1.

V posledných troch desaťročiach vysielanie prekonalo významné zmeny. Zrušenie monopolov, objavenie sa nových účastníkov a rýchly technický rozvoj zásadne zmenili konkurenčné prostredie. Televízne vysielanie bolo tradične vyhradenou činnosťou. Od počiatku ho poskytovali prevažne verejnoprávne podniky v monopolnom režime, najmä v dôsledku obmedzenej dostupnosti vysielacích frekvencií a veľkých prekážok pre vstup.

2.

V 70. rokoch minulého storočia však hospodársky a technický rozvoj poskytoval štátom EZVO čoraz viac možností na to, aby umožnili vysielať aj iným prevádzkovateľom. Štáty EZVO sa tak rozhodli zaviesť na trh hospodársku súťaž. Viedlo to k širšiemu výberu pre užívateľov, nakoľko sa sprístupnili mnohé ďalšie kanály a nové služby, prospelo to aj vzniku a rastu silných európskych prevádzkovateľov, rozvoju nových technológií a väčšiemu stupňu plurality v sektore, čo je oveľa viac než len ďalšie dostupné kanály a služby. Štáty EZVO, aj keď otvorili trh pre hospodársku súťaž, usúdili, že verejnoprávne vysielanie by sa malo zachovať ako spôsob zabezpečenia spravodajstva o celom rade oblastí a na uspokojenie potrieb a cieľov verejnej politiky, ktoré by v opačnom prípade nemuseli byť splnené v optimálnej miere.

3.

Zintenzívňujúca sa hospodárska súťaž spolu s prítomnosťou prevádzkovateľov financovaných štátom viedla zároveň aj k rastúcim obavám o zabezpečenie rovnakých podmienok, na čo dozorný úrad upozornili súkromní prevádzkovatelia. V sťažnostiach sa uvádzajú porušenia článkov 59 a 61 Dohody o EHP vo vzťahu k verejnému financovaniu verejnoprávnych vysielateľov.

4.

V predchádzajúcej kapitole o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie usmernení o štátnej pomoci (2) sa po prvýkrát stanovil rámec upravujúci financovanie verejnoprávneho vysielania štátom. Slúži dozornému úradu ako dobrý základ na riešenie prípadov v oblasti financovania verejnoprávnych vysielateľov.

5.

Medzičasom technologické zmeny zásadne zmenili vysielacie a audiovizuálne trhy. Došlo k znásobeniu distribučných platforiem a technológií, ako digitálna televízia, internetová televízia, mobilná televízia a video na požiadanie. Viedlo to k zvýšeniu konkurencie zo strany nových účastníkov, ako napríklad prevádzkovateľov sietí a internetových spoločností, vstupujúcich na trh. Technický rozvoj tiež umožnil vznik nových mediálnych služieb, ako napríklad online informačných služieb a nelineárnych služieb alebo služieb na požiadanie. Poskytovanie audiovizuálnych služieb sa zjednocuje, pričom užívatelia môžu v čoraz väčšej miere získať viaceré služby na jednej platforme alebo zariadení alebo získať niektorú danú službu na viacerých platformách alebo zariadeniach. Rastúca škála možností pre užívateľov týkajúca sa prístupu k mediálnemu obsahu vedie k znásobovaniu ponúkaných audiovizuálnych služieb a k fragmentácii divákov. Nové technológie umožnili lepšiu účasť užívateľov. Tradičný model pasívnej konzumácie sa postupne menil na aktívnu účasť užívateľov a ich kontrolu nad obsahom. Aby sa verejní i súkromní vysielatelia dokázali vyrovnať s novými výzvami, diverzifikujú svoje činnosti smerom k novým distribučným platformám a rozširovaniu spektra svojich služieb. V poslednom čase táto diverzifikácia činností verejnoprávnych vysielateľov (ako napr. internetový obsah, tematické kanály) financovaných z verejných prostriedkov viedla k viacerým sťažnostiam zo strany iných trhových subjektov, okrem iného aj vydavateľov.

6.

V roku 2003 Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Európsky súdny dvor“) v rozsudku vo veci Altmark  (3) stanovil podmienky, na základe ktorých náhrada za verejnoprávne služby nepredstavuje štátnu pomoc. V roku 2005 dozorný úrad prijal novú kapitolu o štátnej pomoci vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (4) a zahrnul ju do usmernení o štátnej pomoci. Okrem toho v roku 2006 rozhodnutie Komisie 2005/842/ES z 28. novembra 2005 o uplatňovaní článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (5) bolo zahrnuté do Dohody o EHP ako akt uvedený v bode 1h prílohy XV v znení prispôsobenom prostredníctvom protokolu 1 k Dohode o EHP (ďalej len „rozhodnutie 2005/842/ES“) (6). Štáty EZVO v súčasnosti začleňujú smernicu 2007/65/ES (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (7), ktorou sa rozširuje rozsah pôsobnosti audiovizuálneho nariadenia EÚ na novovznikajúce mediálne služby.

7.

Tieto zmeny na trhu a v právnom prostredí vyzývajú k aktualizácii kapitoly o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie. V akčnom pláne štátnej pomoci z roku 2005 (8) bolo uvedené, že Európska komisia (ďalej len „Komisia“) „opätovne preverí svoje oznámenie o uplatnení pravidiel štátnej pomoci v prípade verejnoprávneho vysielania. Najmä v súvislosti s rozvojom nových digitálnych technológií a internetových služieb sa objavili nové otázky týkajúce sa rozsahu činností verejnoprávneho vysielania“.

8.

V priebehu rokov 2008 a 2009 sa dozorný úrad a štáty EZVO zúčastnili na verejných konzultáciách Komisie o revízii oznámenia z roku 2001 o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie (9). Touto kapitolou sa konsoliduje rozhodovacia prax Komisie a dozorného úradu v oblasti štátnej pomoci spôsobom orientovaným na budúcnosť, a to na základe pripomienok získaných v priebehu verejných konzultácií. Vysvetľujú sa v nej zásady, ktorými sa dozorný úrad riadi pri uplatňovaní článkov 61 a 59 ods. 2 Dohody o EHP na verejné financovanie audiovizuálnych služieb v sektore vysielania (10) pri zohľadnení najnovšieho vývoja na trhu a v právnej oblasti. Touto kapitolou nie je dotknuté uplatňovanie pravidiel vnútorného trhu a základných slobôd vo vysielacej sfére.

9.

Aj keď verejnoprávne vysielanie má jasný hospodársky význam, nemožno ho porovnávať s verejnoprávnou službou v ktoromkoľvek inom hospodárskom odvetví. Neexistuje žiadna iná služba, ktorá má naraz prístup k takej širokej časti populácie, poskytuje jej toľko informácií a tém a prináša a ovplyvňuje tak individuálne stanoviská, ako aj verejnú mienku.

10.

Okrem toho sa vysielanie vo všeobecnosti vníma ako veľmi spoľahlivý zdroj informácií a pre nezanedbateľnú časť populácie predstavuje hlavný zdroj informácií. Obohacuje tak verejnú diskusiu a v konečnom dôsledku dokáže zabezpečiť spravodlivú účasť všetkých občanov na verejnom živote. V tejto súvislosti sú veľmi dôležité záruky nezávislosti vysielania v súlade so všeobecnou zásadou slobody prejavu zakotvenou v článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach, všeobecnou zásadou práva, ktorej dodržiavanie zabezpečuje Európsky súdny dvor (11).

11.

Úloha verejnoprávnych služieb (12) je vo všeobecnosti v Dohode o EHP uznaná najmä v článku 59 ods. 2, ktorý znie takto:

„Podniky poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu alebo podniky, ktoré majú povahu fiškálneho monopolu, podliehajú pravidlám tejto dohody, najmä pravidlám hospodárskej súťaže za predpokladu, že ich uplatňovanie neznemožňuje právne alebo v skutočnosti plniť určité úlohy, ktoré im boli zverené. Rozvoj obchodu nesmie byť ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami zmluvných strán.“

12.

