Medzinárodná spolupráca

Začiatky rozvojovej spolupráce Európskej únie (EÚ) sa prekrývali s uzatvorením Rímskej zmluvy v roku 1957 a zámorské krajiny a územia členských štátov EÚ boli jej prvými príjemcami. Postupom času sa rozsah rozvojovej spolupráce EÚ postupne zvýšil. EÚ je dnes najväčším poskytovateľom pomoci na svete a spolupracuje s vyše 160 krajinami.

Rozvojová spolupráca sa musí vykonávať v súlade so zásadami a cieľmi vonkajšej činnosti EÚ. Jej prvoradým cieľom je znížiť a v dlhodobom horizonte odstrániť chudobu vo svete prostredníctvom presadzovania udržateľného hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja rozvojových krajín v súlade s cieľmi Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja.

Hlavné zásady vonkajšej činnosti EÚ a rozvojovej spolupráce sú uvedené v článku 21 Zmluvy o Európskej únii a v článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Nástroje financovania vonkajšej činnosti EÚ sa v uplynulých rokoch racionalizovali. Od prijatia viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2021 – 2027 je Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa hlavným nástrojom financovania vonkajšej činnosti EÚ. Zahŕňa spoluprácu so všetkými krajinami mimo EÚ okrem zámorských krajín a území a krajín, ktoré prijímajú predvstupové financovanie.

Pred rokom 2021 bol hlavným nástrojom rozvojovej pomoci EÚ pre 79 afrických, karibských a tichomorských krajín (AKT) a zámorských krajín a území Európsky rozvojový fond (ktorý nebol súčasťou rozpočtu EÚ). V najnovšom viacročnom finančnom rámci EÚ (na roky 2021 – 2027) sa spolupráca s krajinami AKT pričlenila k rozpočtu EÚ a riadi sa Nástrojom susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa.

Hoci dohoda z roku 2000 medzi EÚ a krajinami AKT (dohoda z Cotonou) mala skončiť v roku 2020, jej platnosť sa predlžuje do 30. septembra 2023, ak nenadobudne platnosť nová dohoda o partnerstve AKT – EÚ alebo sa predbežne neuplatňuje pred týmto dátumom.