30.7.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 200/73

(1)

Dňa 24. septembra 2004 dostala Komisia sťažnosť podanú podľa článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (ďalej len „základné nariadenie“) , od týchto výrobcov (ďalej len „navrhovatelia“): Legré-Mante SA, Industria Chimica Valenzana S.p.A, Distilleries Mazzari S.p.a., Alcoholera Vinicola Europea S.A. a Comercial Quimica Sarasa s.l., ktorí predstavujú väčšinový podiel, v tomto prípade viac ako 50 % celkovej výroby kyseliny vínnej v Spoločenstve.

(2)

Táto sťažnosť obsahovala dôkaz o dumpingu kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a o závažnej ujme, ktorá z toho vyplýva, čo sa považovalo za postačujúci dôvod na začatie konania.

(3)

Dňa 30. októbra 2004 sa začalo konanie uverejnením oznámenia o začatí konania (2) v Úradnom vestníku Európskej únie.

(4)

Komisia úradne oboznámila navrhovateľov, iných výrobcov Spoločenstva, vyvážajúcich výrobcov, dovozcov, dodávateľov a užívateľov, ako aj združenia užívateľov, o ktorých sa vie, že sa ich to týka, a predstaviteľov vlády ČĽR so začatím konania. Zainteresované strany dostali príležitosť, aby v lehote stanovenej v oznámeniach o začatí písomne predložili svoje stanoviská a požiadali o vypočutie.

(5)

Navrhovatelia, iní spolupracujúci výrobcovia Spoločenstva, vyvážajúci výrobcovia, dovozcovia, dodávatelia, užívatelia a združenia užívateľov predložili svoje stanoviská. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že existujú osobitné dôvody na ich vypočutie, boli vypočuté.

(6)

S cieľom umožniť vyvážajúcim výrobcom v ČĽR predložiť v prípade ich záujmu žiadosť o trhovohospodársky prístup (ďalej len „THP“) alebo individuálny prístup (ďalej len „IP“), zaslala Komisia formuláre žiadostí o trhovohospodársky prístup a individuálny prístup známym príslušným čínskym vyvážajúcim výrobcom. Tri spoločnosti podali žiadosti o THP, resp. o IP, v prípade, že prešetrovanie stanoví, že nie sú splnené podmienky na udelenie THP.

(7)

Komisia zaslala dotazníky všetkým známym zúčastneným stranám a všetkým ostatným spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v lehote uvedenej v oznámení o začatí konania. Odpovede prišli od troch vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, jedného výrobcu v analogickej krajine (Argentína), siedmich výrobcov v Spoločenstve a dvoch užívateľov v Spoločenstve.

(8)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na dočasné stanovenie dumpingu, spôsobenej ujmy a záujmu Spoločenstva a vykonala overovanie na mieste v priestoroch týchto spoločností:

(9)

Vzhľadom na potrebu stanoviť normálnu hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorým by sa neudelil THP, sa v priestoroch nasledujúcich spoločností uskutočnilo overovanie na mieste s cieľom stanoviť normálnu hodnotu na základe údajov z analogickej krajiny, v tomto prípade Argentíny:

(10)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy trvalo v období od 1. júla 2003 do 30. júna 2004 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Vzhľadom na trendy, ktoré sú relevantné pre zhodnotenie ujmy, Komisia skúmala údaje z obdobia od 1. januára 2001 do 30. júna 2004 (ďalej len „príslušné obdobie“). Obdobím použitým na zistenie cenového podhodnotenia, predaja za podhodnotenú cenu a odstránenie ujmy je vyššie spomenuté OP.

(11)

Príslušným výrobkom je kyselina vínna (ďalej len „KV“). Tento výrobok je v súčasnosti zaradený pod kód KN 2918 12 00. Príslušný výrobok používajú hlavne výrobcovia vína, potravinársky priemysel a mnohé ďalšie odvetvia buď ako prídavok do konečného výrobku, alebo ako prísadu na urýchlenie, resp. spomalenie chemických procesov. Výrobok možno získať buď z vedľajších produktov pri výrobe vína, alebo chemickou syntézou z petrochemických zlúčenín. Na základe fyzikálnych vlastností, procesu výroby a nahraditeľnosti rôznych druhov výrobku z hľadiska užívateľa sa predpokladá, že všetka KV predstavuje jediný výrobok na účely spracovania.

(12)

Prešetrovanie ukázalo, že základné fyzikálne vlastnosti KV vyrábanej výrobným odvetvím Spoločenstva a predávanej v Spoločenstve, KV vyrábanej a predávanej na čínskom domácom trhu a KV dovážanej do Spoločenstva z ČĽR, ako aj KV vyrábanej a predávanej v Argentíne sú rovnaké a že tieto výrobky majú z veľkej časti rovnaké použitie.

(13)

Preto sa dočasne rozhodlo, že príslušný výrobok a KV predávaná na domácom trhu ČĽR, KV vyrábaná a predávaná v Argentíne, ako aj KV vyrábaná a predávaná v Spoločenstve výrobným odvetvím Spoločenstva majú rovnaké základné fyzikálne vlastnosti a použitie, a preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(14)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa v procese antidumpingového prešetrovania v súvislosti s dovozmi s pôvodom v ČĽR stanoví normálna hodnota v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku pre tých výrobcov, o ktorých sa zistilo, že splnili kritériá uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(15)

V krátkosti a len pre informatívne účely sú tieto kritériá THP zhrnuté nižšie:

(16)

Traja vyvážajúci výrobcovia v ČĽR požiadali o THP podľa článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. Každá žiadosť o THP bola preskúmaná a uskutočnilo sa prešetrovanie na mieste v priestoroch spolupracujúcich spoločností [pozri odôvodnenie (7)]. Výsledkom prešetrovania bolo zistenie, že títo traja výrobcovia spĺňajú všetky podmienky na udelenie THP.

