—

zrušil článok 1 ods. 6 písm. c) a d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1054 (1) z 15. júla 2020, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 561/2006, pokiaľ ide o minimálne požiadavky na maximálne denné a týždenné časy jazdy, minimálne prestávky a doby denného a týždenného odpočinku, a nariadenie (EÚ) č. 165/2014, pokiaľ ide o určovanie polohy prostredníctvom tachografov,

—

subsidiárne, v prípade, že by Súdny dvor dospel k záveru, že nie je možné vyhovieť hlavnému žalobnému návrhu na čiastočné zrušenie napadnutého nariadenia, zrušil nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1054 z 15. júla 2020, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 561/2006, pokiaľ ide o minimálne požiadavky na maximálne denné a týždenné časy jazdy, minimálne prestávky a doby denného a týždenného odpočinku, a nariadenie (EÚ) č. 165/2014, pokiaľ ide o určovanie polohy prostredníctvom tachografov,

—

uložil Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

porušenie článku 21 ods. 1 a článku 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie („ZFEÚ“), ako aj článku 45 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie („Charta“);

2.

porušenie zásady proporcionality zakotvenej v článku 5 ods. 4 Zmluvy o Európske únii („ZEÚ“) a článku 1 Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality;

3.

porušenie zásady právnej istoty;

4.

porušenie zásady proporcionality, článku 5 ods. 4 ZEÚ a článku 1 Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality;

5.

Porušenie zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu akejkoľvek diskriminácie zakotvenej v článku 18 ZFEÚ, ako aj v článkoch 20 a 21 Charty, zásady rovnosti členských štátov pred Zmluvami zakotvenej v článku 4 ods. 2 ZEÚ, a ak by to Súdny dvor považoval za dôležité, porušenie článku 95 ods. 1 ZFEÚ.