvorí nové elektronické prekážky, ktoré budú brániť riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a súvisiacich slobôd pohybu a oslabovať otvorenosť a konkurencieschopnosť trhov a poskytovanie služieb všeobecného záujmu podnikom a občanom. Členské štáty a Únia by mali v záujme zmiernenia tohto rizika znásobiť spoločné úsilie s cieľom predísť fragmentácii trhu. Mali by zabezpečiť cezhraničnú alebo medziodvetvovú interoperabilitu pri vykonávaní právnych predpisov a zároveň znížiť administratívne zaťaženie a náklady a zvýšiť efektívnosť a presadzovať spoločne odsúhlasené IKT riešenia spolu so zabezpečením vhodnej správy.

(22)

Pri vytváraní, zlepšovaní alebo používaní spoločných riešení by sa všetky iniciatívy mali podľa potreby opierať o spoločné využívanie skúseností a riešení, ako aj výmenu a presadzovanie najlepších postupov, technologickú neutralitu a prispôsobivosť, alebo by nimi mali byť sprevádzané, pričom by sa vždy mali uplatňovať zásady bezpečnosti, ochrany súkromia a ochrany osobných údajov. V tejto súvislosti by sa mal presadzovať súlad s EIF, otvorenými špecifikáciami a normami.

(23)

Jednotnosť pri vypracovaní a vykonávaní globálnych a odvetvových stratégií, právnych rámcov, usmernení, služieb a nástrojov interoperability na riešenie požiadaviek celoúnijných politík sa snažilo zabezpečiť niekoľko na seba nadväzujúcich programov, napríklad: i) program výmeny údajov medzi orgánmi verejnej správy (1999 – 2004) (ďalej len „program IDA“), zriadený rozhodnutiami Európskeho parlamentu a Rady č. 1719/1999/ES (23) a č. 1720/1999/ES (24); ii) program vzájomnej súčinnosti pri poskytovaní paneurópskych e-government služieb pre verejné správy, podnikateľské subjekty a občanov (2005 – 2009) (ďalej len „program IDABC“), zriadený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/387/ES (25), a iii) program o riešeniach interoperability pre európske orgány verejnej správy (2010 – 2015) (ďalej len „program ISA“), zriadený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 922/2009/ES (26). Program zriadený týmto rozhodnutím by mal byť založený na skúsenostiach získaných v rámci uvedených programov.

(24)

Činnosti v rámci programov IDA, IDABC a ISA významne prispeli k zabezpečeniu interoperability pri elektronickej výmene informácií medzi orgánmi verejnej správy v Európe. Vo svojom uznesení z 20. apríla 2012 o konkurencieschopnom jednotnom digitálnom trhu – elektronická verejná správa ako vedúca sila Európsky parlament uznal prínos a zastrešujúcu úlohu programu ISA pri vymedzovaní, presadzovaní a podpore realizácie riešení interoperability a rámcov pre verejnú správu v Európe, pri dosahovaní synergií, podpore opätovného využívania riešení a pri premietaní ich požiadaviek na interoperabilitu do špecifikácií a noriem pre digitálne služby.

(25)

Platnosť rozhodnutia č. 922/2009/ES sa končí 31. decembra 2015. Preto je potrebný nový program Únie pre riešenia interoperability a spoločné rámce pre verejné správy, podniky a občanov v Európe (ďalej len „program ISA2“) s cieľom vytvoriť, udržiavať a podporovať celostný prístup k interoperabilite, aby sa odstránila rozdrobenosť v oblasti interoperability a predchádzalo sa elektronickým prekážkam v Únii; uľahčiť efektívnu a účinnú cezhraničnú alebo medziodvetvovú elektronickú interakciu medzi orgánmi verejnej správy v Európe na jednej strane a medzi orgánmi verejnej správy v Európe a podnikmi a občanmi na druhej strane; identifikovať, vytvoriť a používať riešenia interoperability, ktorými sa podporí vykonávanie politík a činností Únie; a uľahčiť opätovné používanie riešení interoperability orgánmi verejnej správy v Európe.

(26)

Okrem verejnej správy sú koncovými používateľmi riešení interoperability v Európe aj podniky a občania, a to preto, že využívajú elektronické verejné služby, ktoré poskytujú orgány verejnej správy. Zásada zamerania sa na používateľov sa vzťahuje najmä na koncových používateľov riešení interoperability. Vzhľadom na ich cenný prínos pre hospodárstvo Únie by sa pod podnikmi mali rozumieť aj malé a stredné podniky (MSP) a mikropodniky.