(17)

Na základe uvedeného sú vyvážajúcimi výrobcami v ČĽR, ktorým bol udelený THP:

(18)

Pokiaľ ide o stanovenie normálnej hodnoty, Komisia najprv pre každého vyvážajúceho výrobcu stanovila, či jeho celkový objem domáceho predaja KV bol reprezentatívny v porovnaní s celkovým vývozným predajom do Spoločenstva. V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa domáci predaj považoval za reprezentatívny v prípade, ak celkový objem domáceho predaja každého vyvážajúceho výrobcu predstavoval minimálne 5 % jeho celkového objemu vývozného predaja do Spoločenstva.

(19)

Pre vyvážajúcich výrobcov, u ktorých bol celkový domáci predaj reprezentatívny, Komisia následne identifikovala tie druhy KV predávanej spoločnosťami na domácich trhoch, ktoré boli zhodné alebo priamo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Spoločenstva.

(20)

Pre každý z týchto druhov sa určilo, či je domáci predaj dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj jednotlivého druhu sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem domáceho predaja tohto druhu počas OP predstavoval 5 % alebo viac z celkového objemu predaja porovnateľného druhu vyvážaného do Spoločenstva.

(21)

Taktiež sa skúmalo, či domáci predaj každého druhu príslušného výrobku možno považovať za predaj uskutočnený v rámci bežného obchodovania prostredníctvom stanovenia podielu ziskových predajov príslušného druhu nezávislým zákazníkom.

(22)

V prípadoch, v ktorých objem predaja niektorého druhu KV predávaného za čistú predajnú cenu, ktorá je rovnaká alebo vyššia než jeho výrobné náklady, predstavoval viac ako 80 % celkového objemu predaja tohto druhu a ak vážený priemer ceny tohto druhu bol rovnaký alebo vyšší než výrobné náklady, bola normálna hodnota založená na skutočnej domácej cene. Táto cena sa vyrátala ako vážený priemer cien celkového domáceho predaja tohto druhu výrobku, uskutočneného počas OP bez ohľadu na to, či bol tento predaj ziskový alebo nie.

(23)

Ak objem ziskového predaja niektorého druhu KV predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja tohto druhu, alebo ak bol vážený priemer ceny tohto druhu nižší než výrobné náklady, bola normálna hodnota založená na skutočnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer cien len ziskového predaja tohto druhu za predpokladu, že tento predaj predstavoval 10 % alebo viac z celkového objemu predaja tohto druhu.

(24)

Nakoniec, ak objem ziskového predaja ktoréhokoľvek druhu KV predstavoval menej než 10 % z celkového objemu predaja tohto druhu, usúdilo sa, že tento konkrétny druh sa predával v nedostatočných množstvách, a tak jeho domáca cena neposkytuje vhodný základ pre stanovenie normálnej hodnoty.

(25)

Ak sa nemohli použiť domáce ceny konkrétneho druhu, ktorý predával vyvážajúci výrobca, použila sa vytvorená normálna hodnota.

(26)

Následne sa v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia vytvorená normálna hodnota určila tak, že sa k výrobným nákladom vyvážaných druhov prirátal primeraný objem predajných, všeobecných a administratívnych nákladov (ďalej len „PVA“) a primeraná marža zisku. S týmto cieľom Komisia preskúmala, či vzniknuté PVA náklady a zisk dosiahnutý každým z príslušných vyvážajúcich výrobcov na domácom trhu predstavuje spoľahlivý údaj.

(27)

Skutočné domáce výdavky PVA sa považovali za spoľahlivé, ak celkový objem domáceho predaja príslušnej spoločnosti mohol byť pri porovnaní s objemom vývozného predaja do Spoločenstva považovaný za reprezentatívny. Domáca marža zisku sa stanovila na základe domáceho predaja tých druhov, ktoré sa predali v bežnom obchodovaní. Na tento účel sa použila metodika uvedená v odôvodneniach (21) až (23).

(28)

Všetky spoločnosti mali celkový reprezentatívny predaj a zistilo sa, že väčšina druhov príslušného výrobku, ktoré sa vyvážali, sa predávala na domácom trhu v bežnom obchodovaní. Pre tie druhy, u ktorých to tak nebolo, sa vytvorená normálna hodnota stanovila s použitím metodiky uvedenej v odôvodnení (26) s použitím PVA a informácií o zisku každej príslušnej spoločnosti.

(29)

Podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia sa normálna hodnota, pokiaľ nie je možné udeliť THP, stanovila na základe cien alebo vytvorenej hodnoty v analogickej krajine.

(30)

V oznámení o začatí konania Komisia oznámila svoj úmysel použiť Argentínu ako vhodnú analogickú krajinu na stanovenie normálnej hodnoty pre ČĽR a vyzvala zainteresované strany, aby k tejto súvislosti poskytli stanovisko.

(31)

Žiadny vyvážajúci výrobca v ČĽR, ktorému nebol udelený THP, nenamietal proti tomuto návrhu. Okrem toho sa pri prešetrovaní zistilo, že Argentína je konkurenčným trhom pre príslušný výrobok s minimálne dvoma domácimi výrobcami rôznej veľkosti a s dovozom z tretích krajín. Zistilo sa, že domáci výrobcovia vyrábajú KV podobnú KV z ČĽR, iba inými metódami výroby. Argentínsky trh sa preto považoval za dostatočne reprezentatívny na účely stanovenia normálnej hodnoty.

(32)

Komisia sa skontaktovala so všetkými známymi vyvážajúcimi výrobcami v Argentíne a jedna spoločnosť súhlasila so spoluprácou. Komisia zaslala tomuto výrobcovi dotazník a údaje uvedené v odpovedi na tento dotazník sa overili na mieste.

(33)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol udelený THP, stanovila na základe overených informácií získaných od výrobcu v analogickej krajine, t. j. na základe cien zaplatených alebo splatných na domácom trhu Argentíny za druhy výrobku, o ktorých sa zistilo, že sa dosahujú pri bežnom priebehu obchodovania podľa metodiky uvedenej v odôvodnení (23). V prípade potreby sa tieto ceny upravili tak, aby zabezpečovali spravodlivé porovnanie s tými druhmi výrobku, ktoré vyvážajú do Spoločenstva príslušní čínski výrobcovia.