Význam verejnoprávneho vysielania pre spoločenský, demokratický a kultúrny život bol opätovne potvrdený v akte uvedenom v bode 33 prílohy XI k Dohode o EHP (Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí v Rade 25. januára 1999 o verejnoprávnom vysielaní)  (13), v znení prispôsobenom prostredníctvom protokolu 1 k Dohode o EHP (ďalej len uznesenie o verejnoprávnom vysielaní) (14). Ako sa zdôrazňuje v uznesení o verejnoprávnom vysielaní: „Prístup širokej verejnosti bez diskriminácie a na základe rovnakých možností k rôznym kanálom a službám je nevyhnutným predpokladom na plnenie osobitného záväzku verejnoprávneho vysielania“. Okrem toho verejnoprávne vysielanie musí „využívať technický pokrok“, prinášať „verejnosti výhody nových audiovizuálnych a informačných služieb a nových technológií“ a podieľať sa na „rozvoji a diverzifikácii činností v digitálnom veku“. A nakoniec „verejnoprávne vysielanie musí vedieť neustále poskytovať širokú škálu programov v rámci svojej právomoci stanovenej členskými štátmi s cieľom zamerať sa na spoločnosť ako celok; v tejto súvislosti je legitímne, aby sa verejnoprávne vysielanie usilovalo osloviť veľký počet divákov“.

13.

Úloha verejnoprávneho vysielania pri podporovaní kultúrnej rozmanitosti bola potvrdená aj v Dohovore UNESCO z roku 2005 o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov (15). V dohovore sa uvádza, že každá strana môže prijať „opatrenia určené na ochranu a podporu rôznorodosti kultúrneho prejavu na svojom území“. Takéto opatrenia môžu okrem iného zahŕňať „opatrenia, ktorých cieľom je podporovať rozmanitosť médií, a to aj prostredníctvom programovej služby verejnoprávneho vysielania“ (16).

14.

Tieto hodnoty verejnoprávneho vysielania sú rovnako dôležité v rýchlo sa meniacom prostredí nových médií. Toto bolo tiež zdôraznené v odporúčaniach Rady Európy o pluralite médií a rozmanitosti mediálneho obsahu (17) a o poslaní verejnoprávnych médií v informačnej spoločnosti (18). Druhé uvedené odporúčanie vyzýva členské štáty Rady Európy, aby „zabezpečili verejnoprávne médiá (…) transparentným a zodpovedným spôsobom“ a aby „verejnoprávnym médiám umožnili úplne a účinne reagovať na výzvy informačnej spoločnosti pri zohľadnení verejnej/súkromnej duálnej štruktúry európskeho priestoru elektronických médií a venovali pozornosť otázkam trhu a hospodárskej súťaže“.

15.

Zároveň a bez ohľadu na uvedené skutočnosti treba poznamenať, že komerční vysielatelia, z ktorých mnohí podliehajú požiadavkám verejnoprávnej služby, tiež zohrávajú významnú úlohu pri plnení cieľov uznesenia o verejnoprávnom vysielaní v takom rozsahu, v akom prispievajú k pluralizmu, obohacujú kultúrne a politické diskusie a rozširujú výber programov. Vydavatelia novín a ďalších tlačených médií sú okrem toho aj dôležitými garantmi objektívnej informovanosti verejnosti a demokracie. Keďže títo prevádzkovatelia teraz súťažia s vysielateľmi na internete, všetci títo poskytovatelia komerčných médií sú znepokojení potenciálnymi nepriaznivými účinkami, ktoré by štátna pomoc poskytovaná verejnoprávnym vysielateľom mohla mať na rozvoj nových obchodných modelov. Ako sa uvádza v smernici 2007/65/ES (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) „európsky audiovizuálny mediálny trh sa vyznačuje spolužitím súkromných a verejných poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb“. Zachovanie plurality vyváženej ponuky verejných a súkromných médií je skutočne v spoločnom záujme, a to aj v súčasnom dynamickom mediálnom prostredí.

16.

Pri uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie sa musí zohľadňovať veľké množstvo rôznych prvkov. Posudzovanie štátnej pomoci sa zakladá na článku 61 Dohody o EHP a článku 59 ods. 2 Dohody o EHP o uplatňovaní pravidiel Dohody o EHP a pravidiel hospodárskej súťaže najmä na služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Protokolom 3 k Dohode o zriadení dozorného úradu a súdneho dvora (ďalej len „protokol 3“) sa ustanovuje vnútorný poriadok v prípadoch štátnej pomoci.

17.

Dohoda o EHP neobsahuje ustanovenie podobné článku 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) (bývalý článok 151 Zmluvy o ES) týkajúce sa kultúry alebo „kultúrnej výnimky“ v prípade pomoci na podporu kultúre podobné ustanoveniu nachádzajúcemu sa v článku 107 ods. 3 písm. d) ZFEÚ (bývalý článok 87 ods. 3 písm. d) Zmluvy o ES). To však neznamená, že výnimka na takéto opatrenia je vylúčená. Ako dozorný úrad uznal v predchádzajúcich prípadoch, takéto podporné opatrenia by sa mohli schváliť z kultúrnych dôvodov na základe článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP (19).

18.

Regulačný rámec týkajúci sa „audiovizuálnych mediálnych služieb“ je na európskej úrovni koordinovaný smernicou 2007/65/ES (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách). Požiadavky finančnej transparentnosti týkajúce sa verejnoprávnych podnikov upravuje akt uvedený v bode 1a prílohy XV k Dohode o EHP (Smernica Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch)  (20) v znení prispôsobenom prostredníctvom protokolu 1 k Dohode o EHP [ďalej len „smernica 2006/111/ES“ (smernica o transparentnosti)] (21).

19.

Tieto pravidlá podliehajú výkladu súdneho dvora EZVO v „pilieri EZVO“ a Európskeho súdneho dvora v „pilieri Európskej únie“. Dozorný úrad prijal aj niekoľko usmernení o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci, ktoré zodpovedajú podobným usmerneniam vydaným Komisiou. Konkrétne v roku 2005 dozorný úrad prijal kapitolu o štátnej pomoci vo forme náhrady za verejnoprávnu službu a v roku 2006 bolo rozhodnutie 2005/842/ES zahrnuté do Dohody o EHP a objasňuje požiadavky článku 59 ods. 2 Dohody o EHP, ktorý sa uplatňuje aj v oblasti vysielania v rozsahu, v akom sú splnené podmienky stanovené v článku 2 ods. 1 písm. a) rozhodnutia 2005/842/ES (22).

20.

V súlade s článkom 61 ods. 1 Dohody o EHP pojem štátnej pomoci zahŕňa tieto podmienky: a) musí ísť o štátny zásah alebo zásah prostredníctvom štátnych zdrojov, b) tento zásah musí mať schopnosť ovplyvniť obchod medzi zmluvnými stranami, c) musí poskytnúť výhodu jej príjemcovi, d) musí narúšať hospodársku súťaž alebo ohrozovať hospodársku súťaž (23). Existencia štátnej pomoci sa musí posudzovať na objektívnom základe so zohľadnením judikatúry Európskeho súdneho dvora a súdneho dvora EZVO.

21.

Vplyv zásahu štátu a nie jeho účel je rozhodujúcim prvkom pri každom posudzovaní prvku štátnej pomoci podľa článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Verejnoprávni vysielatelia sú obvykle financovaní zo štátneho rozpočtu alebo prostredníctvom poplatkov uložených majiteľom prijímačov. Za určitých osobitných okolností štát poskytuje verejnoprávnym vysielateľom kapitálové injekcie alebo zrušenie dlhov. Tieto finančné opatrenia sa obvykle vzťahujú na verejné úrady a zahŕňajú presun štátnych zdrojov (24).

22.

