6.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 32/49

(1)

Komisia dostala 24. marca 2003 sťažnosť týkajúcu sa viacnásobného údajného poskytnutia štátnej pomoci pre Schneider Technologies AG (ďalej len „Schneider AG“). V prípade sťažovateľa, Gebrüder Schneider GmbH & Co. KG, ide o holdingovú spoločnosť, ktorá vlastnila podiely v Schneider AG a ktorá patrí dvom bratom rodiny Schneiderovcov.

(2)

Komisia 14. júla 2004 rozhodla o začatí konania vo veci formálneho zisťovania v záležitosti troch pôžičiek z Bayrische Landesanstalt für Aufbaufinanzierung (ďalej len „LfA“), ako aj dvoch pôžičiek na výskum a vývoj (V&V), ktoré poskytla nadácia Bayrische Forschungsstiftung (ďalej len „BFS“). Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev22. februára 2005 (2). Komisia vyzvala všetky zúčastnené strany, aby vyjadrili pripomienky k pravdepodobnej pomoci. Pripomienky tretích strán neboli predložené (3). Nemecko na začatie konania vo veci formálneho zisťovania odpovedalo listami zo 16. a 24. septembra 2004, ktoré boli doručené v dňoch odoslania.

(3)

Komisia požiadala 6. septembra 2005 o ďalšie informácie. Nemecko poslalo svoju odpoveď listom z 5. októbra 2005 (doručený 6. októbra 2005). Ďalšie informácie boli odoslané 6. februára 2006 (doručené 7. februára 2006).

(4)

Schneider AG bol veľký nemecký podnik so sídlom v Türkheime, Bavorsko, ktorý vyrábal farebné televízory. Okrem svojej výrobnej činnosti sa podnik v 90. rokoch zapojil do ambiciózneho projektu zameraného na vývoj technológie laserových displejov, ktorý sľuboval ostrejší obraz, vyšší svetelný výkon, neobmedzenú veľkosť obrazovky a flexibilitu projekčnej plochy. Obidve oblasti činnosti prevzali v období rokov 2000 – 2002 dve novozaložené dcérske spoločnosti Schneider AG, konkrétne Schneider Electronics AG (ďalej len „SE“), ktorá prevzala výrobu televízorov, a Schneider Laser Technologies AG (ďalej len „SLT“).

(5)

LfA, ktorej úlohou je regionálna podpora hospodárstva, vlastnila od roku 1998 podiely v Schneider AG. V roku 1999 a 2000 bola LfA s 35,6 % podielom najväčším podielovým vlastníkom. Lehman Brothers, súkromná investičná banka, vlastnila 26,6 % podielov, Gebr. Schneider GmbH & Co. KG 14,6 % a iní súkromní investori 23,2 %.

(6)

V danom období trh mimoriadne priaznivo hodnotil šance Schneider AG na dosiahnutie úspechu, keďže jej patrila vedúca úloha vo vývoji technológie laserových displejov. V období medzi rokmi 1998 a 2000 stúpol kurz akcií spoločnosti Schneider takmer o desaťnásobok; z roku 1999 na rok 2000 približne o dvaapolnásobok. Pozitívne očakávania od budúcnosti podniku mal aj druhý najväčší investor, Lehman Brothers, ako to dokazuje aj jedna štúdia z apríla 2000, kde sa predpovedali zisky pre odvetvie zábavnej elektroniky od konca roku 2000 a pre technológie laserových displejov od posledného štvrťroka 2001. Lehman Brothers kúpil od polovice roka 1999 do polovice roka 2000 [...] (4) akcií od LfA.

(7)

Výkonnosť podniku sa však nevyvíjala v súlade s očakávaniami. SE vyrábal televízory nízkej kvality a nedokázal konkurovať hlavne lacným výrobkom, dovážaným z Ázie. Keďže odbor televízory neprinášal zisk, Schneider AG chýbali prostriedky pre SLT, aby mohla pokračovať vo vývoji laserovej technológie a tak sa stalo, že vývoj napredoval oveľa pomalšie, ako sa pôvodne očakávalo. Prvý prototyp bol k dispozícii až v máji 2000, oveľa neskôr ako sa plánovalo, a bol vhodný len na priemyselné použitie. Do roku 2002 podnik nevyvinul výrobok, ktorý by sa hodil pre súkromných odberateľov, čo bolo vlastne ekonomickým cieľom SLT.