(27)

Spoločné rámce a riešenia zavedené alebo prevádzkované v rámci programu ISA2 by mali, pokiaľ možno, byť súčasťou oblasti interoperability na uľahčenie interakcie medzi verejnou správou, podnikmi a občanmi v Európe a zabezpečenie, uľahčenie a umožnenie cezhraničnej alebo medziodvetvovej interoperability.

(28)

Akcie v rámci programu ISA2 by malo byť možné vykonávať na základe „iteratívnej metodiky“.

(29)

Keďže sa v rámci čoraz väčšieho počtu verejných služieb štandardne využívajú „elektronické postupy“, je dôležité maximalizovať efektívnosť verejných výdavkov na IKT riešenia. Takáto efektívnosť by sa mala uľahčiť tým, že sa zabezpečí plánovanie poskytovania takýchto služieb v ranom štádiu, a podľa možnosti prostredníctvom spoločného využívania a opätovného používania riešení, aby sa maximalizovala hodnota verejných výdavkov. Program ISA2 by mal prispieť k dosiahnutiu uvedeného cieľa.

(30)

Interoperabilita, a teda aj riešenia vytvorené a využívané v rámci programu ISA2 sú nevyhnutné pre využitie plného potenciálu elektronickej verejnej správy a elektronickej demokracie tým, že umožňujú zavádzanie jednotných kontaktných miest a poskytovanie komplexných a transparentných verejných služieb vedúcich k nižšiemu administratívnemu zaťaženiu a nižším nákladom.

(31)

Ako koncoví používatelia by podniky a občania mali mať takisto možnosť využívať spoločné, opätovne použiteľné a interoperabilné služby „front office“ vyplývajúce z lepšej integrácie procesov a výmeny údajov v rámci administratívneho zázemia orgánov verejnej správy v Európe.

(32)

Únia by pri svojich činnostiach mala dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania. Občania Únie by mali mať právo na rovnaké zaobchádzanie zo strany inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie. Únia by mala zohľadňovať požiadavky súvisiace s bojom proti sociálnemu vylúčeniu. V tejto súvislosti by sa do rozvoja stratégií súvisiacich s interoperabilitou verejných služieb v celej Únii mala zahrnúť dostupnosť pre všetkých, pričom je potrebné zohľadniť najznevýhodnenejších občanov a najredšie obývané oblasti v záujme boja proti digitálnej priepasti a vylúčeniu, ako to požadoval Európsky parlament vo svojom uznesení z 20. apríla 2012 o konkurencieschopnom jednotnom digitálnom trhu – elektronická verejná správa ako vedúca sila. Zavádzanie elektronických verejných služieb orgánmi verejnej správy v Európe si vyžaduje inkluzívny prístup (digitálna inklúzia), ktorý v prípade potreby poskytne technickú pomoc a odbornú prípravu s cieľom znížiť rozdiely vo využívaní IKT riešení a bude zahŕňať poskytovanie viacerými spôsobmi vrátane zachovania tradičných spôsobov prístupu, keď to bude vhodné.

(33)

Riešenia interoperability v rámci programu ISA2 by sa mali vyvíjať so zreteľom na právo koncových používateľov pristupovať k informáciám a obsahu a šíriť ich, využívať a poskytovať aplikácie a služby a využívať koncové zariadenia podľa svojho výberu bez ohľadu na umiestnenie koncového používateľa alebo poskytovateľa, alebo na umiestnenie, pôvod alebo miesto určenia informácií, obsahu, aplikácií alebo služieb, a to prostredníctvom svojej služby prístupu na internet v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 (27).

(34)

Program ISA2 by mal byť nástrojom modernizácie orgánov verejnej správy v Európe. Modernizácia orgánov verejnej správy v Európe a zvýšenie ich interoperability je dôležitým príspevkom k dokončeniu jednotného digitálneho trhu s cieľom umožniť občanom v plnej miere využívať interoperabilné elektronické služby, a to od elektronickej verejnej správy až po elektronické zdravotníctvo, pričom prioritou bude odstránenie prekážok, ako sú neprepojené elektronické služby. Nedostatočná interoperabilita často oslabuje zavádzanie komplexných digitálnych služieb a rozvoj jednotných kontaktných miest pre podniky a občanov.

