13.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 345/1

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) zdôrazňuje význam roku 2018 ako posledného roku, v ktorom bude súčasná Komisia i súčasný Európsky parlament naplno fungovať. Preto vyzýva Komisiu, aby svoj pracovný program vypracovala ambicióznym, avšak pragmatickým spôsobom, a riadne tak reagovala na výzvy, ktorým Európska únia historicky čelí. Vzhľadom na neistotu v súvislosti s brexitom a vývoj vo svete je dnes viac než kedykoľvek predtým potrebná rozsiahla, participatívna a štruktúrovaná diskusia o budúcnosti Európy. Je dôležité vrátiť sa ku koreňom a obnoviť pôvodný projekt a základné hodnoty a ciele Únie tak, ako sú zakotvené v zmluvách o EÚ.

1.2.

Mali by sme budovať na doterajších kladných výsledkoch. Vzostup nacionalistických, protekcionistických, autoritatívnych a populistických postojov a hnutí by sa však mal považovať za varovanie vedúcim predstaviteľom inštitúcií EÚ a členských štátov v tom zmysle, že je potrebné porozmýšľať nad tým, čo by sa mohlo urobiť na opätovné získanie dôvery verejnosti a zabezpečenie úspešnej budúcnosti európskeho projektu.

1.3.

EHSV preto vyzýva Komisiu, aby sa snažila o silnú, solídnu a súdržnú úniu, ktorá bude schopná zabezpečiť udržateľný rast, kvalitné pracovné miesta, blahobyt a rovnaké príležitosti pre všetky európske národy, pričom bude vychádzať zo spoločnej vízie a pozitívneho prístupu založených na zapájaní a účasti verejnosti. Zjednotená a súdržná únia budovaná na zodpovedajúcej angažovanosti členských štátov je naliehavo potrebná na to, aby sa mohlo reagovať na hospodárske, sociálne a environmentálne výzvy, ktorým EÚ čelí. Aj vnútorná súdržnosť je predpokladom toho, aby EÚ konala ako silný svetový aktér v takých oblastiach, akými sú medzinárodný obchod, bezpečnosť, energetika, klimatická politika a presadzovanie ľudských práv.

1.4.

EHSV uznáva, že rokovania o brexite spôsobia, že rok 2018 bude rokom výziev. Je však dôležité, aby Komisia pokračovala v uplatňovaní dohodnutých opatrení, hlavne opatrení v súvislosti s iniciatívami v prospech jednotného trhu. Zároveň sa treba z dlhodobého hľadiska pripraviť na budúcnosť EÚ. EHSV by tu chcel poukázať na svoje názory k bielej knihe o budúcnosti Európy. EHSV predloží aj stanoviská k súvisiacim súhrnným dokumentom. V tomto príspevku sa preto iba stručne venuje týmto témam.

1.5.

Keďže hospodárstvo, zamestnanosť, blahobyt obyvateľstva a životné prostredie spolu úzko súvisia, EHSV žiada Komisiu, aby si vo svojom pracovnom programe za nadradený prístup zvolila udržateľný rozvoj. EHSV preto z hľadiska troch pilierov udržateľnosti svoj príspevok rozdelil takto:

1.6.

EHSV zdôrazňuje, že tieto piliere sú univerzálne, nedeliteľné a vzájomne späté. EÚ by mala byť ambiciózna a snažiť sa o politiky a iniciatívy prinášajúce také riešenia, ktoré budú výhrou tak z hľadiska svojich hospodárskych, ako aj sociálnych a environmentálnych prínosov.

1.7.

Preto EHSV vyzýva Komisiu, aby svoje politiky pripravila integrovane, uplatňovala pritom ucelený a dôsledný prístup všetkých častí Komisie a zabezpečila bezprostrednejšie prepojenie medzi oddeleniami, ktoré pripravujú politiky, a tými, ktoré pripravujú právne predpisy. EHSV okrem toho vyzýva Komisiu, aby v súlade so zásadami lepšej regulácie ďalej zlepšovala kvalitu tvorby právnych predpisov EÚ a ich zjednodušovanie a objasňovanie s cieľom dosiahnuť praktické prínosy pre všetkých aktérov.

1.8.

Okrem toho opakuje svoju požiadavku rozčleniť zastrešujúcu stratégiu tak, aby sa ciele udržateľného rozvoja v zmysle programu OSN do roku 2030 zohľadňovali vo všetkých relevantných politikách EÚ a žiada Komisiu, aby pripravila dlhodobú víziu a stratégiu udržateľnosti vychádzajúc z pripravovaného stanoviska EHSV na tému „Prechod k udržateľnejšej európskej budúcnosti – stratégia do roku 2050“.

1.9.

