29.1.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 27/4

(1)

Komisia 30. apríla 2004 formou oznámenia („oznámenie o začatí konania“) uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) oznámila začatie antidampingového konania vo vzťahu k dovozu uhličitanu bárnatého s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ČĽR, respektíve „príslušná krajina“) do Spoločenstva.

(2)

Toto konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý v marci 2004 podala spoločnosť Solvay Barium Strontium GmbH (navrhovateľ), jediný výrobca uhličitanu bárnatého v Spoločenstve, ktorý reprezentuje 100 % produkcie Spoločenstva. Podnet obsahoval dôkazy o dampingu uvedeného výrobku a o značných ujmách, ktoré z neho vyplývajú. Tieto dôkazy sa považovali za dostatočné z hľadiska oprávnenosti začať konanie.

(3)

Komisia oficiálne informovala navrhovateľa, vyvážajúcich výrobcov, dovozcov, dodávateľov a používateľov, o ktorých vedela, že sa ich záležitosť týka, a zástupcov ČĽR o začatí konania. Zainteresované strany dostali príležitosť oznámiť svoje stanovisko písomne a požiadať o vypočutie do lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(4)

Navrhujúci výrobca, vyvážajúci výrobcovia, dovozcovia, používatelia a združenia používateľov oznámili svoje stanoviská. Všetky zainteresované strany, ktoré požiadali o vypočutie, a dokázali, že existujú konkrétne dôvody, pre ktoré by mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(5)

Aby vyvážajúci výrobcovia v ČĽR mohli v prípade záujmu predložiť žiadosť o zaobchádzanie na základe trhového hospodárstva (ZNZTH) alebo o individuálne zaobchádzanie (IZ), Komisia zaslala formuláre žiadosti o ZNZTH alebo IZ čínskym spoločnostiam, o ktorých vedela, že sa ich záležitosť týka. Päť spoločností požiadalo o ZNZTH podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia, respektíve o IZ, ak by skúmanie ukázalo, že nespĺňajú podmienky pre ZNZTH.

(6)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že podľa názoru očividne veľkého počtu vývozcov/výrobcov a dovozcov pri tomto skúmaní možno uplatniť výber vzorky. Vzhľadom na menší ako očakávaný počet vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, dovozcov a používateľov v Spoločenstve, ktorí vyjadrili ochotu spolupracovať, sa však rozhodlo, že výber vzorky nie je nutný.

(7)

Komisia zaslala dotazníky všetkým stranám, o ktorých vedela, že sa ich záležitosť týka, a všetkým ostatným spoločnostiam, ktoré sa ohlásili do termínov stanovených v oznámení o začatí konania. Odpovede prišli od navrhujúceho výrobcu v Spoločenstve, troch neprepojených dovozcov, jedného dodávateľa surovín, ôsmich používateľov, jedného združenia používateľov a piatich vyvážajúcich výrobcov v ČĽR.

(8)

Komisia vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dampingu, vyplývajúcej ujmy a záujmu Spoločenstva. Preverovacie návštevy sa vykonali v priestoroch týchto spoločností:

(9)

Keďže bolo potrebné určiť bežnú hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorým by ZNZTH nemuselo byť poskytnuté, vykonalo sa preverenie na určenie bežnej hodnoty na základe údajov z podobnej krajiny v priestoroch tejto spoločnosti:

(10)

Skúmanie dampingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2003 do 31. decembra 2003 (OP). Skúmanie trendov relevantných pre hodnotenie ujmy sa vzťahovalo na obdobie od januára 2000 do konca obdobia OP („skúmané obdobie“).

(11)

Príslušným výrobkom je určitý uhličitan bárnatý s hmotnostným obsahom stroncia viac ako 0,07 % a síry viac ako 0,0015 %, vo forme prášku, lisovaných granulí alebo kalcinovaných granulí, s pôvodom v ČĽR, zatriedený do číselného znaku KN ex 2836 60 00.

(12)

Nezistili sa žiadne rozdiely medzi príslušným výrobkom a uhličitanom bárnatým vyrobeným a predávaným na domácom trhu v ČĽR a v Spojených štátoch amerických (USA), ktoré sa použili ako podobná krajina na určenie bežnej hodnoty vo vzťahu k dovozom z ČĽR. Uhličitan bárnatý vyrobený a predávaný v USA má skutočne rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a použitie v porovnaní s uhličitanom bárnatým vyvážaným z ČĽR do Spoločenstva. Žiadne rozdiely sa nezistili ani medzi príslušným výrobkom a uhličitanom bárnatým vyrábaným výrobným odvetvím Spoločenstva a predávaným na trhu Spoločenstva. Oba majú rovnaké fyzikálne a chemické vlastnosti a použitie. Uhličitan bárnatý vyrábaný a predávaný na domácom trhu ČĽR a uhličitan bárnatý vyrábaný a predávaný na domácom trhu podobnej krajiny, ako aj uhličitan bárnatý vyrábaný a predávaný v Spoločenstve výrobným odvetvím Spoločenstva majú teda rovnaké fyzikálne a chemické vlastnosti a použitie. Preto sa dospelo k záveru, že všetky druhy uhličitanu bárnatého sa považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(13)

Pri antidampingovom skúmaní dovozov s pôvodom v ČĽR sa bežná hodnota určuje podľa odsekov 1 až 6 článku 2 základného nariadenia v prípade tých výrobcov, u ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá ustanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(14)

Na zjednodušenie sa v ďalších riadkoch tieto kritériá, ktorých splnenie žiadateľské spoločnosti musia dokázať, uvádzajú stručne a v súhrnnej podobe:

(15)

Päť vyvážajúcich výrobcov v ČĽR požiadalo o ZNZTH podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a odpovedalo na formulár žiadosti o ZNZTH pre vyvážajúcich výrobcov.

(16)

Žiadosť dvoch spoločností bola odmietnutá na základe prvej analýzy formulára žiadosti o ZNZTH, ktorá ukázala, že nie sú splnené všetky kritériá. Tieto spoločnosti, ktoré boli úplne alebo prevažne štátne, a ich predstavenstvo úplne alebo prevažne tvorili členovia nominovaní štátom, predovšetkým nemohli dokázať, že neexistuje podstatný vplyv štátu na ich obchodné rozhodnutia. Komisia v prípade zostávajúcich troch spoločností vyžiadala a preverila v priestoroch týchto spoločností všetky informácie predložené v žiadostiach o ZNZTH, ktoré považovala za potrebné.

(17)

Skúmanie ukázalo, že dve spoločnosti spĺňajú všetky vyžadované kritériá, preto im bolo poskytnuté ZNZTH. Vyvážajúci výrobcovia v ČĽR, ktorým bolo poskytnuté ZNZTH, sú:

(18)

V nasledujúcej tabuľke sa súhrnne uvádza rozhodnutie týkajúce sa troch spoločností, ktoré nedostali ZNZTH, podľa každého z piatich kritérií ustanovených v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(19)

Príslušné spoločnosti dostali možnosť podať pripomienky k uvedeným záverom.

(20)

Pokiaľ ide o spoločnosť č. 2, akcionárov jej prepojenej spoločnosti nebolo možné identifikovať a nebolo možné určiť, kto v konečnom dôsledku kontroluje túto spoločnosť. Preto nebolo možné vylúčiť podstatný vplyv štátu. Hoci spoločnosť túto skutočnosť poprela, nebola schopná poskytnúť žiadne informácie alebo dôkazy, ktoré by dokazovali, že ju kontrolujú prevažne súkromní podnikatelia a bez podstatného vplyvu štátu. Preto sa stanovil záver, že kritériá ustanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) prvej zarážke základného nariadenia nie sú splnené.

