ROZVOJOVÁ POLITIKA EÚ

HLAVNÉ BODY

Globálne záväzky

EÚ ako silnejší globálny hráč

EÚ sa snaží spojiť všetky dostupné prostriedky z EÚ a krajín EÚ s cieľom dosiahnuť mierovejší a prosperujúcejší svet. Úplné vykonávanie globálnej stratégie EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku sa začalo v roku 2017. V tejto stratégii sa stanovujú hlavné záujmy EÚ a zásady angažovanosti a poskytuje sa vízia dôveryhodnejšej, zodpovednejšej a pohotovejšej EÚ vo svete. Ciele OSN pre trvalo udržateľný rozvoj budú prierezovými prvkami pri vykonávaní globálnej stratégie EÚ.

EÚ a krajiny EÚ spolu tvoria najväčších poskytovateľov oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA). Európsky rozvojový fond (ERF) je hlavným nástrojom EÚ na poskytovanie rozvojovej pomoci 79 africkým, karibským a tichomorským krajinám (AKT) a zámorským krajinám a územiam v rámci dohody z Cotonou.

Prostredníctvom nástroja rozvojovej spolupráce sa EÚ snaží znižovať chudobu v rozvojových krajinách, ako aj podporovať udržateľný hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj, demokraciu, právny štát, ľudské práva a dobrú správu vecí verejných.

Program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a Európsky konsenzus o rozvoji

Program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a jeho 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktorý prijalo 193 členských štátov OSN v roku 2015, je novým globálnym rámcom na odstránenie chudoby a dotiahnutie celosvetového trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030.

EÚ v súlade s globálnou stratégiou EÚ vo svojom novom Európskom konsenze o rozvoji z roku 2017 stanovuje zásady pre inštitúcie EÚ a krajiny EÚ v ich spolupráci s rozvojovými krajinami zamerané na prispievanie k dosiahnutiu programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a akčného programu z Addis Abeby, ktorý schválila OSN v roku 2015, a Parížskej dohody o zmene klímy.

Konsenzom sa zosúlaďujú rozvojové opatrenia EÚ s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a jeho základ tvorí päť priorít tvoriacich program do roku 2030 (ľudia, planéta, prosperita, mier a partnerstvo).

Financovanie trvalo udržateľného rozvoja

EÚ je zmluvnou stranou akčného programu z Addis Abeby, dohody dosiahnutej partnerstvom 193 členských krajín OSN na tretej medzinárodnej konferencii OSN o financovaní rozvoja. Je neoddeliteľnou súčasťou programu do roku 2030 a stanovuje sa v ňom nový spôsob vykonávania prostredníctvom efektívneho využívania finančných a nefinančných prostriedkov, pričom sa do popredia kladú vnútroštátne opatrenia a racionálne politiky. Medzi jeho oblasti činnosti patria:

• domáce verejné zdroje,
• domáce a medzinárodné súkromné podnikanie a financie,
• medzinárodná rozvojová spolupráca,
• medzinárodný obchod ako hnacia sila rozvoja,
• dlh a udržateľnosť dlhu,
• systémové otázky,
• veda, technológia, inovácie a budovanie kapacít.

Vonkajší investičný plán

EÚ v roku 2017 zriadila Európsky fond pre udržateľný rozvoj (EFSD) a záruku EFSD s cieľom pomôcť dosiahnuť ciele trvalo udržateľného rozvoja a využiť verejné aj súkromné investície. Tieto sú súčasťou vonkajšieho investičného plánu EÚ (EIP), ktorý sa týka problémov trvalo udržateľného rozvoja, ktorým čelí subsaharská Afrika, ako aj zmeny prostredníctvom reforiem v susedstve EÚ.

Obdobie po skončení platnosti Dohody z Cotonou

V súčasnosti prebiehajú rokovania s cieľom predefinovať budúce vzťahy EÚ s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami. Tento vzťah je v súčasnosti definovaný Dohodou z Cotonou, ktorej platnosť sa končí v roku 2020. Dohoda pomohla znížiť chudobu, zvýšiť stabilitu a začleniť africké, karibské a tichomorské krajiny do celosvetového hospodárstva.

Účinnosť rozvoja a spoločná tvorba programov – lepšia spolupráca s krajinami EÚ

EÚ sa zaviazala, že zabezpečí, aby sa rozvojová pomoc vynakladala čo najefektívnejšie na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja. V tejto súvislosti schválila niekoľko medzinárodných dohôd, medzi ktoré patria aj:

• Parížska deklarácia z roku 2005 a Akčný program z Akkry z roku 2008,
• dokument obsahujúci závery z Pusanu z roku 2011, a
• dokument obsahujúci závery z Nairobi z roku 2016.

Kľúčové zásady účinnosti rozvoja, ktoré sa predefinovali na zasadnutí na vysokej úrovni v Nairobi v roku 2016, sú:

• osvojenie si rozvojových priorít zo strany rozvojových krajín,
• transparentnosť a vzájomná zodpovednosť,
• rozvojová spolupráca zameraná na výsledky, a
• všetky zainteresované strany zapojené do inkluzívnych rozvojových partnerstiev.