(8)

V marci 2002 sa začali tri samostatné konkurzné konania proti Schneider AG a jej dvom dcérskym spoločnostiam. Správca konkurznej podstaty predal majetok Schneider AG a SE čínskemu elektronickému podniku TCL, a majetok SLT zasa Jenoptik Laser, Optik, Systeme GmbH (ďalej len „LOS“). TCL a LOS boli podniky, ktoré predložili najvyššie ponuky.

(9)

Vo svojom rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti o zlučiteľnosti týchto dvoch opatrení.

(10)

Tri pôžičky LfA boli súčasťou celkovej koncepcie, na ktorej sa na jeseň 1999 dohodli LfA, Lehman Brothers, sťažovateľ a združenie bánk. Nemecko uviedlo, že podnik v roku 1998 zaznamenal straty po tom, ako sa neúspešne pokúšal zvýšiť odbyt televíznych prijímačov prostredníctvom špecializovaného maloobchodu. Vedenie sa preto rozhodlo podnik reštrukturalizovať a rozšíriť oblasť OEM. Na financovanie reštrukturalizácie, prefinancovanie výroby pre veľké objednávky a krytie strát podnik potreboval likviditu.

(11)

Prvá pôžička LfA („pôžička 1“) vo výške 2,1 mil. EUR bola poskytnutá v septembri 1999 s úrokovou sadzbou [...] %. Druhá pôžička LfA („pôžička 2“) vo výške 5,1 mil. EUR bola schválená takisto v septembri 1999, s úrokovou sadzbou [...] %. Tretia pôžička („pôžička 3“) vo výške 5,6 mil. EUR bola poskytnutá vo februári 2000 s úrokovou sadzbou [...] %. Splatnosť prvých dvoch pôžičiek bola určená na jeden rok, pôžička 3 bola na obdobie do 31. decembra 2001 a mala teda splatnosť takmer dva roky.

(12)

V septembri 2000 boli prvé dve pôžičky predĺžené do 30. septembra 2002, teda o ďalšie dva roky, so súčasným zvýšením úrokovej sadzby: pre pôžičku 1 na [...] % a pre pôžičku 2 na [...] %. V decembri 2000 bola predĺžená aj pôžička 3 do 30. septembra 2002 a úroková sadzba sa zvýšila na [...] %.

(13)

Ako prostriedky zabezpečenia pôžičky 1 slúžili hlavne hypotekárne dlhy, globálne odstúpenie pohľadávok a zabezpečovací prevod vlastníctva tovarov. Toto zabezpečenie však bolo v poradí splatnosti až za pohľadávkami združenia bánk, ktorých pôžičky existovali už predtým. Pôžičky 2 a 3 boli poskytnuté bez ďalšieho zabezpečenia. Nemecko uviedlo, že namiesto zabezpečenia sa dohodla vyššia úroková sadzba. Skutočná hodnota zabezpečenia bola pre LfA ako spoločníka Schneider AG veľmi nízka, pretože podľa nemeckého práva by sa pôžička spoločníkom s najväčšou pravdepodobnosťou (§ 30 GmbHG) hodnotila ako doplatok k základnému imaniu.

(14)

Súkromní partneri prispeli k celkovej koncepcii nasledovne:

(15)

Bayrische Forschungsstiftung (BFS) poskytla v rokoch 1994 a 1997 spoločnosti Schneider AG dve dotácie v celkovej výške 9 050 121,88 EUR (5).

(16)

Prvá dotácia vo výške 6 498 468,68 EUR (6) zo 16. decembra 1994 slúžila na financovanie projektu „Technológia laserového displeja“ (ďalej len „projekt 1“). Táto dotácia bola poskytnutá vo viacerých dávkach počas trvania projektu, t. j. medzi januárom 1995 a júnom 1997. Oprávnené náklady činili 12 484 972,74 EUR, intenzita pomoci dosiahla 48,9 %.