(21)

V prípade tej istej spoločnosti skúmanie odhalilo závažné nedostatky v účtovnej závierke preverenej auditom. Vlastní audítori spoločnosti preto vzniesli výhrady okrem iného k účtovaným údajom o odbyte, k oceneniu aktív a odpisom. Nevykonali sa však žiadne opravy na nápravu nedostatkov, ktoré zistili audítori, a spoločnosť nedokázala poskytnúť vysvetlenie, prečo sa dosiaľ nezohľadnili výhrady vyjadrené audítormi. Vzhľadom na tieto nedostatky by nebolo možné vykonať na tomto základe spoľahlivý výpočet dampingu. Hoci spoločnosť namietala proti týmto záverom, neposkytla primerané vysvetlenie, prečo jej finančné výkazy sú spoľahlivé napriek týmto nedostatkom. Z hľadiska skutočností uvedených vyššie, ktoré spochybňujú spoľahlivosť finančných výkazov, a z hľadiska toho, že problémy zistené audítormi neboli napravené, sa prijal záver, že kritérium ustanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) druhej zarážke základného nariadenia nie je splnené.

(22)

Napokon, pokiaľ ide o akvizíciu aktív spoločnosti č. 2, spoločnosť nedokázala vysvetliť, za akých podmienok sa niektoré z aktív spoločnosti previedli z predchádzajúcej spoločnosti v spoločnom vlastníctve. Komisia preto dospela k záveru, že podmienky článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia neboli splnené. Spoločnosť č. 2 nesúhlasila s týmito závermi, nepredložila však žiadne informácie alebo dôkazy vo vzťahu k prevodu aktív, ktoré by dokázali, že neexistujú žiadne závažné deformácie z predchádzajúceho netrhového hospodárskeho režimu. Žiadosť podaná spoločnosťou č. 2 preto nebola podložená a bola odmietnutá.

(23)

Vykonali sa konzultácie s poradným výborom a účastníci konania, ktorých sa záležitosť priamo týka, boli zodpovedajúco informovaní. Výrobné odvetvie Spoločenstva dostalo príležitosť predložiť pripomienky a nenamietalo proti rozhodnutiu o ZNZTH.

(24)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa prípadne stanoví celoštátne clo pre krajiny, na ktoré sa vzťahuje článok 2 ods. 7 základného nariadenia, okrem prípadov, keď spoločnosti sú schopné dokázať podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia, že a) môžu slobodne repatriovať kapitál a zisk, b) ich vývozné ceny a množstvá, ako aj podmienky predaja sa voľne určujú, c) väčšinu akcií vlastnia súkromné osoby. Predstavitelia štátu v predstavenstve alebo zastávajúci kľúčové riadiace pozície predstavujú buď menšinu, alebo treba dokázať, že spoločnosť je napriek tomu dostatočne nezávislá od vplyvu štátu, d) prepočty výmenných kurzov sa uskutočňujú pri trhovej sadzbe a e) neexistuje taký vplyv štátu, ktorý by dovoľoval obchádzanie opatrení, ak sa vývozcom určia rôzne colné sadzby.

(25)

Traja vyvážajúci výrobcovia, ktorým nebolo poskytnuté ZNZTH, tiež požiadali o individuálne zaobchádzanie. Komisia preto preskúmala, či títo traja vyvážajúci výrobcovia dokázali, že spĺňajú kritériá ustanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(26)

Zistilo sa, že dve spoločnosti (spoločnosť č. 1 a č. 3) sú úplne alebo prevažne v štátnom vlastníctve a ich predstavenstvo je úplne zložené z členov predstavenstva nominovaných štátom. Tieto spoločnosti nevedeli dokázať, že sú dostatočne nezávislé od vplyvu štátu, preto nesplnili podmienky ustanovené v článku 9 ods. 5 písm. c) základného nariadenia.

(27)

Hoci tretí vyvážajúci výrobca (spoločnosť č. 2) bol čiastočne v súkromnom vlastníctve, nedokázal preukázať, kto ho skutočne kontroluje, a podstatný vplyv štátu tým nemohol byť vylúčený. V dôsledku toho spoločnosť nebola schopná dokázať, že spĺňa kritérium článku 9 ods. 5 písm. c) základného nariadenia.

(28)

Ďalej sa pri všetkých troch spoločnostiach zistilo, že existuje riziko obchádzania opatrení, ak by sa týmto vývozcom udelila individuálna colná sadzba. Toto riziko vyplýva čiastočne z uvedeného vplyvu štátu na činnosť dvoch spoločností a zo skutočnosti, že ani ďalší vývozca nevedel dokázať, že neexistuje podstatný vplyv štátu. Okrem toho vzhľadom na komoditnú povahu príslušného výrobku, ktorý nemožno určiť ako vyrobený konkrétnym výrobcom, riziko obchádzania opatrení prostredníctvom vývozu cez spoločnosť s nižším clom sa tiež považovalo za závažné. Spoločnosti preto nespĺňajú článok 9 ods. 5 písm. e) základného nariadenia.

(29)

Preto žiaden z troch vyvážajúcich výrobcov nesplnil podmienky ustanovené v článku 9 ods. 5) základného nariadenia. Z tohto dôvodu sa prijal záver, že IZ sa nemôže udeliť žiadnemu z vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo poskytnuté ZNZTH.

(30)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia bežnú hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo poskytnuté ZNZTH, treba určiť na základe cien alebo odvodenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom („podobná krajina“).

(31)

V oznámení o začatí konania boli USA určené ako primeraná tretia krajina s trhovým hospodárstvom na účel určenia bežnej hodnoty pre ČĽR. Zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili pripomienky k tejto voľbe.

(32)

Traja vyvážajúci výrobcovia namietali proti tomuto výberu z dôvodu, že úroveň ekonomického rozvoja, spôsobu výroby a prístupu k surovinám je odlišná v USA a v ČĽR. Okrem toho sa argumentovalo, že úroveň súťaže v USA je nízka, keďže existuje len jeden výrobca uhličitanu bárnatého, a domáci trh je chránený antidampingovými clami. Ako alternatívne podobné krajiny boli navrhnuté Južná Kórea, Rusko a India.

(33)

Komisia sa snažila získať spoluprácu z ostatných potenciálnych podobných krajín, konkrétne z Indie, Japonska a Brazílie. Žiadny z výrobcov v týchto krajinách však nebol ochotný spolupracovať.

(34)

Komisia v každom prípade prišla k záveru, že Južná Kórea nie je vhodná podobná krajina, pretože nemá domáci zdroj barytu, najdôležitejšej suroviny, a rozsah výroby uhličitanu bárnatého je nevýznamný. Komisia ďalej odmietla Rusko ako vhodnú podobnú krajinu, pretože uhličitan bárnatý vyrábaný v Rusku je podstatne nižšej kvality, a tým nie je porovnateľný s výrobkom vyrábaným v ČĽR a v Spoločenstve. Skúmanie tiež ukázalo, že domáci trh v Brazílii je malý a úroveň ochrany je vyššia ako v USA. Brazília sa preto neposúdila ako primeraná podobná krajina. Okrem toho nebol k dispozícii žiadny dôkaz, že ktorákoľvek z krajín navrhovaných ako alternatívna podobná krajina je vhodnejšia ako USA.

(35)

Pokiaľ ide o USA, zistilo sa, že objem výroby je významný a reprezentatívny vo vzťahu k čínskym vývozom uhličitanu bárnatého.

(36)

Pokiaľ ide o úroveň ekonomického rozvoja a odlišných výrobných postupov, bralo sa do úvahy, že by skutočne mohli existovať určité rozdiely. USA predstavujú vysoko industrializované hospodárstvo a výrobca v USA využíval modernejšiu a efektívnejšiu technológiu výroby ako ČĽR. Treba však poznamenať, že aj keby tieto rozdiely mali vplyv na bežnú hodnotu, mali by zvyčajne viesť k nižšej bežnej hodnote v USA, a tým predstavovať výhodu pre čínskych vyvážajúcich výrobcov. Ďalej sa pripomína, že v prípade potreby možno vykonať primeranú úpravu. Hoci miestne odchýlky v postupoch výroby každopádne nemožno vylúčiť, nepreukázalo sa, že v ktorejkoľvek konkrétnej krajine inej ako USA by výrobný proces bol porovnateľnejší s procesom, ktorý sa používa v ČĽR.

(37)

Pokiaľ ide o súťaž na domácom trhu v USA, výrobca z USA bol vystavený konkurencii zo strany dovozov z ČĽR, Nemecka a Mexika. Dovozy z týchto krajín predstavovali približne 30 % trhu, čo sa pokladalo za závažné. Preto sa prijal záver, že v USA existuje primeraná úroveň konkurencie.