Tieto zásady sa zavádzajú do praxe v programoch a projektoch, ako aj prostredníctvom spoločnej tvorby programov, pričom rôzni rozvojoví partneri EÚ (EÚ a krajiny EÚ) spoločne pracujú v partnerskej krajine a plánujú rozvojovú spoluprácu.

Súdržnosť politík v záujme rozvoja (PCD)

EÚ sa prostredníctvom súdržnosti politík v záujme rozvoja (PCD) snaží minimalizovať negatívne vedľajšie účinky svojich politík na rozvojové krajiny. Cieľom je:

• podnecovať synergie medzi rôznymi politikami EÚ v prospech partnerských krajín a na podporu cieľov trvalo udržateľného rozvoja,
• zvýšiť účinnosť rozvojovej spolupráce.

Na zabezpečenie toho, aby sa EÚ naďalej snažila plniť ciele trvalo udržateľného rozvoja, začlenila súdržnosť politík v záujme rozvoja do celkovej práce Komisie na vykonávaní programu do roku 2030. Krajiny EÚ majú vo svojich vnútroštátnych politikách zavedené aj vlastné mechanizmy na zabezpečenie súdržnosti politík v záujme rozvoja. Správa EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2019 sa zameriava na pokrok, ktorý dosiahli inštitúcie a krajiny EÚ v oblasti súdržnosti politík v záujme rozvoja v období rokov 2015 – 2018.

Ľudia

Chudoba a znižovanie nerovností

Cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 1, odstránenie chudoby, a cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 10, boj proti nerovnosti a diskriminácii, sú základom rozvojovej politiky EÚ.

Predbežné výsledky prieskumu, ktorým sa analyzovala nerovnosť a ktorý v roku 2017 začala Komisia, naznačujú, že:

• v rámci rozvojových krajín je úroveň príjmovej nerovnosti vysoká a v priemere je vyššia ako pred 30 rokmi,
• zdá sa, že v niektorých krajinách Latinskej Ameriky (Brazília, Peru, Mexiko) príjmová nerovnosť klesla, zatiaľ čo v niektorých ázijských krajinách (Čína a Vietnam) sa zvýšila, a
• Latinská Amerika a subsaharská Afrika sú krajiny s najväčšou nerovnosťou na svete.

Nerovnosť na vnútroštátnej úrovni je naďalej závažnou prekážkou rýchleho rastu a znižovania chudoby. Napriek tomu, že extrémna chudoba sa na celom svete naďalej zmenšuje, v Afrike, najmä v subsaharskej Afrike, je stále rozšírená.

Ľudský rozvoj

Medzi priority rozvojovej politiky EÚ patrí odstrániť chudobu (cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 1), bojovať proti nerovnosti a diskriminácii (cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 10) a nikoho nevynechať. Hľadisko ľudského rozvoja sa zameriava na ľudí, ich príležitosti a voľby. EÚ podporuje spoločnosti a hospodárstva partnerských krajín v tom, aby sa stali prístupnejšími a udržateľnejšími, aby každý mal prospech z rozvoja a nikto nebol vynechaný.

Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien

Rodová rovnosť je základnou hodnotou EÚ (článok 2 ZEÚ) a politickým cieľom, ktorý je zakotvený v Zmluve o fungovaní Európskej únie (článok 19 ZFEÚ). Podporou rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien EÚ prispieva k realizácii cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 5 a celkového programu do roku 2030, ako sa zdôrazňuje aj v Európskom konsenze o rozvoji z roku 2017.

Rodová rovnosť je základným predpokladom spravodlivého a inkluzívneho trvalo udržateľného rozvoja, keďže ženy a dievčatá tvoria polovicu svetovej populácie. Cieľom EÚ je zabezpečiť, aby sa ženy a dievčatá mohli v plnej miere a rovnocenne zúčastňovať na sociálnom, hospodárskom, politickom a občianskom živote. Podporuje najmä odstraňovanie prekážok rodovej rovnosti, ako sú diskriminačné právne predpisy, nerovný prístup k službám a spravodlivosti, vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti, pracovným miestam a posilneniu hospodárskeho postavenia a politickej účasti, ako aj odstraňovanie sexuálneho a rodovo motivovaného násilia, a to aj riešením sociálnych noriem a rodových stereotypov a podporou hnutí žien a občianskej spoločnosti.

V akčnom pláne EÚ pre rodovú rovnosť (2016 – 2020) sa stanovuje rámec na realizáciu týchto prioritných cieľov na celom svete prostredníctvom politík vonkajších vzťahov EÚ. Európska komisia v roku 2017 vydala svoju prvú správu o vykonávaní akčného plánu EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020.

Jednou z vlajkových iniciatív EÚ je iniciatíva Spotlight v hodnote 500 miliónov €, čo je jedinečné partnerstvo s OSN zamerané na odstránenie násilia páchaného na ženách a dievčatách. Táto iniciatíva spája partnerské vlády a občiansku spoločnosť z Ázie, subsaharskej Afriky, Latinskej Ameriky, Karibiku a Tichomoria.