(34)

Výsledkom bolo, že sa normálna hodnota stanovila ako vážený priemer domácich predajných cien nespriazneným zákazníkom zo strany spolupracujúceho výrobcu v Argentíne.

(35)

Vo všetkých prípadoch sa príslušný výrobok vyvážal nezávislým zákazníkom v Spoločenstve. Vývozná cena sa preto v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia stanovila na základe skutočne zaplatených alebo splatných vývozných cien.

(36)

Normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnali na základe cien zo závodu. Aby sa zabezpečilo spravodlivé porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny, vykonala sa náležitá úprava vo forme zohľadnenia rozdielov ovplyvňujúcich ceny a porovnateľnosť cien podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia. Boli vykonané úpravy rozdielov týkajúce sa poplatkov za prepravu a poistenie, úver, províziu a bankové poplatky vo všetkých prípadoch, u ktorých sa zistilo, že sú primerané, presné a podporené overeným dôkazom.

(37)

Úpravy sa vykonali aj pokiaľ ide o rozdiely v refundovaní DPH, pretože sa zistilo, že na vývozný predaj sa uplatňovala nižšia sadzba DPH než na domáci predaj.

(38)

V prípade troch spoločností, ktorým bol udelený THP, bola vážená priemerná normálna hodnota každého druhu príslušného výrobku vyvážaného do Spoločenstva porovnaná s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku, ako sa uvádza v článku 2 ods. 11 základného nariadenia.

(39)

Na tomto základe sú dočasné vážené priemerné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hraniciach Spoločenstva bez cla:

(40)

Na výpočet dumpingového rozpätia pre celú krajinu, platného pre všetkých vývozcov v ČĽR, Komisia najprv stanovila úroveň spolupráce. Vykonalo sa porovnanie medzi celkovým dovozom príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR, vypočítaným na základe Eurostatu, a skutočnými odpoveďami na dotazník, získanými od vývozcov v ČĽR. Na tomto základe sa stanovilo, že úroveň spolupráce bola nízka, t. j. 63 % celkového čínskeho vývozu do Spoločenstva.

(41)

Dumpingové rozpätie sa následne vyrátalo s použitím vývozných cien a objemov získaných z Eurostatu, pričom sa najprv odrátali vývozné ceny a objemy vykazované spolupracujúcimi vývozcami, ktorým sa udelil THP. Použitie Eurostatu ako údajov dostupných podľa článku 18 základného nariadenia bolo potrebné z dôvodu viacerých chýbajúcich informácií o vývozných cenách pre clo pre celú krajinu. Vývozné ceny získané týmto spôsobom sa porovnali s váženým priemerom normálnej hodnoty, stanoveným pre analogickú krajinu pre porovnateľné druhy výrobku.

(42)

Na tomto základe sa predbežne stanovila úroveň dumpingu pre celú krajinu vo výške 34,9 % ceny CIF na hranici Spoločenstva.

(43)

Pri vytváraní vzorky sa počas prešetrovania zistilo, že podobný výrobok v súčasnosti vyrábajú ôsmi výrobcovia v Spoločenstve. Jeden z nich však ďalej pri prešetrovaní nespolupracoval. Okrem toho je známe, že počas príslušného obdobia ďalší štyria výrobcovia Spoločenstva skončili výrobu a neboli zahrnutí do prešetrovania.

(44)

Objem výroby Spoločenstva na účely článku 4 ods. 1 základného nariadenia sa preto predbežne rátal ako súčet výroby siedmich spolupracujúcich výrobcov Spoločenstva a objemu výroby ostatných výrobcov, odhadnutého navrhovateľmi.

(45)

Sťažnosť podporilo sedem výrobcov Spoločenstva, ktorí plne spolupracovali počas prešetrovania. Odhaduje sa, že títo výrobcovia vyrábajú vyše 95 % kyseliny vínnej vyrábanej v Spoločenstve. Preto sa usudzuje, že tvoria výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(46)

Spotreba sa stanovila ako súčet predajov v ES, uskutočnených spolupracujúcimi výrobcami v ES, odhadovaných predajov uskutočnených nespolupracujúcimi výrobcami v ES a celkových dovozov. Predaj nespolupracujúcich výrobcov ES vrátane niektorých spoločností, ktoré skončili výrobu, bol založený na sťažnosti, pretože neexistoval žiadny iný zdroj informácií. To ukazuje, že dopyt po príslušnom výrobku v Spoločenstve sa počas príslušného obdobia zvýšil o 15 %.

(47)

Vývoj dovozov z príslušnej krajiny sa skúmal na základe údajov Eurostatu, pretože objemy vykazované spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami predstavovali podstatne menšie hodnoty než objemy vykazované v Eurostate za príslušné obdobie.

(48)

V zmysle objemu a podielu na trhu bol vývoj dovozov takýto:

(49)

Zatiaľ čo sa spotreba kyseliny vínnej počas príslušného obdobia zvýšila o 15 %, dovoz z príslušnej krajiny sa počas rovnakého obdobia zvýšil o vyše 50 %. Po relatívne vysokom objeme dovozu v roku 2001 v dôsledku vysokých cien a nedostatku na európskom trhu sa dovoz z ČĽR v roku 2002 vrátil na nižšiu úroveň, odvtedy sa však zvýšil viac než dvojnásobne v dôsledku agresívne nízkych cien. Následkom toho sa trhový podiel ČĽR počas príslušného obdobia zvýšil zo 6,0 % na 11,5 % v priebehu menej než dvoch rokov.

(50)

Nasledujúca tabuľka ukazuje vývoj priemerných dovozných cien z ČĽR. Počas príslušného obdobia tieto ceny klesli takmer o 50 %.