(17)

Projekt 1 mal vytvoriť základ pre nové pracovné metódy pri projektovaní farebných obrazov s vysokou rozlišovacou schopnosťou pre rôzne oblasti použitia a vyvinúť vedecko-technologický základ pre jednotlivé komponenty neskorších systémov.

(18)

Pri poskytovaní pomoci sa vychádzalo z nasledujúcich projektových nákladov (7):

(19)

Nemecko potvrdilo, že náklady vznikli v priamej súvislosti s výskumným projektom.

(20)

V súlade s dohodami o poskytovaní dotácií boli výsledky projektu prezentované širokej verejnosti a stali sa všeobecne dostupné.

(21)

Okrem toho BFS financovala na 100 % jeden výskumný projekt univerzity vo Würzburgu na tému „Modrý laser“. Projektové náklady predstavovali 0,26 mil. EUR. Projekt 1 a projekt „Modrý laser“ boli na želanie BFS vzájomne prepojené, lebo nadácia si od toho sľubovala transfer vedeckého know-how.

(22)

Druhá dotácia vo výške 2 551 653,20 EUR bola schválená 23. júla 1997. Slúžila na financovanie projektu „Technológia laserového displeja – Systémová integrácia a prototypy“ (ďalej len „projekt 2“), ktorý nadväzoval na projekt 1. Táto dotácia bola poskytnutá vo viacerých dávkach počas trvania projektu, t. j. medzi aprílom 1997 a septembrom 1999. Oprávnené náklady boli vypočítané na 5 103 293,22 EUR, takže intenzita pomoci dosahovala 50 %.

(23)

V rámci projektu 2 sa mali ďalej rozvíjať výsledky projektu 1; okrem toho sa mal uskutočniť pokus integrovať jednotlivé komponenty do celkového systému. Okrem toho práce zahŕňali pokusy s výrobou obrazu pomocou pikosekundových impulzných laserov, s laserovou odolnosťou jednotlivých komponentov a s miniaturizáciou monochronizovaných laserových systémov.

(24)

Pri poskytovaní pomoci sa vychádzalo z nasledujúcich projektových nákladov:

(25)

Nemecko potvrdilo, že náklady vznikli v priamej súvislosti s výskumným projektom.

(26)

V súlade s dohodami o poskytovaní dotácií boli výsledky projektu prezentované širokej verejnosti a stali sa všeobecne dostupné. Užívateľské práva museli byť na požiadanie poskytnuté za trhových podmienok.

(27)

Pokiaľ ide o uvedené tri pôžičky, Komisia najprv zastávala názor, že tieto pôžičky sú so všetkou pravdepodobnosťou zlučiteľné so zásadami konania trhovo orientovaného investora. Na záverečné hodnotenie jej však chýbali presnejšie informácie. Okrem toho Komisia pochybovala, či obidva projekty laserových technológií boli zlučiteľné s pravidlami Spoločenstva pre poskytovanie pomoci.

(28)

Komisia nedostala žiadne pripomienky tretích strán.

(29)

Vo svojom stanovisku k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania Nemecko argumentuje, že v prípade poskytnutia pôžičiek nejde o štátnu pomoc, pretože sú zlučiteľné so zásadami konania trhovo orientovaného investora.

(30)

V stanovisku k dotáciám výskumu a vývoja Nemecko uviedlo, že podľa jeho názoru možno obidva projekty považovať za priemyselný výskum a dotácie až do výšky 50 % oprávnených nákladov sú teda zlučiteľné s predpismi pre poskytovanie dotácií výskumu a vývoja, ktoré boli v platnosti v čase poskytnutia jednotlivých dotácií. Pokiaľ ide o projekt 2, Nemecko vyhlásilo, že názov projektu „Systémová integrácia a prototyp“ je zavádzajúci, pretože cieľom projektu bol presnejší výskum jednotlivých komponentov projektu.

(31)

Podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES je akákoľvek štátna alebo zo štátnych prostriedkov poskytnutá pomoc, ktorá zvýhodnením určitých podnikov alebo výrobných odvetví narúša, alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže, nezlučiteľná so zásadami spoločného trhu, ak poškodzuje obchod medzi členskými štátmi. V snahe zistiť, či je pôžička spoločníka, ktorý je štátnou inštitúciou, štátnou pomocou v zmysle článku 87 Zmluvy o ES, je potrebné preskúmať, či by trhovo orientovaný investor poskytol za podobných okolností pôžičku s porovnateľnými podmienkami.