Migrácia, nútené vysídľovanie a azyl

Hoci témy migrácie a mobility nie sú nové, počet medzinárodných migrantov sa v posledných rokoch zvýšil a v roku 2017 dosiahol úroveň 258 miliónov (nárast oproti 220 miliónom v roku 2010 a 173 miliónom v roku 2000). Väčšina medzinárodných migrantov vo svete je občanmi rozvojových krajín a rozvojové krajiny sú útočiskom pre viac ako 85 % násilne vysídlených osôb vo svete.

Výzvy v oblasti migrácie aj naďalej patria medzi priority európskeho programu. Európska komisia v roku 2017 pokračovala v proaktívnom riešení vzťahu medzi rozvojom a migráciou, a to v súlade s programom do roku 2030 a konsenzom o rozvoji. Rozvojová spolupráca EÚ zohrávala kľúčovú úlohu pri prispievaní k celkovému úsiliu EÚ o riešenie migrácie v kontexte Európskej migračnej agendy, vyhlásenia z Valletty, rámca pre partnerstvo v oblasti migrácie a nového prístupu EÚ k nútenému vysídľovaniu, a to v plnom súlade s cieľmi a zásadami rozvoja.

Európska komisia prostredníctvom rôznych rozvojových nástrojov, napríklad prostredníctvom núdzového trustového fondu pre Afriku a Regionálneho trustového fondu EÚ pre Sýriu, ale aj v rámci bežných geografických nástrojov, vykonala opatrenia v partnerských krajinách, ktoré sa týkali krátkodobých aj dlhodobých výziev a príležitostí vyplývajúcich z migrácie.

V centre pozornosti boli najmä tri aspekty:

1. riešenie hnacích síl/príčin nelegálnej migrácie/núteného vysídľovania;
2. posilnenie kapacít partnerov na zlepšenie riadenia migrácie/utečencov;
3. maximalizácia vplyvu migrácie na rozvoj.

Prostredníctvom tohto komplexného prístupu prispela podpora v roku 2017 k posilneniu dialógu a partnerstva s partnerskými krajinami v oblasti migrácie, ako aj k dosiahnutiu hmatateľných výsledkov v zlepšovaní riadenia migrácie, pričom sa poskytla ochrana zraniteľným migrantom a utečencom a maximalizoval sa pozitívny vplyv migrácie na rozvoj.

Okrem iných úspechov EÚ v roku 2017:

• vyčlenila 3 miliardy € na nástroj pre utečencov v Turecku,
• vyvinula program v hodnote 90 miliónov € na poskytovanie ochrany a pomoci osobám v núdzi v Líbyi a na podporu stabilizácie hostiteľských komunít, pričom presunula pozornosť na trasu cez centrálne Stredozemie,
• k 31. decembru 2017 schválila spolu 143 projektov v hodnote 2 388 € v rámci núdzového trustového fondu pre Afriku,
• prostredníctvom Komisie v septembri 2017 v Ázii, Afganistane, Bangladéši, Pakistane a Iraku prijala osobitné opatrenie v hodnote 196 miliónov € na riešenie výziev, ktoré predstavuje dlhotrvajúce nútené vysídľovanie a migrácia v Ázii a na Blízkom východe.

Kultúra, vzdelávanie a zdravie

EÚ uznáva úlohu kultúry v hospodárskom raste, ako aj to, že je dôležitou zložkou a podporným faktorom, ktorý uľahčuje:

• sociálne začlenenie,
• slobodu prejavu,
• budovanie identity,
• posilnenie občianskeho postavenia,
• predchádzanie konfliktom.

EÚ v roku 2017 prijala:

• závery o strategickom prístupe EÚ k medzinárodným kultúrnym vzťahom,
• niekoľko programov, napríklad Investovanie do kultúry a tvorivosti, ktorého cieľom je:
  • zlepšiť správu kultúry v partnerských krajinách,
  • stimulovať tvorbu pracovných miest, a
  • posilniť kultúrne dedičstvo.

Cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 4 je zameraný na zabezpečenie inkluzívneho a spravodlivého kvalitného vzdelávania a na podporu príležitostí celoživotného vzdelávania pre všetkých do roku 2030. Vzdelávanie je základným ľudským právom a verejným statkom. Okrem toho zohráva dôležitú úlohu pri dosahovaní ďalších cieľov trvalo udržateľného rozvoja prostredníctvom vzdelávania, zručností a informovanosti.

EÚ v roku 2017:

• podporila viac ako 45 krajín v ich úsilí o posilnenie vzdelávacích systémov,
• spolupracovala s Globálnym partnerstvom pre vzdelávanie, ktoré podporuje základné vzdelávanie a zameriava sa na najchudobnejšie krajiny a/alebo krajiny, ktoré sú v nestabilných situáciách,
• prijala program v hodnote 21 miliónov € s cieľom podporiť potreby vzdelávania v dlhotrvajúcej kríze, pričom sa zamerala na zlepšovanie kvality vzdelávania v bezpečnom vzdelávacom prostredí a budovanie globálnej informačnej základne s cieľom informovať o podpore v budúcnosti.