(35)

Interoperabilita priamo súvisí s otvorenými špecifikáciami a normami a závisí od ich používania. Program ISA2 by mal presadzovať a podľa potreby podporovať čiastočnú alebo úplnú normalizáciu existujúcich riešení interoperability. Takáto normalizácia by sa mala dosiahnuť v spolupráci s ďalšími normalizačnými činnosťami na úrovni Únie, európskymi normalizačnými organizáciami a ostatnými medzinárodnými normalizačnými organizáciami.

(36)

Zabezpečením interoperability zostane verejná správa v Európe dostatočne otvorená a pružná na to, aby sa mohla vyvíjať a bola schopná prijať nové výzvy a zahrnúť nové oblasti. Interoperabilita je podmienkou zamedzenia technologickému uväzneniu (lock-in), umožňuje technický vývoj a podporuje inováciu. Prostredníctvom vývoja interoperabilných riešení a spoločných rámcov by mal program ISA2 prispieť k interoperabilite medzi orgánmi verejnej správy v Európe, pričom sa bude rešpektovať technologická neutralita, aby sa predišlo uväzneniu a umožnila sa intenzívnejšia hospodárska súťaž a inovácia, čo posilní globálnu konkurencieschopnosť Únie.

(37)

Modernizácia verejnej správy v Európe predstavuje jednu z kľúčových priorít pre úspešné vykonávanie stratégie Európa 2020 a jednotného digitálneho trhu. V tejto súvislosti sa na základe ročných prieskumov rastu uverejnených Komisiou v rokoch 2011, 2012 a 2013 ukazuje, že kvalita verejnej správy v Európe má priamy vplyv na hospodárske prostredie, a teda aj zásadný význam pri podnecovaní produktivity, konkurencieschopnosti, hospodárskej spolupráce, rastu a zamestnanosti. To sa jasne odráža v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, v ktorých sa požadujú konkrétne opatrenia zamerané na reformu verejnej správy v Európe.

(38)

Do nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 je zahrnutý tematický cieľ „posilnenia inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej moci a zainteresovaných strán a efektivity verejnej správy“. V tejto súvislosti by sa mal program ISA2 koordinovať s ďalšími iniciatívami prispievajúcimi k modernizácii verejnej správy v Európe, najmä pokiaľ ide o úsilie v oblasti interoperability, a snažiť sa o dosiahnutie synergií s týmito iniciatívami.

(39)

Interoperabilita orgánov verejnej správy v Európe sa týka všetkých úrovní správy: na úrovni Únie, celoštátnej, regionálnej a miestnej. Je preto dôležité zabezpečiť čo najširšiu možnú účasť na programe ISA2, ako aj to, aby sa v rámci riešení zohľadnili príslušné potreby verejnej správy a prípadne aj potreby podnikov a občanov.

(40)

Celoštátne, regionálne a miestne orgány verejnej správy sa môžu podporiť v ich úsilí prostredníctvom špecifických nástrojov v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (ESIF), najmä časť týkajúca sa budovania inštitucionálnej kapacity, ktorá zahŕňa podľa potreby odbornú prípravu zamestnancov verejnej správy v Európe. Úzka spolupráca v rámci programu ISA2 by mala maximalizovať prínos, ktorý sa očakáva od takýchto nástrojov, a to zabezpečením zosúladenia financovaných projektov s celoúnijnými rámcami interoperability a špecifikáciami, ako je napríklad EIF.

(41)

V tomto rozhodnutí sa stanovuje finančné krytie na celé obdobie trvania programu ISA2, ktoré predstavuje hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (28) pre Európsky parlament a Radu v rámci ročného rozpočtového postupu.

(42)

Mala by sa zvážiť možnosť použitia predvstupovej pomoci na podporu zapojenia kandidátskych krajín do programu ISA2 a prijatie a ďalšie zavádzanie riešení poskytnutých v rámci programu v týchto krajinách.