Financovanie verejnoprávnych vysielateľov štátom možno vo všeobecnosti považovať aj za také, ktoré ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami. Európsky súdny dvor konštatoval: „Ak pomoc poskytnutá štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov posilní v obchode v rámci Spoločenstva postavenie jedného podniku v porovnaní s inými konkurenčnými podnikmi, musia sa tieto podniky považovať za ovplyvnené pomocou“ (25). Pokiaľ ide o nadobúdanie a predaj programových práv, je toto jasný prípad, ktorý sa často vyskytuje na medzinárodnej úrovni. V prípade verejnoprávnych vysielateľov, ktorí majú povolenie na predaj reklamného priestoru, má aj reklama cezhraničný účinok, hlavne v homogénnych jazykových oblastiach okolo štátnych hraníc. Okrem toho vlastnícka štruktúra komerčných vysielateľov môže zasahovať do viac ako jedného štátu EHP. A služby poskytované na internete majú obvykle celosvetový dosah.

23.

Pokiaľ ide o existenciu výhody, Európsky súdny dvor v rozsudku vo veci Altmark objasnil, že náhrada za verejnoprávne služby nepredstavuje štátnu pomoc, ak sú splnené štyri kumulatívne podmienky. Po prvé, že podnik, ktorý je príjemcom podpory, je poverený plniť záväzky súvisiace s verejnoprávnou službou a tieto záväzky musia byť jasne definované. Po druhé, parametre, na základe ktorých sa náhrada vypočítava, musia byť vopred stanovené objektívnym a transparentným spôsobom. Po tretie, náhrada nesmie presiahnuť sumu potrebnú na pokrytie všetkých nákladov alebo ich časti vzniknutých z plnenia záväzkov verejnoprávnej služby pri zohľadnení relevantných príjmov a primeraného zisku. Napokon, ak podnik, ktorý má plniť záväzky verejnoprávnej služby, nebol v konkrétnom prípade vybraný v súlade s postupom verejného obstarávania, ktorý by umožnil výber záujemcu schopného poskytovať tieto služby verejnosti za najnižšiu cenu, výška potrebnej náhrady sa musí stanoviť na základe analýzy nákladov, ktoré by pri výkone týchto povinností vznikli bežnému dobre fungujúcemu podniku, ktorý je primerane vybavený na plnenie požiadaviek verejnoprávnej služby.

24.

V rozsahu, v akom financovanie nespĺňa uvedené podmienky, by sa považovalo za selektívne zvýhodňujúce iba niektorých vysielateľov a tým narúšajúce hospodársku súťaž alebo hroziace jej narušením.

25.

Schémy financovania, ktoré momentálne existujú vo väčšine štátov EZVO, boli zavedené už dávno. Dozorný úrad musí preto v prvom rade určiť, či tieto schémy možno považovať za „existujúcu pomoc“ v zmysle článku 1 ods. 1 časti I protokolu 3. V súlade s týmto ustanovením „Dozorný úrad EZVO v spolupráci s členskými štátmi priebežne skúma všetky systémy pomoci poskytovanej v týchto štátoch. Navrhuje im príslušné opatrenia, ktoré si vyžaduje postupný rozvoj alebo uplatňovanie Dohody o EHP“.

26.

Podľa článku 1 písm. b) bodu i) časti II protokolu 3 existujúca pomoc zahŕňa „… všetky pomoci, ktoré existovali pred nadobudnutím účinnosti Dohody o EHP v príslušných štátoch EZVO, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré nadobudli účinnosť predtým a ďalej platia po nadobudnutí účinnosti Dohody o EHP“.

27.

Podľa článku 1 písm. b) bodu v) časti II protokolu 3 existujúca pomoc zahŕňa aj „pomoc, ktorá sa považuje za existujúcu pomoc, pretože možno stanoviť, že v čase, keď nadobudla účinnosť, nepredstavovala pomoc a následne sa stala pomocou v dôsledku vývoja Európskeho hospodárskeho priestoru a bez toho, aby ju štát EZVO upravoval“.

28.

V súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora (26) dozorný úrad musí overiť, či sa od zavedenia pomoci zmenil alebo nezmenil právny rámec, na základe ktorého sa poskytuje. Dozorný úrad verí, že najvhodnejší je individuálny prístup (27), pri ktorom sa zohľadnia všetky prvky týkajúce sa vysielacieho systému daného štátu EZVO.

29.

V súlade s judikatúrou vo veci Gibraltar  (28) by sa nemala každá zmena existujúcej pomoci považovať za zmenu existujúcej pomoci na novú pomoc. Podľa všeobecného súdu „len vtedy, ak úprava ovplyvní vlastnú podstatu pôvodnej schémy, sa pôvodná schéma transformuje na novú schému pomoci. K takejto podstatnej úprave nespochybniteľne nedochádza vtedy, ak je nový prvok jasne oddeliteľný od pôvodnej schémy“.

30.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy dozorný úrad vo svojej rozhodovacej praxi vo všeobecnosti skúmal: a) či pôvodný režim financovania verejnoprávnych vysielateľov je existujúcou pomocou v súlade s pravidlami uvedenými v bodoch 26 a 27; b) či následné úpravy ovplyvňujú vlastnú podstatu pôvodného opatrenia (t. j. charakter zvýhodnenia alebo zdroj financovania, cieľ pomoci, príjemcov alebo rozsah aktivít príjemcov), alebo či sú tieto úpravy čisto formálneho alebo administratívneho charakteru; a c) či v prípade podstatných následných úprav sú tieto oddeliteľné od pôvodného opatrenia, v takomto prípade sa môžu hodnotiť samostatne, alebo či nie sú oddeliteľné od pôvodného opatrenia, takže pôvodné opatrenie sa ako celok transformuje na novú pomoc.

31.

Aj keď sa náhrada za verejnoprávne vysielanie obvykle posudzuje na základe článku 59 ods. 2 Dohody o EHP, v oblasti vysielania sa v zásade môžu uplatňovať aj výnimky uvedené v článku 61 ods. 3 Dohody o EHP, ak sú splnené príslušné podmienky.

32.

Dohoda o EHP neobsahuje ustanovenie zodpovedajúce článku 167 ods. 4 ZFEÚ, ktorý zaväzuje Komisiu brať do úvahy kultúrne aspekty pri svojom konaní podľa ustanovení Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a to predovšetkým tak, aby sa rešpektovala a podporovala rozmanitosť jeho kultúr. Ani neobsahuje kultúrnu výnimku podobnú článku 107 ods. 3 písm. d) ZFEÚ, ktorá umožňuje Komisii považovať pomoc na podporu kultúry za zlučiteľnú so spoločným trhom, pokiaľ táto podpora neovplyvní podmienky obchodu a hospodársku súťaž v Spoločenstve v takom rozsahu, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom. To však neznamená, že sa pri uplatňovaní pravidiel o štátnej pomoci neponecháva žiadny priestor pre posúdenie kultúrnych aspektov. V Dohode o EHP sa uznáva potreba posilnenia kultúrnej spolupráce v článku 13 protokolu 31. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že dozorný úrad ustanovil v rozhodovacej praxi týkajúcej sa štátnej pomoci pre výrobu filmov a aktivity súvisiace s filmami, že opatrenia v prospech kinematografickej a inej audiovizuálnej výroby by mohli byť schválené z kultúrnych dôvodov v rámci uplatňovania článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP za predpokladu, že sa pri tomto prístupe dostatočne zohľadňujú kritériá, ktoré vypracovala Komisia a že tento prístup sa neodkláňa od praxe Komisie pred prijatím článku 107 ods. 3 písm. d) ZFEÚ (29).

33.

Je na dozornom úrade, aby rozhodol o skutočnom uplatnení niektorého ustanovenia o výnimke v článku 61 ods. 3 Dohody o EHP a o tom, ako by sa mali zohľadniť kultúrne aspekty. Je potrebné pripomenúť, že ustanovenia, ktorými sa udeľuje výnimka zo zákazu štátnej pomoci, sa musia uplatňovať striktne. Na základe toho dozorný úrad usudzuje, že kultúrnu výnimku je možné uplatniť v tých prípadoch, keď je kultúrny produkt jasne identifikovaný alebo identifikovateľný (30). Okrem toho dozorný úrad zastáva názor, že pojem kultúra sa musí uplatňovať na obsah a charakter daného produktu a nie na médium alebo jeho distribúciu ako takú (31). Okrem toho vzdelávacie a demokratické potreby štátu EZVO sa musia vnímať oddelene od podpory kultúry (32).