EHSV zdôrazňuje rozhodujúci význam štruktúrovanej účasti občianskej spoločnosti na príprave, vykonávaní a monitorovaní politík, programov a iných iniciatív EÚ, ak sa majú dosiahnuť hmatateľné výsledky a akceptácia verejnosťou a podporiť súdržnosť spoločnosti. Sociálni partneri musia zohrávať osobitnú úlohu pri príprave a vykonávaní politík, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú zamestnanosť a trh práce.

1.10.

Návrh činností je podrobnejšie uvedený v častiach 2 – 5, ale EHSV súhrne navrhuje nasledujúce hlavné priority pracovného programu Komisie na rok 2018.

2.1.1.

Proces európskeho semestra by mal upevniť koordinačnú úlohu Komisie, aby sa zabezpečilo plnenie cieľov a odporúčaní stratégie Európa 2020 a uplatňovanie štrukturálnych reforiem členskými štátmi, teda reforiem, ktoré sú potrebné na vytváranie kvalitných pracovných miest a dosiahnutie dlhodobého udržateľného hospodárskeho rastu a sociálneho pokroku. Intenzívnejšie zapojenie sociálnych partnerov a iných organizácií zastupujúcich občiansku spoločnosť a zväčšenie ich zodpovednosti za prípravu a uplatňovanie reformných programov je rozhodujúcim činiteľom úspechu tohto procesu, pričom treba uznať, že sociálni partneri musia vzhľadom na svoje výlučné schopnosti, zodpovednosti a úlohy zohrávať osobitnú úlohu.

2.1.2.

EHSV žiada symetrickú makroekonomickú úpravu v eurozóne, ktorú musia uskutočniť nielen členské štáty s deficitmi, ale aj členské štáty s prebytkami. Súčasťou úpravy musia byť celkové kladné zámery fiškálnej politiky pre eurozónu ako celok.

2.1.3.

HMÚ je ústredným prvkom európskej integrácie. EHSV by chcel odkázať na svoje predchádzajúce postoje a žiada iniciatívy na dokončenie HMÚ vrátane rozvoja jej správy, demokratickej kontroly a makroekonomického dialógu.

2.2.1.

Najbližším viacročným finančným rámcom (VFR) by Komisia mala urobiť prípravu na efektívne sústreďovanie zdrojov a zareagovať na budúce výzvy spôsobené brexitom a potrebou udržateľného rastu, konkurencieschopnosti, inovácií, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti, a to rozvinutím prístupu zameraného na výkonnosť a výsledky. EHSV vyzýva Komisiu, aby dobu trvania ďalších VFR zladila s politickým cyklom Európskej komisie a Európskeho parlamentu. Okrem toho žiada, aby sa urobili prípravy na zavedenie nových druhov vlastných zdrojov EÚ.

2.2.2.

EHSV víta druhú fázu využívania Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) na rozprúdenie investovania s ešte väčším zapojením súkromného kapitálu spolu s verejným kapitálom z národných aj regionálnych zdrojov. Na to by sa pôsobnosť EFSI mala okrem bánk rozšíriť aj na iné finančné odvetvia.

2.2.3.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné účinne a efektívne využívať európske fondy. Prioritou musí byť investovanie do inovácií, podnikania, rozvoja zručností, aktívnej politiky trhu práce a digitálnych, energetických a dopravných systémov, pričom sa musí zabezpečiť zodpovedajúce prideľovanie finančných prostriedkov na projekty s veľkým sociálnym vplyvom.

2.2.4.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebná ďalšia implementácia únie kapitálových trhov, aby sa zlepšila dostupnosť súkromných investícií s osobitným dôrazom na potreby malých a stredných podnikov (MSP). Malo by sa tiež podporovať väčšie využívanie trhového financovania prostredníctvom vlastného imania a kapitálu.

2.2.5.

Pokiaľ ide o dokončenie bankovej únie, EHSV zdôrazňuje, že ďalšie rozdelenie rizík musí byť sprevádzané ďalšími návrhmi na ich obmedzenie. V nadchádzajúcich reformách bankových pravidiel by Komisia mala náležitú pozornosť venovať špecifickému charakteru a možnostiam malých a nekomplexných bánk.

2.2.6.

EHSV požaduje kroky na boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu. Súčasné zvýhodňovanie v daňových sústavách, ktoré uprednostňuje dlhové financovanie podnikania by sa malo zmeniť. Pokiaľ ide o DPH, EHSV opakuje svoje odporúčanie, aby sa upustilo od súčasného prechodného systému a prešlo na konečný režim DPH prispôsobený európskemu jednotnému trhu.

2.3.1.