Na dosiahnutie cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 3 v oblasti zdravia a pohody EÚ pokračovala v práci v oblasti zdravia, pričom podporovala Globálny fond a GAVI, alianciu pre očkovanie, a súčasne uskutočnila výskum v oblasti boja proti chorobám súvisiacich s chudobou a zanedbávaným infekčným ochoreniam. Podporila aj regionálne iniciatívy, napríklad druhý Program partnerstva európskych a rozvojových krajín v oblasti klinického skúšania, a iné nadnárodné iniciatívy.

V spolupráci s Populačným fondom Organizácie Spojených národov EÚ podporuje úsilie o zvýšenie dostupnosti kvalitného reprodukčného zdravia a zdravotníckych služieb súvisiacich s materstvom.

Potravinová a výživová bezpečnosť a trvalo udržateľné poľnohospodárstvo

S jedným z deviatich ľudí, ktorí trpia potravinovou a výživovou neistotou, sa cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 2 zameriava na odstránenie hladu, zaistenie potravinovej bezpečnosti a zlepšenie výživy a podporu trvalo udržateľného poľnohospodárstva do roku 2030.

Trvalo udržateľné poľnohospodárstvo spolu s udržateľným rybolovom a akvakultúrou je nevyhnutné na odstránenie hladu a zaistenie potravinovej bezpečnosti a je naďalej kľúčovou hnacou silou pri odstraňovaní chudoby a trvalo udržateľnom rozvoji. Poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť sú kľúčovými faktormi pri dosahovaní dobrých výsledkov v oblasti výživy.

EÚ bola jednou z hlavných hybných síl za uverejnením globálnej správy o potravinových krízach v roku 2017, z ktorej vyplynulo, že takmer 108 miliónov ľudí bolo v bolo v situácii potravinovej krízy alebo v núdzovej situácii, a v ktorej sa identifikovala potreba:

• analyzovať hlavné hnacie sily potravinovej neistoty, a
• pokúsiť sa riešiť problémy.

EÚ zaviedla niekoľko iniciatív, ktoré majú pomôcť znížiť počet detí zaostávajúcich v raste vo veku do päť rokov najmenej o 7 miliónov do roku 2025, pričom počas obdobia rokov 2014 – 2020 sa vyčlenilo 3,5 miliardy €.

Trvalo udržateľné poľnohospodárstvo je z hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska ústrednou témou programu rozvojovej spolupráce EÚ s partnerskými krajinami. EÚ sústreďuje svoju prácu v tomto sektore na:

• investície do malých poľnohospodárskych podnikov,
• podporu vládnych iniciatív a programov, ktoré podporujú udržateľnosť a inovácie v poľnohospodárskom sektore,
• podporu poľnohospodárskych postupov a technológií, ktoré zvyšujú vidiecke príjmy a zároveň sú udržateľné z hľadiska vody, pôdy a ekosystémov a biodiverzity,
• zlepšenie prístupu poľnohospodárov k výrobným majetkom, ako pôda, kapitál atď., najmä prostredníctvom podpory miestnej spolupráce a partnerstiev medzi poľnohospodármi,
• zabezpečenie väčšieho objemu súkromných investícií v poľnohospodárskom sektore,
• posilnenie postavenia žien v poľnohospodárstve.

Planéta

Zmena klímy

EÚ sa zaväzuje prispievať k celosvetovému boju proti zmene klímy v súlade s Parížskou dohodou z roku 2015 a s cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 13. Realizáciu národne definovaných príspevkov kladieme do centra politického dialógu s našimi partnerskými krajinami s cieľom začleniť zmenu klímy do našich politík, stratégií, investičných plánov a projektov tak, aby plne prispievali k plneniu Parížskej dohody a cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 13. Naša práca v oblasti zmeny klímy a program do roku 2030 musia ísť ruka v ruke.

EÚ zvýšila svoje úsilie v oblasti riadenia rizík a budovania odolnosti a prispôsobivosti na zmeny v súlade so sendaiským rámcom pre znižovanie rizika katastrof. EÚ okrem toho podporuje posun smerom k nízkoemisnému ekologickému hospodárstvu odolnému proti zmene klímy, ktoré je v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 8 týkajúceho sa rastu a s cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 12 týkajúceho sa udržateľnej spotreby a výroby. Zmena klímy sa týka takmer všetkých cieľov trvalo udržateľného rozvoja.

V období rokov 2014 – 2018 EÚ investovala 8,2 miliardy € na podporu opatrení v oblasti klímy. Najväčší podiel financovania EÚ v oblasti klímy bol vynaložený na adaptačné činnosti (41 %), po ktorých nasledovali synergické činnosti týkajúce sa adaptácie a zmiernenia (31 %) a zmierňujúce opatrenia (28 %). Naším cieľom je podporovať činnosti, ktoré prispievajú k adaptácii aj zmierňovaniu.