34.

Štátna pomoc verejnoprávnym vysielateľom zvyčajne nerozlišuje medzi kultúrnymi, demokratickými a vzdelávacími potrebami spoločnosti. Ak je opatrenie určené konkrétne na financovanie propagácie kultúrnych cieľov, takáto pomoc v zásade nemôže byť schválená ako kultúrna pomoc podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP. Štátna pomoc verejnoprávnym vysielateľom sa spravidla poskytuje formou náhrady za plnenie poslania verejnoprávnej služby a posudzuje sa podľa článku 59 ods. 2 Dohody o EHP na základe kritérií stanovených v tejto kapitole.

35.

V súlade s článkom 59 ods. 2 Dohody o EHP „podniky poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu alebo podniky, ktoré majú povahu fiškálneho monopolu, podliehajú pravidlám tejto dohody, najmä pravidlám hospodárskej súťaže za predpokladu, že uplatňovanie týchto pravidiel neznemožňuje právne alebo v skutočnosti plniť určité úlohy, ktoré im boli zverené. Rozvoj obchodu nesmie byť ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami zmluvných strán“.

36.

Európsky súdny dvor opakovane rozhodol, že článok 106 ZFEÚ (bývalý článok 86 Zmluvy o ES) zodpovedajúci článku 59 Dohody o EHP ustanovuje výnimku, a preto sa musí vykladať reštriktívne. Európsky súdny dvor vysvetlil, že na to, aby opatrenie mohlo využívať takúto výnimku, musia byť splnené všetky tieto podmienky:

37.

V konkrétnom prípade verejnoprávneho vysielania sa musí vyššie uvedený prístup prispôsobiť na základe uznesenia o verejnoprávnom vysielaní, ktoré sa týka „poslania verejnoprávnej služby zvereného, vymedzeného a organizovaného jednotlivými členskými štátmi“ (vymedzenie a poverenie), a na základe výnimky z pravidiel zmluvy ustanovenej protokolom v prípade financovania verejnoprávneho vysielania, „pokiaľ sa takéto financovanie poskytuje vysielacím organizáciám na plnenie poslania verejnoprávnej služby (…) a (…) neovplyvňuje obchodné podmienky a hospodársku súťaž v Spoločenstve v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom, pričom sa berie do úvahy poslanie verejnoprávnej služby“(proporcionalita).

38.

Je na dozornom úrade, aby na základe dôkazov poskytnutých štátmi EZVO posúdil, či sú tieto kritériá splnené. Pokiaľ ide o vymedzenie poslania verejnoprávnej služby, úlohou dozorného úradu je kontrola zjavných chýb (pozri oddiel 6.1). Dozorný úrad ďalej overí, či existuje výslovné poverenie a účinný dohľad nad plnením záväzkov verejnoprávnej služby (pozri oddiel 6.2).

39.

Pri vykonávaní testu proporcionality dozorný úrad posúdi, či je možné každé narušenie hospodárskej súťaže vyplývajúce z náhrady za verejnoprávnu službu odôvodniť v zmysle potreby vykonávať verejnoprávnu službu a zabezpečiť jej financovanie. Dozorný úrad posúdi, a to predovšetkým na základe dôkazov, ktoré majú predložiť štáty EZVO, či existujú dostatočné záruky na zabránenie neprimeranému vplyvu verejného financovania, nadmernej náhrade a krížovým dotáciám, a na zabezpečenie toho, aby verejnoprávni vysielatelia dodržiavali vo svojich komerčných aktivitách trhové podmienky (pozri oddiel 6.3. a nasledujúce oddiely).

40.

Analýza dodržiavania požiadaviek štátnej pomoci sa musí zakladať na konkrétnych charakteristikách každého vnútroštátneho systému. Dozorný úrad si je vedomý rozdielov v národných systémoch vysielania a v iných charakteristikách mediálnych trhov štátov EZVO. Zlučiteľnosť štátnej pomoci poskytovanej verejnoprávnym vysielateľom podľa článku 59 ods. 2 sa preto v súlade s praxou Komisie a dozorného úradu (36) posudzuje individuálne v zhode s hlavnými zásadami uvedenými v nasledujúcich oddieloch.

41.

Dozorný úrad tiež zohľadní problémy, ktoré niektoré štáty EZVO môžu mať pri zhromažďovaní potrebných prostriedkov, ak náklady verejnoprávnej služby na obyvateľa sú ceteris paribus vyššie (37), pričom rovnako zohľadní možné obavy ostatných médií v týchto štátoch EZVO.

42.

Ako preukazuje prax Komisie a dozorného úradu, opatrenie, ktoré nespĺňa kritéria rozsudku vo veci Altmark, sa bude musieť ešte analyzovať podľa článku 106 ods. 2 ZFEÚ resp. článku 59 ods. 2 Dohody o EHP (38).

43.

Na splnenie podmienky uvedenej v bode 36 písm. i) v prípade uplatňovania článku 59 ods. 2 Dohody o EHP je potrebné oficiálne vymedziť mandát verejnoprávnej služby. Iba vtedy môže dozorný úrad s dostatočnou právnou istotou posúdiť, či je možné uplatniť výnimku na základe článku 59 ods. 2 Dohody o EHP.

44.

Vymedzenie mandátu verejnoprávnej služby spadá do právomoci štátov EZVO, ktoré sa môžu rozhodovať na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, v súlade so svojím vnútroštátnym právnym poriadkom. Vo všeobecnosti sa pri vykonávaní uvedenej právomoci musí zohľadniť pojem „služby všeobecného hospodárskeho záujmu“ (ďalej len „SVHZ“).

45.

Štáty EZVO by mali mandát verejnoprávnej služby vymedziť čo najpresnejšie. Nemalo by vyvolávať žiadne pochybnosti, pokiaľ ide o to, či určitú činnosť, ktorú vykonáva poverený prevádzkovateľ, štát EZVO má alebo nemá zahrnúť do poslania verejnoprávnej služby. Bez jasného a presného vymedzenia povinností uložených verejnoprávnemu vysielateľovi by dozorný úrad nebol schopný vykonávať svoje úlohy podľa článku 59 ods. 2 Dohody o EHP, a preto by nemohol udeľovať žiadne výnimky na základe uvedeného ustanovenia.

46.

Jednoznačné stanovenie činností, na ktoré sa vzťahuje poslanie verejnoprávnej služby, je dôležité aj pre neverejnoprávnych prevádzkovateľov, aby si mohli naplánovať činnosti. Okrem toho vymedzenie poslania verejnoprávnej služby by malo byť dostatočne presné aj preto, aby úrady štátov EZVO mohli účinne monitorovať jeho dodržiavanie, ako sa uvádza v nasledujúcom oddiele.

47.

Zároveň vzhľadom na osobitný charakter vysielacieho sektora a na potrebu zachovať redakčnú nezávislosť verejnoprávnych vysielateľov sa kvalitatívne vymedzenie poverujúce daného vysielateľa povinnosťou poskytovať širokú škálu programov a vyváženú a rôznorodú programovú ponuku pokladá vo všeobecnosti za legitímne podľa článku 59 ods. 2 Dohody o EHP (39). Takéto vymedzenie je vo všeobecnosti pokladané za zlučiteľné s cieľom plniť demokratické, spoločenské a kultúrne potreby konkrétnej spoločnosti a zaručiť pluralizmus vrátane kultúrnej a jazykovej rozmanitosti. Ako uviedol všeobecný súd, legitímnosť takéhoto širokého vymedzenia poslaní verejnoprávnej služby sa zakladá na existencii kvalitatívnych požiadaviek uplatniteľných na služby ponúkané verejnoprávnym vysielateľom (40). Vymedzenie poslania verejnoprávnej služby môže odrážať aj vývoj a diverzifikáciu činností v digitálnom veku a zahŕňať aj audiovizuálne služby na všetkých distribučných platformách.