EHSV vyzdvihuje význam digitálneho jednotného trhu pre celú spoločnosť. Medzi najkritickejšie podmienky umožňujúce využívanie potenciálu digitalizácie patria digitálne zručnosti, vhodné podnikateľské prostredie a dôvera spotrebiteľov. Keďže údaje sú výrobným činiteľom a surovinou na vytváranie pridanej ekonomickej hodnoty, má ich dostupnosť a voľný tok mimoriadny význam. Zároveň je potrebné zabezpečiť primeranú ochranu osobných a komerčných údajov, pričom sa osobitná pozornosť musí venovať údajom, ktoré sú generované jednotlivými podnikmi. EHSV tiež dôrazne žiada Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí zväčšiť schopnosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti a zintenzívniť spoluprácu. Okrem toho EHSV vyzýva na medzinárodnú spoluprácu v digitálnej oblasti, napríklad v rámci OBSE.

2.3.2.

Musí sa pokračovať v rozvoji digitálnej infraštruktúry, vrátane širokopásmových a bezdrôtových pripojení, digitálnych energetických a dopravných systémov, sofistikovaných budov a inteligentných spoločenstiev. Potreby digitalizácie je potrebné zodpovedajúco propagovať v školstve, zdravotníctve a sociálnej sfére. Malo by sa tiež propagovať úplné využívanie digitalizácie, aby sa zjednodušili administratívne postupy. Osobitná pozornosť by sa mala venovať zabezpečeniu pokrytia odľahlých území a minimálnemu digitálnemu prístupu pre každého, čím by sa zlepšilo začlenenie znevýhodnených skupín do spoločnosti.

2.3.3.

EHSV je už od začiatku jednoznačným zástancom energetickej únie. Žiada Komisiu, aby pokračovala vo vykonávaní stratégie pre energetickú úniu, zabezpečila vybudovanie primeranej energetickej infraštruktúry a hladký chod energetických trhov a zaistila širokej verejnosti a podnikom dodávky bezpečnej, cenovo dostupnej a klimaticky vhodne získavanej energie. EHSV vyzdvihuje význam energetického dialógu na úrovni EÚ, štátnej a miestnej úrovni, a to s plným zapojením občianskej spoločnosti. Pravidelne bude zverejňovať svoj názor na stav energetickej únie a jednotlivých iniciatív.

2.3.4.

S energetickou úniou úzko súvisí doprava. Keďže je jedným zo základných prvkov umožňujúcich činnosť celej spoločnosti, zaslúži si v pracovnom programe Komisie veľkú pozornosť. Hlavným účelom opatrení by malo byť zabezpečovať ľuďom a podnikom dostupnú, bezproblémovú, bezpečnú, cenovo prijateľnú a klimaticky vhodnú mobilitu a dopravu. To si vyžaduje výrazné verejné a súkromné investície do dopravných systémov a rozvoj verejnej dopravy. Riešenie energetických a klimatických problémov súvisiacich s dopravou a zavádzanie nových technológií by nemalo prebiehať oddelene od problematiky dopravného trhu.

2.3.5.

Vzhľadom na horizontálny význam služieb všeobecného hospodárskeho záujmu EHSV vyzýva Komisiu, aby zdokonalila pravidlá vyplácania verejnej náhrady za poskytovanie týchto služieb a zlepšila uplatňovanie týchto pravidiel, a poskytla tak usmernenia a vytvorila súhrn osvedčených postupov.

2.3.6.

EHSV uznáva úlohu miest aj vidieka v hospodárskom, sociálnom a územnom rozvoji a súdržnosti. Na zdôraznenie úlohy miest by EÚ mala pokračovať v práci na vhodne definovanej a riadne uplatňovanej mestskej agende. Značný potenciál vidieckych, horských a ostrovných oblastí by sa mal používať v novom prístupe Komisie k integrovanému územnému rozvoju.

2.4.1.

EHSV vyzýva Komisiu, aby zvolila rozsiahly prístup k priemyselnému rozvoju a prijala celistvú stratégiu tohto rozvoja. Osobitná pozornosť by sa mala venovať príležitostiam a výzvam, ktoré prinášajú globálne megatrendy, ako je rýchly rozvoj digitalizácie a internetu vecí, vzájomné prepojenie odvetví výroby a služieb a prechod na nízkouhlíkové a obehové hospodárstvo.

2.4.2.

Potenciál rastu, ktorý majú služby, vrátane maloobchodného sektora, sa taktiež musí v plnej miere rozvinúť, pričom treba zároveň chrániť práva spotrebiteľov a pracovníkov a uznať, že ešte stále existujú na jednotnom trhu bariéry.

2.4.3.

Pre hospodársku konkurencieschopnosť a obnovu a na dosiahnutie sociálnych prínosov je rozhodujúca inovačná politika, vrátane sociálnej inovácie. EHSV žiada, aby sa v rámci programu Horizont 2020 podporovali nadnárodné siete a prierezové siete vysokých škôl, podnikov a organizácií. EHSV takisto odporúča zjednodušiť administratívne pravidlá financovania a štátnej pomoci.