Životné prostredie a trvalo udržateľné riadenie prírodných zdrojov

Životné prostredie a prírodné zdroje, ako pôda, vodné zdroje, lesy, zásoby rýb a biodiverzita, sú kľúčové pre hospodárstva rozvojových krajín a živobytie ich občanov. Ich ochrana a trvalo udržateľné riadenie sú nevyhnutné na splnenie programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 (vrátane cieľov trvalo udržateľného rozvoja 6, 12, 14 a 15), na odstránenie chudoby a hladu a na zabezpečenie zdravia, pohody, prístupu k čistej vode a sanitácii a udržateľného rastu, pri súčasnom zachovaní ekosystémov a boji proti zmene klímy. EÚ podporuje partnerské krajiny pri zlepšovaní správy životného prostredia a prírodných zdrojov, trvalo udržateľnom hospodárení s pôdou, vodou, lesmi a inými prírodnými zdrojmi, ochrane biodiverzity, boji proti znečisťovaniu a pri podpore inkluzívnych ekologických hospodárstiev.

Udržateľná energia

Prístup k moderným a udržateľným energetickým službám je jednou z kľúčových cieľových oblastí rozvojovej pomoci EÚ. Komisia v roku 2017 uverejnila dokument, v ktorom poukazuje na to, že spolupráca v oblasti udržateľnej energie prispieva k vykonávaniu Európskeho konsenzu o rozvoji.

V rámci finančných výhľadov na roky 2014 až 2020 bolo na rozvojovú spoluprácu v oblasti udržateľnej energie pridelených 3,7 miliardy € s cieľom prispieť k splneniu troch cieľov EÚ s termínom do roku 2020: poskytnutie prístupu k energii približne 40 miliónom ľudí, zvýšenie výroby energie z obnoviteľných zdrojov približne o 6,5 gigawattov a prispievanie k boju proti zmene klímy, a to úsporou približne 15 miliónov ton CO₂ za rok.

Cieľom EÚ je napríklad prispievať k cieľom africkej iniciatívy v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a do roku 2020 dosiahnuť 5 GW kapacity na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a zároveň umožniť prístup k udržateľnej energii pre 30 miliónov ľudí v Afrike a ročne ušetriť 11 miliónov ton CO₂.

Prosperita

Spolupráca so súkromným sektorom

Keďže investičné potreby v partnerských krajinách sú veľké a darcovské finančné prostriedky od vlád a medzinárodných organizácií nie sú dostatočné na ich splnenie, EÚ využíva kombinované financovanie, v rámci ktorého sa granty EÚ kombinujú s pôžičkami alebo vlastným kapitálom od verejných a súkromných investorov, čím prispieva k cieľu trvalo udržateľného rozvoja č. 17 (posilniť spôsob vykonávania a partnerstvá na dosiahnutie cieľov). Rámec kombinovaného financovania v EÚ pozostáva z týchto regionálnych nástrojov kombinovaného financovania:

• investičný nástroj pre Latinskú Ameriku,
• investičný nástroj pre Áziu,
• investičný nástroj pre strednú Áziu,
• karibský investičný nástroj,
• investičný nástroj pre tichomorskú oblasť,
• Trustový fond EÚ a Afriky pre infraštruktúru,
• africká investičná platforma a investičná platforma európskej susedskej politiky (v správe Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení), ktoré sú začlenené do EFSD ako súčasť prvého piliera EIP (pozri časť Vonkajší investičný plán vyššie).

Veľkou inováciou je, že záruka EFSD využíva obmedzené verejné prostriedky najmä na získavanie súkromných investícií na životaschopné projekty, ktoré by sa inak len ťažko rozbehli alebo rozšírili, a súčasne sa zameriava na ciele trvalo udržateľného rozvoja v partnerských krajinách. Vonkajší investičný plán ako celok sa zameriava na odstraňovanie obmedzení udržateľných súkromných investícií a na podporu prioritných reforiem prostredníctvom posilneného dialógu so súkromným sektorom a príslušnými zainteresovanými stranami. Podpora udržateľných investícií a tvorba pracovných miest (cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 8) je takisto jedným z hlavných cieľov africko-európskej aliancie pre udržateľné investície a pracovné miesta, ktorá bola spustená v septembri 2018.

Pokiaľ ide o obchod, v novembri 2017 prijala EÚ spolu s krajinami EÚ novú stratégiu pomoci pre obchod, v rámci ktorej sa prosperita dosahuje prostredníctvom obchodu a investícií. Cieľom tejto stratégie je podporiť lepšiu mobilizáciu pomoci EÚ pre obchod s cieľom pomôcť rozvojovým krajinám plne využívať rozvojové výhody rôznych nástrojov politiky EÚ, najmä obchodné dohody EÚ a preferenčné systémy (vrátane dohôd o hospodárskom partnerstve a všeobecného systému preferencií), a to udržateľným a inkluzívnym spôsobom.

Poľnohospodársky rast

Živobytie dvoch tretín chudobných ľudí vo svete závisí od poľnohospodárstva a mnohé rozvojové krajiny sú naďalej veľmi závislé od obchodu len s niekoľkými komoditami.

