30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 414/95

(1)

Európska investičná banka („EIB“) od roku 1963 uskutočňuje operácie mimo Spoločenstva na podporu politík Spoločenstva v oblasti vonkajších vzťahov.

(2)

Väčšina týchto operácií sa uskutočnila na žiadosť Rady a využívala sa pri nich záruka z rozpočtu Spoločenstva, ktorú spravuje Komisia. Naposledy sa zriadila záruka Spoločenstva na obdobie rokov 2000 – 2007 rozhodnutím Rady 2000/24/ES z 22. decembra 1999, ktorým sa poskytuje záruka Spoločenstva Európskej investičnej banke voči stratám pri pôžičkách na projekty mimo Spoločenstva (stredná a východná Európa, Stredomorie, Latinská Amerika a Ázia a Juhoafrická republika) (2) a rozhodnutiami Rady 2001/777/ES (3) a 2005/48/ES (4) na úvery pre konkrétne regióny.

(3)

Na účely podpory vonkajšej činnosti EÚ a bez toho, aby sa ovplyvnila kreditná pozícia EIB, by sa mala EIB ponúknuť záruka z rozpočtu Spoločenstva na operácie uskutočňované mimo Spoločenstva. EIB by sa mala nabádať, aby rozširovala svoje operácie mimo Spoločenstva bez využitia záruky Spoločenstva najmä v predvstupových krajinách a Stredomorí, ako aj v krajinách s investičným stupňom v iných regiónoch, pričom by sa mala objasniť povaha krytia zárukou Spoločenstva, ako aj krytie rizík politickej alebo štátnej povahy.

(4)

Záruka Spoločenstva by sa mala vzťahovať na straty z úverov a záruky za úvery na oprávnené investičné projekty EIB, ktoré sa uskutočňujú v krajinách, na ktoré sa vzťahuje nástroj predvstupovej pomoci (5) („IPA“), nástroj európskeho susedstva a partnerstva (6) („ENPI“) a nástroj rozvojovej spolupráce (7) („DCI“), ak sa uvedený úver alebo záruka poskytli v súlade s podpísanou dohodou, ktorá nestratila platnosť, ani sa nezrušila („finančné operácie EIB“).

(5)

Sumy, na ktoré sa vzťahuje záruka Spoločenstva podľa tohto rozhodnutia, by mali byť prahy financovania EIB v rámci záruky Spoločenstva. Nepredstavujú ciele, ktoré by EIB musela nevyhnutne splniť.

(6)

Politiky EÚ v oblasti vonkajších vzťahov sa v posledných rokoch prepracovali a rozšírili. Platí to najmä pre predvstupovú stratégiu uvedenú v strategickom dokumente Komisie o rozšírení 2005, pre európsku politiku susedstva ustanovenú v strategickom dokumente Komisie z 12. mája 2004, pre obnovené partnerstvá s Latinskou Amerikou a juhovýchodnou Áziou, ako aj pre strategické partnerstvá EÚ s Ruskom, Čínou a Indiou.

(7)

Od roku 2007 sa vonkajšie vzťahy EÚ budú podporovať aj novými finančnými nástrojmi, t. j. IPA, ENPI a DCI a nástrojom stability (8).

(8)

Finančné operácie EIB by mali byť v súlade s politikami EÚ v oblasti vonkajších vzťahov vrátene konkrétnych regionálnych cieľov a mali by tieto politiky podporovať. Zabezpečením celkovej súdržnosti s činnosťami EÚ by financovanie EIB by malo dopĺňať zodpovedajúce politiky, programy a nástroje pomoci Spoločenstva v rôznych regiónoch. Súčasťou cieľov financovania EIB vo všetkých oprávnených regiónoch by okrem toho mala byť ochrana životného prostredia a energetická bezpečnosť členských štátov. Finančné operácie EIB by sa mali uskutočňovať v krajinách, ktoré spĺňajú príslušné podmienky v súlade s dohodami EÚ na vysokej úrovni o politických a makroekonomických aspektoch.

(9)

Mal by sa posilniť dialóg o politikách medzi Komisiou a EIB, ako aj strategické plánovanie a jednotnosť medzi financovaním EIB a Komisiou. Prepojenie medzi činnosťami EIB mimo Spoločenstva a politikami EÚ by sa malo upevniť prostredníctvom posilnenej spolupráce medzi EIB a Komisiou na centrálnej úrovni, ako i na úrovni každej oblasti. Takáto posilnená koordinácia by mala okrem iného zahŕňať včasné vzájomné konzultácie týkajúce sa politických záležitostí, prípravy dokumentov, ktoré majú význam pre obidve strany, a rozpracovaných projektov. Zvlášť dôležité budú včasné konzultácie o strategických plánovacích dokumentoch, ktoré vypracovala Komisia alebo EIB na účely dosiahnutia maximálnej synergie medzi činnosťami EIB a Komisie a merania pokroku pri plnení príslušných cieľov politiky EÚ.