48.

Pokiaľ ide o vymedzenie verejnoprávnej služby v sektore vysielania, úloha dozorného úradu sa obmedzuje na kontrolu zjavnej chyby. Nie je na dozornom úrade, aby rozhodoval o tom, ktorý program sa má poskytovať a financovať ako služba všeobecného hospodárskeho záujmu, ani aby spochybňoval charakter alebo kvalitu určitého produktu. Vymedzenie poslania verejnoprávnej služby by však bolo zjavnou chybou, ak by zahŕňalo činnosti, ktoré by sa odôvodnene nemohli považovať za také, ktoré spĺňajú demokratické, spoločenské a kultúrne potreby každej spoločnosti. Takáto situácia by nastala napr. v prípade reklamy, e-obchodu, teleshoppingu, použitia čísiel služieb za zvýšenú úhradu v hrách o ceny (41), sponzorovania alebo reklamného predaja. Mohlo by navyše dôjsť k zjavnej chybe v prípade, že by sa štátna pomoc použila na financovanie aktivít, ktoré neprinášajú pridanú hodnotu v zmysle služby spoločenským, demokratickým a kultúrnym potrebám spoločnosti.

49.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že poslanie verejnoprávnej služby charakterizujú služby ponúkané verejnosti vo všeobecnom záujme. Otázka vymedzenia poslania verejnoprávnej služby sa nesmie zamieňať s otázkou, aký mechanizmus financovania zvoliť na poskytovanie týchto služieb. Z tohto dôvodu verejnoprávni vysielatelia môžu vykonávať komerčné činnosti, napr. predaj reklamného priestoru s cieľom získať príjem, pričom však tieto činnosti nemožno považovať za súčasť poslania verejnoprávnej služby (42).

50.

Aby sa mohla využiť výnimka podľa článku 59 ods. 2 Dohody o EHP, mal by sa poslaním verejnoprávnej služby poveriť jeden alebo viacero podnikov prostredníctvom úradného dokumentu (napr. právnym predpisom, zmluvou alebo záväzným referenčným rámcom).

51.

Je potrebné, aby sa v dokumente (dokumentoch) o poverení špecifikoval presný charakter záväzkov verejnoprávnej služby v súlade s oddielom 6.1 uvedeným vyššie a aby sa stanovili podmienky na poskytovanie náhrady, ako aj opatrenia, ktoré zabránia nadmernej náhrade a zaručia jej vrátenie.

52.

Vždy, keď sa rozsah poslania verejnoprávnej služby rozšíri na nové služby, mali by sa vymedzenie a dokument (dokumenty) o poverení príslušne pozmeniť v rámci obmedzení článku 59 ods. 2 Dohody o EHP. Aby sa verejnoprávnym vysielateľom umožnilo rýchlo reagovať na nový technologický vývoj, štáty EZVO môžu tiež stanoviť, že sa poverenie novou službou poskytne na základe posúdenia uvedeného v oddiele 6.7 predtým, ako sa formálne konsoliduje pôvodný poverujúci dokument.

53.

To, že verejnoprávny vysielateľ je formálne poverený poskytovaním presne vymedzenej verejnoprávnej služby, však nestačí. Je tiež potrebné, aby sa verejnoprávna služba skutočne poskytovala tak, ako je to uvedené vo formálnej dohode medzi štátom a povereným podnikom. Z tohto dôvodu je žiaduce, aby príslušný úrad alebo vymenovaný úrad monitorovali jej transparentné a efektívne uplatňovanie. Potreba takéhoto príslušného úradu alebo úradu zodpovedného za dohľad je zrejmá v prípade kvalitatívnych noriem, ktoré je prevádzkovateľ povinný dodržiavať. Nie je úlohou dozorného úradu posudzovať plnenie kvalitatívnych noriem: musí sa vedieť spoľahnúť na primeraný dohľad štátov EZVO nad dodržiavaním poslania verejnoprávnej služby vysielateľom, vrátane dodržiavania kvalitatívnych noriem stanovených v tomto poslaní (43).

54.

Je v právomoci štátu EZVO, aby si zvolil mechanizmus na zabezpečenie účinného dohľadu nad plnením záväzkov verejnoprávnej služby a tým umožnil dozornému úradu plniť si svoje úlohy podľa článku 59 ods. 2 Dohody o EHP. Takýto dohľad bude podľa všetkého účinný iba vtedy, ak ho bude vykonávať úrad skutočne nezávislý od vedenia verejného vysielateľa, ktorý má právomoc a potrebné kapacity a zdroje na pravidelné vykonávanie dohľadu, ktorý vedie k uloženiu príslušných opatrení, pokiaľ to je potrebné na zabezpečenie dodržiavania záväzkov verejnoprávnej služby.

55.

Ak by chýbali dostatočné a spoľahlivé ukazovatele na to, že sa verejnoprávna služba skutočne poskytuje v súlade s poverením, dozorný úrad by nebol schopný vykonávať svoje úlohy podľa článku 59 ods. 2 Dohody o EHP, a preto by nemohol udeliť žiadnu výnimku podľa tohto ustanovenia.

56.

Povinnosti verejnoprávnej služby môžu byť kvantitatívne, kvalitatívne alebo obojaké. Bez ohľadu na ich formu je nimi možné odôvodniť náhradu, pokiaľ vedú k dodatočným nákladom, ktoré by vysielateľovi bežne nevznikli.

57.

Schémy financovania možno rozdeliť do dvoch rozsiahlych kategórií: „jednozdrojové financovanie“ a „dvojzdrojové financovanie“. Kategória „jednozdrojového financovania“ zahŕňa tie systémy, v ktorých sa verejnoprávne vysielanie financuje iba z verejných financií v akejkoľvek podobe. Systémy „dvojzdrojového financovania“ zahŕňajú širokú škálu schém, v ktorých sa verejnoprávne vysielanie financuje prostredníctvom rôznych kombinácií štátnych financií a príjmov z komerčných alebo verejnoprávnych aktivít, napr. z predaja reklamného priestoru alebo programov a ponuky spoplatnených služieb.

58.

Ako je uvedené v uznesení o verejnoprávnom vysielaní: „Ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva sa uplatňujú bez toho, aby bola dotknutá právomoc členských štátov pri poskytovaní financovania verejnoprávneho vysielania (…)“. Dozorný úrad preto v zásade nemá námietky voči výberu dvojzdrojovej schémy financovania namiesto schémy jednozdrojovej.

59.

Aj keď si štáty EZVO môžu slobodne zvoliť prostriedky financovania verejnoprávneho vysielania, dozorný úrad musí podľa článku 59 ods. 2 Dohody o EHP overiť, či štátne financovanie neprimeraným spôsobom neovplyvňuje hospodársku súťaž na spoločnom trhu, ako sa uvádza v bode 37.

60.

Posúdenie štátnej pomoci dozorným úradom si vyžaduje jasné a presné vymedzenie poslania verejnoprávnej služby a jasné a náležité rozlíšenie medzi aktivitami verejnoprávnej služby a aktivitami neverejnoprávnej služby vrátane jasného oddelenia účtov.

61.

Oddelenie účtov aktivít verejnoprávnej služby a aktivít neverejnoprávnej služby sa na vnútroštátnej úrovni už bežne vyžaduje, pretože má zásadný význam pre zabezpečenie transparentnosti a zodpovednosti pri využívaní verejných financií. Oddelenie účtov poskytuje nástroj na skúmanie podozrenia z krížových dotácií a na obhájenie odôvodnených kompenzačných platieb za plnenie úloh všeobecného hospodárskeho záujmu. Iba na základe riadneho rozdelenia nákladov a príjmov možno stanoviť, či verejné financovanie je skutočne obmedzené na čisté náklady poslania verejnoprávnej služby a je teda akceptovateľné podľa článku 59 ods. 2 Dohody o EHP.

62.