(43)

Program ISA2 by mal prispieť k realizácii prípadných nadväzujúcich iniciatív v kontexte stratégie Európa 2020 a DAE. V záujme predchádzania zdvojeniu úsilia by sa v programe ISA2 mali zohľadniť iné programy a iniciatívy Únie v oblasti riešení, služieb a infraštruktúry IKT, predovšetkým program NPE, program Horizont 2020 a Európsky akčný plán pre elektronickú verejnú správu na roky 2011 – 2015 stanovený v oznámení Komisie z 15. decembra 2010. Komisia by mala koordinovať uvedené opatrenia v rámci realizácie programu ISA2 a pri plánovaní budúcich iniciatív, ktoré by mali vplyv na interoperabilitu. Na účely racionalizácie by mal harmonogram zasadnutí výboru pre program ISA2 čo najviac zohľadňovať harmonogram zasadnutí týkajúcich sa iných relevantných iniciatív a programov Únie.

(44)

Na riešenia prevádzkované v rámci programu ISA2, ktoré zahŕňajú spracovanie osobných údajov, by sa mali vzťahovať zásady a ustanovenia právnych predpisov Únie týkajúce sa ochrany jednotlivcov pri spracúvaní osobných údajov a voľného pohybu takýchto údajov, najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (29), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (30) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (31). Uvedené riešenia by teda mali zaviesť vhodné technické a organizačné opatrenia na zabezpečenie súladu s požiadavkami na ochranu údajov stanovenými v práve Únie. Konkrétne by sa osobné údaje mali štandardne spracúvať len vtedy, ak sú primerané a relevantné a nie sú nadbytočné vo vzťahu k účelu, na ktorý sa zhromažďujú. Pri vývoji a zavádzaní riešení interoperability by sa mala venovať náležitá pozornosť vplyvu na ochranu osobných údajov.

(45)

Komisia by pri hodnotení programu ISA2 mala venovať osobitnú pozornosť tomu, či vypracované a uplatňované riešenia majú pozitívny alebo negatívny vplyv na modernizáciu verejného sektora a uspokojovanie potrieb podnikov a občanov, napríklad tým, že znižujú ich administratívne zaťaženie a náklady a napomáhajú celkovému prepojeniu medzi orgánmi verejnej správy v Európe na jednej strane a medzi orgánmi verejnej správy v Európe a podnikmi a občanmi na druhej strane.

(46)

Obstarávanie externých služieb na účely programu ISA2 v prípade potreby podlieha nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (32) a smerniciam 2014/23/EÚ, 2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ.

(47)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto rozhodnutia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na prijímanie priebežného pracovného programu. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (33).

(48)

Komisia by mala prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov v riadne odôvodnených prípadoch týkajúcich sa stanoveného priebežného pracovného programu, napríklad ak hrozí prerušenie poskytovania služieb.

(49)

Ciele tohto rozhodnutia sú: vytvoriť, udržiavať a podporovať celostný prístup k interoperabilite; uľahčiť efektívnu a účinnú cezhraničnú alebo medziodvetvovú elektronickú interakciu medzi orgánmi verejnej správy v Európe na jednej strane a medzi orgánmi verejnej správy v Európe a podnikmi a občanmi na druhej strane; identifikovať, vytvoriť a realizovať riešenia interoperability, ktorými sa podporí vykonávanie politík a činností Únie; a uľahčiť opätovné používanie riešení interoperability orgánmi verejnej správy v Európe. Keďže uvedené ciele nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, pretože by na úrovni členských štátov bolo náročné a nákladné zabezpečiť koordináciu na úrovni Únie, ale z dôvodu ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku l toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov,

a)

vytvoriť, udržiavať a podporovať celostný prístup k interoperabilite v Únii, aby sa odstránila rozdrobenosť v oblasti interoperability v Únii;

b)

uľahčovať efektívnu a účinnú cezhraničnú alebo medziodvetvovú elektronickú interakciu medzi orgánmi verejnej správy v Európe na jednej strane a medzi orgánmi verejnej správy v Európe a podnikmi a občanmi na druhej strane a prispievať k rozvoju účinnejšej, jednoduchšej a užívateľsky prístupnejšej elektronickej správe na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni verejnej správy;

c)

identifikovať, vytvoriť a využívať riešenia interoperability, ktorými sa podporí vykonávanie politík a činností Únie;

d)

uľahčovať opätovné používanie riešení interoperability orgánmi verejnej správy v Európe.

1.