EÚ je presvedčená, že na vytvorenie požadovanej dynamiky pre udržateľný rast a odolnosť vo vidieckych oblastiach rozvojových krajín je potrebné dosiahnuť zrýchlenú úroveň zodpovedného domáceho i medzinárodného, verejného i súkromného investovania do poľnohospodárstva a agropodnikania. V súlade s týmto prístupom prezident Jean-Claude Juncker v septembri 2018 oznámil vytvorenie novej aliancie pre udržateľné investície a pracovné miesta.

Investície súkromného sektora je potrebné stimulovať vytvorením dobre regulovaného a zabezpečeného podnikateľského prostredia, pričom pri dosahovaní tohto cieľa musí zohrávať kľúčovú úlohu verejný sektor. Zvýšené úrovne rizika spojené s výrobnými, finančnými a trhovými rizikami však naďalej predstavujú kľúčové prekážky pre zvyšovanie investícií súkromného sektora. EÚ pomáha znižovať tieto riziká prostredníctvom vonkajšieho investičného plánu (EIP). EÚ podporuje opatrenia týkajúce sa správy pôdy v približne 40 krajinách s celkovým rozpočtom takmer 240 miliónov €. Opatrenia financované EÚ v Peru a Hondurase chránia pozemkové práva pôvodných obyvateľov a zabezpečujú pre nich základný majetok (prínos k cieľu trvalo udržateľného rozvoja č. 2).

Infraštruktúra, mestá a digitalizácia

Pokrok smerom k programu do roku 2030 si vyžaduje:

• budovanie odolnej infraštruktúry,
• podporu inkluzívnej a udržateľnej industrializácie, a
• podporu inovácií (cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 9).

Prebiehajúca digitálna transformácia poskytuje príležitosti na zvýšenie tvorby pracovných miest a urýchlenie prístupu ku kvalitným základným službám, zlepšenie transparentnosti a zodpovednosti vlád a posilnenie demokracie. Predpokladom je dobrá prepojenosť a prispôsobená regulácia na podporu dosiahnutia cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 9.

EÚ pomáha koordinovať spoločný program EÚ a Afriky v oblasti infraštruktúry a je súčasťou správnej rady programu pre dopravnú politiku v Afrike, pričom podporuje politiku a stratégiu pre africké vlády a regionálne hospodárske spoločenstvá.

Rýchla urbanizácia, najmä v Ázii a Afrike, predstavuje veľké rozvojové výzvy. V roku 2017 došlo k vypracovaniu medzinárodného programu spolupráce medzi mestami, v rámci ktorého sa vymieňajú osvedčené urbanistické postupy medzi mestami EÚ a mestami v strategických partnerských krajinách, ako India a Čína, a k začleneniu osobitného investičného okna pre „udržateľné mestá“ v rámci vonkajšieho investičného plánu (cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 11).

Mier

Demokracia, ľudské práva, dobrá správa vecí verejných

EÚ je založená na základných hodnotách dodržiavania demokratických zásad, právneho štátu a ľudských práv (článok 2 ZEÚ). Presadzovanie týchto hodnôt je kľúčovou prioritou vonkajších vzťahov (článok 21 ZEÚ), ktorá sa premietla do globálnej stratégie EÚ. EÚ podporuje partnerské krajiny pri vykonávaní cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 16 týkajúceho sa demokracie, prístupu k spravodlivosti, boja proti korupcii, ľudských práv a dobrej správy vecí verejných, a to prostredníctvom jej plánovania rozvojovej pomoci. Medzi činnosti v partnerstve s vládami tretích krajín patrí volebná pomoc a podpora demokracie, reformy v oblasti spravodlivosti a boja proti korupcii a podpora nezávislosti médií a základných slobôd.

EÚ okrem toho zohráva vedúcu svetovú úlohu prostredníctvom svojho špecializovaného európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva. Priority tohto nástroja vychádzajú z akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu (2014 – 2019). Zameriava sa na posilnenie medzinárodných orgánov a súdov v oblasti ľudských práv a je určený predovšetkým občianskej spoločnosti a nezávislým orgánom dohľadu s cieľom zabezpečiť podporu a ochranu ľudských práv a demokracie.

Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva napríklad umožňuje, aby núdzové opatrenia a dôverné projekty chránili organizácie pre ľudské práva a aktivistov za ľudské práva, ktorí pôsobia v najťažších podmienkach.

Delegáciám EÚ sa poskytuje cielená podpora na budovanie kapacít na podporu ľudských práv. Napríklad v oblasti slobody prejavu sa to uskutočňuje prostredníctvom dvoch programov:

• Podpora demokracie a
• Media4Democracy.

Nestabilita a odolnosť

EÚ v roku 2017 prijala viacodvetvový záväzok v oblasti zvyšovania odolnosti. V šiestich krajinách (Čad, Irak, Mjanmarsko, Nigéria, Sudán a Uganda) sa začal pilotný proces na testovanie širšieho humanitárneho/rozvojového/mierového prepojenia v nestabilných situáciách.

