11.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 124/17

(1)

Dňa 12. augusta 2011 oznámila Európska komisia (ďalej len „Komisia“) prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) začatie antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu hliníkových radiátorov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) do Únie.

(2)

Konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý podalo medzinárodné združenie výrobcov hliníkových radiátorov AIRAL S.c.r.l (International Association of Aluminium Radiator Manufacturers Limited Liability Consortium, ďalej len „navrhovateľ“), ktoré predstavuje podstatný podiel, v tomto prípade viac ako 25 % celkovej výroby hliníkových radiátorov v Únii. Podnet obsahoval prima facie dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku a o značnej ujme, ktorá z neho vyplýva, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie prešetrovania.

(3)

Komisia o začatí konania oficiálne informovala navrhovateľa, ostatných známych výrobcov v Únii, vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, výrobcov v analogickej krajine, dovozcov, distribútorov, ďalšie známe dotknuté strany a zástupcov ČĽR. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(4)

Navrhovateľ, ostatní výrobcovia v Únii, vyvážajúci výrobcovia v ČĽR, dovozcovia a distribútori oznámili svoje stanoviská. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by z konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(5)

Vzhľadom na zjavne veľký počet výrobcov v Únii, dovozcov a vyvážajúcich výrobcov sa v oznámení o začatí konania v súlade s článkom 17 základného nariadenia rátalo s výberom vzorky. Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť, či bude výber vzorky potrebný, a ak áno, aby mohla vzorku vybrať, boli dovozcovia a vyvážajúci výrobcovia požiadaní, aby sa Komisii prihlásili a poskytli v súlade s oznámením o začatí konania základné informácie o svojich činnostiach súvisiacich s príslušným výrobkom (podľa vymedzenia v oddiele 3) za obdobie júl 2010 – 2011.

(6)

Aby vyvážajúci výrobcovia mohli predložiť žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) alebo individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“), ak by tak chceli urobiť, Komisia zaslala formuláre žiadosti čínskym vyvážajúcim výrobcom, o ktorých bolo známe, že sa ich záležitosť týka, a orgánom v ČĽR. Iba jedna skupina spoločností, a to Sira (Tianjin) Aluminium Products Co. Ltd a Sira Group (Tianjin) Heating Radiators Co. Ltd (ďalej len „skupina Sira“) sa prihlásila a požiadala o THZ. Žiadosti o IZ boli doručené od spoločností Zhejiang Flyhigh Metal Products Co., Ltd. a Metal Group Co., Ltd.

(7)

Pokiaľ ide o výrobcov v Únii a ako je riadne vysvetlené v odôvodnení 24, osem výrobcov v Únii poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zahrnutím do vzorky. Na základe informácií, ktoré dostali od spolupracujúcich výrobcov v Únii, Komisia vybrala vzorku štyroch výrobcov v Únii na základe objemu ich predaja/výroby, ich veľkosti a geografického umiestnenia v Únii.

(8)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 27, iba traja neprepojení dovozcovia poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Dvaja z týchto dovozcov však nedovážali/nenakupovali príslušný výrobok. Preto sa vzhľadom na obmedzený počet spolupracujúcich dovozcov výber vzorky už viac nepovažoval za potrebný.

(9)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 28, 18 vyvážajúcich výrobcov v ČĽR poskytlo požadované informácie a súhlasilo so svojím zaradením do vzorky. Na základe informácií doručených od týchto strán Komisia vybrala vzorku dvoch vyvážajúcich výrobcov s najväčším objemom vývozu do Únie.

(10)

Komisia zaslala dotazníky všetkým známym dotknutým stranám a všetkým ostatným spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v lehotách stanovených v oznámení o začatí konania, konkrétne vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, štyrom výrobcom v Únii zaradeným do vzorky, spolupracujúcim dovozcom v Únii a európskej organizácii spotrebiteľov BEUC, spolu so žiadosťou o zaslanie dotazníka pre používateľov spoločnostiam pridruženým k tejto organizácii.

(11)

Vyplnené dotazníky boli doručené od dvoch vyvážajúcich výrobcov v ČĽR zaradených do vzorky, štyroch výrobcov v Únii zaradených do vzorky a jedného neprepojeného dovozcu. Z používateľov nezaslal vyplnený dotazník nikto.

(12)

Okrem toho bola doručená jedna žiadosť o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia od jednej skupiny prepojených vyvážajúcich výrobcov. Vykonanie preskúmania týchto žiadostí by v predbežnom štádiu predstavovalo príliš veľkú záťaž. Rozhodnutie, či sa udelí individuálne preskúmanie tejto skupine spoločností sa prijme v konečnom štádiu.

(13)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch týchto spoločností:

(14)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2010 do 30. júna 2011 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa týkalo obdobia od januára 2008 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(15)

Príslušným výrobkom sú hliníkové radiátory, ako aj prvky alebo články, tiež v zmontovanom stave, z ktorých sú takéto radiátory zložené, okrem elektrických radiátorov a ich prvkov a článkov (ďalej len „príslušný výrobok“) Príslušný výrobok je v súčasnosti zaradený pod kódy KN ex 7615 10 10, ex 7615 10 90, ex 7616 99 10 a ex 7616 99 90.

(16)

Proti vymedzeniu výrobku namietala skupina Sira, a to na základe údajného rozdielu medzi dvomi výrobnými metódami, ktoré sa používajú na výrobu radiátorov. V rámci skupiny Sira existujú dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia, z ktorých jeden používal výrobnú metódu tlakového liatia, pričom druhá spoločnosť použila metódu pretláčaním. Skupina Sira tvrdila, že metóda pretláčaním by mala byť vyňatá z vymedzenia príslušného výrobku z dôvodu údajných rozdielov vo fyzikálnych a technických vlastnostiach, surovinách, výrobných nákladoch a predajných cenách a metóda pretláčaním nie je v EÚ a v ČĽR bežnou metódou.

(17)

Ďalšia čínska strana, Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov (China Chamber of Commerce for Imports and Exports of Machinery and Electronic Products, ďalej len „CCCME“), požiadala o objasnenie tejto otázky z dôvodu rozdielov v nákladoch a cenách radiátorov vyrábaných uvedenými dvomi výrobnými metódami.