(10)

Pokiaľ ide o predvstupové krajiny, financovanie EIB v týchto krajinách by malo zohľadňovať priority stanovené v partnerstvách pre vstup a v európskych partnerstvách, dohodách o stabilizácii a pridružení a rokovaniach s EÚ. Zameranie opatrení EÚ na západnom Balkáne by sa postupne malo presunúť z obnovy na predvstupovú pomoc. V tejto súvislosti by sa činnosť EIB tiež mala snažiť podporovať budovanie inštitúcií v spolupráci, v prípade potreby, s inými medzinárodnými finančnými inštitúciami („MFI“) aktívnymi v regióne. Počas obdobia 2007 – 2013 by sa financovanie kandidátskych krajín (Chorvátska, Turecka a Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko) malo stále viac a viac uskutočňovať v rámci predvstupového mechanizmu zriadeného EIB, ktorý by sa časom mal rozšíriť na potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu v súlade s pokrokom ich procesu pristúpenia.

(11)

Pokiaľ ide o krajiny, na ktoré sa vzťahuje ENPI, EIB by mala pokračovať a upevňovať svoju činnosť v oblasti Stredomoria s prioritným zameraním na rozvoj súkromného sektora. V tejto súvislosti je potrebná spolupráca partnerských krajín v záujme zlepšenia rozvoja súkromného sektora a podpory štrukturálnej reformy, najmä reformy finančného sektora, ako aj iné opatrenia na uľahčenie činnosti EIB, najmä preto, aby sa zabezpečila možnosť EIB vydávať dlhopisy na domácich trhoch. Pokiaľ ide o východnú Európu, Zakaukazsko a Rusko, EIB by mala posilniť svoje činnosti v dotknutých krajinách v súlade s príslušnými podmienkami v súlade s dohodami EÚ na vysokej úrovni s danou krajinou o politických a makroekonomických aspektoch. V tomto regióne by EIB mala financovať projekty, ktoré predstavujú značný záujem pre EÚ v oblasti dopravy, energetiky, telekomunikácií a environmentálnej infraštruktúry. Mali by sa uprednostniť projekty o rozšírených hlavných osiach transeurópskej siete, projekty s cezhraničným významom pre jeden alebo viacero členských štátov a významné projekty, ktoré sú prínosom pre regionálnu integráciu na základe zvýšenej prepojenosti. V oblasti životného prostredia by EIB mala v Rusku zvlášť uprednostniť projekty v rámci partnerstva v oblasti životného prostredia pre severnú dimenziu. V sektore energetiky sú zvlášť dôležité projekty týkajúce sa strategického zásobovania energiou a prepravy energie. EIB by mala vykonávať finančné operácie v tejto oblasti v úzkej spolupráci s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (ďalej len „EBOR“), najmä v súlade s podmienkami, ktoré sa majú stanoviť v tripartitnom memorande o porozumení medzi Komisiou, EIB a EBOR.

(12)

Financovanie EIB v krajinách Ázie a Latinskej Ameriky sa progresívne zosúladí so stratégiou spolupráce EÚ v týchto regiónoch a doplní nástroje financované z rozpočtových zdrojov Spoločenstva. EIB by sa mala snažiť postupne rozširovať svoje činnosti na väčší počet krajín v týchto regiónoch vrátane menej prosperujúcich krajín. Financovanie EIB v krajinách Ázie a Latinskej Ameriky by sa na podporu cieľov EÚ malo zameriavať na trvalú udržateľnosť životného prostredia (aj zmierňovanie zmeny klímy) a projektov energetickej bezpečnosti, ako aj na pokračujúcu podporu prítomnosti EÚ v Ázii a Latinskej Amerike prostredníctvom priamych zahraničných investícií a transferu technológií a know how. EIB by mala v záujme nákladovej efektívnosti tiež spolupracovať priamo s miestnymi spoločnosťami, a to najmä v oblasti trvalej udržateľnosti životného prostredia a energetickej bezpečnosti. Ciele financovania EIB v Ázii a Latinskej Amerike sa opätovne preskúmajú v rámci preskúmania v polovici trvania.

(13)

V strednej Ázii by sa EIB mala zamerať na hlavné projekty týkajúce sa zásobovania energiou a prepravy energie, ktoré majú cezhraničný význam. Financovanie EIB v strednej Ázii by sa malo vykonávať v úzkej spolupráci s EBOR a najmä v súlade s podmienkami, ktoré sa majú stanoviť v tripartitnom memorande o porozumení medzi Komisiou, EIB a EBOR.

(14)

Na doplnenie svojich činností v krajinách AKT podľa dohody z Cotonou by sa EIB mala v Južnej Afrike zamerať na projekty infraštruktúry verejného záujmu (vrátane infraštruktúry obcí, zásobovania energiou a vodou) a na podporu súkromného sektora vrátane MSP. Vykonávanie ustanovení o hospodárskej spolupráci v rámci dohody o obchode, rozvoji a spolupráci medzi EÚ a Juhoafrickou republikou bude ďalej podporovať činnosti EIB v tomto regióne.