Podľa smernice 2006/111/ES (smernica o transparentnosti) sú členské štáty povinné prijať opatrenia na zabezpečenie transparentnosti v prípade každého podniku, ktorému boli priznané osobitné alebo výlučné práva, alebo ktorý bol poverený poskytovaním služby všeobecného hospodárskeho záujmu a dostáva náhradu za túto službu akoukoľvek formou v súvislosti s touto službou a ktorý vykonáva iné aktivity, t. j. aktivity neverejnoprávnej služby. Týmito opatreniami na zabezpečenie transparentnosti sú: a) vnútorné účty zodpovedajúce rozdielnym aktivitám, t. j. aktivity verejnoprávnej služby a neverejnoprávnej služby musia byť oddelené; b) všetky výdavky a príjmy sa musia správne prideľovať alebo rozdeľovať na základe rovnako uplatňovaných a objektívne odôvodnených zásad účtovania nákladov; a c) musia sa jasne stanoviť zásady účtovania nákladov, na základe ktorých sa vedú oddelené účty (44).

63.

Tieto všeobecné požiadavky na transparentnosť sa uplatňujú aj na vysielateľov, pokiaľ sú poverení poskytovaním služby všeobecného hospodárskeho záujmu, dostávajú verejnú náhradu vo vzťahu k týmto službám a vykonávajú aj iné neverejnoprávne aktivity.

64.

V sektore vysielania oddelenie účtov nepredstavuje osobitný problém na strane príjmov. Z tohto dôvodu dozorný úrad usudzuje, že vysielatelia by na strane príjmov mali podrobne vykazovať zdroje a výšku všetkých príjmov, ktoré vzniknú pri vykonávaní neverejnoprávnych aktivít.

65.

Na strane nákladov sa môžu zohľadniť všetky výdavky, ktoré vzniknú pri prevádzke verejnoprávnej služby. Ak podnik vykonáva aktivity, ktoré nespadajú do pôsobnosti verejnoprávnej služby, možno zohľadniť len náklady súvisiace s verejnoprávnou službou. Dozorný úrad uznáva, že oddelenie účtov v sektore verejnoprávneho vysielania môže byť zložitejšie na strane nákladov. Je to z toho dôvodu, že v oblasti tradičného vysielania štáty EZVO môžu usudzovať, že poslanie verejnoprávnej služby pokrýva celý program vysielateľov, pričom zároveň umožňujú jeho komerčné využitie. Inými slovami, verejnoprávne a neverejnoprávne aktivity môžu mať z veľkej časti spoločné vstupy a nie vždy sa náklady dajú úmerne oddeliť.

66.

Náklady špecifické pre neverejnoprávne aktivity (napr.: marketingové náklady reklamy) by sa mali vždy jasne identifikovať a účtovať oddelene. Okrem toho, náklady na vstupy, ktoré sú súčasne určené na rozvoj aktivít v oblasti verejnoprávnych a neverejnoprávnych služieb, by sa mali rozdeľovať úmerne podľa toho, čo sú aktivity verejnoprávnej služby a čo aktivity neverejnoprávnej služby, vždy keď je to možné a zmysluplné.

67.

V iných prípadoch, vždy keď sa rovnaké zdroje využívajú na vykonávanie úloh verejnoprávnej a neverejnoprávnej služby, spoločné vstupné náklady by sa mali rozdeľovať na základe rozdielu medzi celkovými nákladmi podniku s neverejnoprávnymi aktivitami a bez nich (45). V týchto prípadoch náklady, ktoré je možné celkove prideliť na verejnoprávne aktivity, pričom sa využívajú aj na neverejnoprávne aktivity, sa nemusia rozdeliť medzi tieto dve aktivity a môžu sa celkove prideliť na verejnoprávnu činnosť. Tento rozdiel v prístupe, ktorý sa obvykle využíva v iných sektoroch verejnoprávnych služieb, sa vysvetľuje špecifikami sektora verejnoprávneho vysielania. V oblasti verejnoprávneho vysielania sa čisté prínosy komerčných aktivít vo vzťahu s verejnoprávnymi aktivitami musia zohľadniť pri výpočte čistých nákladov verejnoprávnej služby, a teda znížení úrovne náhrady za verejnoprávnu službu. Účtovaním spoločných nákladov na verejnoprávne aktivity sa znižuje riziko krížových dotácií.

68.

Hlavným príkladom situácie uvedenej v predchádzajúcom bode by mohli byť náklady na výrobu programov v rámci verejnoprávneho poslania vysielateľa. Tieto programy slúžia nielen na plnenie verejnoprávnej služby, ale vytvárajú aj cieľovú skupinu na predaj reklamného priestoru. Prakticky sa však nedá dostatočne presne kvantifikovať, do akej miery pozeranie programu spĺňa poslanie verejnoprávnej služby a do akej miery vytvára príjmy z reklamy. Z tohto dôvodu by rozdelenie nákladov na programy medzi tieto dve aktivity bolo svojvoľné a nezmysluplné.

69.

Dozorný úrad usudzuje, že finančnú transparentnosť je možné ďalej zlepšiť vhodným oddelením verejnoprávnych a neverejnoprávnych aktivít na úrovni organizácie verejnoprávneho vysielateľa. Funkčné alebo štrukturálne oddelenie obvykle umožňuje ľahšie zabrániť krížovým dotáciám na komerčné aktivity od začiatku a zabezpečiť transferové oceňovanie a dodržiavanie zásady nezávislosti. Dozorný úrad preto vyzýva štáty EZVO, aby zvážili funkčné alebo štrukturálne oddelenie významných a oddeliteľných komerčných aktivít ako formu najlepšej praxe.

70.

Nadmerná náhrada v zásade predstavuje nezlučiteľnú štátnu pomoc, nakoľko nie je potrebná na prevádzkovanie služby všeobecného hospodárskeho záujmu, a je potrebné ju štátu vrátiť s výhradou vysvetlení uvedených v tomto oddiele vo vzťahu k verejnoprávnemu vysielaniu.

71.

Dozorný úrad vychádza z úvahy, že štátne financovanie je spravidla potrebné pre podnik na vykonávanie jeho verejnoprávnych úloh. Na splnenie testu proporcionality je však vo všeobecnosti potrebné, aby výška náhrady z verejných financií nepresahovala čisté náklady na plnenie poslania verejnoprávnej služby, pričom sa berú do úvahy aj iné priame a nepriame príjmy vyplývajúce z plnenia poslania verejnoprávnej služby. Z tohto dôvodu sa čistý prínos všetkých komerčných aktivít súvisiacich s verejnoprávnou činnosťou zohľadní pri určovaní čistých nákladov na verejnoprávnu službu.

72.

Podniky, ktoré dostávajú náhradu za vykonávanie verejnoprávnej služby, môžu vo všeobecnosti dosahovať primeraný zisk. Tento zisk pozostáva z miery výnosu vlastného kapitálu, ktorá zohľadňuje riziko alebo neprítomnosť rizika, ktoré podnik postupuje. V sektore verejnoprávneho vysielania často plnia poslanie verejnoprávneho vysielania vysielatelia, ktorí sa neorientujú na zisk alebo nemusia zaplatiť za použitý kapitál a nevykonávajú žiadnu inú činnosť okrem poskytovania verejnoprávnej služby. Dozorný úrad usudzuje, že v týchto prípadoch nie je primerané zahrnúť prvok zisku do výšky kompenzácie za plnenie verejnoprávneho poslania (46). V iných prípadoch, ak sú napríklad konkrétnymi záväzkami verejnoprávnej služby poverené komerčne vedené podniky, ktoré musia zaplatiť za kapitál investovaný do nich, sa však prvok zisku predstavujúci spravodlivú odmenu za kapitál pri zohľadnení rizika môže považovať za primeraný, ak je riadne odôvodnený a za predpokladu, že je potrebný na plnenie záväzkov verejnoprávnej služby.

73.