Počas roka 2017 pokročila aj práca v oblasti zvyšovania odolnosti a riešenia nestabilných situácií v nasledujúcich 4 oblastiach.

• Posilnenie rámca odolnosti, najmä prijatím spoločného oznámenia „Strategický prístup k zvyšovaniu odolnosti vo vonkajšej činnosti EÚ“.
• Vývoj a vykonávanie integrovaného prístupu k vonkajším konfliktom a krízam. Integrovaný prístup spája príslušné inštitúcie a nástroje EÚ, ako aj krajiny EÚ s cieľom dosiahnuť koordinovanejšiu a súdržnejšiu vonkajšiu činnosť. Celkovým cieľom je posilniť vplyv EÚ, pokiaľ ide o pomoc pri predchádzaní konfliktom a krízam, ich riadení a riešení.
• Posilnenie významu odolnosti v konfliktoch a krízach, a to aj reformou štátnych zmlúv a zmlúv o budovaní odolnosti v rámci našich operácií rozpočtovej podpory.
• Podpora medzinárodného dialógu o budovaní mieru a štátu pod vedením samotných vlád nestabilných krajín a organizácií občianskej spoločnosti (OOS).

Bezpečnosť

Nástroj na podporu stability a mieru je hlavným finančným nástrojom Komisie určeným na zlepšenie stability, mieru a odolnosti v partnerských krajinách. Nástroj na podporu stability a mieru svojim celosvetovým rozsahom a zameraním na bezpečnosť dopĺňa iné finančné nástroje, najmä ak nemožno použiť geografické alebo tematické nástroje spojené s kritériami oficiálnej rozvojovej pomoci, ale slúži aj na riešenie problémov nadregionálneho alebo globálneho charakteru. V rámci programovateľnej časti nástroja na podporu stability a mieru, ktorú riadi Generálne riaditeľstvo pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj (DEVCO), prebieha viac ako 260 projektov v prospech 70 krajín. Agentúry partnerských krajín a krajín EÚ tieto projekty vykonávajú spoločne.

Projekty pokrývajú celý rad problémov, napríklad: boj proti násilnému extrémizmu; technická pomoc orgánom presadzovania práva v boji proti terorizmu, chemickým, biologickým, rádiologickým a jadrovým hrozbám, organizovanému zločinu, obchodovaniu s drogami alebo praniu špinavých peňazí; budovanie kapacít na zlepšenie justičných systémov; alebo ochrana kritických infraštruktúr. Podporné nástroje môžu zahŕňať „školenie školiteľov“, pomoc priamo na mieste, simulačné a skutočné cezhraničné cvičenia v teréne, ako aj vypracovanie národných akčných plánov založených na hodnoteniach potrieb a rizík. EÚ je od januára 2018 schopná podporovať budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja (CBSD). Ozbrojeným silám partnerskej krajiny možno za výnimočných okolností poskytnúť výcvik a vybavenie na činnosti zamerané na podporu rozvojových cieľov.

Vďaka viacrozmernému prístupu, ktorý sa zameriava na úmyselné (terorizmus, zločin), ale aj náhodné porušenie bezpečnostnej ochrany (Seveso, Fukušima) a environmentálnu bezpečnosť (Ebola), prispieva nástroj na podporu stability a mieru k viacerým cieľom trvalo udržateľného rozvoja OSN a kľúčovým oblastiam Európskeho konsenzu o rozvoji vrátane kľúčových prioritných opatrení v susedstve EÚ.

Jadrová bezpečnosť

Európska komisia nepodporuje jadrovú energiu, ktorá je vo výlučnej zodpovednosti vlády štátu, podporuje však jadrovú bezpečnosť. Každá jadrová havária má globálny vplyv na spoločnosti, preto spolupráca v oblasti jadrovej bezpečnosti má zásadný význam pre bezpečnosť a ochranu európskych občanov a životného prostredia.

Vďaka viacrozmernému prístupu, ktorý sa zameriava na jadrovú bezpečnosť, zdravie, životné prostredie a súvisiace otázky, prispieva program pre nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti k mnohým kľúčovým oblastiam Európskeho konsenzu o rozvoji vrátane kľúčových prioritných opatrení v susedstve EÚ, Strednej Ázii a Iráne.

V krajinách v susedstve EÚ existujú výzvy. Tieto výzvy sa týkajú predovšetkým krajín, ktoré sa rozhodujú o využívaní jadrovej energie, napríklad Bielorusko a Turecko, o predĺžení životnosti reaktorov, ako Arménsko a Ukrajina, a o vyraďovaní a nakladaní s rádioaktívnym odpadom.

Partnerstvá

Cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 17 sa týka partnerstva v rozvoji a zdôrazňuje význam inkluzívnych platforiem s viacerými zainteresovanými stranami ako prostriedku účinného vykonávania programu do roku 2030. EÚ je odhodlaná dosiahnuť cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 17 prostredníctvom svojich vlastných vonkajších opatrení a zdrojov, ako aj uľahčovaním ich vykonávania ostatnými. EÚ sa naďalej zapája do procesov OSN súvisiacich s rozvojom, najmä do Globálneho partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu, ktoré v súčasnosti vykonáva monitorovanie účinnosti rozvoja na úrovni krajiny.