(18)

V tejto súvislosti, hoci existujú menšie rozdiely, je jasné, že radiátory vyrábané obidvomi metódami, majú rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti a majú rovnaké použitie. Radiátory vyrábané obidvomi metódami sú do veľkej miery zameniteľné. Medzi tieto základné vlastnosti patria najmä nízka hmotnosť, nízka tepelná zotrvačnosť a vysoká tepelná vodivosť. Rozdiely týkajúce sa nákladov a cien a skutočnosť, že metóda pretláčaním môže zahŕnať použitie mierne odlišnej hliníkovej zliatiny nemenia tieto základné vlastnosti. Pokiaľ ide o porovnávanie cien, všetky rozdiely sú riadne zohľadnené v štruktúre systému porovnania druhov výrobku použitom v tomto prešetrovaní (ďalej len „systém PCN“), čo znamená, že sa porovnávajú len podobné výrobky.

(19)

Okrem toho hliníkové radiátory by sa mali považovať za jeden výrobok bez ohľadu na ich výrobnú metódu, pretože sa predávajú prostredníctvom tých istých kanálov predaja a pretože koncový používateľ a spotrebiteľ ich vníma skôr tak, že sú vyrobené z hliníka (s dobre známymi vyššie uvedenými vlastnosťami) a nie že je medzi nimi akýkoľvek rozdiel na základe výrobnej metódy. Vzhľadom na uvedené sa toto tvrdenie zamieta.

(20)

Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov tiež namietala skutočnosť, že vymedzenie výrobku nezahŕňa oceľový plech alebo dokonca ani radiátory z liateho železa. Tieto výrobky majú síce podobné použitie, avšak majú rozdielne základné fyzikálne a technické vlastnosti, keďže základnú surovinu (zliatinu hliníka) nahrádza oceľ alebo železo, ktoré majú odlišné fyzikálne a technické vlastnosti, pokiaľ ide o hmotnosť, tepelnú zotrvačnosť a vodivosť. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(21)

Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov predložila ďalšie pripomienky týkajúce sa odkazov v podnete na predaj prostredníctvom „postupov súťaže“. Z týchto pripomienok vyplynulo, že CCCME predpokladala, že uvedené sa týkalo verejného obstarávania. Postupy súťaže uvádzané v podnete sa však týkali bežnej obchodnej praxe, keď nákupca radiátorov v EÚ žiada potenciálnych dodávateľov, aby predtým, než dôjde k zadaniu objednávky, uviedli ceny. Do žiadneho dovozu z Číny použitého pri výpočtoch nebol zahrnutý postup verejného obstarávania.

(22)

Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov tiež predložila pripomienky k odkazom v podnete týkajúcim sa „dizajnových radiátorov“, keď z týchto pripomienok vyplýva, že CCCME sa domnievala, že také radiátory sú vyňaté z vymedzenia výrobku. Aj tieto pripomienky však boli založené na nepochopení, pretože vymedzenie výrobku zahŕňa aj také radiátory. Tieto pripomienky sa preto zamietli.

(23)

Prešetrovaním sa preukázalo, že hliníkové radiátory vyrábané v ČĽR a vyvážané z ČĽR a hliníkové radiátory vyrábané a predávané v Únii výrobcami v Únii majú rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti a rovnaké základné použitie, a preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(24)

Vzhľadom na zjavne veľký počet výrobcov v Únii sa v oznámení o začatí konania stanovil výber vzorky na účely stanovenia ujmy v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(25)

Komisia v oznámení o začatí konania oznámila, že vybrala predbežnú vzorku výrobcov v Únii. Táto vzorka pozostávala zo štyroch spoločností, ktoré boli vybrané z ôsmich výrobcov v Únii, o ktorých bolo známe, že vyrábali podobný výrobok pred začatím prešetrovania, a to na základe objemu ich predaja, veľkosti a geografického umiestnenia v Únii. Tieto spoločnosti predstavovali 66 % celkovej odhadovanej výroby v Únii počas OP. Zainteresované strany boli vyzvané, aby sa oboznámili so spisom na účely kontroly zo strany zainteresovaných strán, a vyjadrili pripomienky k vhodnosti tohto výberu v lehote 15 dní od dátumu uverejnenia oznámenia o začatí konania. Jedna zainteresovaná strana požiadala, aby sa na účely výberu vzorky zohľadnil tiež objem výroby. Bola akceptovaná tomu zodpovedajúca zmena vzorky. Žiadna zainteresovaná strana nevyjadrila svoje námietky voči konečnej vzorke pozostávajúcej zo štyroch spoločností.

(26)

Vzhľadom na potenciálne veľký počet dovozcov zapojených do konania sa v oznámení o začatí konania predpokladal výber vzorky dovozcov v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(27)

Len traja neprepojení dovozcovia poskytli požadované informácie a súhlasili so spoluprácou. Nakoľko dvaja z týchto dovozcov neoznámili, dovoz alebo nákup príslušného výrobku, výber vzorky sa už nepovažoval za potrebný.

(28)

Spolu 18 vyvážajúcich výrobcov v ČĽR poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zahrnutím do vzorky. Tieto spoločnosti vyviezli približne 5 miliónov prvkov (3) alebo len niečo menej než 50 % čínskeho vývozu na trh EÚ v OP. Na základe informácii od týchto strán Komisia vybrala vzorku pozostávajúcu z dvoch vyvážajúcich výrobcov s najväčším reprezentatívnym objemom výroby, predaja a vývozu, ktorý mohol byť v stanovenom čase primerane prešetrený. Dvaja vyvážajúci výrobcovia, Zhejiang Flyhigh Metal Products Co., Ltd. a Metal Group Co., Ltd., predstavovali okolo 62 % objemu predaja 18 vyvážajúcich výrobcov, ktorí poskytli údaje na účely vykonania výberu vzorky.

(29)

Jedna skupina vyvážajúcich výrobcov (skupina Sira) namietala voči svojmu vylúčeniu zo vzorky na tom základe, že vyrábala určitý druh radiátora (použitím výrobnej metódy pretláčaním) a jej zaradenie do vzorky by preto zvýšilo reprezentatívnosť vzorky. Avšak pridanie jednej osobitnej skupiny sa nevyžadovalo, keďže pôvodne vybraná vzorka už predstavovala viac ako 60 % vývozu, ktorý nahlásili spolupracujúce spoločnosti. Okrem toho nie je nutné, aby boli vo vzorke zastúpené všetky druhy príslušného výrobku. Žiadosť o zaradenie skupiny Sira bola preto zamietnutá a bola potvrdená pôvodná vzorka.