Verejnoprávni vysielatelia si môžu (ako „rezervy verejnoprávnych služieb“) ponechať ročnú nadmernú náhradu presahujúcu čisté náklady na verejnoprávne služby v rozsahu, v akom je to potrebné na zabezpečenie financovania ich ostatných záväzkov verejnoprávnej služby. Vo všeobecnosti je dozorný úrad toho názoru, že suma vo výške do 10 % ročných rozpočtových výdavkov na plnenie poslania verejnoprávneho vysielania sa môže považovať za potrebnú na vyrovnanie výkyvov v nákladoch a príjmoch. Nadmernú náhradu presahujúcu tento limit je spravidla nutné vrátiť bez zbytočných prieťahov.

74.

Výnimočne sa verejnoprávnym vysielateľom môže povoliť, aby si v riadne odôvodnených prípadoch ponechali sumu vyššiu ako 10 % ročných rozpočtových výdavkov na plnenie poslania verejnoprávneho vysielania. Toto je prípustné iba za predpokladu, že táto nadmerná náhrada sa vopred konkrétne a záväzným spôsobom vyhradí na účely jednorazových veľkých výdavkov potrebných na plnenie verejnoprávneho poslania (47). Využívanie tejto jasne vyhradenej nadmernej náhrady by sa malo jasne časovo obmedziť v závislosti od jej účelu.

75.

S cieľom umožniť dozornému úradu vykonávať svoje povinnosti štáty EZVO stanovia presné podmienky, podľa ktorých verejnoprávni vysielatelia môžu využívať vyššie uvedenú nadmernú náhradu.

76.

Uvedená nadmerná náhrada sa použije výhradne na účely financovania verejnoprávnych aktivít. Krížové dotácie komerčných aktivít nie sú oprávnené a predstavujú nezlučiteľnú štátnu pomoc.

77.

Štáty ustanovia vhodné mechanizmy na zaistenie, aby nedochádzalo k žiadnej nadmernej náhrade v súlade s ustanoveniami bodov 72 až 76. Zabezpečia pravidelnú a účinnú kontrolu využívania verejných financií s cieľom zabrániť nadmernej náhrade a krížovým dotáciám a preskúmať úroveň a využívanie „rezerv verejnoprávnych služieb“. V právomoci štátov EZVO je zvoliť najvhodnejšie a najúčinnejšie kontrolné mechanizmy vo svojich vnútroštátnych systémoch vysielania pri zohľadnení potreby zabezpečiť prepojenosť so zavedenými mechanizmami dohľadu nad plnením verejnoprávneho poslania.

78.

Tieto kontrolné mechanizmy budú podľa všetkého účinné iba vtedy, ak ich bude vykonávať externý úrad, ktorý je nezávislý od verejnoprávneho vysielateľa, a to v pravidelných intervaloch, pokiaľ možno každoročne. Štáty EZVO zabezpečia, aby sa zaviedli účinné opatrenia na opätovné získanie nadmernej náhrady, ktorá presahuje rámec pravidiel v ustanoveniach v predchádzajúcej oddiele 6.5, a krížových dotácií.

79.

Finančná situácia verejnoprávnych vysielateľov by mala podliehať dôkladnej kontrole na konci každého obdobia financovania, ako je stanovené vo vnútroštátnych systémoch štátov EZVO pre vysielanie, alebo pokiaľ takéto obdobie neexistuje, na konci časového obdobia, ktoré by za normálnych okolností nemalo prekročiť štyri roky. Pri výpočte finančných potrieb verejnoprávneho vysielateľa na ďalšie obdobie sa zohľadnia akékoľvek „rezervy verejnoprávnych služieb“ existujúce na konci obdobia financovania, alebo rovnocenného obdobia ako bolo uvedené vyššie. V prípade, že „rezervy verejnoprávnej služby“ opakovane presahujú 10 % ročných nákladov na verejnoprávnu službu, štáty EZVO prehodnotia, či je úroveň financovania prispôsobená aktuálnym finančným potrebám verejnoprávnych vysielateľov.

80.

V posledných rokoch prešli audiovizuálne trhy významnými zmenami, ktoré viedli k pokračujúcemu rozvoju a diverzifikácii programovej ponuky. Toto vyvolalo nové otázky spojené s uplatňovaním pravidiel štátnej pomoci na audiovizuálne mediálne služby, ktoré presahujú rámec vysielacích činností v obvyklom zmysle.

81.

V tejto súvislosti sa dozorný úrad nazdáva, že verejnoprávni vysielatelia by mali mať možnosť využiť v prospech spoločnosti príležitosti, ktoré ponúka digitalizácia a diverzifikácia distribučných platforiem na technologicky neutrálnom základe. Na zabezpečenie základnej úlohy verejnoprávnych vysielateľov v novom digitálnom prostredí môžu verejnoprávni vysielatelia využívať štátnu pomoc na poskytovanie audiovizuálnych služieb prostredníctvom nových distribučných platforiem, ktoré budú orientované tak na všeobecné publikum, ako aj na pokrytie špeciálnych záujmov pod podmienkou, že slúžia na rovnaké demokratické, spoločenské a kultúrne potreby danej spoločnosti a nemajú na trh neprimeraný vplyv, ktorý nie je nevyhnutný na plnenie poslania verejnoprávnej služby.

82.

Spolu s rýchlym vývojom trhov vysielania sa menia aj obchodné modely vysielateľov. Vysielatelia sa pri plnení svojho verejnoprávneho poslania vo zvýšenej miere orientujú na nové zdroje financovania, ako napríklad online reklamy alebo poskytovanie služieb za platby (tzv. platené služby ako prístup do archívov za poplatok, voliteľné spoplatnené tematické televízne kanály, prístup k mobilným službám za paušálnu sumu, prístup k záznamu televíznych programov za poplatok, stiahnutie obsahu online za poplatok a pod.). Prvok odmeny v platených službách je možné vzťahovať napríklad na poplatky za distribúciu prostredníctvom siete alebo autorské práva platené vysielateľmi (napr. ak sa služby prostredníctvom mobilných platforiem poskytujú za poplatok za mobilnú distribúciu).

83.

Hoci služby verejnoprávneho vysielania mali tradične charakter voľného vysielania, dozorný úrad zastáva názor, že prvok priamej odmeny v takýchto službách – aj keď má dosah na prístup divákov (48) – nemusí nevyhnutne znamenať, že tieto služby zjavne nie sú súčasťou verejnoprávnej služby za predpokladu, že tento platený prvok neohrozuje typický charakter verejnoprávnej služby v zmysle služby v prospech spoločenských, demokratických a kultúrnych potrieb občanov, ktorými sa verejnoprávne služby odlišujú od výlučne komerčných aktivít (49). Prvok odmeny je jedným z aspektov, ktoré je potrebné zohľadniť pri rozhodovaní o zahrnutí týchto služieb do poslania verejnoprávnej služby, pretože môže ovplyvniť univerzálnosť a celkový zámer poskytovanej služby, ako aj jej vplyv na trh. Ak daná služba s prvkom spoplatnenia uspokojuje špecifické spoločenské, demokratické a kultúrne potreby spoločnosti bez toho, aby viedla k neprimeranému vplyvu na hospodársku súťaž a cezhraničný obchod, štáty EZVO môžu zveriť verejnoprávnym vysielateľom aj poskytovanie takejto služby v rámci ich poslania plniť verejnoprávnu službu.

84.

Ako už bolo uvedené, verejnoprávnym vysielateľom by malo byť umožnené použiť štátnu pomoc na distribúciu audiovizuálnych služieb na všetkých platformách pod podmienkou, že sú splnené vecné požiadavky článku 59 ods. 2) Dohody o EHP. S týmto cieľom by mali štáty EZVO prostredníctvom predbežného postupu hodnotenia založeného na otvorených verejných konzultáciách zvážiť, či nové významné audiovizuálne služby plánované verejnoprávnymi vysielateľmi spĺňajú požiadavky článku 59 ods. 2) Dohody o EHP, t. j. či vo verejnoprávnom vysielaní slúžia demokratickým, spoločenským a kultúrnym potrebám spoločnosti pri náležitom zohľadnení ich prípadného vplyvu na obchodné podmienky a hospodársku súťaž.