„interoperabilita“ je schopnosť rozdielnych a rôznorodých organizácií spolupracovať na plnení vzájomne prospešných a odsúhlasených spoločných cieľov, čo zahŕňa výmenu informácií a poznatkov medzi organizáciami, na základe podnikových procesov, ktoré podporujú, a prostredníctvom výmeny informácií medzi ich príslušnými systémami IKT;

2.

„rámec interoperability“ je dohodnutý prístup k interoperabilite pre organizácie, ktoré chcú spolupracovať na spoločnom poskytovaní verejných služieb, v ktorom je v rámci jeho uplatniteľnosti stanovený súbor spoločných prvkov, ako sú slovník, koncepcie, zásady, politiky, usmernenia, odporúčania, normy, špecifikácie a praktiky;

3.

„spoločné rámce“ sú referenčná architektúra, špecifikácie, koncepcie, zásady, politiky, odporúčania, normy, metodiky, usmernenia, sémantické aktíva a podobné prístupy a dokumenty, či už jednotlivo alebo ako súbor;

4.

„spoločné služby“ sú organizačná a technická schopnosť poskytovať jeden výsledok verejnej správe v Európe vrátane prevádzkových systémov, aplikácií a digitálnych infraštruktúr všeobecného charakteru, ktoré spĺňajú spoločné požiadavky používateľov vo všetkých oblastiach politiky alebo geografických oblastiach, spolu s ich podporným prevádzkovým riadením;

5.

„všeobecné nástroje“ sú systémy, referenčné platformy, spoločne využívané platformy a platformy pre spoluprácu, ako aj všeobecné prvky, ktoré spĺňajú spoločné požiadavky používateľov vo všetkých oblastiach politiky alebo geografických oblastiach;

6.

„riešenia interoperability“ sú spoločné služby a všeobecné nástroje uľahčujúce spoluprácu rozdielnych a rôznorodých organizácií, a to buď nezávisle financované a vyvinuté v rámci programu ISA2, alebo vyvinuté v spolupráci s inými iniciatívami Únie na základe vymedzených požiadaviek verejnej správy v Európe;

7.

„akcie“ sú projekty, riešenia, ktoré už dosiahli prevádzkovú fázu, a sprievodné opatrenia;

8.

„projekt“ je časovo obmedzená postupnosť riadne vymedzených úloh, ktoré reagujú na určené potreby používateľov prostredníctvom fázového prístupu;

9.

„pozastavené akcie“ sú akcie programu ISA2, ktorých financovanie je na určitý čas pozastavené, ale ktorých cieľ je stále platný a ktoré naďalej podliehajú monitorovaniu a hodnoteniu zo strany programu ISA2;

10.

„sprievodné opatrenia“ sú:

11.

„podporné nástroje pre verejnú správu“ sú nástroje, rámce, usmernenia a špecifikácie v oblasti interoperability, ktorými sa verejná správa v Európe podporuje pri navrhovaní, zavádzaní a prevádzke riešení interoperability;

12.

„verejná správa v Európe“ sú orgány verejnej správy na úrovni Únie a na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

13.

„koncoví používatelia“ sú verejná správa, podniky vrátane MSP a mikropodnikov a občania v Európe;

14.

„kľúčové faktory umožňujúce interoperabilitu“ sú riešenia interoperability, ktoré sú nevyhnutné na umožnenie efektívneho a účinného poskytovania verejných služieb v celej verejnej správe;

15.

„Európska referenčná architektúra interoperability“ alebo „EIRA“ (European Interoperability Reference Architecture) je všeobecná štruktúra zahŕňajúca zásady a usmernenia, ktoré sa uplatňujú pri zavádzaní riešení interoperability v Únii;

16.

„Európska kartografia interoperability“ alebo „EIC“ (European Interoperability Cartography) je archív riešení interoperability pre verejnú správu v Európe, ktoré poskytli inštitúcie Únie a členské štáty a ktoré sú predložené v spoločnom formáte a spĺňajú špecifické kritériá opätovnej použiteľnosti a interoperability, ktoré je možné vyjadriť v rámci EIRA.

a)

posudzovanie, zlepšovanie, prevádzka a opätovné používanie existujúcich cezhraničných alebo medziodvetvových riešení interoperability a spoločných rámcov;

b)

vývoj, zavádzanie, dosiahnutie stavu prevádzkovej vyspelosti, prevádzka a opätovné používanie nových cezhraničných alebo medziodvetvových riešení interoperability a spoločných rámcov;

c)

posudzovanie vplyvu navrhovaných alebo prijatých právnych predpisov Únie na IKT;

d)

určenie legislatívnych medzier na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, ktoré zabraňujú cezhraničnej alebo medziodvetvovej interoperabilite medzi orgánmi verejnej správy v Európe;

e)

vývoj mechanizmov na meranie a kvantifikáciu prínosov riešení interoperability vrátane metodík na posúdenie úspor v oblasti nákladov;

f)

mapovanie a analýza celkovej situácie v oblasti interoperability v Únii prostredníctvom zriadenia, správy a zlepšovania EIRA a EIC ako nástrojov na uľahčenie opätovného používania existujúcich riešení interoperability a na vymedzenie oblastí, v ktorých takéto riešenia zatiaľ chýbajú;

g)

údržba, aktualizácia, propagácia a monitorovanie vykonávania EIS, EIF a EIRA;

h)

posudzovanie, aktualizácia a propagácia existujúcich spoločných špecifikácií a noriem a vývoj, stanovovanie a propagácia nových spoločných špecifikácií a otvorených špecifikácií a noriem prostredníctvom normalizačných platforiem Únie a v prípade potreby v spolupráci s európskymi alebo medzinárodnými normalizačnými organizáciami;

i)

údržba a zverejnenie platformy umožňujúcej prístup k najlepším postupom a spoluprácu týkajúcu sa týchto postupov, ktorá funguje ako prostriedok na zvyšovanie povedomia a šírenie dostupných riešení vrátane rámcov pre ochranu a bezpečnosť a pomáha zabrániť zdvojovaniu úsilia a zároveň stimuluje opätovné využívanie riešení a noriem;

j)

dosahovanie stavu prevádzkovej vyspelosti nových služieb a nástrojov interoperability a dočasnú údržbu a prevádzku existujúcich služieb a nástrojov interoperability;

k)

identifikáciu a propagáciu najlepších postupov, rozvoj usmernení na koordináciu iniciatív v oblasti interoperability a povzbudzovanie a podporu komunít pracujúcich na riešeniach týkajúcich sa oblasti cezhraničnej alebo medziodvetvovej elektronickej interakcie medzi koncovými používateľmi.

a)

sú založené na úžitkovosti a riadia sa vymedzenými potrebami a cieľmi programu;

b)

sú v súlade s týmito zásadami:

c)

sú pružné, rozšíriteľné a uplatniteľné v iných oblastiach činnosti alebo politiky a

d)

preukazujú finančnú, organizačnú a technickú udržateľnosť.

—

začatie,

—

plánovanie,

—

vykonanie,

—

ukončenie a záverečné hodnotenie,

—

monitorovanie a kontrola.

a)

ciele programu ISA2 stanovené v článku 1 ods. 1;

b)

jednu alebo viaceré činnosti programu ISA2 stanovené v článku 3;

c)

všeobecné zásady programu ISA2 stanovené v článku 4;

d)

podmienky financovania stanovené v článku 11.

a)

príspevok akcie k oblasti interoperability meraný tým, aká dôležitá a potrebná je akcia pre doplnenie oblasti interoperability v rámci Únie;

b)

rozsah akcie meraný podľa jej horizontálneho vplyvu po jej dokončení v rámci príslušných sektorov;

c)

geografický dosah akcie meraný počtom zapojených členských štátov a orgánov verejnej správy v Európe;

d)

naliehavosť akcie meraná podľa jej potenciálneho vplyvu pri zohľadnení nedostatku iných zdrojov financovania;

e)

opätovná použiteľnosť akcie meraná podľa rozsahu, v akom je možné opätovne použiť jej výsledky;

f)

opätovné použitie existujúcich spoločných rámcov a prvkov riešení interoperability v akcii;

g)

prepojenie akcie s iniciatívami Únie merané mierou spolupráce a príspevku akcie k iniciatívam Únie, akou je napríklad jednotný digitálny trh.

a)

kvantifikovateľných a kvalifikovateľných prínosov, ktoré riešenia interoperability prinášajú prostredníctvom prepojenia IKT s potrebami koncových používateľov;

b)

kvantifikovateľného a kvalifikovateľného vplyvu interoperabilných riešení založených na IKT.