(38)

Pokiaľ ide o prístup k surovinám, zistilo sa, že USA sú spolu s ČĽR jedným z najväčších producentov barytu a majú veľké rezervy barytu. Preto sa dospelo k záveru, že prístup k surovinám z hľadiska dostupnosti je v USA a v ČĽR porovnateľný.

(39)

Z hľadiska uvedeného sa predbežne určilo, že Spojené štáty predstavujú vhodnú podobnú krajinu podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia.

(40)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa bežná hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo poskytnuté ZNZTH, určila na základe overených informácií prijatých od výrobcu v podobnej krajine vo vzťahu k domácim nákladom a obchodnému obratu podobného výrobku na trhu USA pre porovnateľné druhy výrobkov.

(41)

Bežná hodnota sa určila s použitím metodiky, ktorá sa uvádza v odôvodneniach 43 až 47 a 53 až 59. Predaj na domácom trhu USA bol reprezentatívny, hoci určité druhy výrobkov sa nepredávali v rámci bežných obchodných podmienok, t. j. predávali sa so stratou. V prípade týchto druhov výrobkov sa bežná hodnota odvodzovala podľa článku 2 ods. 3 a článku 2 ods. 6 základného nariadenia pripočítaním k výrobným nákladom primeranej sumy odbytových, režijných a správnych nákladov a ziskového rozpätia. Keďže predaj príslušného výrobku na domácom trhu bol reprezentatívny, odbytové, režijné a správne náklady spoločnosti sa považovali za spoľahlivé a použili sa. Pokiaľ ide o ziskové rozpätie, nemohlo sa použiť ziskové rozpätie samotnej firmy, dosiahnuté pri predaji príslušného výrobku na domácom trhu, pretože tento predaj sa celkovo realizoval so stratou. Keďže nespolupracoval žiaden ďalší výrobca v USA, Komisia použila ziskové rozpätie uplatniteľné pre výrobu a predaj výrobkov tej istej všeobecnej kategórie podľa článku 2 ods. 6 písm. b) základného nariadenia.

(42)

V prípade všetkých ostatných druhov výrobkov sa bežná hodnota určovala ako vážená priemerná cena predajov spolupracujúceho výrobcu v USA na domácom trhu neprepojeným zákazníkom, upravená tak, ako sa uvádza vyššie.

(43)

Pokiaľ ide o určenie bežnej hodnoty, Komisia najprv určila vo vzťahu ku každému spolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi, či jeho celkový predaj uhličitanu bárnatého na domácom trhu bol reprezentatívny v porovnaní s jeho celkovým predajom na vývoz do Spoločenstva. Podľa článku 2 ods. 2 základného nariadenia sa predaj na domácom trhu považoval za reprezentatívny, keď celkový objem tohto predaja predstavoval aspoň 5 % celkového objemu vývozu výrobcu do Spoločenstva. Na tom základe v prípade oboch vyvážajúcich výrobcov sa celkový predaj príslušného výrobku na domácom trhu počas OP vykonával v reprezentatívnych množstvách.

(44)

Komisia následne určila tie druhy príslušného výrobku, predávané na domácom trhu, ktoré sú identické alebo priamo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Spoločenstva.

(45)

Pre každý druh, ktorý vyvážajúci výrobcovia predávali na svojich domácich trhoch a ktorý sa určil ako priamo porovnateľný s druhom uhličitanu bárnatého predávaným na vývoz do Spoločenstva, sa určilo, či predaj na domácom trhu je dostatočne reprezentatívny na účel článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu konkrétneho druhu uhličitanu bárnatého sa považoval za dostatočne reprezentatívny, keď celkový objem predaja na domácom trhu tohto druhu predstavoval počas OP 5 % alebo viac z celkového objemu predaja porovnateľného druhu uhličitanu bárnatého vyvážaného do Spoločenstva. Na základe tejto analýzy sa zistilo, že všetky druhy výrobku, okrem jedného, sa predávali v reprezentatívnych množstvách.

(46)

Komisia následne preskúmala, či predaj každého druhu uhličitanu bárnatého na domácom trhu, realizovaný v reprezentatívnym množstvách, možno považovať za realizovaný za obvyklých obchodných podmienok podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia, stanovením podielu ziskového predaja príslušného druhu uhličitanu bárnatého nezávislým zákazníkom.

(47)

Predajné transakcie na domácom trhu sa považovali za ziskové, keď sa jednotková cena konkrétneho druhu výrobku rovnala alebo bola vyššia ako výrobné náklady. Preto sa pre každý druh výrobku predávaný na domácom trhu počas OP určili výrobné náklady.

(48)

Jeden vyvážajúci výrobca žiadal o úpravu pri nákladoch na začatie výroby z dôvodu, že výroba pri normálnej miere využitia kapacity sa začala až po začiatku OP. Firma začala vyrábať uhličitan bárnatý len tesne pred začiatkom OP. Firma tvrdila, že keď kúpila svoje výrobné linky, investovala veľké sumy do opráv skôr, ako začala skúšobná výroba a napokon normálna výroba. Tvrdila, že priemerná fáza rozbehu výroby na oboch výrobných linkách trvala 11 mesiacov a že normálna výroba by sa začala 8 mesiacov po začiatku OP.

(49)

V protiklade s tým, čo tvrdil tento vyvážajúci výrobca, sa zistilo, že mesačné objemy výroby a predaja boli na rovnakej úrovni počas celého OP a v niektorých prípadoch dokonca prevyšovali mesačné objemy výroby a predaja v období, v ktorom sa údajne dosiahli miery normálneho využitia kapacity. Veľké objemy predaja počas celého OP nepoukazujú na predaj len zo skúšobnej produkcie. Preto sa dospelo k záveru, že firma vyrábala pri normálnej miere využitia kapacity počas celého OP. Okrem toho firma nepreukázala, že počas fázy údajného nábehu výroby jednotkové výrobné náklady boli vyššie ako v období, v ktorom sa údajne dosiahla normálna miera využitia kapacity. V každom prípade, aj keby náklady boli vyššie, nebolo by to dôsledkom nižších výrobných objemov, ako sa dokazuje vyššie. Preto sa určilo, že žiadosť o zohľadnenie nákladov na rozbeh výroby je rozporná a nie je podložená žiadnym dôkazom, preto sa zamietla.

(50)

Ten istý výrobca tvrdil, že metóda odpisovania, ktorú firma používala pre „investície do fixných aktív“, primerane neodráža náklady spojené s výrobou a predajom príslušného výrobku. Realizované investície zodpovedali začiatočným nákladom na opravu výrobných liniek po ich nadobudnutí a boli zaúčtované v jednom finančnom roku vzhľadom na to, že firma sa domnievala, že životnosť opravovaných aktív bude kratšia ako jeden rok. Firma očakávala, že po tomto období vykoná ďalšie investície. Vzhľadom na to, že výrobné linky nepotrebovali žiadne ďalšie investície, skutočná životnosť investícií bola dlhšia, ako sa pôvodne predpokladalo. Firma tvrdila, že dobu odpisovania preto treba prispôsobiť ekonomickej realite a náklady zaúčtované vo finančných výkazoch zodpovedajúco upraviť podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia.

(51)

Pokiaľ ide o uvedenú žiadosť, predpokladá sa, že vyššie ako obvyklé náklady na opravy v prvom roku vlastníctva používaného zariadenia nie sú nezvyčajné, a zaúčtovanie takýchto vyšších nákladov v prvom roku zodpovedá obvyklej účtovnej praxi. Metodika, ktorú si firma zvolila, preto nebolo neprimeraná, ale zodpovedala obvyklej praxi. Skutočnosť, že potom sa nevynaložili ďalšie náklady na opravy, neoprávňuje k odchýleniu sa od obvyklej účtovnej praxe. Žiadosť firmy o úpravu nákladov v tomto ohľade preto nebola oprávnená a bola zamietnutá.