(30)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa normálna hodnota v antidumpingových prešetrovaniach týkajúcich sa dovozu s pôvodom v ČĽR stanovuje v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku pre tých vyvážajúcich výrobcov, o ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(31)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky žiadali iba o individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“). Kritériá THZ sa preto neprešetrovali.

(32)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa pre krajiny, na ktoré sa vzťahuje uvedený článok, prípadne stanoví clo pre celú krajinu s výnimkou prípadov, keď spoločnosti vedia preukázať, že spĺňajú všetky kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia. Len na pripomenutie stručne uvádzame tieto kritériá:

(33)

Obidvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky požiadali o IZ. Tieto žiadosti boli prešetrené. Prešetrovaním sa zistilo, že spoločnosti zaradené do vzorky spĺňali všetky podmienky článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(34)

Obom vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky bolo preto udelené IZ.

(35)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo udelené THZ, stanovuje na základe domácich cien alebo vytvorenej normálnej hodnoty v analogickej krajine.

(36)

V oznámení o začatí konania Komisia oznámila svoj zámer použiť Rusko ako vhodnú analogickú krajinu na stanovenie normálnej hodnoty pre ČĽR a vyzvala zainteresované strany, aby v tejto súvislosti vyjadrili svoje pripomienky.

(37)

Komisia nedostala žiadne pripomienky týkajúce sa Ruska ako navrhovanej analogickej krajiny. Žiadna zo zainteresovaných strán v priebehu prešetrovania nenavrhla alternatívnych výrobcov podobného výrobku z analogickej krajiny, okrem tých, ktorí sú uvedení v podnete.

(38)

Zo strany Ruska nedošlo k žiadnej spolupráci, hoci boli v priebehu prešetrovania opakovane oslovení všetci známi ruskí výrobcovia a boli im doručené dotazníky pre analogickú krajinu.

(39)

Komisia sa prostredníctvom svojho vlastného prieskumu snažila zistiť akýchkoľvek ďalších výrobcov v tretích krajinách.

(40)

Boli preto zaslané listy a dotazníky všetkým známym výrobcom v iných tretích krajinách (t. j. Turecku, Iráne, Chorvátsku, Indii, Južnej Afrike a Švajčiarsku). Napriek tejto následnej činnosti však nakoniec nedošlo k žiadnej spolupráci.

(41)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 38, 39 a 40, prešetrovaním sa nezistila žiadna iná tretia krajina s trhovým hospodárstvom, ktorá by mohla byť použitá ako analogická krajina v tomto konaní. Preto sa, pri neexistencii takej tretej krajiny s trhovým hospodárstvom, v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia dospelo k predbežnému záveru, že nie je možné stanoviť normálnu hodnotu pre výrobcov zaradených do vzorky na základe domácich cien alebo vytvorenej normálnej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom alebo ceny pri vývoze z takej tretej krajiny do iných krajín vrátane Únie a že je preto nevyhnutné stanoviť normálnu hodnotu na akomkoľvek inom primeranom základe, v tomto prípade na základe skutočne zaplatených alebo splatných cien v Únii za podobný výrobok Považovalo sa to za vhodné vzhľadom na uvedený nedostatok spolupráce, ale aj vzhľadom na veľkosť trhu EÚ, existenciu dovozu a silnú vnútornú súťaž na trhu EÚ týkajúcu sa tohto výrobku.

(42)

Keďže dve spoločnosti zaradené do vzorky nepožiadali o THZ, normálna hodnota sa pre všetkých čínskych vyvážajúcich výrobcov stanovila, ako je vysvetlené v odôvodnení 41, na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných v Únii za podobný výrobok. Po výbere cien zaplatených alebo splatných v Únii sa normálna hodnota vypočítala na základe údajov overených v priestoroch výrobcov v Únii zaradených do vzorky uvedených v odôvodnení 13.

(43)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv preskúmala, či bol predaj v EÚ podobného výrobku nezávislým zákazníkom reprezentatívny. Predaj v Únii podobného výrobku výrobcov v Únii sa po preskúmaní považoval za reprezentatívny v porovnaní s príslušným výrobkom vyvážaným do Únie vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky.

(44)

Komisia následne skúmala, či by bolo možné tento predaj považovať za predaj uskutočnený pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Vykonalo sa to stanovením podielu ziskového predaja v EÚ nezávislým zákazníkom. Transakcie týkajúce sa predaja v EÚ sa považovali za ziskové vtedy, ak jednotková cena bola rovnaká alebo vyššia ako úroveň výrobných nákladov. Preto sa stanovili výrobné náklady na trhu Únie počas OP. Z tejto analýzy vyplýva, že predaj v EÚ niektorých druhov výrobkov bol ziskový, t. j. čistá predajná jednotková cena bola vyššia ako vypočítané jednotkové výrobné náklady.

(45)

Normálna hodnota každého druhu výrobku bola založená na skutočnej predajnej cene (zo závodu) pri ziskových predajoch a na vytvorenej normálnej hodnote pri neziskových predajoch.

(46)

Normálna hodnota sa vytvorila pridaním predajných, všeobecných a administratívnych nákladov (ďalej len „PVA“) a zisku výrobného odvetvia EÚ k jeho výrobným nákladom. V súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia sa sumy zodpovedajúce výške PVA a zisku vo výške 4,43 % stanovili na základe údajov, ktoré výrobcovia v EÚ skutočne zaznamenali pri výrobe a predaji podobného výrobku pri bežnom obchodovaní.

(47)

Keďže vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky bolo udelené IZ, pričom uskutočnili predaj na vývoz do Únie priamo nezávislým zákazníkom v Únii, vývozné ceny sa stanovili na základe skutočne zaplatených alebo splatných cien za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(48)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa uskutočnilo na základe cien zo závodu. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa vo forme úprav riadne zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Primerané úpravy nepriamych daní, nákladov na dopravu, poistenie, balenie, manipuláciu a úverových nákladov sa vykonali vo všetkých prípadoch, v ktorých sa považovali za odôvodnené, presné a podložené overenými dôkazmi.

(49)

V prípade jedného vyvážajúceho výrobcu bolo jasné, že spoločnosť pri používaní systému podľa požiadaviek dotazníka príslušný výrobok neklasifikovala správne. Jedna zo špecifikácií príslušného výrobku sa týkala tepelného výkonu radiátorov. Spoločnosť však nemala žiadne dôkazy na podporu udávaného tepelného výkonu jej vyvážaných modelov. Skutočne udávaný tepelný výkon nebol správny a nezodpovedal iným špecifikáciám, ako napr. hmotnosť a rozmery. Preto bolo potrebné použiť na účely porovnania len ostatné špecifikácie.

(50)

Pri použití systému PCN na klasifikáciu druhov výrobku existoval v prípade jedného vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky vysoký stupeň zhody. V prípade druhého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky však bola použitá podobná metóda, pretože nebolo možné zistiť žiadne priame zhody. Ak sa použila podobná metóda, dotknutej strane sa zverejnili podrobné údaje.

(51)

V súlade s článkom 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky stanovilo na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou, vyjadrené ako percentuálny podiel z ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené.

(52)

Vážený priemer týchto dvoch dumpingových rozpätí bol vypočítaný pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky.

(53)

Vzhľadom na nízky stupeň spolupráce zo strany ČĽR (menej ako 50 %) sa považuje za vhodné, že dumpingové rozpätie pre celú krajinu uplatniteľné na všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v ČĽR by malo byť založené na transakciách spolupracujúcich vývozcov s konkrétnym zákazníkom, ktoré predstavujú najvyšší dumping.

(54)

Takto stanovené dočasné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel z ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

Tabuľka 1

(55)

Na stanovenie celkovej výroby v Únii v posudzovanom období sa použili všetky dostupné informácie o výrobcoch v Únii vrátane informácií poskytnutých v podnete, údajov zhromaždených od výrobcov v Únii pred začiatkom prešetrovania a po ňom, a overených odpovedí výrobcov v Únii zaradených do vzorky na dotazník.

(56)

Hliníkové radiátory vyrábalo počas OP osem výrobcov v Únii. Na stanovenie celkovej výroby v Únii v OP sa použili všetky dostupné informácie o výrobcoch v Únii vrátane informácií poskytnutých v podnete a údajov zhromaždených od výrobcov v Únii pred začiatkom prešetrovania a po ňom.

(57)

Na tomto základe sa celková výroba v Únii v OP, z hľadiska počtu prvkov, odhadovala na 64 miliónov. Vzhľadom na to, že výrobcovia v Únii podporujúci podnet tvoria celkovú výrobu v Únii, predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia a budú sa ďalej uvádzať ako „výrobné odvetvie Únie“.

(58)

Štatistické údaje Eurostatu sa nemohli použiť v rámci tohto prešetrovania, keďže kódy KN, ktoré sa týkajú hliníkových radiátorov zahŕňajú ďalšie hliníkové výrobky, ako napr. elektrické radiátory.

(59)

Spotreba v Únii sa tak stanovila na základe údajov uvedených v podnete, ktoré sa týkajú najmä objemu predaja výrobného odvetvia Únie v Únii a dovozu, ktorý uskutočnili vyvážajúci výrobcovia z ČĽR. Tieto údaje boli podrobené kontrole porovnaním s vyplnenými dotazníkmi na výber vzorky a údajmi získanými a overenými v priestoroch výrobcov v Únii zaradených do vzorky a vyvážajúcich výrobcov v ČĽR.

(60)

Na tomto základe sa zistilo sa, že spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

(61)

Celková spotreba na trhu EÚ sa počas posudzovaného obdobia znížila o 3,8 %. V rokoch 2008 až 2009 došlo k zníženiu o približne 12 %, v zhode s celosvetovými nepriaznivými účinkami hospodárskej krízy, po ktorej sa spotreba ďalej znížila o 3,7 %. Od roku 2010 do OP nastalo jej oživenie, keď vzrástla o 13,5 %, ale počiatočnú úroveň z roku 2008 nedosiahla. Z tabuľky tiež vidno, že spotreba v období od roku 2009 do OP sa zvýšila o 9 %.

(62)

Dovoz z ČĽR do Únie sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 3

(63)

Bez ohľadu na to, ako sa vyvíjala spotreba, objem dovozu z ČĽR sa v posudzovanom období významne zvýšil o 77 %. Zvýšenie bolo nepretržité a najprudšie medzi rokom 2010 a OP (+ 33 %). Podobne podiel čínskych vyvážajúcich výrobcov na trhu počas posudzovaného obdobia vykazuje stály stúpajúci trend, a to z 13 % v roku 2008 na 24 % počas OP. Tento trend je potrebné vidieť v súvislosti s celkovým znížením spotreby počas posudzovaného obdobia o 3,8 %.

(64)

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že priemerná dovozná cena z ČĽR sa počas posudzovaného obdobia mierne znížila. V prvom kroku, v období rokov 2008 až 2009 sa významne znížila o 20 %, potom sa zvýšila o 25 % v rokoch 2009 a 2010. Napokon sa opäť znížila ku koncu posudzovaného obdobia.

(65)

Z prešetrovania tiež vyplynulo, že dovozné ceny z ČĽR sa počas posudzovaného obdobia neustále udržiavali pod úrovňou predajných cien výrobného odvetvia Únie. K poklesu cien v roku 2009 došlo súčasne s prudkým nárastom čínskeho podielu na trhu Únie z 13 % na 17,3 % a neustále cenové podhodnotenie vysvetľuje stále zvyšovanie podielu na trhu, ktorý mali čínski vyvážajúci výrobcovia najmä medzi rokom 2009 a OP.

(66)

Na účely stanovenia cenového podhodnotenia počas OP sa porovnávali vážené priemerné predajné ceny každého druhu výrobku výrobcov v Únii zaradených do vzorky účtované pre neprepojených zákazníkov na trhu Únie, upravené na úroveň cien zo závodu, so zodpovedajúcimi váženými priemernými cenami dovozu od spolupracujúcich čínskych výrobcov pre prvého nezávislého zákazníka na trhu Únie, stanovené na základe cien CIF s primeranými úpravami o existujúce clo a náklady po dovoze.

(67)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa druhu pri každej transakcii na rovnakej úrovni obchodovania, v prípade potreby náležite upravených, a po odpočítaní rabatov a zliav. Z výsledku porovnania, pri jeho vyjadrení ako percentuálny podiel z obratu výrobcov v Únii zaradených do vzorky počas OP, vyplynulo vážené priemerné rozpätie podhodnotenia 6,1 % zo strany čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(68)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 24 a 25, výber vzorky sa použil na preskúmanie prípadnej ujmy výrobnému odvetviu Únie. Malo by sa poznamenať, že jeden z výrobcov v Únii zaradený do vzorky začal hliníkové radiátory vyrábať až v roku 2009. V záujme zabezpečenia konzistentnej analýzy vývoja za posudzované obdobie sa považovalo za vhodné stanoviť rok 2009 ako porovnávací štandard pre analýzu ujmy, konkrétne ako index 100. V záujme úplnosti bol na základe dostupných údajov stanovený aj index za rok 2008.