(32)

Podľa názoru Komisie existuje veľa argumentov, ktoré hovoria, že tri poskytnuté pôžičky nie sú štátnou pomocou, pretože boli v súlade so zásadou trhovo orientovaného investora. Po prvé, podľa informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, nebolo za okolností, aké vládli v rokoch 1999 a 2000, hospodársky nerozumné poskytnúť Schneider AG pôžičky s úrokovými sadzbami medzi [...] %, [...] % a [...] % (referenčná úroková sadzba Komisie: 4,76 %), ktoré boli neskôr zvýšené na [...] %,[...] % a [...] % (referenčná úroková sadzba Komisie: 5,7 %). Viera trhu v budúce zisky Schneider AG – hlavne vďaka vedúcemu postaveniu v odbore laserových technológií – sa prejavila napríklad v tom, že kurz akcie Schneider stúpol v období 1998 – 2000 takmer desaťnásobne a strategická investičná banka Lehman Brothers kúpila po veľmi pozitívnej štúdii v tomto období ďalších [...] akcií Schneider AG. V júli 2000 bolo približne 50 % základného imania spoločnosti vo vlastníctve 40 strategických investorov. Po druhé, LfA sa správala podstatne opatrnejšie ako súkromný majiteľ podielov Lehman Brothers. Lehman Brothers zvýšil základné imanie spoločnosti Schneider AG v decembri 1999 o 25 mil. EUR a bol vedúcim investorom pri zvýšení kapitálu vo februári 2000 o ďalších 46 mil. EUR. Odhliadnuc od svojej účasti na zvýšení kapitálu vo februári v hodnote približne 8,74 mil. EUR (ktorú už rozhodnutie o začatí konania hodnotilo ako zlučiteľnú s konaním trhovo orientovaného investora) LfA poskytla ďalších 12,8 mil. EUR výlučne vo forme úročených návratných pôžičiek. Po tretie, úrokové sadzby LfA boli vyššie ako úrokové sadzby združenia bánk, a to tak pri pôvodnom schvaľovaní pôžičiek (september 1999 a február 2000), ako aj pri ich neskoršom predlžovaní (september a december 2002).

(33)

Okrem toho existujú aj naďalej určité pochybnosti o druhu pôžičiek. Vychádzajúc z úlohy LfA, spočívajúcej v podpore regionálneho hospodárstva, a na základe existujúcich informácií Komisia nemôže vylúčiť, že investícia mala za cieľ preklenúť ťažké obdobie firmy Schneider AG a zachrániť pracovné miesta v regióne. Tiež nie je jasné, či vyššie úrokové sadzby boli dostatočné na to, aby vykompenzovali chýbajúce prostriedky zabezpečenia. Schneider AG bola v kritickej finančnej situácii a nedalo sa vylúčiť, že laserová technológia môže zlyhať. Je ťažko posúdiť, či by vyššie úroky postačili na pokrytie tohto rizika.

(34)

Podľa názoru Komisie môže otázka, či v prípade pôžičiek LfA ide o štátnu pomoc alebo nie, naďalej zostať otvorená. Aj keby sa pôžičky klasifikovali ako nezlučiteľná štátna pomoc, negatívne rozhodnutie s požadovaním ich vrátenia by bolo bezpredmetné, keďže už neexistuje podnik, ktorý bol údajnou štátnou pomocou priamo alebo nepriamo zvýhodnený:

(35)

Príjemcom pomoci bola z formálneho hľadiska Schneider AG. SE a SLT boli založené až po poskytnutí pôžičiek, nedá sa však vylúčiť, že boli pôžičkami zvýhodnené. Konkurzné konanie proti trom podnikom firmy Schneider sa začalo v marci 2002 a všetky tri podniky boli zrušené. Dlh z pôžičiek sa prirátal ku konkurznej podstate.

(36)

Majetok troch podnikov predal správca konkurznej podstaty pod dohľadom konkurzných súdov. Komisia zastáva názor, že za jednotlivé majetkové predmety bola zaplatená trhová cena, takže z výhody získanej pomocou neprofitoval žiadny z kupujúcich.