(52)

Ďalší vyvážajúci výrobca tvrdil, že hodnota vedľajšieho výrobku (síry) by sa mala odpočítať od výrobných nákladov príslušného výrobku. Síra sa ďalej spracúva z plynu (H2S), ktorý sa uvoľňuje automaticky pri výrobe uhličitanu bárnatého. Firma však nemala technické prostriedky na meranie množstva plynu použitého pri výrobe síry, preto nemohla kvantifikovať svoje tvrdenie. Okrem toho v účtovnom systéme firmy sa síra a príslušný výrobok účtovali ako dva samostatné výrobky a náklady na výrobu uhličitanu bárnatého sa určovali bez ohľadu na hodnotu síry. Z toho dôvodu sa táto žiadosť predbežne zamietla.

(53)

Ako sa uvádza v odôvodnení 46, stanovil sa podiel ziskových predajov príslušného druhu výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu. V prípadoch, ak objem predaja druhu uhličitanu bárnatého, predávaného za čistú predajnú cenu rovnú alebo vyššiu ako vypočítané výrobné náklady, predstavoval 80 % celkového objemu predaja tohto druhu, a ak vážená priemerná cena tohto druhu bola rovná alebo vyššia ako výrobné náklady, bežná hodnota sa zakladala na skutočnej domácej cene, vypočítanej ako vážený priemer cien všetkých predajov tohto druhu vykonaných na domácom trhu počas OP, bez ohľadu na to, či tieto predaje boli ziskové alebo nie. V prípadoch, ak objem ziskových predajov určitého druhu uhličitanu bárnatého predstavoval 80 % alebo menej celkového objemu predaja tohto druhu, alebo ak vážená priemerná cena tohto druhu bola nižšia ako výrobné náklady, bežná hodnota sa zakladala na skutočnej domácej cene, vypočítanej ako vážený priemer ziskových predajov len toho druhu, ak tieto predaje predstavovali 10 % alebo viac z celkového objemu predaja toho druhu.

(54)

Prípady, keď objem ziskového predaja ktoréhokoľvek druhu výrobku predstavoval menej ako 10 % celkového objemu predaja tohto druhu, sa kvalifikovali tak, že tento konkrétny druh sa predáva v nedostatočných množstvách, aby domáca cena predstavovala vhodný základ pre určenie bežnej hodnoty.

(55)

Na základe uvedenej analýzy sa zistilo, že všetky druhy výrobku, okrem jedného, sa predávali za obvyklých obchodných podmienok z hľadiska ceny.

(56)

V prípade všetkých druhov výrobku, ktoré sa buď nepredávali v reprezentatívnych množstvách, alebo sa nepredávali za obvyklých obchodných podmienok z hľadiska ceny, sa domáce ceny príslušného vyvážajúceho výrobcu nemohli použiť na určenie bežnej hodnoty, a musela sa použiť iná metóda.

(57)

Komisia v tomto prípade použila odvodenú bežnú hodnotu podľa článku 2 ods. 3 a článku 2 ods. 6 základného nariadenia.

(58)

Podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia sa bežná hodnota odvodzovala od vlastných výrobných nákladov každého vyvážajúceho výrobcu, s pripočítaním primeranej sumy odbytových, režijných a správnych nákladov a sumy zisku.

(59)

Keďže odbytové, režijné a správne náklady a zisk dosiahnutý každým z príslušných vyvážajúcich výrobcov na domácom trhu predstavovali spoľahlivé údaje v zmysle článku 2 ods. 6 základného nariadenia, vlastné odbytové, režijné a správne náklady a zisk vyvážajúcich výrobcov sa používali vo všetkých prípadoch, keď sa bežná hodnota odvodzovala.

(60)

V prípade všetkých spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí dostali ZNZTH, sa objem vývozu určoval na základe jednotlivých spoločností. Všetky vývozy príslušných vyvážajúcich výrobcov do Spoločenstva sa vykonávali priamo pre nezávislých zákazníkov v Spoločenstve, preto sa vývozná cena určovala podľa článku 2 ods. 8 základného nariadenia na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných.

(61)

Bežná hodnota a vývozné ceny sa porovnávali na báze „zo závodu“ na tej istej úrovni obchodu. Na zabezpečenie objektívneho porovnania medzi bežnou hodnotou a vývoznou cenou sa vykonali úpravy na zohľadnenie rozdielov, ktoré vplývajú na ceny a cenovú porovnateľnosť podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia. Vhodné úpravy sa vykonali vo všetkých prípadoch, keď sa zistilo, že sú primerané, správne a doložené overenými dôkazmi.

(62)

Na tomto základe sa vykonali úpravy na zohľadnenie rozdielov v nákladoch na balenie, úverových nákladov, zľavách a diskontoch, sprostredkovateľských províziách, vnútroštátnych dopravných nákladoch, poistení, manipulácii, popredajných službách a úrovni obchodu. Pokiaľ ide o bankové poplatky, vykonala sa úprava podľa článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia.

(63)

Pokiaľ ide o úroveň obchodu, zistilo sa, že väčšina predaja na domácom trhu v USA sa realizovala pre koncových používateľov, kým vývoz príslušného výrobku z ČĽR sa vykonával výlučne pre distribútorov. Úprava sa vypočítala na základe priemerného cenového rozdielu predaja koncovým používateľom a predaja distribútorom na domácom trhu USA podľa článku 2 ods. 10 písm. d) základného nariadenia.

(64)

Ďalej sa zistilo, že v ČĽR sú dostupné veľké množstvá hlavnej suroviny barytu bez akéhokoľvek zvláštneho ťažobného procesu, kým v USA sa baryt ťažil buď povrchovo, alebo pod zemou. Okrem toho surovina sa v Číne dovážala do blízkych tovární, s čím neboli spojené prakticky žiadne dopravné náklady, kým v USA náklady na dopravu barytu z miesta ťažby do továrne boli veľké.

(65)

Preto sa prišlo k záveru, že vhodné úpravy bežnej hodnoty v USA sú oprávnené, aby sa podmienky výroby uhličitanu bárnatého v USA dostali na porovnateľnú úroveň s podmienkami v ČĽR. Bežná hodnota sa preto upravila tak, aby zohľadňovala hlavné rozdiely vo výrobných podmienkach, t. j. rozdiely vo výrobných a dopravných nákladoch hlavnej suroviny, barytu.

(66)

Napokon sa zistilo, že v USA sa vynaložili veľké náklady na ochranu životného prostredia, kým v ČĽR takéto náklady neexistovali. Bežná hodnota sa preto zodpovedajúco upravila.

(67)

Dampingové rozpätie každého vyvážajúceho výrobcu sa určovalo na základe porovnania podľa článku 2 ods. 11 základného nariadenia medzi váženou priemernou bežnou hodnotou a váženou priemernou vývoznou cenou za daný druh výrobku, určenými vyššie.

(68)

Dočasné dampingové rozpätia spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorým sa poskytlo ZNZTH, vyjadrené ako percento z čistej ceny CIF hranica Spoločenstva pred zaplatením cla, sú:

(69)

Komisia na výpočet celoštátneho dampingové rozpätia platného pre všetkých ostatných vývozcov v ČĽR najprv určila úroveň spolupráce. Porovnanie sa vykonalo medzi celkovým dovozom príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR, vypočítaným na základe údajov Eurostatu, a odpoveďami na dotazníky, ktoré prišli od vývozcov v ČĽR, ktorí nedostali ZNZTH. Na základe toho sa stanovilo, že úroveň spolupráce sa blížila 100 %.

(70)

Dampingové rozpätie zostávajúcich spolupracujúcich vývozcov, ktorí nedostali ZNZTH, sa teda vypočítalo porovnaním váženej priemernej bežnej hodnoty určenej za podobnú krajinu s váženou priemernou vývoznou cenou nahlásenou spolupracujúcimi vývozcami, čím sa získalo vážené priemerné dampingové rozpätie zostávajúcich spolupracujúcich vývozcov.

(71)

Na základe toho sa celoštátna úroveň dampingu dočasne stanovila na 34,0 % z ceny CIF hranice Spoločenstva.