(69)

Poskytnuté a overené údaje od štyroch výrobcov v EÚ zaradených do vzorky boli použité s cieľom stanoviť mikroukazovatele, akými sú napr. jednotková cena, jednotkové náklady, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií, schopnosť získavať kapitál a zásoby. Index za rok 2008 sa stanovil na základe porovnania dostupných údajov týkajúcich sa troch existujúcich výrobcov v roku 2008 s údajmi tých istých troch výrobcov v roku 2009 (index 100).

(70)

Údaje poskytnuté ôsmimi výrobcami hliníkových radiátorov v EÚ boli použité na stanovenie makroukazovateľov, akými sú napr. výroba výrobného odvetvia Únie, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu a zamestnanosť. Index za rok 2008 sa stanovil na základe porovnania dostupných údajov týkajúcich sa siedmich existujúcich výrobcov v roku 2008 s údajmi tých istých siedmich výrobcov v roku 2009 (index 100).

(71)

V súvislosti s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia, preskúmanie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia zahŕňa hodnotenie všetkých stanovených hospodárskych faktorov uvedených v predmetnom článku.

(72)

Na stanovenie celkovej výroby v Únii v posudzovanom období sa použili všetky dostupné informácie o výrobcoch v Únii vrátane informácií poskytnutých v podnete, údajov zhromaždených od výrobcov v Únii pred začiatkom prešetrovania a po ňom, a overených odpovedí výrobcov v Únii zaradených do vzorky na dotazník.

(73)

Z tabuľky 5 vyplýva, že výroba sa počas posudzovaného obdobia znížila. V roku 2009 došlo v zhode so znížením dopytu k prudkému zníženiu výroby, po ktorom nastalo jej oživenie v roku 2010 a počas OP. Výroba medzi rokom 2009 a OP zostala relatívne stabilná, napriek zvýšeniu spotreby o 9 %. Úroveň výroby tiež závisí od vývoznej činnosti výrobného odvetvia Únie, pričom tá zostala počas posudzovaného obdobia významnou.

(74)

Napriek obmedzenému zníženiu spotreby sa využitie kapacity znížilo zo 70 % v roku 2008 na 60 % počas OP. Využitie kapacity v období medzi rokom 2009 a OP zostalo relatívne stabilné.

(75)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížil o 16 % a jeho podiel na trhu sústavne klesal z 87 % v roku 2008 na 76 % počas OP. V roku 2009 sa objem predaja výrobného odvetvia Únie znížil o 16 % a teda výrobné odvetvie Únie stratilo viac ako 4 percentuálne body podielu na trhu. V roku 2010 objem predaja ďalej poklesol o 7 % a jeho podiel na trhu sa znížil z 82,7 % na 79,5 %. Počas OP, v kontexte zvyšujúcej sa spotreby (+ 13,5 %), podiel výrobného odvetvia Únie na trhu ešte viac poklesol na úroveň 76 %. Výrobné odvetvie Únie preto nebolo schopné využiť prospech z narastajúcej spotreby a znovu čiastočne získať späť podiel na trhu, ktorý predtým stratilo.

(76)

Počas posudzovaného obdobia vyšlo najavo, že spotreba v Únii sa mierne znížila o 3,8 %, pričom počas toho istého obdobia došlo k výraznej zmene objemu predaja o 15,9 % a podielu výrobného odvetvia Únie na trhu o 12,6 %. Zároveň sa v posudzovanom období významne zvýšil dovoz z ČĽR, a to o 76,9 %. V dôsledku toho sa počas rovnakého obdobia znížil podiel výrobného odvetvia Únie na trhu o 11 percentuálnych bodov.

(77)

Počet zamestnancov sa mierne zvýšil počas posudzovaného obdobia, ale to zasa viedlo k zníženiu produktivity. Malo by sa však poznamenať, že trend rastu v oblasti zamestnanosti je iba dôsledok skutočnosti, že jedna zo spoločností zaradených do vzorky, najmenšia zo vzorky, začala vyrábať v roku 2009. Bez tejto spoločnosti by bol trend v oblasti zamestnanosti nepriaznivý.

(78)

Produktivita pracovnej sily výrobného odvetvia Únie, meraná ako produkcia na zamestnanú osobu za rok, sa v posudzovanom období mierne znížila. Svoju najnižšiu úroveň dosiahla v roku 2009, po ktorom sa situácia k OP začala zlepšovať, bez toho, aby dosiahla počiatočnú úroveň. V období medzi rokom 2009 a OP sa produktivita zvýšila o 12 %.

(79)

Vývoj priemerných predajných cien zaznamenal počas posudzovaného obdobia významné zníženie o 6 %. V období od roku 2009 do OP, v zhode so zvýšenou spotrebou a zlepšením situácie na trhu, sa ceny zvýšili o 6 %, ale nedosiahli úroveň z roku 2008.

(80)

Súčasne s tým sa počas posudzovaného obdobia relatívne náklady na výrobu a predaj podobného výrobku mierne znížili, ale to zďaleka nestačilo na to, aby výrobné odvetvie Únie bolo v roku 2010 a počas OP schopné zostať ziskové. Ak v roku 2009 sa zníženie nákladov o 11,5 % zhodovalo so znížením predajných cien o 11,5 %, v roku 2010 a počas OP výrobné odvetvie Únie zažilo prudké zníženie nákladov a mohlo len mierne zvýšiť svoje ceny na pokrytie dodatočných nákladov. To spôsobilo ďalšiu stratu ziskovosti a podielu na trhu, keďže ceny výrobného odvetvia Únie boli stále vyššie ako ceny čínskeho dovozu.

(81)

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa stanovila pomocou čistého zisku z predaja podobného výrobku pred zdanením vyjadreného ako percentuálny podiel z obratu z tohto predaja. Počas posudzovaného obdobia a tiež v období od roku 2009 do OP sa ziskovosť výrobného odvetvia Únie dramaticky znížila a sotva dosiahla hranicu rovnováhy medzi nákladmi a ziskom.

