—

so zreteľom na článok 10 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

—

so zreteľom na článok 11 Zmluvy o EÚ,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o pozícii Európskeho parlamentu ku Konferencii o budúcnosti Európy (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. júna 2020 o pozícii Európskeho parlamentu ku Konferencii o budúcnosti Európy (2),

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na pozíciu v podobe pozmeňujúcich návrhov Výboru pre petície,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

—

so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A9-0213/2021),

A.

keďže výsledky volieb do Európskeho parlamentu v roku 2019 vyslali pozitívny signál, že európski občania sa čoraz viac zaujímajú o vývoj na úrovni EÚ a že veria, že právne predpisy EÚ majú vplyv na ich každodenný život; keďže celková účasť v roku 2019 bola 50,6 %, čo je najvyššia účasť od roku 1994 a významný nárast od roku 2014, keď prišlo voliť 42,6 % obyvateľstva; keďže volebná účasť bola v roku 2019 vyššia pri všetkých skupinách obyvateľstva, no najvyšší nárast bol zaznamenaný v prípade mladšej generácie, pričom k veľkému nárastu došlo vo vekových kategóriách do 25 rokov a od 25 do 39 rokov; keďže napriek celkovému nárastu volebnej účasti pretrvávajú medzi jednotlivými členskými štátmi veľké rozdiely;

B.

keďže v prieskume Eurobarometra o občianskej angažovanosti z roku 2020 (3) vyjadrilo 55 % respondentov názor, že hlasovanie v európskych voľbách je najúčinnejším spôsobom zabezpečenia toho, aby subjekty s rozhodovacou právomocou na úrovni EÚ vypočuli hlasy občanov; keďže cieľom je síce neustále zlepšovať spôsob fungovania demokracie v EÚ, z viacerých prieskumov Eurobarometra vyplýva, že občania nie sú spokojní so spôsobom fungovania demokracie; keďže toto vnímanie je merané nielen na úrovni EÚ, ale aj na vnútroštátnej úrovni; keďže značná časť občanov EÚ má pocit, že ich názory sa neberú do úvahy, a Úniu považuje za niečo vzdialené;

C.

keďže články 10 a 11 Zmluvy o EÚ a články 20, 21, 24, 227 a 228 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) tvoria základ pre účasť občanov na tvorbe politík a právnych predpisov EÚ;

D.

keďže v článku 10 ods. 3 Zmluvy o EÚ sa uvádza, že „každý občan má právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie“ a že „rozhodnutia sa musia prijímať podľa možnosti čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi“;

E.

keďže v článku 11 ods. 1 a 2 Zmluvy o EÚ sa vyžaduje, aby inštitúcie dávali primeraným spôsobom občanom a reprezentatívnym združeniam možnosť verejne vyjadrovať a vymieňať si názory na všetky oblasti činnosti Únie a udržiavali otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s reprezentatívnymi združeniami a občianskou spoločnosťou;

F.

keďže v bode 19 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (4) sa zdôrazňuje, že konzultácia s verejnosťou a zainteresovanými stranami je nevyhnutná na podložené rozhodovanie a zvýšenie kvality tvorby práva;

G.

keďže na základe článku 165 ods. 2 ZFEÚ má Európska únia mandát podporovať rozvoj mládežníckych výmen a výmen sociálnych a výchovno-vzdelávacích pracovníkov, ako aj podporovať účasť mladých ľudí na demokratickom živote v Európe;

H.

keďže občania EÚ majú možnosť iniciovať konanie priamo pred Súdnym dvorom Európskej únie (SDEÚ) len za určitých podmienok s cieľom uplatniť si práva vyplývajúce zo zmlúv vrátane Charty základných práv; keďže demokratické voľby do Európskeho parlamentu predstavujú hlavný nástroj typu zdola nahor, ktorý majú občania v EÚ k dispozícii, pričom ďalšie nástroje, konkrétne európsku iniciatívu občanov (EIO), sťažnosti predkladané európskemu ombudsmanovi a petície adresované Európskemu parlamentu, ktoré sú dôležitými doplňujúcimi prvkami dynamického parlamentarizmu, treba posilniť;

I.

keďže doteraz sa uskutočnilo šesť úspešných EIO, naposledy iniciatíva Minority Safepack (Menšinový balíček) a iniciatíva End the Cage Age (Skoncujme s klietkovým chovom); keďže nariadenie (EÚ) 2019/788 (5) o EIO, ktoré nadobudlo účinnosť v januári 2020, má za cieľ, aby občania EÚ mohli ľahšie vyzvať Komisiu na navrhnutie legislatívnych aktov v príslušných oblastiach, v ktorých má Únia právomoc konať; keďže iniciatíva Minority Safepack bola prvou EIO, o ktorej sa diskutovalo v Európskom parlamente na základe revidovaného nariadenia o EIO, a Európsky parlament ju v decembri 2020 podporil prevažnou väčšinou (76 %) odovzdaných hlasov; keďže vplyv EIO je však nízky, čiastočne z dôvodu nedostatočných následných opatrení zo strany Komisie;

J.

keďže odporúčania európskeho ombudsmana nie sú právne záväzné, ale miera súladu so zisteniami je trvale vysoká;

K.

keďže občania EÚ a každá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom v členskom štáte majú právo predkladať petície Európskemu parlamentu podľa článkov 24 a 227 ZFEÚ vždy, keď sa ich záležitosť priamo dotýka a patrí do oblasti činnosti EÚ;