(72)

Jediný spolupracujúci výrobca v Spoločenstve reprezentoval 100 % výroby uhličitanu bárnatého v Spoločenstve počas OP. Preto sa považuje za tvoriaceho výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(73)

Keďže výrobné odvetvie Spoločenstva preto tvorí len jeden výrobca, všetky čísla týkajúce sa tohto výrobcu treba indexovať z dôvodu ochrany dôvernosti.

(74)

Spotreba v Spoločenstve sa určovala na základe objemu predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva plus dovozu z ČĽR a ďalších tretích krajín, podľa údajov Eurostatu. Spotreba uhličitanu bárnatého v Spoločenstve klesla v období rokov 2000 až 2002 o 10 % v dôsledku všeobecného zhoršenia ekonomickej situácie. Potom stúpla na úroveň roku 2000, pričom dovoz z ČĽR sa zvýšil.

(75)

Objem dovozu uhličitanu bárnatého z ČĽR do Spoločenstva vzrástol z 54 167 ton v roku 2000 na 63 742 ton v OP, t. j. o 18 % počas skúmaného obdobia. Treba uviesť, že dovoz sa v roku 2002 znížil na 48 900 ton pred rýchlym zotavením počas OP.

(76)

Zodpovedajúci trhový podiel bol v roku 2000 okolo 40 % a zvýšil sa o 19 % počas skúmaného obdobia, najmä vďaka podstatnému zvýšeniu dovozu z ČĽR v roku 2003.

(77)

Priemerné ceny dovozu z ČĽR konštantne klesali z 253 EUR/t v roku 2000 na 186 EUR/t počas OP.

(78)

Na účel analýzy predaja pod cenu sa vážené priemerné predajné ceny jednotlivých druhov výrobku výrobného odvetvia Spoločenstva pre neprepojených zákazníkov na trhu Spoločenstva, upravené na základ „zo závodu“, porovnávali so zodpovedajúcimi váženými priemernými vývoznými cenami príslušných dovozov, určenými na základe CIF, s vhodnou úpravou o colné poplatky a podovozné náklady. Porovnanie sa vykonalo po odpočítaní zrážok a zliav.

(79)

Výrobné odvetvie Spoločenstva na rozdiel od ČĽR zaručuje stabilný výrobok podľa špecifikácií výrobcu so stále a presne rovnakými nečistotami a poskytuje služby zákazníkom, napríklad laboratórnu analýzu. Na základe informácií prijatých od výrobného odvetvia Spoločenstva sa trhová hodnota týchto služieb zohľadnila pri porovnaní cien úpravou cien výrobného odvetvia Spoločenstva o 25 %.

(80)

Viacerí dovozcovia a používatelia tvrdili, že výrobné odvetvie Spoločenstva účtuje vyššie ceny z dôvodu vysokej reaktívnosti svojho výrobku. Tento argument treba odmietnuť, keďže vývozcovia z ČĽR sú schopní dodávať rovnocenné výrobky ku každej akostnej triede vyrábanej výrobným odvetvím Spoločenstva vďaka technickému pokroku, ktorý dosiahli v posledných rokoch. Okrem toho najreaktívnejšia trieda uhličitanu bárnatého tvorí menej ako 5 % odbytu výrobného odvetvia Spoločenstva. Preto sa dospelo k názoru, že úprava na zohľadnenie rozdielov v reaktívnosti nie je potrebná.

(81)

Porovnanie ukázalo, že počas OP sa príslušný výrobok s pôvodom v ČĽR predával v Spoločenstve za ceny, ktoré sú nižšie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva o 28 % až 31 %, pri vyjadrení ako percento z cien výrobného odvetvia Spoločenstva.

(82)

Komisia podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmala všetky príslušné ekonomické faktory a indexy, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Spoločenstva.

(83)

Vykonala sa analýza, či výrobné odvetvie Spoločenstva je ešte v procese zotavovania sa z účinkov minulého subvencovania alebo dampingu, ale nezistil sa žiadny dôkaz, ktorý by o tom svedčil.

(84)

Výroba výrobného odvetvia Spoločenstva počas skúmaného obdobia klesla o 13 %. V rokoch 2000 až 2001 bola stabilná a potom sa znížila.

(85)

Využitie kapacity počas skúmaného obdobia pokleslo o 14 %, čo nevysvetľuje malé zvýšenie celkovej výrobnej kapacity výrobného odvetvia Spoločenstva o 2 % od roku 2001 do roku 2002 počas skúmaného obdobia.

(86)

Objem predaja neprepojeným stranám v Spoločenstve poklesol od roku 2000 do OP o 17 % (predaj prepojeným zákazníkom tvoril menej ako 1 % celkového objemu predaja), čím sa trhový podiel znížil z hodnoty približne v intervale 55 % až 60 % na hodnotu približne v intervale 45 % až 50 %. Keď priemerná cena za tonu klesla o 7 %, obrat sa znížil o 23 %.

(87)

Zásoby hotových výrobkov sa v rokoch 2000 až 2001 takmer strojnásobili. Počas dvoch nasledujúcich rokov sa podstatne znížili a počas OP dosiahli takmer dvojnásobok z roku 2000.

(88)

Zamestnanosť vo výrobnom odvetví Spoločenstva sa počas skúmaného obdobia znížila o 10 %. Mzdy sa počas toho istého času postupne zvýšili o 10 %. Pri výpočte na základe ton vyrobených na zamestnanca sa zamestnanosť najprv zvýšila o 3 % počas rokov 2000 až 2002 a následne sa znížila o takmer 6 %.

(89)

Kým spotreba Spoločenstva bola v období od roku 2000 do OP v zásade stabilná, objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva sa znížil o 17 %. Na druhej strane príslušný objem dovozu stúpol o 18 %. Tento trend bol ešte zreteľnejší od roku 2002 do OP, keď spotreba Spoločenstva stúpla o asi 10 %, objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva klesol o viac ako 10 % a dovoz z ČĽR stúpol o viac ako 30 %. Odbyt výrobného odvetvia Spoločenstva teda klesol napriek rastúcemu dopytu v období od roku 2002 do OP. Trhový podiel výrobného odvetvia Spoločenstva preto klesol o takmer 9 percentuálnych bodov, najmä v dôsledku dovozu z ČĽR. Na rozdiel od toho sa trhový podiel Číny zvýšil v období od roku 2002 do OP o viac ako 7 percentuálnych bodov.

(90)

Investície sa v období od roku 2000 do roku 2001 viac ako zdvojnásobili. V roku 2002 boli stabilné, kým v roku 2003 sa vrátili na úroveň roku 2000. Investície sa robili najmä do ochrany životného prostredia a do údržby.

(91)

Odbyt podobného výrobku výrobným odvetvím Spoločenstva nebol ziskový počas celého skúmaného obdobia. Hoci výrobné odvetvie Spoločenstva bolo v roku 2000 takmer na prahu rentability, situácia sa zhoršila a odbyt bol počas OP vysoko neziskový (viac ako –10 %).

(92)

Návratnosť investícií meraná ako zisk/strata v pomere k čistej účtovnej hodnote aktív bola tiež negatívna počas celého skúmaného obdobia a z roka na rok sa zhoršovala. Návratnosť investícií bola počas OP v pásme –25 % až –20 %.

(93)

Peňažný tok z výroby a predaja výrobkov v Spoločenstve sa od roku 2000 do OP prudko znížil. Kým v roku 2000 bol ešte vysoko kladný, v roku 2001 sa stal záporný a počas nasledujúcich dvoch rokov klesal, pričom počas OP dosiahol –1 000 000 EUR.

(94)

Keďže investície boli veľmi nízke, výrobné odvetvie Spoločenstva nepociťovalo ťažkosti so schopnosťou získať kapitál buď vo forme úverov od bánk, alebo akciového kapitálu od materskej spoločnosti.

(95)

Vzhľadom na objem a ceny dampingového dovozu z príslušnej krajiny vplyv súčasných dampingových rozpätí nemožno považovať za zanedbateľný.