(51)

Čo sa týka predajnej ceny výrobku počas OP na trhu Spoločenstva, porovnanie sa uskutočnilo medzi cenami výrobného odvetvia Spoločenstva a cenami vyvážajúcich výrobcov v ČĽR. Relevantné predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva boli ceny pre nezávislých zákazníkov, v prípade potreby upravené na úroveň ceny zo závodu, t. j. bez nákladov na prepravu v Spoločenstve a po odrátaní zliav a rabatov. Tieto ceny sa porovnali s predajnými cenami účtovanými čínskymi vyvážajúcimi výrobcami bez zliav a v prípade potreby upravené na cenu CIF na hranice Spoločenstva s vhodnou úpravou zohľadňujúcou náklady na preclenie a náklady po dovoze.

(52)

Porovnanie ukázalo, že počas OP sa príslušný dovoz výrobku predával v Spoločenstve za ceny, ktoré cenovo podhodnotili ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, v percentuálnom vyjadrení o 22 % týchto cien.

(53)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie dosahu dumpingového dovozu z ČĽR na výrobné odvetvie Spoločenstva zahrnovalo analýzu všetkých hospodárskych faktorov a ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia od roku 2001 do OP.

(54)

Nižšie uvedené údaje výrobného odvetvia Spoločenstva predstavujú súhrnné informácie o siedmich spolupracujúcich výrobcoch Spoločenstva. Dve z týchto spoločností však začali činnosť počas príslušného obdobia, v roku 2001, resp. 2003. Uvažovalo sa, že z dôvodu ich zvláštnej situácie by údaje o týchto spoločnostiach mohli skresliť celkové trendy najmä vzhľadom na náklady, ziskovosť, tok hotovosti, investície a návratnosť investícií. Preto sa vo vhodných prípadoch údaje o týchto dvoch spoločnostiach vylúčili z celkových ukazovateľov a brali sa do úvahy oddelene, aby sa dosiahol správny a reprezentatívny obraz.

(55)

Vývoj výroby, kapacity výroby a využitia kapacity u siedmich spolupracujúcich spoločností bol takýto:

(56)

Celková výroba vzrástla od roku 2001 do OP o 8 %. Treba však poznamenať, že tento nárast možno pripísať výlučne dvom novým spoločnostiam, zatiaľ čo u ostatných piatich spoločností výroba počas toho istého obdobia klesla o 6 %.

(57)

Kapacita výroby stúpla o 12 %, na čom majú takisto zásluhu uvedené dve nové spoločnosti. Údaje však neodzrkadľujú zníženie o niekoľko tisíc ton, spôsobené štyrmi výrobcami Spoločenstva, o ktorých sa vie, že počas príslušného obdobia skončili výrobu [pozri odôvodnenie (43)]. Hoci sa počas prešetrovania nezistili presné údaje o týchto výrobcoch, na základe údajov v sťažnosti sa odhaduje, že celková kapacita v Spoločenstve zostala v období od roku 2001 do OP približne konštantná.

(58)

Využitie kapacity počas tohto obdobia kleslo z 81 % v roku 2001 na 78 % počas OP.

(59)

Uvedené údaje predstavujú objem zásob na konci každého obdobia.

(60)

Zásoby sa počas príslušného obdobia zvýšili o 18 %. Treba poznamenať, že údaje OP čiastočne odzrkadľujú najvyššiu sezónnu úroveň zásob počas leta. Minimálne u jednej z prešetrovaných spoločností však existovala nezvyčajne vysoká úroveň zásob, ktorú spoločnosť pripisovala svojmu obchodnému rozhodnutiu nepredávať za neziskové trhové ceny.

(61)

Uvedené údaje predstavujú predaj výrobného odvetvia Spoločenstva nezávislým zákazníkom v Spoločenstve.

(62)

Objem predaja vo výrobnom odvetví Spoločenstva sa počas príslušného obdobia zvýšil o 24 % a jeho podiel na trhu o 8 %.

(63)

Podiel piatich etablovaných spoločností na trhu výrazne klesol počas príslušného obdobia, a to o vyše 10 percentuálnych bodov. Ak sa prirátali dve spoločnosti, ktoré začali výrobu počas tohto obdobia, zvýšil sa celkový podiel na trhu o 6 %. Ako sa však uvádza v odôvodnení (57), tieto údaje nezohľadňujú štyroch výrobcov Spoločenstva, ktorí skončili výrobu počas toho istého obdobia. Hoci neexistujú presné údaje o týchto štyroch výrobcoch, navrhovatelia odhadujú, že títo výrobcovia mohli predstavovať výrobu niekoľko tisíc ton. To znamená, že ak by sa zohľadnili výrobcovia, ktorí skončili výrobu, celkový podiel výrobcov Spoločenstva na trhu klesol od roku 2001 do OP minimálne o 2,5 %.

(64)

Priemerné predajné ceny pre nespriaznených kupujúcich na trhu Spoločenstva zaznamenali od roku 2001 do OP značný pokles o vyše 50 %.

(65)

Jeden dovozca poznamenal, že v minulosti a počas dlhšieho obdobia, než je príslušné obdobie, mali ceny kyseliny vínnej podobné výkyvy a že najvyššiu hodnotu mali v rokoch 2000 – 2001. Po preskúmaní sa však zistilo, že aj podľa historických štandardov boli ceny počas OP extrémne nízke, ak sa zohľadnila inflácia.

(66)

Zistilo sa, že pri poklese trhovej ceny a pri zohľadnení výrobcov Spoločenstva, ktorí skončili výrobu, a pri prudkom poklese predajných cien sa výrobné odvetvie Spoločenstva nemohlo podieľať na náraste trhu vyplývajúceho z rastu spotreby Spoločenstva o 15 % počas príslušného obdobia.

(67)

Ziskovosť uvedená nižšie je vyjadrená ako percentuálny podiel z obratu pri predaji nezávislým kupujúcim na trhu Spoločenstva. Údaje sú uvedené aj za päť spolupracujúcich spoločností, ktoré už vykonávali činnosť na začiatku príslušného obdobia (ďalej len „etablované spoločnosti“). Počas tohto obdobia sa ďalšie dve spoločnosti nachádzali vzhľadom na náklady a výnosy v prechodnom období, čo má silný vplyv na vývoj celkovej ziskovosti.

(68)

Pre päť etablovaných spoločností ziskovosť od roku 2001 do roku 2003 výrazne klesla v dôsledku značne znížených cien, čo sa zhoduje so zvýšením dumpingového dovozu z ČĽR. Trendy pre celkové výrobné odvetvie Spoločenstva, t. j. vrátane dvoch výrobcov vytvorených počas príslušného obdobia, sú do značnej miery podobné. Po tom, čo v roku 2002 zisky dramaticky klesli, výrobné odvetvie zažilo v roku 2003 zlepšenie, keď sa výrobca, ktorý začal pôsobiť v roku 2001, už dobre etabloval a na trh prišli ďalší dvaja výrobcovia. Počas OP však boli dvaja noví výrobcovia svedkami toho, že ich zisky klesli až na úroveň strát v miere porovnateľnej s piatimi etablovanými spoločnosťami.

(69)

Pokles cien sa do veľkej miery odzrkadlil v cenách dodávateľov surovín, pretože zmluvy o dodávke surovín sú často viazané indexom voči cenám kyseliny vínnej. Toto zníženie nákladov na suroviny však nebolo dostatočné na to, aby zabránilo poklesu ziskovosti vo výrobnom odvetví Spoločenstva z 1,9 % na – 6,7 % počas príslušného obdobia.

(70)

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené trendy návratnosti investícií (v tomto prípade čistých aktív), peňažných tokov a investícií. Z dôvodov uvedených v odôvodnení (67) sa údaje uvádzajú za päť spolupracujúcich výrobcov, ktorí vykonávali činnosť v roku 2001.

(71)

Trend návratnosti čistých aktív odzrkadľuje do veľkej miery trend ziskovosti predaja. Peňažné toky sa od roku 2001 do OP zhoršovali, aj keď sa vyskytli isté výkyvy hlavne v dôsledku kolísania zásob. Pokiaľ ide o dve nové spoločnosti, ich peňažné toky zaznamenali mimoriadne silné výkyvy v dôsledku začatia činnosti, ktoré sa časovo zhodovalo s rýchlo sa meniacou situáciou na trhu. Pokles návratnosti investícií a peňažných tokov vyplýval pre všetky spoločnosti zo skutočnosti, že priemerné predajné ceny klesali rýchlejšie než priemerné náklady na predávané výrobky.

(72)

Výrobné odvetvie spoločnosti si počas príslušného obdobia udržalo vysokú úroveň investícií a u piatich etablovaných spoločností došlo dokonca k ich zvýšeniu v porovnaní s rokom 2001. Tieto investície sa väčšinou týkali modernizácie, náhrady zastaraného zariadenia a technickej inovácie vyžadovanej legislatívou pre životné prostredie. Čo sa týka investícií do základných prostriedkov dvoch nových spoločností, prejavili sa väčšinou v roku 2001 a počas OP.

(73)

Zistilo sa, že schopnosť výrobného odvetvia Spoločenstva získavať kapitál buď z externých zdrojov financovania, alebo od materských spoločností sa počas príslušného obdobia výrazne nezhoršila. Vo väčšine prípadov, najmä u dvoch nových spoločností, to bolo preto, lebo spoločnosti patria do väčších skupín, ktoré majú dlhodobejší pohľad na činnosť a domnievajú sa, že bude možné zlepšenie súčasnej ťažkej situácie, v ktorej sa výrobné odvetvie nachádza.

(74)

Táto tabuľka uvádza vývoj zamestnanosti, produktivity a nákladov na prácu u siedmich prešetrovaných výrobcov Spoločenstva.

(75)

Ako vyplýva z uvedenej tabuľky, počet zamestnancov u siedmich prešetrovaných výrobcov Spoločenstva sa od roku 2001 do OP zvýšil. Toto zvýšenie je, ako už bolo uvedené v bodoch 5.1 a 5.3, v dôsledku skutočnosti, že tieto údaje zahrnujú dve spoločnosti, ktoré začali výrobu počas príslušného obdobia, a nezohľadňujú štyroch výrobcov Spoločenstva, ktorí skončili výrobu počas toho istého obdobia. Napriek tomu sa ku koncu OP začal prejavovať pokles zamestnanosti.

(76)

Produktivita bola počas uvedeného obdobia pomerne stabilná, pričom od roku 2001 do OP došlo k jej celkovému miernemu zvýšeniu. Mzdové náklady sa od roku 2001 do OP napriek určitým výkyvom zvýšili. Tieto výkyvy boli spôsobené dočasnými nákladmi súvisiacimi s reštrukturalizáciou v niektorých spoločnostiach.

(77)

Dumpingové rozpätia sú stanovené vyššie v oddiele o dumpingu. Tieto rozpätia sú jasne vyššie než de minimis. Navyše, so zreteľom na objem a ceny dumpingových dovozov sa nemôže dosah skutočných dumpingových rozpätí považovať za zanedbateľný.

(78)

Pripomína sa, že objemy dovozu z ČĽR značne vzrástli tak v zmysle objemu, ako aj podielu na trhu. Okrem toho sa priemerná jednotková cena tohto dovozu znížila takmer o 50 %, čo sa odzrkadľuje v podhodnotení cien, ktoré sa zistilo počas prešetrovania.

(79)

Zatiaľ čo sa objem predaja a podiel na trhu v Spoločenstve pre sedem prešetrovaných spoločností zvýšil, zostal pomerne stabilný, ak sa nezarátali dve nové spoločnosti. Na druhej strane výrobné odvetvie Spoločenstva zaznamenalo počas príslušného obdobia priemerný pokles cien o 51 %. Napriek poklesu cien surovín a snahe o zvýšenie produktivity úroveň zisku zostala počas OP výrazne záporná.

(80)

Zhoršujúca sa situácia vo výrobnom odvetví Spoločenstva počas príslušného obdobia sa potvrdzuje aj negatívnym vývojom ukazovateľov využívania kapacity, úrovne zásob, návratnosti investícií a peňažných tokov. Treba tiež poznamenať, že v posledných rokoch prestali štyria výrobcovia Spoločenstva podnikať. Aj keď v roku 2001 začali pôsobiť dvaja noví výrobcovia, títo výrobcovia vznikli na základe podnikateľských plánov, ktoré zohľadňovali rastúcu spotrebu v Spoločenstve. Zistilo sa však, že pokiaľ ide o vývoj cien, ziskovosti a návratnosti investícií, situácia týchto spoločností je porovnateľná so situáciou ostatných výrobcov Spoločenstva.

(81)

K vyššie uvedenému negatívnemu vývoju došlo v čase pomerne stabilnej produktivity, rastúcich investícií a zvyšujúcej sa spotreby v ES.

(82)

Vzhľadom na všetky ukazovatele sa dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu počas OP v zmysle článku 3 základného nariadenia.

(83)

Podľa článku 3 ods. 6 a ods. 7 základného nariadenia sa skúmalo, či existuje príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Okrem dumpingového dovozu sa skúmali aj iné známe faktory, ktoré mohli súčasne spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, aby sa zaistilo, že prípadná ujma spôsobená týmito inými faktormi sa nepripíše dumpingovému dovozu.

(84)

Objem dovozu z ČĽR sa počas príslušného obdobia zvýšil o 56 % a jeho trhový podiel sa zvýšil o 3 percentuálne body. Okrem toho ceny dovozu z ČĽR klesli asi o 50 % a došlo k značnému podhodnoteniu cien. Výrobné odvetvie Spoločenstva bolo nútené reagovať na tento dovoz súbežným znížením cien o 53 %, aby si udržalo objem predaja. Zníženie nákladov na suroviny nebolo dostatočné na to, aby zabránilo zníženiu ziskovosti výrobného odvetvia Spoločenstva o približne 8 % na zápornú hodnotu –6 %. Táto ziskovosť bola značne nižšia než ziskovosť očakávaná pre tento druh výrobného odvetvia, a najmä vzhľadom na zápornú hodnotu nie je už udržateľná.

(85)

Preto sa dočasne rozhodlo, že tlak spôsobený dumpingovými dovozmi, ktoré od roku 2001 významne zvýšili objem a podiel na trhu a ktoré sa uskutočňovali za prudko klesajúcich dumpingových cien, hral rozhodujúcu úlohu pri znižovaní cien a poklese cien výrobného odvetvia Spoločenstva, a viedol teda k zápornej ziskovosti a k výslednému zhoršeniu finančnej situácie.

(86)

Okrem ČĽR boli ďalšími dvoma najväčšími dodávateľmi kyseliny vínnej na trh Spoločenstva Argentína a Chile.

(87)

Tieto čísla ukazujú, že všetci dodávatelia iní než ČĽR predstavovali spolu iba 2,5 % spotreby Spoločenstva a že ich podiel na trhu klesal od roku 2001 do OP. Ich priemerné ceny boli tiež vyššie než priemerné ceny ČĽR, aj keď argentínske ceny klesli počas OP na pomerne nízku úroveň. Tlak dovozu z Číny na trh určite hral úlohu v poklese cien týchto vyvážajúcich krajín.

(88)

Z hľadiska toho, čo bolo uvedené vyššie, sa predpokladá, že vývoj dovozov s pôvodom v iných tretích krajinách, ako napríklad v Argentíne a v Chile, nebol dostatočne významný na to, aby prispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(89)

Niektoré zainteresované strany poznamenali, že ziskovosť výrobného odvetvia je ovplyvnená regulačným rámcom ES, ktorý stanovuje minimálnu nákupnú cenu pre hlavné suroviny, ako aj predajnú cenu za alkohol ako časť spoločnej poľnohospodárskej politiky v tomto sektore. Hoci regulačné parametre môžu ovplyvniť situáciu vo výrobnom odvetví ako celku, počas skúmaného obdobia zostali stabilné a nemohli teda spôsobiť zhoršenie situácie v tomto výrobnom odvetví.

(90)

Počas OP sa vyviezlo okolo 25 % objemu výroby výrobného odvetvia Spoločenstva do nečlenských krajín Spoločenstva. Objem vývozu sa počas sledovaného obdobia mierne zvýšil.

(91)

Zistilo sa, že ziskovosť týchto vývozov bola o niečo vyššia než ziskovosť na trhu Spoločenstva napriek skutočnosti, že vývoz tiež postihli klesajúce ceny a konkurencia čínskeho exportu na trhy ostatných krajín.

(92)

Z hľadiska toho, čo bolo uvedené vyššie, sa predpokladá, že vývoj vývozov nemohol byť podstatnou príčinou ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(93)

Predaj zo strany ostatných výrobcov Spoločenstva, vrátane tých, ktorí skončili činnosť počas príslušného obdobia, sa od roku 2001 do OP prudko znížil. Preto tento predaj nebol zodpovedný za ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(94)

Treba zdôrazniť, že ujma v tomto prípade bola hlavne vo forme poklesu ceny, ktorý spôsobil zníženú ziskovosť. Toto sa udialo súčasne s rýchlo sa zvyšujúcimi dovozmi za dumpingové ceny z ČĽR, ktoré značne podhodnotili ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Neexistuje žiadny náznak, že vyššie uvedené iné faktory by mohli byť významným dôvodom značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Počas prešetrovania sa nenašli žiadne ďalšie faktory, ktoré by boli mohli spôsobiť vážnu ujmu.

(95)

Na základe vyššie uvedenej analýzy účinkov známych faktorov na situáciu v priemyselnom odvetví Spoločenstva sa predbežne rozhodlo, že existuje príčinná súvislosť medzi dumpingovými dovozmi z ČĽR a vážnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(96)

Skúmalo sa, či existujú nejaké závažné dôvody, ktoré mohli viesť k záveru, že zavedenie antidumpingových ciel na dovozy z príslušnej krajiny nie je v záujme Spoločenstva. Komisia poslala dotazníky dovozcom, obchodníkom a priemyselným užívateľom. Od dvoch užívateľov boli získané čiastočné odpovede. Ostatní užívatelia neodovzdali odpovede na dotazník, ale uviedli svoj názor v písomnej forme.

(97)

Na základe získaných informácií od spolupracujúcich strán sa dospelo k týmto záverom.

(98)

Upozorňuje sa, že výrobné odvetvie Spoločenstva pozostávalo zo siedmich výrobcov zamestnávajúcich vyše 200 pracovníkov vo výrobe a predaji príslušného výrobku. Ďalej sa pripomína, že hospodárske ukazovatele výrobného odvetvia Spoločenstva vykázali počas príslušného obdobia zhoršujúce sa finančné výsledky, čo v posledných rokoch viedlo ku skončeniu činnosti štyroch výrobcov Spoločenstva.

(99)

Ak sa neprijmú opatrenia, je pravdepodobné, že po cenovom tlaku dumpingového dovozu bude pokračovať zhoršovanie finančnej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva a ďalší výrobcovia Spoločenstva budú nútení skončiť výrobu, čo bude mať nepriaznivý vplyv na širší sektor výroby vína (pozri nižšie). Ak sa však opatrenia prijmú, možno očakávať, že ceny a ziskovosť dosiahnu udržateľnejšiu úroveň a že sa zabezpečí hospodárska životaschopnosť európskeho výrobného odvetvia.

(100)

Preto je jasné, že antidumpingové opatrenia by boli v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva.

(101)

Dvaja dodávatelia surovín písomne vyjadrili Komisii podporu pre konanie. Niektorí z navrhovateľov majú tiež spriaznené spoločnosti vo vinárskom priemysle a počas prešetrovania využili možnosť vyjadriť záujem týchto spoločností.

(102)

Všetky tieto strany zdôraznili hospodársky význam odvetvia výroby kyseliny vínnej z hľadiska výrobcov Spoločenstva.

(103)

Po prvé, vinársky priemysel potrebuje spoľahlivý zdroj kyseliny vínnej so zaručenou kvalitou.

(104)

Po druhé, pri využívaní vedľajších produktov, ako sú hroznové výlisky a vínny kal, je odvetvie výroby kyseliny vínnej významným zdrojom príjmu vinárskeho sektora. Pripomína sa, že na tento sektor sa vzťahuje spoločná poľnohospodárska politika a že v súčasnosti tento sektor prežíva vážne hospodárske problémy.

(105)

Po tretie, ak by v Spoločenstve neexistovalo životaschopné odvetvie výroby kyseliny vínnej, vinársky sektor by bol nútený vynakladať zvláštne náklady na odstránenie týchto vedľajších produktov pri stále sa sprísňujúcich environmentálnych predpisoch.

(106)

Preto sa dospelo k záveru, že zavedenie antidumpingových opatrení by bolo v záujme dodávateľov Spoločenstva.

(107)

Pôvodne sa dotazníky rozoslali všetkým stranám, ktoré boli v sťažnosti uvedené ako užívatelia. Informácie získané počas prešetrovania umožnili Komisii stanoviť najdôležitejšie priemyselné sektory, ktoré používajú kyselinu vínnu. V dôsledku toho sa rozoslali ďalšie dotazníky mnohým výrobcom potravín, nápojov, sadry, ako aj federácii farmaceutického priemyslu.

(108)

Jeden výrobca sadry a jeden výrobca potravín sa vyjadrili, že kyselina vínna je pre nich príliš málo významným nákladom na to, aby odpovedali na dotazník.

(109)

Jeden výrobca sadry sa rozhodol spolupracovať a odovzdal odpovede na dotazník. Ďalší výrobca sadry odovzdal čiastočnú odpoveď. Z týchto údajov možno vyvodiť záver, že príslušný výrobok predstavuje u spolupracujúcich spoločností menej než 2 % nákladov na výrobu sadrových výrobkov. Preto je možné urobiť záver, že navrhované antidumpingové clá by mali pomerne malý vplyv na náklady a konkurenčné postavenie týchto užívateľských výrobných odvetví. Keďže ide o významnú skupinu výroby sadry, informáciu možno považovať za pomerne reprezentatívnu za celý sektor. Treba tiež poznamenať, že stavebné materiály sa vyrábajú hlavne pre miestny a vnútroštátny trh a nie sú vystavené globálnej konkurencii, čo spoločnostiam v stavebnom sektore umožňuje preniesť akýkoľvek nárast nákladov na svojich zákazníkov.

(110)

Pripomienky zaslali aj dve spoločnosti potravinárskeho priemyslu, ktoré vyrábajú emulgátory pre pekárenský priemysel. Tieto spoločnosti oponovali prešetrovaniu a naznačili, že kyselina vínna je dôležitým nákladom v ich výrobkoch. Tieto spoločnosti však nepredložili odpovede na dotazník, takže ich tvrdenia nebolo možné potvrdiť na základe kvantifikovaných údajov.

(111)

V zaslaných pripomienkach užívateľské odvetvia zdôraznili nestabilnosť trhu s prírodnou kyselinou vínnou a opakujúci sa nedostatok tohto výrobku na európskom trhu v minulosti. Zdá sa, že hlavným záujmom týchto výrobných odvetví je skôr zabezpečenie dodávok kyseliny vínnej než jej cena.

(112)

Z hľadiska toho, čo bolo uvedené vyššie, nie je pravdepodobné, že antidumpingové opatrenia by viedli k nedostatočnej ponuke alebo k nekonkurenčnej situácii v užívateľských výrobných odvetviach. Navrhované opatrenia by iba prispeli k obnoveniu cien na európskom trhu na úroveň bližšiu dlhodobému trendu a zabránili by tomu, aby ďalšie spoločnosti skončili výrobu. Čo sa týka zvýšenia nákladov, zistilo sa, že by bolo iba okrajové a neovplyvnilo by významne konkurencieschopnosť užívateľských výrobných odvetví. Preto sa prijal predbežný záver, že záujmy užívateľov nebránia zavedeniu opatrenia.

(113)

Zavedenie opatrení na dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v ČĽR by bolo jasne v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva. Čo sa týka tak dovozcov a obchodníkov, ako aj užívateľských výrobných odvetví, predpokladá sa, že akýkoľvek vplyv na ceny kyseliny vínnej bude iba okrajový. Na rozdiel od toho straty, ktoré utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva a dodávateľské výrobné odvetvia, a riziko ďalšieho skončenia výroby majú jasne vyššiu dôležitosť.

(114)

Z hľadiska toho, čo bolo uvedené vyššie, sa prijal predbežný záver, že neexistujú žiadne osobitné dôvody na to, aby sa nezaviedli antidumpingové clá na dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v ČĽR.

(115)

So zreteľom na dosiahnuté závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti s dumpingom, na spôsobenú ujmu a na záujem Spoločenstva, treba zaviesť dočasné opatrenia s cieľom predísť ďalšej ujme spôsobovanej výrobnému odvetviu Spoločenstva prostredníctvom dumpingových dovozov.

(116)

Tieto opatrenia by mali byť uložené na takej úrovni, ktorá by postačovala na odstránenie ujmy spôsobenej týmto dovozom bez toho, aby sa prekročilo zistené dumpingové rozpätie. Pri výpočte výšky cla, potrebnej na odstránenie vplyvov škodlivého dumpingu, sa vzalo do úvahy, že prípadné opatrenia by mali umožniť výrobnému odvetviu Spoločenstva pokryť jeho výrobné náklady a dosiahnuť celkovo zisk pred zdanením, ktorý by mohol byť primerane dosiahnutý výrobným odvetvím takéhoto typu v sektore pri normálnych podmienkach hospodárskej súťaže, t. j. pri absencii dumpingového dovozu prostredníctvom predaja podobného výrobku v Spoločenstve. Marža zisku pred zdanením, použitá na tento výpočet, sa rovnala 8 % obratu na základe výšky zisku dosiahnutého pred existenciou dumpingového dovozu. Na tomto základe sa vyrátala cena výrobku, ktorá nespôsobuje ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva. Táto cena sa vypočítala zrátaním vyššie uvedenej marže zisku vo výške 8 % a výrobných nákladov. Jeden druh výrobku vyvážaný z ČĽR počas OP výrobné odvetvie Spoločenstva nevyrábalo ani nepredávalo. Pri výpočte úrovne dostatočnej na odstránenie ujmy spôsobenej týmto dovozom bez prekročenia zisteného dumpingového rozpätia sa prihliadalo na pomer cien tohto druhu a ostatných druhov vyvážaných čínskymi vývozcami.

(117)

Potrebné zvýšenie ceny sa potom stanovilo na základe porovnania váženého priemeru dovoznej ceny s váženým priemerom ceny nespôsobujúcej ujmu podobného výrobku, ktorý predáva výrobné odvetvie Spoločenstva na trhu Spoločenstva.

(118)

Prípadné rozdiely vyplývajúce z tohto porovnania sa potom vyjadrili ako percento priemernej dovoznej hodnoty CIF.

(119)

Na základe toho, čo bolo uvedené vyššie, sa predpokladá, že dočasné antidumpingové clo treba zaviesť na úrovni zisteného dumpingového rozpätia, ale podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia by nemalo byť vyššie než rozpätie ujmy, vypočítané vyššie.

(120)

Sadzby antidumpingových ciel pre jednotlivé spoločnosti, špecifikované v tomto nariadení, sa stanovili na základe zistení tohto prešetrovania. Preto odzrkadľujú situáciu, ktorá sa zistila počas tohto prešetrovania týkajúceho sa týchto spoločností. Tieto colné sadzby (na rozdiel od cla pre celú krajinu, ktoré platí pre „všetky ostatné spoločnosti“) sa teda uplatňujú na dovoz výrobkov s pôvodom v príslušnej krajine, ktoré vyrobili tieto spoločnosti, teda špecificky uvedené právnické osoby. Dovážané výrobky vyrábané ktoroukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je špecificky uvedená vo výrokovej časti tohto dokumentu so svojím názvom a adresou, vrátane subjektov prepojených s tými, ktoré sú špecificky uvedené, nemôžu tieto sadzby využívať a vzťahuje sa na ne clo platné pre „všetky ostatné spoločnosti“.

(121)

Akékoľvek žiadosti týkajúce sa použitia týchto antidumpingových sadzieb pre jednotlivé spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po vytvorení nových výrobných alebo predajných subjektov) treba bezodkladne poslať Komisii (3) so všetkými relevantnými informáciami, predovšetkým o všetkých zmenách v činnosti spoločnosti, spojenými s výrobou pre domáci trh aj na vývoz, ak súvisia napríklad s uvedenou zmenou názvu alebo so zmenou výrobných a predajných subjektov. Ak to bude vhodné, Komisia po konzultácii s poradným výborom zmení nariadenie zodpovedajúcim spôsobom tak, že aktualizuje zoznam spoločností, ktoré môžu využívať individuálne colné sadzby.

(122)

Na základe toho, čo je uvedené vyššie, sú dočasné colné sadzby takéto:

(123)

V záujme správneho administratívneho spracovania by sa mala stanoviť lehota, počas ktorej zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v termíne stanovenom v oznámení o začatí konania, môžu písomne vyjadriť svoje stanovisko a požiadať o vypočutie. Okrem toho je potrebné uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia ciel na účely tohto nariadenia sú dočasné a je možné, že sa na účel definitívneho cla prehodnotia,