85.

Je na štátoch EZVO, aby po zohľadnení charakteristík a vývoja na trhu vysielania a škály služieb už ponúkaných verejnoprávnym vysielateľom určili, čo sa pokladajú za „významnú novú službu“. Charakterizácia činnosti ako „nová“ môže závisieť okrem iného od jej obsahu, ako aj od spôsobov jej užívania (50). „Významnosť“ služby môže zohľadňovať napríklad finančné zdroje požadované na jej rozvoj a očakávaný vplyv na dopyt. Významné modifikácie existujúcich služieb podliehajú rovnakému hodnoteniu ako významné nové služby.

86.

Je v právomoci štátov EZVO, aby si zvolil najvhodnejší mechanizmus na zabezpečenie súladu audiovizuálnych služieb s vecnými podmienkami stanovenými v článku 59 ods. 2 Dohody o EHP pri zohľadnení osobitostí svojich národných systémov vysielania a potreby zachovať redakčnú nezávislosť verejnoprávnych vysielateľov.

87.

V záujme transparentnosti a zadováženia všetkých relevantných informácií potrebných pre vyvážené rozhodnutie, zainteresované strany majú možnosť poskytnúť svoje stanoviská k predpokladanej významnej novej službe v rámci otvorenej konzultácie. Výsledok konzultácií, ich vyhodnotenie, ako aj dôvody rozhodnutia sa sprístupnia verejnosti.

88.

S cieľom zabezpečiť, aby verejné financovanie významných nových audiovizuálnych služieb nenarušilo obchod a hospodársku súťaž v rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom, štáty EZVO na základe výsledku otvorených konzultácií posúdia celkový vplyv novej služby na trh porovnaním situácie za prítomnosti i za neprítomnosti plánovanej novej služby. Pri posudzovaní vplyvu na trh relevantné aspekty napríklad zahŕňajú existenciu podobných alebo nahraditeľných ponúk na trhu, konkurencie vydavateľov, štruktúru trhu, postavenie verejnoprávneho vysielateľa na trhu, úroveň konkurencie a potenciálny vplyv na súkromné iniciatívy. Tento vplyv musí byť v rovnováhe s hodnotou daných služieb pre spoločnosť. V prípade prevažne negatívnych vplyvov na trh by sa štátne financovanie audiovizuálnych služieb javilo ako primerané iba v prípade, ak by bolo opodstatnené vzhľadom na pridanú hodnotu v zmysle služby spoločenským, demokratickým a kultúrnym potrebám spoločnosti (51), berúc do úvahy celkovú existujúcu ponuku verejnoprávnych služieb.

89.

Takéto posudzovanie by bolo efektívne iba vtedy, ak by ho vykonával úrad, ktorý je skutočne nezávislý od vedenia verejnoprávneho vysielateľa, aj v prípade menovania a odvolania jeho členov, a ktorý má dostatočnú kapacitu a zdroje na vykonávanie svojich povinností. Štáty EZVO môžu navrhnúť postup, ktorý je primeraný veľkosti trhu a postaveniu verejnoprávneho vysielateľa na trhu.

90.

Je potrebné, aby vyššie uvedené úvahy nebránili verejnoprávnym vysielateľom testovať inovatívne nové služby (napr. formou pilotných projektov) v obmedzenom rozsahu (napr. pokiaľ ide o čas a divákov) a s cieľom zhromaždiť informácie o uskutočniteľnosti a hodnote pridanej plánovanou službou, to všetko za podmienky, že fáza testovania neznamená plnohodnotné zavedenie významnej novej audiovizuálnej služby.

91.

Dozorný úrad sa domnieva, že uvedené posúdenie na vnútroštátnej úrovni prispeje k zabezpečeniu súladu s pravidlami EHP týkajúcimi sa štátnej pomoci. Týmto nie sú dotknuté právomoci dozorného úradu a Komisie v oblasti overovania, či štáty EZVO dodržiavajú ustanovenia Dohody o EHP, ani ich právo konať vždy, keď je to potrebné, aj na základe sťažností alebo z vlastného podnetu.

92.

V súlade s článkom 59 ods. 2 Dohody o EHP sa verejnoprávni vysielatelia nemajú zapájať do aktivít, ktoré by spôsobili neprimerané narušenie hospodárskej súťaže a nie sú potrebné na plnenie poslania verejnoprávnej služby. Napríklad nadobúdanie prémiového obsahu ako súčasti celkového verejnoprávneho poslania verejnoprávnych vysielateľov je vo všeobecnosti považované za legitímne. Neprimerané narušenie trhu by však nastalo v prípade, ak by verejnoprávni vysielatelia ponechávali výlučné prémiové práva nevyužité, a to bez toho, aby poskytli sublicencie transparentným a včasným spôsobom. Dozorný úrad preto vyzýva štáty EZVO, aby zabezpečili rešpektovanie zásady proporcionality verejnoprávnymi vysielateľmi aj vzhľadom na nadobúdanie prémiových práv a ustanovili pravidlá poskytovania sublicencií nevyužitých výlučných prémiových práv verejnoprávnymi vysielateľmi.

93.

Verejnoprávni vysielatelia sú viazaní príslušnými trhovými princípmi pri vykonávaní komerčných aktivít a v prípade, že konajú prostredníctvom komerčných dcérskych spoločností, je potrebné, aby vzťahy s týmito dcérskymi spoločnosťami boli nezávislé. Štáty EZVO zabezpečia, aby verejnoprávni vysielatelia dodržiavali zásadu nezávislosti, uskutočňovali svoje komerčné investície v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve a nevyužívali verejné financovanie na praktiky voči svojim konkurentom, ktoré sú v rozpore s hospodárskou súťažou.

94.

Ako príklad postupu, ktorý je v rozpore s hospodárskou súťažou, môže slúžiť cenové podhodnotenie. Verejnoprávneho vysielateľa by to mohlo zvádzať k stláčaniu cien za reklamu alebo za iné neverejnoprávne aktivity (napr. komerčné platené služby) pod úroveň, ktorá sa dá považovať za zodpovedajúcu situácii na trhu tak, aby znížil príjem konkurentov, pretože výsledné nižšie príjmy sú pokryté štátnou náhradou. Takéto konanie nie je možné považovať za vlastné poslaniu verejnoprávnej služby priznanej vysielateľovi a v každom prípade by ovplyvňovalo obchodné podmienky a hospodársku súťaž v Spoločenstve v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom a tým by porušovalo článok 59 ods. 2 Dohody o EHP.

95.

Vzhľadom na rozdiely medzi trhovými situáciami posudzovanie, či verejnoprávni vysielatelia dodržiavajú trhové princípy a najmä otázky, či verejnoprávni vysielatelia sústavne podhodnocujú ceny vo svojej obchodnej ponuke, alebo či dodržiavajú zásadu proporcionality vo vzťahu k nadobúdaniu prémiových práv (52), je potrebné uskutočňovať vo všetkých prípadoch individuálne a berúc do úvahy špecifiká príslušného trhu a služby.

96.

Dozorný úrad usudzuje, že v prvom rade je na vnútroštátnych úradoch, aby zabezpečili, že verejnoprávni vysielatelia dodržiavajú trhové princípy. Na tento účel je potrebné, aby štáty EZVO zavádzali vhodné mechanizmy, ktoré umožnia účinným spôsobom posúdiť možné sťažnosti na vnútroštátnej úrovni.

97.

Napriek predchádzajúcemu bodu v prípade, keď je to potrebné, dozorný úrad môže podniknúť kroky na základe článkov 53, 54, 59 a 61 dohody o EHP.

98.

Táto kapitola sa bude uplatňovať prvým dňom jej prijatia dozorným úradom. Nahradí predchádzajúcu kapitolu o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie v usmerneniach dozorného úradu o štátnej pomoci.

99.

V súlade s kapitolou o pravidlách uplatniteľných na posúdenie neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci (53) dozorný úrad v prípadoch nenotifikovanej pomoci uplatňuje: