24.5.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 136/3

(1)

Spoločenstvo si stanovilo za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb osôb. Na tento účel má Spoločenstvo okrem iného prijať opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach, ktoré sú nevyhnutné pre dobré fungovanie vnútorného trhu.

(2)

Prístup k spravodlivosti je základnou zásadou a s cieľom uľahčiť lepší prístup k spravodlivosti Európska rada na svojom zasadnutí v Tampere 15. a 16. októbra 1999 vyzvala členské štáty, aby vytvorili alternatívne, mimosúdne postupy.

(3)

V máji 2000 Rada prijala závery o alternatívnych spôsoboch urovnávania sporov v občianskych a obchodných veciach s konštatovaním, že vytvorenie základných zásad v tejto oblasti je kľúčovým krokom smerom k zodpovedajúcemu rozvoju a fungovaniu mimosúdnych postupov pre urovnávanie sporov v občianskych a obchodných veciach, pokiaľ ide o zjednodušenie a zlepšenie prístupu k spravodlivosti.

(4)

V apríli 2002 Komisia predložila Zelenú knihu o alternatívnych postupoch riešenia sporov v občianskych a obchodných veciach, preskúmala existujúcu situáciu pokiaľ ide o alternatívne postupy riešenia sporov v Európskej únii a začala rozsiahle konzultácie s členskými štátmi a zainteresovanými stranami o možných opatreniach na podporu využívania mediácie.

(5)

Cieľ zabezpečiť lepší prístup k spravodlivosti ako súčasť politiky Európskej únie na vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti by mal zahŕňať prístup k súdnym ako aj mimosúdnym postupom riešenia sporov. Táto smernica by mala prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu, najmä pokiaľ ide o dostupnosť mediačných služieb.

(6)

Mediácia môže poskytnúť nákladovo efektívne a rýchle mimosúdne vyriešenie sporov v občianskych a obchodných veciach uplatnením postupov prispôsobených potrebám strán. Je pravdepodobnejšie, že dohody, ktoré sú výsledkom mediácie, sa budú plniť dobrovoľne a že sa zachová priateľský a udržateľný vzťah medzi stranami. Tieto výhody sú ešte zreteľnejšie v prípadoch s cezhraničným prvkom.

(7)

Aby sa viac podporilo využívanie mediácie a zabezpečilo, že strany, ktoré siahnu po mediácii, sa môžu spoľahnúť na predvídateľný právny rámec, je potrebné zaviesť rámcovú legislatívu, ktorá by sa zaoberala najmä kľúčovými aspektmi občianskeho súdneho konania.

(8)

Ustanovenia tejto smernice by sa mali vzťahovať len na mediáciu pri cezhraničných sporoch, no žiadne ustanovenie by nemalo členským štátom brániť v uplatňovaní týchto ustanovení aj na vnútroštátne procesy mediácie.

(9)

Táto smernica by žiadnym spôsobom nemala brániť používaniu moderných komunikačných technológií v procese mediácie.

(10)

Táto smernica by sa mala vzťahovať na postupy, v ktorých sa dve alebo viaceré strany cezhraničného sporu dobrovoľne snažia dospieť k priateľskej dohode o urovnaní svojho sporu s pomocou mediátora. Mala by sa uplatňovať na občianske a obchodné veci. Nemala by sa však uplatňovať na práva a povinnosti, o ktorých strany nemôžu samostatne rozhodovať podľa príslušného rozhodného práva. Takéto práva a povinnosti sa vyskytujú najmä v rodinnom práve a pracovnom práve.

(11)

Táto smernica by sa nemala vzťahovať na predzmluvné rokovania ani postupy rozhodcovského charakteru, ako sú určité súdne zmierovacie systémy, systémy pre sťažnosti spotrebiteľov, rozhodcovské konania, znalecké posudky alebo postupy vykonávané osobami alebo orgánmi, ktoré riešia spory vydaním formálnych odporúčaní, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú právne záväzné.

(12)

Táto smernica by sa mala vzťahovať na prípady, v ktorých súd strany odkáže na mediáciu alebo mediáciu nariadi vnútroštátne právo. Okrem toho by sa táto smernica mala vzťahovať na mediáciu vedenú sudcom, ktorý nie je zodpovedný za žiadne súdne konanie týkajúce sa spornej veci či vecí, pokiaľ sudca môže podľa vnútroštátneho práva konať ako mediátor. Táto smernica by sa však nemala vzťahovať na snahy súdu alebo sudcu konajúceho vo veci o urovnanie sporu v kontexte súdneho konania týkajúceho sa predmetného sporu alebo na prípady, v ktorých takýto súd alebo sudca požiada o pomoc alebo radu príslušnú osobu.

(13)

Mediácia ustanovená v tejto smernici by mala byť dobrovoľným postupom v tom zmysle, že zaň zodpovedajú samotné strany a môžu si ho organizovať, ako si želajú, a kedykoľvek ho ukončiť. Súdy by však podľa vnútroštátneho práva mali mať možnosť stanovovať lehoty pre proces mediácie. Navyše by súdy mali mať možnosť v prípade potreby upozorniť strany na možnosť mediácie.

(14)

Žiadne ustanovenie tejto smernice by nemalo mať vplyv na vnútroštátne právne predpisy, podľa ktorých je použitie mediácie povinné alebo predmetom stimulov a sankcií za predpokladu, že tieto právne predpisy nie sú pre strany prekážkou pri uplatňovaní svojho práva na prístup k súdnemu systému. Žiadne ustanovenie tejto smernice by nemalo mať vplyv ani na existujúce samoregulačné systémy mediácie, pokiaľ sa tieto zaoberajú aspektmi, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica.

(15)

S cieľom poskytnúť právnu istotu by sa v tejto smernici malo uviesť, ktorý deň by mal byť relevantný pre určenie toho, či spor, ktorý sa strany snažia urovnať prostredníctvom mediácie, je alebo nie je cezhraničným sporom. Ak neexistuje písomná dohoda, malo by sa predpokladať, že strany sa dohodli na použití mediácie v okamihu, keď prijali konkrétne opatrenia na začatie procesu mediácie.

(16)

Na zabezpečenie potrebnej vzájomnej dôvery, pokiaľ ide o mlčanlivosť, vplyv na premlčacie a prekluzívne doby a uznanie a výkon dohôd, ktoré sú výsledkom mediácie, by členské štáty mali akýmikoľvek prostriedkami, ktoré považujú za vhodné, podporovať odbornú prípravu mediátorov a zavádzanie účinných mechanizmov kontroly kvality poskytovania mediačných služieb.

(17)

Členské štáty by mali definovať takéto mechanizmy, ktoré môžu zahŕňať možnosť siahnuť po trhových riešeniach, ale nemalo by sa od nich v tomto ohľade vyžadovať poskytnutie akýchkoľvek finančných prostriedkov. Uvedené mechanizmy by sa mali zamerať na zachovanie pružnosti procesu mediácie a autonómie strán a na zabezpečenie účinného, nestranného a kvalifikovaného výkonu mediácie. Mediátori by sa mali informovať o existencii Európskeho kódexu správania pre mediátorov, ktorý by sa mal tiež zverejniť na internete.

(18)

V oblasti ochrany spotrebiteľa Komisia prijala formálne odporúčanie (3) stanovujúce minimálne kritériá kvality, ktoré by mimosúdne orgány zapojené do konsenzuálneho riešenia spotrebiteľských sporov mali ponúknuť osobám, ktoré využívajú ich služby. Každý mediátor alebo organizácia, ktorí patria do rozsahu pôsobnosti tohto odporúčania, by mali byť nabádaní k rešpektovaniu zásad, ktoré sa v ňom uvádzajú. Aby sa uľahčilo šírenie informácií o takýchto orgánoch, Komisia by mala vytvoriť databázu mimosúdnych systémov, v ktorých sa podľa členských štátov rešpektujú zásady uvedeného odporúčania.

(19)

Mediácia by sa nemala považovať za slabšiu alternatívu súdneho konania v tom zmysle, že dodržiavanie dohôd, ktoré sú výsledkom mediácie, závisí od dobrej vôle strán. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby strany písomnej dohody, ktorá je výsledkom mediácie, mohli jej obsah dať učiniť vykonateľným. Členský štát by mohol odmietnuť učiniť dohodu vykonateľnou len ak je jej obsah v rozpore s jeho právom, vrátane jeho medzinárodného práva súkromného, alebo ak jeho právo neustanovuje vykonateľnosť obsahu predmetnej dohody. Takýto prípad by mohol nastať, ak by povinnosť vymedzená v dohode bola nevykonateľná vzhľadom na svoju povahu.

(20)

Obsah dohody, ktorá je výsledkom mediácie, ktorá je v členskom štáte vykonateľná, by sa mal uznať a vyhlásiť za vykonateľný v ostatných členských štátoch v súlade s rozhodným právom Spoločenstva alebo vnútroštátnym právom. Mohlo by sa tak stať napríklad na základe nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (4) alebo nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (5).

(21)

V nariadení (ES) č. 2201/2003 sa osobitne ustanovuje, že na to, aby boli dohody medzi stranami vykonateľné v inom členskom štáte, musia byť vykonateľné aj v členskom štáte, v ktorom sa uzavreli. Preto ak nie je obsah dohody v rodinných veciach, ktorá je výsledkom mediácie, vykonateľný v členskom štáte, v ktorom bola dohoda uzavretá a v ktorom sa žiada o jej vykonateľnosť, táto smernica by nemala nabádať zúčastnené strany na obchádzanie práva tohto členského štátu tým, že si dohodu dajú učiniť vykonateľnou v inom členskom štáte.

(22)

Táto smernica by nemala mať vplyv na pravidlá členských štátov týkajúce sa výkonu dohôd, ktoré sú výsledkom mediácie.

(23)

V procese mediácie je dôležitá dôvernosť a táto smernica by preto mala ustanoviť minimálny stupeň zlučiteľnosti noriem občianskeho súdneho konania, pokiaľ ide o spôsob ochrany dôvernosti mediácie v akomkoľvek následnom občianskom alebo obchodnom súdnom konaní alebo rozhodcovskom konaní.

(24)

S cieľom povzbudiť strany, aby využívali mediáciu, by členské štáty mali zabezpečiť, aby ich pravidlá o premlčacích a prekluzívnych dobách nebránili stranám v prístupe k súdnej ochrane alebo k rozhodcovskému konaniu, ak ich pokus o mediáciu zlyhá. Členské štáty by mali zabezpečiť, že sa takýto výsledok dosiahne, hoci táto smernica nezosúlaďuje vnútroštátne pravidlá o premlčacích a prekluzívnych dobách. Ustanovenia o premlčacích a prekluzívnych dobách v medzinárodných dohodách, ktoré sú vykonávané v členských štátoch napr. v oblasti dopravného práva, by nemali byť dotknuté touto smernicou.

(25)

Členské štáty by mali podporovať, aby sa širokej verejnosti poskytovali informácie o tom, ako kontaktovať mediátorov a organizácie, ktoré poskytujú mediačné služby. Tiež by mali nabádať právnikov, aby informovali svojich klientov o možnosti mediácie.

(26)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (6) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu.

(27)

Cieľom tejto smernice je presadzovanie základných práv a zohľadňujú sa v nej zásady vyjadrené najmä v Charte základných práv Európskej únie.

(28)

Keďže cieľ tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov rozsahu alebo dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(29)

V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva sa Spojené kráľovstvo a Írsko zúčastňuje na prijatí a uplatňovaní tejto smernice.

(30)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice a nie je ňou viazané, ani nepodlieha jej uplatňovaniu,

a)

sa strany dohodli na použití mediácie po tom, čo spor vznikol;

b)

mediáciu nariadil súd;

c)

z vnútroštátneho práva vyplynie povinnosť použiť mediáciu alebo

d)

na účely článku 5 sa stranám adresovala výzva.

a)

„Mediácia“ je štruktúrovaný postup bez ohľadu na to, ako sa nazýva alebo ako sa naň odkazuje, pri ktorom sa dve alebo viacero strán sporu dobrovoľne pokúšajú dosiahnuť dohodu o riešení svojho sporu za pomoci mediátora. Tento postup môžu začať strany, môže ho navrhnúť alebo nariadiť súd, alebo môže byť ustanovený právom členského štátu.

Pojem zahŕňa mediáciu vedenú sudcom, ktorý nie je zodpovedný za žiadne súdne konanie týkajúce sa predmetného sporu. Vylučuje však snahy súdu alebo sudcu konajúceho vo veci o urovnanie sporu v priebehu súdneho konania týkajúceho sa predmetného sporu.

b)

„Mediátor“ je akákoľvek tretia osoba, ktorá je požiadaná viesť mediáciu účinným, nestranným a kvalifikovaným spôsobom, bez ohľadu na jej označenie alebo povolanie v dotknutom členskom štáte a bez ohľadu na spôsob, akým bola táto tretia osoba vymenovaná alebo požiadaná o vedenie mediácie.

a)

je to potrebné vzhľadom na naliehavé dôvody verejného poriadku dotknutého členského štátu, najmä ak sa vyžaduje zabezpečenie ochrany najlepších záujmov detí alebo na zabránenie ujmy na telesnej alebo duševnej integrite osoby alebo

b)

je sprístupnenie obsahu dohody, ktorá je výsledkom mediácie, potrebné na uskutočnenie alebo vykonanie tejto dohody.