L.

keďže verejné konzultácie na internete, ktoré uskutočňuje Komisia, sú zväčša zamerané na konkrétnu cieľovú skupinu, nešíria sa v rozsiahlej miere a niekedy sú príliš stručné, čo znamená, že neoslovujú značnú časť obyvateľstva; keďže Európsky dvor audítorov v rámci komplexného preskúmania politiky Komisie v oblasti konzultácií v roku 2019 odporučil, aby Komisia zlepšila spôsob, akým oslovuje občanov, a podporila tak ich väčšiu účasť;

M.

keďže dialógy s občanmi, ktoré vedie Komisia, sú skôr spôsobom, ako poskytnúť občanom informácie, než prostriedkom na ich zapojenie do diskusie o ich predstavách a o tom, čo by sa podľa nich malo v EÚ zmeniť, a neposkytujú mechanizmus spätnej väzby na informovanie občanov o výsledkoch ich účasti;

N.

keďže súčasné fungovanie existujúcich participatívnych nástrojov, ako je EIO, verejné konzultácie a dialógy s občanmi, neposkytuje občanom dostatočné prostriedky na ovplyvňovanie rozhodovania EÚ; keďže vo veľkej miere je to spôsobené nedostatkom účinných následných opatrení v rozhodovacom procese na inštitucionálnej úrovni;

O.

keďže väčšinu foriem účasti jednotliví občania využívajú len zriedkavo; keďže jednotliví občania spravidla nevedia, aké participatívne nástroje sú im k dispozícii, a preto sú nedostatočne zastúpení, pokiaľ ide o názory a údaje zhromažďované pomocou existujúcich nástrojov; keďže účasť občanov nenahrádza organizovanú občiansku spoločnosť;

P.

keďže súčasné participatívne nástroje nedokážu naplno využiť potenciál účasti občanov, a preto dostatočne neprispievajú k posilneniu demokratickej legitimity EÚ a prehĺbeniu pocitu občanov, že sa podieľajú na formovaní diania v Únii, ktorá berie do úvahy ich potreby a predstavy;

Q.

keďže reforma existujúcich participatívnych nástrojov s osobitným dôrazom na najmenej zastúpené skupiny spoločnosti, najmä mladých ľudí, a ďalší rozvoj európskej verejnej sféry môžu prispieť k posilneniu demokratickej legitimity EÚ;

R.

keďže zlepšenie účasti občanov a transparentnosti na úrovni EÚ je kľúčom k priblíženiu Únie k občanom a zvýšeniu dôvery občanov v inštitúcie EÚ, ako aj k dosiahnutiu skutočnej viacúrovňovej demokracie; keďže nedostatočná transparentnosť bráni verejnej diskusii o akomkoľvek právnom predpise; keďže nie všetky zainteresované strany majú rovnaký prístup k inštitúciám EÚ alebo informáciám o ich práci; keďže Komisia by mala viesť otvorené, transparentné a pravidelné dialógy s občanmi a organizáciami občianskej spoločnosti; keďže EÚ by mala zabezpečiť, aby sa občianska spoločnosť mohla aktívne zapájať do verejnej diskusie a bola schopná ovplyvňovať politické a rozhodovacie procesy;

S.

keďže na dosiahnutie účasti občanov je potrebné posilniť európsky rozmer občianskej výchovy, aby občania lepšie chápali fungovanie EÚ;

T.

keďže v členských štátoch rastie potreba vzdelávacích kurzov v oblasti európskeho občianstva; keďže by sa v tejto súvislosti mala uznať práca organizácií občianskej spoločnosti v oblasti občianskej výchovy a vzdelávania a mal by sa podporiť holistický prístup k občianskej výchove vrátane formálneho i neformálneho vzdelávania a učenia sa;

U.

keďže existujúce úspešné projekty na zabezpečenie účasti občanov, ako je European HomeParliaments a európsky dialóg s mládežou, preukázali, že občania by chceli byť pravidelne zapojení do rozhodovacích procesov EÚ;

V.

keďže Rada zostáva naďalej inštitúciou so zatvorenými dverami, čo potvrdilo aj vyšetrovanie európskej ombudsmanky OI/2/2017/TE týkajúce sa nedostatočnej transparentnosti Rady, pokiaľ ide o prístup verejnosti k jej legislatívnym dokumentom a rozhodovaciemu procesu;

W.

keďže OECD vymedzuje otvorenú správu ako „kultúru riadenia založenú na inovačných a udržateľných verejných politikách a postupoch a vychádzajúcu zo zásad transparentnosti, zodpovednosti a účasti, ktorá podporuje demokraciu a inkluzívny rast“;

X.

keďže európske konzultácie s občanmi o budúcnosti Európy, ktoré v roku 2018 uskutočnili členské štáty, sa ukázali byť účinným nástrojom na zapojenie občanov do záležitostí EÚ; keďže nedostatok konkrétnych následných opatrení a kontinuity procesu viedol k zmiešaným výsledkom tohto participatívneho úsilia;

Y.

keďže Konferencia o budúcnosti Európy by mala v čo najväčšej miere zapojiť občanov a mohla by byť cennou príležitosťou k dialógu s občanmi s cieľom porozumieť tomu, čo občania skutočne očakávajú od EÚ a od práce inštitúcií;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.