Spolupráca s občianskou spoločnosťou

Európska komisia prijatím oznámenia z roku 2012 uznala organizácie občianskej spoločnosti (OOS) za aktérov zapojených do riadenia a nielen za poskytovateľov služieb. EÚ okrem toho uplatňuje inkluzívny celospoločenský prístup k vykonávaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja tým, že rozširuje angažovanosť na nekonvenčné organizácie občianskej spoločnosti, ako sú nadácie, diaspóry, odbory, obchodné združenia atď. Najmä nadácie zohrávajú čoraz väčšiu a vplyvnejšiu úlohu.

Európska komisia podporuje dialóg a konzultácie s organizáciami občianskej spoločnosti, a to najmä prostredníctvom politického fóra pre rozvoj, ktoré poskytuje priestor na výmenu názorov medzi viacerými zainteresovanými stranami o rozvojových politikách. Podpísala 25 rámcových dohôd o partnerstve s medzinárodnými a regionálnymi sieťami občianskej spoločnosti na podporu organizácií občianskej spoločnosti pri prispievaní k tvorbe politiky na regionálnej a globálnej úrovni, najmä v súvislosti s úspešným vykonávaním cieľov trvalo udržateľného rozvoja.

Na úrovni krajín vypracovala EÚ 107 plánov spolupráce s občianskou spoločnosťou. Plány sú strategickým a komplexným rámcom krajiny, ktorý zahŕňa všetku podporu EÚ, a to vrátane delegácií a krajín EÚ, zameranú na občiansku spoločnosť. Tieto plány, vytvorené ako spoločná iniciatíva medzi Európskou úniou a jej krajinami, boli zavedené s cieľom posilniť spoluprácu Európy s občianskou spoločnosťou.

EÚ pridelila 1,4 miliardy € na roky 2014 – 2020 na podporu organizácií občianskej spoločnosti na celosvetovej úrovni a na úrovni krajín prostredníctvom programu pre organizácie občianskej spoločnosti a miestne orgány, ktorý sa zameriava na účasť, partnerstvo a dialógy s viacerými zainteresovanými stranami, s cieľom odzrkadliť základné hodnoty Agendy 2030.

V správe z roku 2017 o spolupráci EÚ s občianskou spoločnosťou sa uvádza mnoho foriem a príkladov, v ktorých sa táto podpora uskutočňuje, ako aj to, ako Európa posilňuje svoju spoluprácu s občianskou spoločnosťou.

Spolupráca s komunitou darcov

Európska únia a jej krajiny sú spoločne popredným poskytovateľom oficiálnej rozvojovej pomoci na svete. Európska rozvojová pomoc predstavuje takmer 57 % celkovej globálnej rozvojovej pomoci poskytovanej darcami z Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. EÚ okrem toho kolektívne pracuje na spoločných politikách a na úrovni krajín pri zavádzaní spoločných prístupov vrátane spoločnej tvorby programov.

Okrem toho sa Európska komisia v zmysle partnerstva pri vykonávaní programu do roku 2030 a akčného programu z Addis Abeby, ako aj na posilnenie multilateralizmu, zapája do pravidelného rozvojového dialógu s partnermi z krajín mimo EÚ, ako sú Austrália, Kanada, Japonsko, Kórea a USA. Jej okruh partnerov sa neustále rozširuje prostredníctvom spolupráce s novými alebo vznikajúcimi darcami, ako sú darcovia z arabského sveta.

Spolupráca s medzinárodnými organizáciami

EÚ strategicky spolupracuje aj s OSN a ďalšími medzinárodnými organizáciami a medzinárodnými finančnými inštitúciami. Okrem významnej pomoci poskytovanej prostredníctvom týchto organizácií a inštitúcií sa uskutočňujú aj pravidelné strategické dialógy na vysokej úrovni. EÚ sa angažuje najmä:

• v procesoch OSN súvisiacich s rozvojom vrátane politického fóra na vysokej úrovni pre udržateľný rozvoj a fóra pre financovanie rozvoja, a zároveň preukazuje podporu OSN najmä prostredníctvom obnoveného partnerstva EÚ a OSN v oblasti rozvoja (2018),
• v diskusiách a rokovaniach Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj prostredníctvom účasti vo Výbore pre rozvojovú pomoc (DAC),
• v krajinách G20 a G7, pričom zdôrazňuje svoj záväzok vykonávať program do roku 2030 a jeho ciele trvalo udržateľného rozvoja,
• v posilňovaní partnerstiev s medzinárodnými finančnými inštitúciami, napríklad so skupinou Svetovej banky a s Medzinárodným menovým fondom (MMF), ako aj s inými medzinárodnými a európskymi finančnými inštitúciami a regionálnymi rozvojovými bankami.

Globálny dosah

Zoznam krajín oprávnených na rozvojovú pomoc EÚ