(37)

Verejné finančné prostriedky poskytla spolková krajina Bavorsko prostredníctvom BFS. Financovanie pochádzalo teda z verejných zdrojov a je ich potrebné pripočítať štátu. Schneider AG získala financovaním časti projektu 1 a projektu 2, realizovaných zo strany SLT, výhodu. Keďže zábavná elektronika je predmetom vzájomného obchodu medzi členskými štátmi, existuje nebezpečenstvo, že opatrenie naruší hospodársku súťaž a nepriaznivo ovplyvní obchod medzi členskými štátmi. Pri dotáciách projektov 1 a 2 ide teda o štátnu pomoc.

(38)

Naproti tomu, v prípade financovania projektu „Modrý laser“, realizovaného na univerzite vo Würzburgu, nejde podľa názoru Komisie o štátnu pomoc. Projekt sa týkal základného výskumu, ktorý mal za cieľ všeobecné rozšírenie vedeckých a technických poznatkov. Podľa bodu 2.2 rámca Spoločenstva pre výskum a vývoj z roku 1986 (9) (v roku 1994, v čase poskytnutia dotácií, bol v platnosti), sa podpora základného výskumu normálne nepovažuje za štátnu pomoc. „Vo výnimočných prípadoch, kedy sa tento výskum uskutočňuje v osobitných podnikoch alebo v ich prospech, však Komisia nemôže vylúčiť možnosť, že na poskytnutú pomoc sa vzťahuje článok 92 ods. 1 [teraz 87 ods. 1].“ O takýto prípad však nejde. Projekt sa neuskutočnil pre firmu Schneider. Žiadosť o podporu bola podaná nezávisle od univerzity Würzburg a dotácie boli vyplatené priamo univerzite. Podľa oznámenia, ktoré poslalo Nemecko Komisii, neboli výsledky univerzitného výskumu pre Schneider AG relevantné, pretože podnik mal svoje vlastné predstavy o riešení problémov v súvislosti s modrým laserom. Schneider AG realizovala svoju výskumnú a vývojovú činnosť nezávisle od projektu „Modrý laser“ a výsledky univerzitného projektu nevyužila pre svoje vlastné riešenie. Obidva projekty boli prepojené na želanie BFS, ktorá si od toho sľubovala synergické efekty, ktoré napokon nenastali.

(39)

Dotácie na výskum a vývoj treba hodnotiť podľa rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc výskumu a vývoju (ďalej len „rámec Spoločenstva“) z roku 1986 (10), resp. 1996 (11), podľa čoho je štátna pomoc základnému výskumu, priemyselnému (základnému) výskumu a predkonkurenčnému vývoju povolená.

(40)

Projekt 1 možno považovať za priemyselný základný výskum v zmysle prílohy 1 k rámcu Spoločenstva pre výskum a vývoj z roku 1986 (12). Cieľom výskumnej činnosti bolo získanie úplne nových poznatkov v oblasti projekcie farebných obrazov s vysokou rozlišovacou schopnosťou pre rôzne oblasti použitia prostredníctvom nových teoretických a experimentálnych prác a tiež vytvorenie vedeckého a technologického základu pre jednotlivé komponenty budúceho systému laserového displeja.

(41)

BFS podporila projekt v rozsahu 48,98 %, t. j. intenzita pomoci neprekročila 50 %, čo je platný prah pre priemyselný základný výskum.

(42)

Komisia dospela k názoru, že pomoc výskumu a vývoju mala stimulačný efekt, keďže bez štátnej podpory by sa projekt nebol uskutočnil. Projekt bol spojený s mimoriadne vysokým technickým a hospodárskym rizikom, technológia bola veľmi inovatívna; vyžadoval základný výskum a vysoké vstupy. Potvrdila to externá štúdia, ktorú si nechala urobiť BFS predtým, ako rozhodla o dotáciách. Oslovení experti zastávali názor, že kvôli vysokej komplexnosti a náročným cieľom sa projekt dá realizovať len so značnou podporou. Za vysoké technické riziko sa považovala presná reprodukcia obrazu. Experti okrem toho potvrdili, že táto celkom nová technológia nastolila veľký počet jednotlivých problémov, ktoré sa dali riešiť len v rámci intenzívneho, koncentrovaného a finančne dobre zabezpečeného výskumno-vývojového projektu.