(82)

Trend v oblasti peňažného toku, ktorý predstavuje schopnosť výrobného odvetvia samostatne financovať svoje činnosti, vo veľkej miere kopíroval nepriaznivý trend v oblasti ziskovosti. Najnižšia úroveň sa dosiahla počas OP. Podobne návratnosť investícií sa znížila z 36 % v roku 2008 na 2 % v OP.

(83)

Vývoj v oblasti ziskovosti, peňažného toku a návratnosti investícií počas posudzovaného obdobia obmedzil schopnosť výrobného odvetvia Únie investovať do svojich činností a oslabil jeho rozvoj. Výrobnému odvetviu Únie sa podarilo vo veľkej miere investovať na začiatku posudzovaného obdobia a modernizovať svoje strojové zariadenia s cieľom efektívnejšej výroby, avšak následne počas zvyšku posudzovaného obdobia sa investície neustále znižovali, až sa znížili o 64,7 %.

(84)

Úroveň zásob subjektov výrobného odvetvia Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia významne zvýšila. V roku 2009 sa úroveň konečných zásob znížila o 27 %, následne sa v roku 2010 zvýšila o 30,8 % a v OP o 128,4 %.

(85)

Dumpingové rozpätia sa špecifikujú v oddiele o dumpingu. Všetky stanovené rozpätia sú značne nad úrovňou de minimis. Navyše vzhľadom na objem a ceny dumpingového dovozu z ČĽR nie je možné považovať vplyv skutočného dumpingového rozpätia na trh EÚ za zanedbateľný.

(86)

Z prešetrovania vyplynulo, že väčšina ukazovateľov ujmy, ktoré sa týkajú hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia zhoršila alebo sa nevyvíjali v zhode so spotrebou. Toto konštatovanie platí najmä pre obdobie od roku 2009 do konca OP.

(87)

Počas posudzovaného obdobia, a v súvislosti so znižujúcou sa spotrebou, sa objem dovozu z ČĽR neustále a významne zvyšoval. Súčasne sa objem predaja výrobného odvetvia Únie znížil celkovo o 16 % a jeho podiel na trhu klesol z 87 % v roku 2008 na 76 % v OP. Dokonca aj pri náraste spotreby o 9 %, od roku 2009 do OP, pokračovalo ďalej znižovanie podielu výrobného odvetvia Únie na trhu. Výrobné odvetvie Únie nebolo schopné získať späť predtým stratený podiel na trhu vzhľadom na významnú expanziu dumpingového dovozu z ČĽR na trh EÚ. Dumpingový dovoz s nízkymi cenami sa počas posudzovaného obdobia neustále zvyšoval, čím dochádzalo k stálemu podhodnoteniu v porovnaní s cenami výrobného odvetvia Únie.

(88)

Navyše boli závažne ovplyvnené ukazovatele ujmy súvisiace s finančnou výkonnosťou výrobného odvetvia Únie, ako napríklad peňažný tok a ziskovosť. To znamená, že schopnosť výrobného odvetvia Únie získať kapitál a investovať bola oslabená.

(89)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(90)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a ods. 7 základného nariadenia sa preskúmalo, či dumpingový dovoz s pôvodom v ČĽR spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva v takej miere, ktorá sa môže posúdiť ako značná. Preskúmali sa známe faktory iné ako dumpingový dovoz, ktoré mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie, s cieľom zabezpečiť, aby akákoľvek ujma zapríčinená týmito faktormi nebola pripísaná dumpingovému dovozu.

(91)

Prešetrovaním sa preukázalo, že spotreba v Únii sa počas posudzovaného obdobia znížila o 3,8 %, zatiaľ čo objem dumpingového dovozu z ČĽR sa prudko zvýšil o približne 77 % a aj jeho podiel na trhu sa zvýšil z 13 % v roku 2008 na 24 % v OP. V tom istom čase sa znížil objem predaja výrobného odvetvia Únie o 16 % a jeho podiel na trhu klesol z 87 % v roku 2008 na 76 % v OP.

(92)

V období od roku 2009 do OP sa spotreba v Únii zvýšila o 9 %, zatiaľ čo podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa opäť znížil, čo bolo v protiklade s ročným zvýšením dumpingového dovozu z ČĽR v uvedenom období o 52 %.

(93)

V súvislosti s tlakom na ceny je potrebné zdôrazniť, že v roku 2009 sa priemerné dovozné ceny z ČĽR znížili o 20 %, čo nútilo výrobné odvetvie Únie významne znížiť svoje predajné ceny o približne 11,5 %. V roku 2010 a počas OP sa výrobné odvetvie Únie pokúsilo zvýšiť svoje ceny, a to z dôvodu zvýšených nákladov. To viedlo k ďalšej strate podielu na trhu, keďže ceny výrobného odvetvia Únie boli stále vyššie ako ceny dumpingového dovozu z ČĽR. Táto situácia viedla najmä k významnému zhoršeniu ziskovosti, objemu predaja a podielu výrobného odvetvia Únie na trhu.

(94)

Ceny dumpingového dovozu z ČĽR sa v posudzovanom období znížili. Aj keď sa v období od roku 2009 do OP dovozné ceny z ČĽR zvýšili o 23 %, boli naďalej počas posudzovaného obdobia, a najmä počas OP, výrazne nižšie ako predajné ceny výrobného odvetvia Únie, a tak určovali úroveň cien na trhu Únie.

(95)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že obrovské zvýšenie dumpingového dovozu z ČĽR za ceny, ktoré neustále podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie, malo rozhodujúcu úlohu pri vzniku značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, ktorá sa odzrkadľuje najmä v jeho slabej finančnej situácii, poklese objemu predaja a podielu na trhu a zhoršení väčšiny ukazovateľov ujmy.

(96)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 58, v tomto prešetrovaní nebolo možné použiť štatistické údaje Eurostatu o dovoze, keďže kódy KN, ktoré sa týkajú hliníkových radiátorov a ich prvkov a článkov, zahŕňajú všetky druhy hliníkových výrobkov. Vzhľadom na to, že neboli k dispozícii akékoľvek iné spoľahlivé informácie, na základe podnetu sa stanovilo, že, okrem ČĽR neexistuje žiadna iná nečlenská krajina EÚ, ktorá by počas posudzovaného obdobia vyrábala a vyvážala hliníkové radiátory do EÚ.

(97)

Hospodárska kríza čiastočne vysvetľuje pokles spotreby v Únii najmä v rokoch 2009 a 2010. Pozornosť si však zaslúži skutočnosť, že v situácii znižujúcej sa spotreby v posudzovanom období a v situácii zvyšujúcej sa spotreby v období medzi rokom 2009 a OP, sa objem dumpingového dovozu z ČĽR na trh Únie za ceny podhodnocujúce ceny výrobného odvetvia Únie neustále zvyšoval.

(98)

Výkonnosť dumpingového dovozu s nízkymi cenami sú v protiklade s výkonnosťou výrobného odvetvia Únie. Prešetrovaním sa skutočne preukázalo, že od roku 2009 a až do OP sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu neustále znižoval, a to aj keď sa spotreba v Únii zvýšila v zhode so všeobecným oživením hospodárstva. Dokonca aj vtedy, keď objem výroby mal tendenciu zvyšovať sa, existoval prebytok, ktorý sa musel umiestniť na sklad.

(99)

Za normálnych hospodárskych podmienok a pri neexistencii silného cenového tlaku a prudkého zvýšenia dovozu dumpingových výrobkov, by výrobné odvetvie Únie mohlo mať určité problémy pri vyrovnávaní sa so znížením spotreby a zvýšením fixných nákladov na jednotku z dôvodu nižšieho využitia kapacity. Z prešetrovania však vyplýva jasný záver, že dumpingový dovoz z ČĽR zvýšil účinok hospodárskeho poklesu. Dokonca aj počas všeobecného hospodárskeho oživenia nebolo výrobné odvetvie Únie schopné dosiahnuť oživenie a získať späť objemy predaja a podiel na trhu, ktoré stratilo počas posudzovaného obdobia.

(100)

Preto hoci hospodárska kríza mohla prispieť k slabej výkonnosti výrobného odvetvia Únie, celkovo ju nie je možné považovať za faktor, ktorý by rušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie, najmä počas OP.

(101)

Prešetrovaním sa preukázalo, že náklady na výrobu hliníkových radiátorov priamo súvisia s vývojom cien hliníka, hlavnej suroviny používanej na výrobu tohto výrobku. Aj keď sa, ako sa uvádza v tabuľke 8, výrobné náklady výrobného odvetvia Únie v roku 2009 významne znížili, predajné ceny sa znížili rovnakým tempom. V roku 2010 a počas OP sa náklady zvýšili viac ako predajné ceny a tak nebolo možné oživenie, najmä pokiaľ ide o ziskovosť výrobného odvetvia Únie. Táto situácia nastala, keď dovozné ceny dovozu z ČĽR boli neustále nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie.

(102)

V trhovom hospodárstve by sa mohlo očakávať, že ceny na trhu sa pravidelne prispôsobia tak, aby odrážali vývoj rôznych zložiek výrobných nákladov. Toto sa však nestalo. Prešetrovaním sa potvrdilo, že dumpingový dovoz z ČĽR za podhodnotené ceny v porovnaní s cenami výrobného odvetvia Únie, naďalej stláčal ceny na trhu Únie a tým bránil výrobnému odvetviu Únie, aby si udržalo svoj podiel na trhu, upravilo ceny tak, aby pokryli jeho náklady, a dosiahlo primeranú úroveň zisku, najmä počas OP.

(103)

Zvýšenie cien surovín preto nepredstavovalo taký faktor, ktorý by rušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a to najmä počas OP.

(104)

Vývozná činnosť výrobného odvetvia Únie predstavovala počas posudzovaného obdobia dôležitú časť jeho podnikateľskej činnosti. Hlavnými vývoznými trhmi výrobného odvetvia Únie boli najmä Rusko a ďalšie krajiny východnej Európy, v ktorých predávané výrobky mali relatívne nižšiu kvalitu a preto boli lacnejšie v porovnaní s radiátormi predávanými na trhu Únie.

(105)

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že obrat vývozu výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížil. Ako vyplýva z dostupných informácií, toto možno čiastočne vysvetliť skutočnosťou, že na týchto vývozných trhoch boli prítomné aj rastúce objemy vývozu hliníkových radiátorov z ČĽR.

(106)

Je však jasné, že vývozná činnosť umožnila výrobnému odvetviu Únie dosiahnuť úspory z rozsahu, a tým znížiť svoje celkové výrobné náklady. Preto sa môže odôvodnene usudzovať, že vývozná činnosť výrobného odvetvia Únie nemohla byť prípadnou príčinou značnej ujmy, ktorú výrobné odvetvie utrpelo najmä počas OP. Akýkoľvek nepriaznivý účinok, ktorý mohlo mať zníženie predaja na vývoz na výrobné odvetvie Únie, nemohol byť takým faktorom, ktorý by rušil príčinnú súvislosť medzi ujmou a dumpingovým dovozom s nízkymi cenami z Číny.

(107)

Uvedenou analýzou sa preukázalo, že v posudzovanom období a tiež v období od roku 2009 až do OP došlo k podstatnému zvýšeniu objemu a podielu dovozu s pôvodom v ČĽR na trhu. Zistilo sa, že tento dovoz bol stále podhodnotený v porovnaní s cenami, ktoré si na trhu Únie účtovalo výrobné odvetvie Únie, a to najmä počas OP.

(108)

Toto zvýšenie objemu a podielu dumpingového dovozu za nízke ceny z ČĽR na trhu malo sústavný charakter a zhodovalo sa s obdobím nepriaznivého vývoja hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie. Táto situácia sa v OP zhoršila, keď výrobné odvetvie Únie nebolo schopné znovu získať svoj stratený podiel na trhu, pričom ziskovosť a ostatné finančné ukazovatele, ako napr. peňažný tok a návratnosť investícií, dosiahli svoju najnižšiu úroveň.

(109)

Z analýzy iných známych faktorov vrátane hospodárskej krízy vyplynulo, že akýkoľvek nepriaznivý vplyv týchto faktorov nie je taký, aby rušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(110)

Na základe tejto analýzy, pri ktorej sa riadne odlíšili a oddelili účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od poškodzujúcich účinkov dumpingového dovozu, sa predbežne dospelo k záveru, že dumpingový dovoz z ČĽR spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(111)

Komisia v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či napriek predbežnému záveru o poškodzujúcom dumpingu neexistujú presvedčivé dôvody na prijatie záveru, že v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Únie prijať opatrenia. Analýza záujmu Únie bola založená na vyhodnotení všetkých rôznych príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov príslušného výrobku.