(96)

Preskúmanie uvedených faktorov ukazuje, že medzi rokom 2000 a OP sa situácia výrobného odvetvia Spoločenstva podstatne zhoršila. Objem odbytu počas skúmaného obdobia poklesol o 17 %, čo viedlo k závažnej strate trhového podielu. Priemerné ceny klesli a obrat sa v dôsledku toho ešte výraznejšie znížil. Objem výroby a využitie kapacity sledovali ten istý trend. V dôsledku tohto negatívneho vývoja sa ziskovosť, návratnosť investícií a peňažný tok počas skúmaného obdobia podstatne zhoršili.

(97)

Situácia výrobného odvetvia Spoločenstva sa preto hodnotí ako zhoršená v takej miere, že sa predbežne dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo závažnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 1 a článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(98)

Komisia podľa článku 3 ods. 6 základného nariadenia skúmala, či dampingový dovoz uhličitanu bárnatého s pôvodom v príslušnej krajine spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva v miere, ktorá ju umožňuje klasifikovať ako závažnú. Podľa článku 3 ods. 7 základného nariadenia sa skúmali aj iné známe faktory ako dampingový dovoz, ktoré by mohli tiež poškodiť výrobné odvetvie Spoločenstva, aby sa možná ujma spôsobená týmito inými faktormi nepripísala dampingovému dovozu.

(99)

Počas skúmaného obdobia sa dampingový dovoz z príslušnej krajiny podstatne zvýšil z hľadiska objemu (z 54 167 ton na 63 742 ton) a trhového podielu (o viac ako 7 percentuálnych bodov). Najvýraznejšie zvýšenie objemov dovozu nastalo počas OP (zvýšenie o 30,4 % v porovnaní s rokom 2002), kým dovozné ceny počas celého skúmaného obdobia klesali.

(100)

Súčasne s tým sa znížil odbyt, čo viedlo k strate trhového podielu výrobného odvetvia Spoločenstva o takmer 9 percentuálnych bodov, a priemerné predajné ceny klesli. Výrobné odvetvie Spoločenstva muselo znížiť svoje predajné ceny, keďže ceny dampingových dovozov z ČĽR boli počas OP podstatne nižšie. Výrobné odvetvie Spoločenstva nebolo v dôsledku nízkych predajných cien schopné kryť výrobné náklady, preto bolo neziskové.

(101)

Počas skúmaného obdobia sa objem dovozu uhličitanu bárnatého z tretích krajín zvýšil zo 6 500 ton na 8 700 ton, čo počas OP predstavovalo trhový podiel menej ako 10 %. Hlavnými inými tretími krajinami, ktoré vyvážali uhličitan bárnatý do Spoločenstva, boli Brazília a Rusko.

(102)

Počas OP priemerná cena dovozu z Ruska dosiahla 278 EUR/t. To znamená, že ruské výrobky boli podstatne drahšie ako dovoz z ČĽR, a len o niečo lacnejšie ako výrobky predávané výrobným odvetvím Spoločenstva. Podľa dovozcov a používateľov je kvalita uhličitanu bárnatého dovážaného z Ruska nižšia ako kvalita príslušného výrobku dovážaného z ČĽR, ako aj podobného výrobku predávaného výrobným odvetvím Spoločenstva. Keďže uhličitan bárnatý z Ruska má nižšiu kvalitu, ale je drahší ako dovoz z ČĽR, nie je konkurencieschopný na trhu Spoločenstva. V porovnaní s výrobkom predávaným výrobným odvetím Spoločenstva kvalita uhličitanu bárnatého z Ruska je podstatne nižšia a nie je kompenzovaná malým cenovým rozdielom. Keďže ruský výrobok nie je konkurencieschopný, jeho trhový podiel sa počas skúmaného obdobia znížil. Preto sa predbežne dospelo k záveru, že dovoz z Ruska nenarušil príčinnú súvislosť medzi dampingom a závažnou ujmou spôsobenou dovozom z Číny.

(103)

Priemerná cena dovozu z Brazílie bola počas OP 186 EUR/t. Počas skúmaného obdobia sa trhový podiel dovozu z Brazílie zvýšil asi o 2 percentuálne body. Pri zohľadnení malého zvýšenia odbytu a trhového podielu o menej ako 5 % sa predbežne dospelo k záveru, že tento dovoz nenarušil príčinnú súvislosť medzi dampingom a materiálnou ujmou spôsobenou dovozom z Číny.

(104)

Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia sa dospelo k predbežnému záveru, že dovoz z tretích krajín nenarušil príčinnú súvislosť medzi dampingom a závažnou ujmou spôsobenou dovozom z Číny výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(105)

Pokiaľ ide o vývoj dopytu, zjavná spotreba uhličitanu bárnatého v rokoch 2000 až 2002 poklesla, ale výrobné odvetvie Spoločenstva bolo schopné udržať si svoj trhový podiel. Potom odbyt a trhový podiel výrobného odvetvia Spoločenstva klesli, hoci spotreba počas OP podstatne vzrástla. Dovoz z Číny bol súčasne schopný získať trhový podiel, keď sa počas príslušného obdobia zvýšil o 7 percentuálnych bodov. Závažnú ujmu, ktorú výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo, preto nemožno pripísať zníženiu dopytu na trhu Spoločenstva.

(106)

Niektorí zainteresovaní účastníci konania tvrdili, že pokles kurzu USD voči euru podporil dovoz uhličitanu bárnatého do Európskeho spoločenstva. Veľká väčšina dovozných transakcií z príslušnej krajiny do Európskeho spoločenstva sa skutočne fakturuje v USD. Euro od polroka 2002 posilnilo oproti USD, a výrazne počas OP, čo malo vplyv na podporu vývozu do eurozóny.

(107)

Dovoz z ČĽR sa však realizoval pod cenami výrobného odvetvia Spoločenstva, aj keď by sa ako základ položil výmenný kurz bežný na začiatku roku 2002. Okrem toho táto priaznivá situácia, pokiaľ ide o kurz, by musela mať vplyv aj na dovoz z ostatných tretích krajín, keďže sa tiež fakturujú prevažne v USD. Skutočnosť, že zmeny kurzu nemali väčší vplyv na dovoz z iných krajín, svedčí o tom, že ich nemožno považovať za hlavnú príčinu výrazného nárastu dampingového dovozu z príslušnej krajiny.

(108)

Preto sa stanovil predbežný záver, že hoci posilnenie eura voči USA mohlo mať priaznivý vplyv na dovoz uhličitanu bárnatého do Európskeho spoločenstva, nie je dostatočné na narušenie príčinnej súvislosti medzi dampingovým dovozom a závažnou stratou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(109)

Vyslovilo sa tvrdenie, že výrobné odvetvie Spoločenstva dovážalo uhličitan bárnatý z ČĽR, a tým prispelo k utrpenej ujme. Výrobné odvetvie Spoločenstva však po roku 2001 nekúpilo žiadne výrobky z ČĽR a pred týmto rokom ich dovážalo len v zanedbateľných množstvách (okolo 1 % jeho vlastnej produkcie). Preto sa dospelo k predbežnému názoru, že eventuálny dovoz príslušného výrobku z ČĽR výrobným odvetvím Spoločenstva nemohol byť rozhodujúcou príčinou závažnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(110)

Viacerí používatelia a dovozcovia tvrdili, že Spoločenstvu vzniká ujma v dôsledku konkurencie vodnej suspenzie uhličitanu bárnatého odstraňujúcej toxický prach, ktorý sa vytvára pri používaní uhličitanu bárnatého v práškovej forme. Túto suspenziu vyrábajú dovozcovia v Spoločenstve použitím prášku dovezeného z ČĽR a pridaním vody a osobitných prídavných látok po dovoze.