(43)

Pokiaľ ide o projekt 2, Nemecko tvrdilo, že aj tento projekt treba považovať za základný výskum (13). Podľa údajov Nemecka zodpovedala charakteristika prác v rámci tohto projektu napriek jeho zavádzajúcemu názvu („Systémová integrácia a prototypy“) horeuvedenej definícii. Nemecko uviedlo, že cieľom projektu bol ďalší vývoj jednotlivých komponentov technológie. Z tohto dôvodu BFS považovala projekt bezvýhradne za priemyselný výskum. Okrem toho bol prvý prototyp vyvinutý až niekoľko mesiacov po ukončení projektu 2, pričom prototyp bol určený na priemyselné, nie na komerčné využitie, ako sa pôvodne plánovalo. Vlastný predkonkurenčný vývoj sa uskutočnil až po skončení projektu 2 a bez ďalšieho verejného financovania.

(44)

Komisia dáva na zváženie, či sa projekt aspoň čiastočne nedá považovať za predkonkurenčný vývoj (14). Podpora by sa obmedzila na 25 % alebo by podľa bodu 5.5 a bodu 5.9 rámca Spoločenstva pre výskum a vývoj z roku 1996 musela zodpovedať váženým prostriedkom povolenej intenzity pomoci. Podľa názoru Komisie by integrácia jednotlivých komponentov do celkového systému mohla vyhovovať definícii predkonkurenčného vývoja. Okrem toho bol prvý prototyp vyvinutý iba pár mesiacov po ukončení projektu 2, čo svedčí o tom, že projekt mal za cieľ vývoj prvého prototypu.

(45)

Podrobnejšia analýza tejto otázky by však bola bezpredmetná, keďže prípadná nezlučiteľná pomoc by už nemohla nepriaznivo ovplyvniť trh. Dotácie na výskum a vývoj boli poskytnuté pre Schneider AG. SE a SLT boli založené až neskôr. Je veľmi nepravdepodobné, že by výrobca televízorov SE profitoval z pomoci na výskum a vývoj určenej výskumu laserovej technológie, ktorá bola v plnej miere poskytnutá dohodnutým spôsobom. SLT by bola mohla z pomoci profitovať. Podniky však boli medzičasom zrušené, dotácie na výskum a vývoj pripočítané ku konkurznej podstate (15) a majetok predaný za trhové ceny (pozri odôvodnenie 36).

(46)

Komisia zastáva názor, že technologické a hospodárske riziko pri projekte 2 bolo ešte veľmi vysoké a SLT by nebola mohla realizovať projekt bez podpory zo strany BFS. Tak ako už prvý projekt, aj druhý mal značne inovatívny charakter a vyžadoval značné vstupy.

(47)

Komisia konštatuje, že pomoc na výskum a vývoj vo výške 6 498 468,68 EUR pre projekt 1 a 50 % pomoci na výskum a vývoj pre projekt 2, čo predstavuje 1 275 826,60 EUR, je zlučiteľná s predpismi Spoločenstva o poskytovaní pomoci.

(48)

Pokiaľ ide o tri pôžičky v celkovej výške 12,8 mil. EUR a 50 % pomoci na výskum a vývoj pre projekt 2, predložené informácie podľa názoru Komisie nepostačujú na to, aby sa mohlo urobiť záverečné hodnotenie. Rozhodujúca otázka, či v prípade pôžičiek išlo o štátnu pomoc a do akej miery projekt 2 slúžil priemyselnému výskumu, však môže ostať otvorená. Prípadnú nezlučiteľnú štátnu pomoc nemožno vymáhať naspäť, pretože po zrušení všetkých skutočných či potenciálnych príjemcov pomoci a po predaji ich majetku za trhové ceny by pomoc už nemohla nepriaznivo ovplyvniť trh.

Komisia preto dospela k záveru, že začaté konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES, ktoré sa týkalo troch pôžičiek a časti projektu 2, je bezpredmetné,