(112)

Výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom z ČĽR. Je potrebné pripomenúť, že väčšina ukazovateľov ujmy vykazovala počas posudzovaného obdobia nepriaznivý trend. Pokiaľ by sa neprijali opatrenia, s veľkou pravdepodobnosťou by nebolo možné predísť ďalšiemu zhoršovaniu situácie výrobného odvetvia Únie.

(113)

Očakáva sa, že uloženie dočasného antidumpingového cla obnoví účinné obchodné podmienky na trhu Únie a výrobnému odvetviu Únie umožní upraviť ceny prešetrovaného výrobku tak, aby odzrkadľovali náklady rôznych zložiek a trhové podmienky. Možno tiež očakávať, že uloženie dočasných opatrení by výrobnému odvetviu Únie umožnilo získať späť aspoň časť podielu na trhu, ktorý stratilo v posudzovanom období, čo by malo ďalší priaznivý vplyv na jeho ziskovosť a celkovú finančnú situáciu.

(114)

Ak by sa opatrenia neuložili, mohli by sa očakávať ďalšie straty podielu na trhu a výrobné odvetvie Únie by naďalej bolo stratové. V strednodobom až dlhodobom horizonte by to bolo neudržateľné. Vzhľadom na vzniknuté straty a na vysokú úroveň investícií do výroby na začiatku posudzovaného obdobia sa dá očakávať, že v prípade, ak by sa opatrenia neuložili, väčšina výrobcov v Únii by nebola schopná získať svoje investície späť.

(115)

Preto sa predbežne dospelo k záveru, že uloženie antidumpingového cla by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(116)

Zo strany používateľov neexistovala v tomto prešetrovaní žiadna spolupráca.

(117)

Pokiaľ ide o dovozcov, iba jeden dovozca zo sídlom v Poľsku spolupracoval pri tomto prešetrovaní tým, že vyplnil dotazník a súhlasil s overovacou návštevou. Tento dovozca zaznamenal počas OP v súvislosti s príslušným výrobkom malé straty. Obchodovanie s príslušným výrobkom predstavuje však v porovnaní s celkovou činnosťou spoločnosti relatívne malú časť. Uloženie opatrení preto pravdepodobne nebude mať vážny vplyv na jeho celkový zisk.

(118)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že na základe dostupných informácií týkajúcich sa záujmu Únie neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti uloženiu dočasných opatrení na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR.

(119)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinné súvislosti a záujem Únie, by sa mali uložiť dočasné antidumpingové opatrenia, aby sa predišlo tomu, že dumpingový dovoz spôsobí výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu.

(120)

Na účely stanovenia úrovne týchto opatrení sa zohľadnili zistené dumpingové rozpätia a výška cla nevyhnutná na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bez toho, aby boli prekročené zistené dumpingové rozpätia.

(121)

Pri výpočte výšky cla nevyhnutnej na odstránenie vplyvu poškodzujúceho dumpingu sa usúdilo, že prípadné opatrenia by mali výrobnému odvetviu Únie umožniť pokrytie výrobných nákladov a dosiahnutie zisku pred zdanením, ktorý by výrobné odvetvie tohto typu v tomto sektore v primeranej miere dosiahlo za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. pri neexistencii dumpingového dovozu, z predaja podobného výrobku v Únii. Usudzuje sa, že zisk, ktorý by bolo možné dosiahnuť, pokiaľ by nedochádzalo k dumpingovému dovozu, by mal byť založený na priemernom ziskovom rozpätí pred zdanením dosiahnutom v roku 2008 výrobcami v Únii zaradenými do vzorky. Preto sa usúdilo, že ziskové rozpätie na úrovni 7,4 % z obratu sa môže považovať za primerané minimum, ktoré by výrobné odvetvie Únie mohlo podľa predpokladu dosiahnuť v prípade, že by nedochádzalo k poškodzujúceho dumpingu.

(122)

Na tomto základe sa pre výrobné odvetvie Únie vypočítala cena podobného výrobku nespôsobujúca ujmu. Cena nespôsobujúca ujmu sa dosiahla úpravou predajných cien výrobcov v Únii zaradených do vzorky o skutočný zisk/stratu zaznamenaný(-ú) počas OP a pripočítaním už uvedeného rozpätia zisku.

(123)

Potrebné zvýšenie ceny bolo potom určené na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, stanovenej na účely výpočtov v súvislosti s cenovým podhodnotením, s cenou výrobkov predávaných výrobným odvetvím Únie na trhu Únie počas OP, ktorá nespôsobuje ujmu. Každý rozdiel zistený takým porovnaním sa potom vyjadril ako percentuálny podiel z priemernej celkovej dovoznej hodnoty CIF.

(124)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia by sa mali uložiť dočasné antidumpingové opatrenia na dovoz s pôvodom v ČĽR na úrovni dumpingového rozpätia alebo rozpätia ujmy, podľa toho, čo je nižšie, v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(125)

Na základe uvedeného sa sadzby antidumpingového cla stanovili porovnaním rozpätí odstránenia ujmy a dumpingových rozpätí. V dôsledku toho sú navrhované sadzby antidumpingového cla takéto:

(126)

Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení súčasného prešetrovania. Odrážajú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby (na rozdiel od cla pre celú krajinu platného pre „všetky ostatné spoločnosti“) sa teda výlučne vzťahujú na dovoz výrobkov s pôvodom v ČĽR a vyrobených danými spoločnosťami, a teda uvedenými konkrétnymi právnymi subjektmi. Na dovážané výrobky vyrábané akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými spoločnosťami, sa tieto sadzby nevzťahujú a tieto výrobky podliehajú colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(127)

Každú žiadosť o uplatnenie týchto antidumpingových colných sadzieb pre jednotlivé spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných či predajných subjektov) je potrebné bezodkladne predložiť Komisii (4) so všetkými príslušnými informáciami, najmä o všetkých zmenách v činnosti spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, domácim predajom a s predajom na vývoz, napríklad v spojení so zmenou názvu alebo zmenou týkajúcou sa výrobných alebo predajných subjektov. Ak je to vhodné, vykoná sa zodpovedajúca zmena a doplnenie tohto nariadenia prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, ktoré využívajú výhody individuálnych colných sadzieb.

(128)

V záujme riadneho úradného postupu by sa mala stanoviť lehota, v rámci ktorej môžu zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v rámci lehoty uvedenej v oznámení o začatí konania, písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie. Okrem toho je potrebné uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia cla sú na účely tohto nariadenia dočasné a je možné, že sa budú musieť pred uložením akýchkoľvek konečných opatrení prehodnotiť,