(15)

Na účely posilnenia jednotnosti celkovej pomoci EÚ v dotknutých regiónoch by sa mali hľadať možnosti, ako vhodne kombinovať financovanie EIB s rozpočtovými zdrojmi EÚ vo forme grantovej podpory, rizikového kapitálu a dotácií úrokových sadzieb spolu s technickou pomocou pri vypracovávaní a realizácii projektov alebo zlepšovaní právneho a regulačného rámca prostredníctvom IPA, ENPI, nástroja stability a pre Južnú Afriku prostredníctvom DCI.

(16)

EIB už úzko spolupracuje s MFI a s európskymi bilaterálnymi inštitúciami. Táto spolupráca sa riadi regionálnymi memorandami o porozumení, ktoré by mali schvaľovať riadiace orgány EIB. V rámci finančných operácií mimo EÚ, ktoré patria do oblasti pôsobnosti tohto rozhodnutia, by sa EIB mala snažiť o ďalšie zlepšenie koordinácie a spolupráce s MFI a prípadne s európskymi bilaterálnymi inštitúciami vrátane podľa potreby spolupráce v oblasti dosahovania normatívneho súladu v rámci jednotlivých sektorov, zvýšeného využívania spolufinancovania a účasti spolu s inými MFI na globálnych iniciatívach, ako sú iniciatívy na podporu koordinácie a efektívnosti pomoci.

(17)

Malo by sa zlepšiť podávanie správ EIB a Komisiou o finančných operáciách EIB. Na základe informácií prijatých od EIB by Komisia mala predkladať každý rok Európskemu parlamentu a Rade správu o finančných operáciách EIB uskutočnených v rámci tohto rozhodnutia. Správa by mala predovšetkým zahŕňať oddiel o pridanej hodnote v súlade s politikami EÚ a oddiel o spolupráci s Komisiou, inými MFI a bilaterálnymi darcami vrátane oddielu o spolufinancovaní.

(18)

Záruka Spoločenstva zriadená týmto rozhodnutím by sa mala vzťahovať na finančné operácie EIB podpísané v období od 1. februára 2007 do 31. decembra 2013. EIB a Komisia by mali pripraviť preskúmanie tohto rozhodnutia v polovici jeho trvania, aby tak zhodnotili vývoj počas prvej polovice tohto obdobia. Toto preskúmanie by malo zahŕňať najmä externé hodnotenie, ktorého rámec má byť upresnený v prílohe II k tomuto rozhodnutiu.

(19)

Finančné operácie EIB by sa naďalej mali riadiť v súlade s pravidlami a postupmi EIB vrátane primeraných kontrolných opatrení, ako aj v súlade a príslušnými pravidlami a postupmi týkajúcimi sa Dvora audítorov a OLAF-u.

(20)

Garančný fond pre vonkajšie opatrenia („garančný fond“) zriadený nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2728/94 z 31. októbra 1994 by mal naďalej poskytovať likvidnú rezervu pre rozpočet Spoločenstva na straty z finančných operácií EIB (9).

(21)

EIB by mala po porade s Komisiou vypracovať orientačný viacročný plán s uvedením objemu podpísaných finančných operácií EIB, aby sa zabezpečilo primerané rozpočtové plánovanie tvorby rezerv garančného fondu. Komisia by mala zohľadniť tento plán v pravidelnom rozpočtovom plánovaní predloženom rozpočtovému orgánu,

a)

základného stropu predstavujúceho fixnú maximálnu sumu 25 800 miliónov EUR vrátane jej regionálneho rozdelenia vymedzeného v odseku 4, aby pokrývala celé obdobie uvedené v odseku 6,

b)

nepovinnej maximálnej sumy 2 000 miliónov EUR. O použití celej nepovinnej sumy alebo jej časti a o jej regionálnom rozdelení rozhodne Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 181a ods. 2 Zmluvy. Rozhodnutie bude založené na výsledku strednodobého preskúmania stanoveného v článku 9.

a)

Predvstupové krajiny: 8 700 miliónov EUR,

b)

Krajiny susedstva a partnerstva: 12 400 miliónov EUR,

rozdelených do týchto orientačných podstropov:

c)

Ázia a Latinská Amerika: 3 800 miliónov EUR,

rozdelených do týchto orientačných podstropov:

d)

Juhoafrická republika: 900 miliónov EUR.

a)

strategických dokumentoch vypracovaných Komisiou, ako sú napríklad strategické dokumenty pre krajiny alebo regióny, akčné plány a predvstupové dokumenty,

b)

dokumentoch strategického plánovania EIB a rozpracovaných projektoch,

c)

ostatných politických a prevádzkových aspektoch.

a)

neprevoditeľnosť meny,

b)

vyvlastnenie,

c)

vojna alebo občianske nepokoje,

d)

odoprenie spravodlivosti pri nedodržaní zmluvy.