(111)

Tento argument nemožno prijať, lebo výrobné odvetvie Spoločenstva má know-how na výrobu suspenzie, ale neuplatňuje ho, lebo zastáva názor, že nie je ekonomické dopravovať vodu. Preto vyvinulo v spolupráci s ostatnými európskymi firmami zariadenie špecifické pre odvetvie výroby tehál, dlaždíc a obkladačiek, ktoré umožňuje používateľom uhličitanu bárnatého miešať prášok s vodou v mieste výroby, čo tiež odstraňuje vytváranie toxického prachu. Výrobné odvetvie Spoločenstva teda ponúka konkurenčný výrobok k vodnej suspenzii. Keďže sa však suspenzia vyrába z uhličitanu bárnatého dovezeného z Číny za dampingové ceny, mohla sa predávať za nižšie ceny ako ceny prášku dodávaného výrobným odvetvím Spoločenstva. Z tohto dôvodu sa predaj suspenzie nepokladá za ďalší faktor spôsobujúci ujmu, pretože samotný vplyv predaja suspenzie je výsledkom dampingového dovozu. Keby sa ale príslušný výrobok nedovážal za dampingové ceny, výrobok ponúkaný výrobným odvetvím Spoločenstva, ktorý je konkurenčný voči suspenzii, by bol za objektívnych podmienok schopný konkurovať suspenzii.

(112)

Uvedená analýza dokazuje, že nastal podstatný nárast objemu a trhového podielu dovozu z príslušnej krajiny, najmä medzi rokom 2002 a OP, spolu s podstatným znížením jeho predajných cien a vysokou úrovňou predaja pod cenou počas OP. Toto zvýšenie trhového podielu lacného dovozu z Číny bolo súbežné s podstatným poklesom trhového podielu výrobného odvetvia Spoločenstva, čo spolu s tlakom na znižovanie cien viedlo okrem iného k závažným stratám výrobného odvetvia Spoločenstva počas OP. Na druhej strane skúmanie iných faktorov, ktoré by mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, odhalilo, že žiadny z nich nemohol mať závažný negatívny vplyv, ani nemohol narušiť príčinnú súvislosť medzi dampingovým dovozom z ČĽR a závažnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(113)

Na základe tejto analýzy, ktorou sa riadne charakterizovali a odlúčili vplyvy všetkých známych faktorov situácie výrobného odvetvia Spoločenstva od škodlivých vplyvov dampingových dovozov, sa dospelo k predbežnému záveru, že dovoz z ČĽR spôsobil závažnú ujmu Spoločenstvu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(114)

Komisia podľa článku 21 základného nariadenia preskúmala, či napriek záveru o škodlivom dampingu neexistujú závažné dôvody na rozhodnutie, že v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Spoločenstva prijať opatrenia. Rozhodnutie o záujme Spoločenstva sa zakladalo na vyhodnotení všetkých príslušných rôznorodých záujmov, t. j. záujmov výrobného odvetvia Spoločenstva, dovozcov a používateľov príslušného výrobku.

(115)

Komisia si vyžiadala informácie od všetkých zainteresovaných strán, aby vyhodnotila pravdepodobný účinok uloženia alebo neuloženia opatrení. Komisia zaslala dotazníky výrobnému odvetviu Spoločenstva, 10 dodávateľom surovín, 18 dovozcom a 38 používateľom príslušného výrobku. Odpovedal výrobca Spoločenstva, jeden dodávateľ surovín, päť dovozcov, šesť používateľov a jedno združenie používateľov.

(116)

Výrobné odvetvie Spoločenstva má úplne automatizovanú výrobnú linku, ktorá pracuje veľmi efektívne z hľadiska nákladov spojených s materiálom, ktorý nezodpovedá špecifikácii, a počtu zamestnancov na tonu výrobku. Vykonalo aj obnovovacie investície a pokračovalo vo vývoze.

(117)

Predpokladá sa, že uloženie opatrení obnoví spravodlivú súťaž na trhu. Ak sa prijmú opatrenia, výrobné odvetvie Spoločenstva bude schopné opäť získať aspoň časť svojho strateného trhového podielu s následným kladným vplyvom na jeho ziskovosť.

(118)

Ako sa uvádza vyššie, výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo závažnú stratu z dôvodu dampingového dovozu pochádzajúceho z príslušnej krajiny. Ak by sa neprijali opatrenia, je pravdepodobné ďalšie zhoršovanie situácie výrobného odvetvia Spoločenstva. To by znamenalo ďalšiu stratu zamestnanosti. Vplyv dampingového dovozu na znižovanie cien by ďalej maril všetko úsilie výrobného odvetvia Spoločenstva zamerané najmä na opätovné dosiahnutie ziskovosti. Neprijatie opatrení by ohrozilo dlhodobú existenciu odvetvia a nemožno vylúčiť, že jediný výrobca Spoločenstva by mohol skončiť činnosť v dôsledku konkurencie zo strany dampingového dovozu, ak by sa neuložili opatrenia.

(119)

Jedna odpoveď na dotazník prišla od dodávateľa surovín, ktorý dodáva prírodný uhličitan bárnatý výrobnému odvetviu Spoločenstva. Je to jediný dodávateľ hlavnej suroviny na výrobu uhličitanu bárnatého, ktorý má firmu v Spoločenstve.

(120)

Ak sa uložia opatrenia a výrobné odvetvie Spoločenstva znovu získa stratený trhový podiel, dodávateľ suroviny bude tiež môcť predávať väčšie množstvo svojho výrobku. Keďže príslušná surovina tvorí väčšiu časť obratu tejto spoločnosti, zlepší to finančnú situáciu dodávateľa suroviny.

(121)

Ak sa opatrenia neuložia, odbyt výrobného odvetvia Spoločenstva bude ďalej klesať a v dôsledku toho aj jeho dopyt po surovinách. To bude mať negatívny vplyv na ziskovosť dodávateľa suroviny.

(122)

Päť odpovedí na dotazníky prišlo od dovozcov. Všetci z nich boli proti uloženiu opatrení.

(123)

Časť príslušného výrobku dovezeného vo forme prášku z ČĽR sa následne premení na suspenziu pridaním vody a zvláštnych prídavných látok. Keďže ziskové rozpätie dovozcov za predaj príslušného výrobku a suspenzie je 6,8 % na základe váženého priemeru, dovozcovia budú schopní zniesť časť možných cenových zvýšení a preniesť časť z nich na svojich zákazníkov. Vzhľadom na relatívne malé clá, ktoré sa uložia voči firmám pôsobiacim v podmienkach trhového hospodárstva, a alternatívne zdroje dostupné bez akéhokoľvek cla, možné cenové zvýšenia budú obmedzené.

(124)

Berúc do úvahy skutočnosť, že predaj príslušného výrobku a suspenzie tvorí v priemere asi 15 % celkového obratu dovozcov, finančná situácia dovozcov nebude uložením cla vážne dotknutá.

(125)

Na základe uvedeného sa dospelo k predbežnému záveru, že prípadný vplyv antidampingových opatrení nebude mať s najväčšou pravdepodobnosťou závažný vplyv na dovozcov.

(126)

Prišlo šesť odpovedí na dotazník od používateľov a jedno podanie od združenia používateľov. Vykonala sa jedna preverovacia návšteva v spoločnosti, ktorá počas OP nakupovala najväčšie množstvo uhličitanu bárnatého. Šesť spolupracujúcich používateľov reprezentovalo okolo 9 % celkovej spotreby uhličitanu bárnatého v Spoločenstve počas OP. Počet pracovníkov v týchto spoločnostiach, ktorých sa priamo týkajú výrobky využívajúce uhličitan bárnatý, bol asi 570. Všetci spolupracujúci používatelia okrem jedného, ktorý nakupuje od výrobného odvetvia Spoločenstva, prijali stanovisko proti uloženiu antidampingových ciel z obavy zo straty lacného zdroja dodávok, čo by poškodilo ich konkurencieschopnosť v nasledujúcich úrovniach trhu voči konkurentom z tretích krajín.

(127)

Používatelia uhličitanu bárnatého sú koncentrovaní predovšetkým vo výrobe televíznych obrazoviek, vo výrobe tehál, dlaždíc a obkladačiek, v keramickom priemysle a vo výrobe feritu. Na základe odpovedí na dotazník a informácií predložených pri ústnych pohovoroch sa stanovilo, že podiel uhličitanu bárnatého na celkových nákladoch výroby používateľov je v priemere nižší ako 8 %.

(128)

Clá nebudú viesť k výraznému zníženiu súťaže alebo nedostatku dodávok. Namiesto toho možno predpokladať, že dovoz z Číny bude naďalej dostupný za konkurencieschopné ceny, keďže jednotlivé clá navrhované pre čínskych vyvážajúcich výrobcov sú pod úrovňou zistených úrovní predaja pod cenu. Okrem toho k dispozícii sú aj alternatívne zdroje dodávok z iných tretích krajín. Na základe tohto všetkého sa dospelo k záveru, že používatelia budú naďalej môcť nakupovať uhličitan bárnatý za konkurencieschopné ceny, a predpokladá sa, že vplyv ciel na konkurencieschopnosť používateľov vo vzťahu k ich konkurentom v tretích krajinách bude obmedzený.

(129)

Vyslovilo sa tvrdenie, že výrobné odvetvie Spoločenstva nie je schopné uspokojiť celý dopyt po uhličitane bárnatom v Spoločenstve. V tomto ohľade si treba pripomenúť, že opatrenia nemajú za cieľ zabrániť dovozu do Spoločenstva, ale zabezpečiť, aby sa nevykonával za škodlivé dampingové ceny. Dovozom z rôznych krajín pôvodu sa bude ďalej uspokojovať veľká časť dopytu Spoločenstva. Preto sa neočakáva žiadny nedostatok dopytu.

(130)

Na základe uvedeného sa dospelo k predbežnému záveru, že prípadný vplyv antidampingových opatrení nebude mať s najväčšou pravdepodobnosťou závažný vplyv na používateľov.

(131)

Pokiaľ ide o vplyv možných opatrení na súťaž v Spoločenstve, príslušní spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, vzhľadom na ich silnú trhovú pozíciu, budú pravdepodobne ďalej predávať svoje výrobky, hoci za nedampingové ceny. Relatívne nízke colné sadzby pre dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov pôsobiacich v podmienkach trhového hospodárstva by im vlastne mali umožniť pôsobiť za spravodlivých trhových podmienok v Spoločenstve. Preto je pravdepodobné, vzhľadom na celkovú škálu uložených ciel, že na trhu Spoločenstva bude stále dostatočný počet veľkých konkurentov vrátane výrobcov v príslušnej krajine, v Brazílii, Rusku a Indii. Používatelia preto budú mať naďalej možnosť výberu z rôznych dodávateľov uhličitanu bárnatého. Ak by sa na druhej strane neuložili žiadne opatrenia, budúcnosť jediného výrobcu v Spoločenstve by bola ohrozená. Jeho zánik by viedol k zníženiu konkurencie na trhu Spoločenstva.

(132)

Vzhľadom na uvedené príčiny sa dospelo k predbežnému záveru, že v tomto prípade neexistujú závažné dôvody proti uloženiu antidampingových ciel.

(133)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo vo vzťahu k dampingu, ujme, kauzalite a záujmu Spoločenstva, treba uložiť dočasné antidampingové opatrenia na zabránenie ďalším ujmám výrobnému odvetviu Spoločenstva zo strany dampingového dovozu.

(134)

Pri určovaní úrovne cla sa prihliadalo na úroveň zistených dampingových rozpätí a na výšku cla potrebnú na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(135)

Keďže výrobné odvetvie Spoločenstva trpí dampingovým dovozom od roku 1999, zisk, ktorý sa mohol dosiahnuť, ak by neexistoval dampingový dovoz, sa zakladal na váženom priemernom ziskovom rozpätí podobného výrobku počas rokov 1996 až 1998. Na základe toho sa zistilo, že ziskové rozpätie 7,2 % z obratu by sa mohlo považovať za vhodné minimum, ktorého dosiahnutie výrobným odvetvím Spoločenstva by sa dalo očakávať, ak by neexistoval poškodzujúci damping. Potrebné zvýšenie ceny sa potom určilo na základe porovnania váženej priemernej ceny dovozu, určenej na výpočet úrovne predaja pod cenu, s nepoškodzujúcou cenou výrobkov predávaných výrobným odvetvím Spoločenstva na trhu Spoločenstva. Nepoškodzujúca cena sa získala úpravou predajnej ceny výrobného odvetvia Spoločenstva o skutočnú stratu dosiahnutú počas OP a pripočítaním ziskového rozpätia uvedeného vyššie. Každý rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa potom vyjadril ako percento z celkovej hodnoty dovozov v CIF.

(136)

Keďže úroveň odstránenia ujmy bola vyššia ako zistené dampingové rozpätie, dočasné opatrenia sa musia zakladať na zistenom dampingovom rozpätí.

(137)

Z hľadiska uvedeného sa dospelo k záveru, že treba uložiť dočasné antidampingové clá podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia vo vzťahu k dovozu z ČĽR na úrovni dampingového rozpätia alebo rozpätia ujmy, podľa toho, čo je nižšie pri uplatnení pravidla nižšieho cla. V tomto prípade individuálne colné sadzby, ako aj celoštátne clo treba preto stanoviť na úrovni zistených dampingových rozpätí.

(138)

Keďže tento výrobok je zastupiteľný a rozdiely v cene rôznych druhov výrobku nie sú veľké, zistilo sa, že clo treba uložiť vo forme konkrétnej sumy za tonu, aby sa zabezpečila efektívnosť opatrení a na odradenie od tlmenia antidampingového opatrenia znižovaním vývozných cien. Táto suma sa získala uplatnením dampingového rozpätia vo vzťahu k vývozným cenám používaným pri výpočte dampingu počas OP.

(139)

Antidampingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti, ustanovené v tomto nariadení, sa určili na základe záverov súčasného skúmania. Preto odrážajú situáciu zistenú počas tohto skúmania vo vzťahu k týmto spoločnostiam. Tieto colné sadzby (na rozdiel od celoštátneho cla uplatniteľného na „všetky ostatné spoločnosti“) preto platia výlučne pre dovoz výrobkov pochádzajúcich z príslušnej krajiny a vyrobených týmito spoločnosťami, teda konkrétnymi uvedenými právnymi subjektmi. Dovážané výrobky vyrobené akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej meno a adresa sa špecificky neuvádza v operatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených so špecificky uvedenými subjektmi, nemôžu mať nárok na tieto sadzby a platí pre ne colná sadzba platná pre „všetky ostatné spoločnosti“.

(140)

Každú žiadosť o uplatnenie týchto individuálnych antidampingových colných sadzieb (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných alebo predajných subjektov) treba bezodkladne adresovať Komisii (3) so všetkými príslušnými informáciami, najmä o každej zmene v činnostiach spoločnosti súvisiacich s výrobou, odbytom na domácom trhu a vývozom, ktorá je spojená napríklad s touto zmenou názvu alebo touto zmenou vo výrobných a predajných subjektoch. Komisia v prípade vhodnosti po konzultácii s poradným výborom zodpovedajúco zmení nariadenie formou aktualizácie zoznamu spoločností, ktoré majú nárok na individuálne colné sadzby.)

(141)

Príslušný výrobok je zameniteľný, ako sa vysvetľuje vyššie, a nie je značkový, rozdiely v individuálnych colných sadzbách sú značné a existuje mnoho vyvážajúcich výrobcov. Všetky tieto skutočnosti môžu uľahčovať pokusy presmerovať toky vývozu prostredníctvom tradičných vývozcov, ktorí majú nárok na najnižšie colné sadzby.

(142)

Ak by sa preto objem vývozu jednej zo spoločností, ktoré majú nárok na nižšie individuálne colné sadzby, zvýšil o viac ako 30 %, príslušné individuálne opatrenia by zrejme mohli byť považované za nedostatočné na nápravu zisteného škodlivého dampingu. Za predpokladu, že náležité podmienky sú splnené, možno preto iniciovať preskúmanie na účely primeranej nápravy opatrení, pokiaľ ide o ich formy alebo úrovne.

(143)

V záujme správnej správy treba stanoviť obdobie, počas ktorého zainteresované strany, ktoré sa ohlásili v časovom limite určenom v oznámení o začatí konania, môžu oznámiť svoje názory písomne a požiadať o vypočutie. Okrem toho treba stanoviť, že závery týkajúce sa uloženia ciel prijaté na účely tohto nariadenia sú dočasné, a môže byť potrebné prehodnotiť ich na účel definitívnych opatrení,

Európska komisia

Generálne riaditeľstvo pre obchod

Riaditeľstvo B

B-1049 Brusel