2.4.4.

Je potrebná stratégia Priemysel 4.0 a stratégia Spoločnosť 4.0 pre celú EÚ, ktoré budú zamerané na technológie a platformy, normy a referenčné štruktúry, siete regionálnych inovačných stredísk a zručnosti na všetkých úrovniach.

2.4.5.

Pokiaľ ide o výzvy vyplývajúce z globálnych megatrendov v jednotlivých odvetviach, ako je automobilový, oceliarsky a uhoľný priemysel, EHSV žiada, aby sa štrukturálne zmeny riadne usmerňovali prostredníctvom spravodlivých a vhodných prechodných rámcov a dialógu so sociálnymi partnermi o odvetvovo špecifických problémoch. Na druhej strane sa treba chopiť príležitostí, ktoré vznikajú v takých oblastiach, ako je kozmický a obranný priemysel, a treba ich premeniť na primerané výhody, ale so zabezpečením priaznivých podmienok na rozvoj priemyselných odvetví vo všeobecnosti, ako aj dobrých pracovných podmienok.

2.4.6.

Osobitná pozornosť by sa mala venovať zlepšovaniu financovania, inovácie a internacionalizácie MSP a naplno sa musí implementovať iniciatíva Small Businnes Act for Europe. Politiky v prospech MSP musia byť prispôsobené rozdielnym potrebám rôznych foriem podnikov, ako sú rodinné podniky, tradičné malé podniky a mikropodniky, začínajúce a rozširujúce sa malé podniky, vrátane podnikov sociálneho hospodárstva. EHSV takisto vyzýva Komisiu, aby začala konzultácie o vymedzení pojmu „malé a stredné podniky“.

2.4.7.

EHSV tiež považuje za dôležité, aby sa komplexne posudzovali nové trendy v charaktere výroby a spotreby, ako sú kooperačné, obehové, spoločné a funkčné hospodárske modely, ako aj možnosti rozvoja sociálneho hospodárstva. Sú potrebné opatrenia na uľahčenie zavádzania týchto nových a rôznorodých modelov, ale zároveň sa musia zaručiť rovnaké podmienky činnosti a dodržiavanie relevantných a primeraných právnych predpisov, aby sa zabezpečila ochrana verejnosti a spotrebiteľov, ako aj práv pracovníkov.

2.4.8.

Vzhľadom na špecifickú úlohu, ktorú zohráva sociálne hospodárstvo, EHSV opakuje svoju požiadavku, aby sa spustil komplexný akčný plán pre sociálne hospodárstvo v súlade so závermi zo zasadnutia Rady z decembra 2015 s názvom „Podpora sociálneho hospodárstva ako kľúčovej hybnej sily hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Európe“.

2.4.9.

Pri riešení problematiky financovania, modernizácie a zjednodušovania spoločnej poľnohospodárskej politiky v súvislosti s nasledujúcim VFR by v centre pozornosti mala zostať multifunkčnosť, rozmanitosť poľnohospodárskych modelov a udržateľnosť. Väčšie úsilie sa v poľnohospodárstve bude vyžadovať aj vo výskume a digitalizácii.

2.4.10.

EHSV vyzýva Komisiu, aby prešla na integrovanejšiu poľnohospodársku a potravinovú politiku a zohľadnila aj potrebu prejsť na obehové hospodárstvo a radikálne znížiť množstvo potravinového odpadu. Komisia by mala prijať aj právne predpisy na odstránenie nekalých obchodných praktík v potravinovom dodávateľskom reťazci.

2.4.11.

Aby sa umožnil riadny rozvoj a obnova priemyselných odvetví a poľnohospodárstva, musí politický a regulačný rámec vytvoriť stabilné a predvídateľné investičné a prevádzkové prostredie a zodpovedať zásadám lepšej tvorby právnych predpisov, a to v záujme blahobytu občanov.

2.5.1.

EHSV žiada viesť aktívne a spravodlivé obchodné rokovania s takými partnermi, ako je Japonsko, Mercosur a ASEAN, ako aj plynulú implementáciu už uzavretých dohôd, pričom sa majú zohľadniť otázky nastolené v predchádzajúcich stanoviskách EHSV. EHSV sa domnieva, že pri vykonávaní oznámenia Komisie s názvom „Obchod pre všetkých“ je dôležité zakončiť rokovania vyváženým a transparentným spôsobom, prinášať výhody podnikom a občanom a zabezpečiť ochranu environmentálnych, sociálnych, pracovných, spotrebiteľských a iných noriem, ako aj verejných služieb. Celkovo EHSV zdôrazňuje význam transparentnosti a zapojenia občianskej spoločnosti do rokovaní, implementácie a monitorovania obchodných dohôd od samotného začiatku.

2.5.2.

EHSV víta zlepšenie, ktoré do urovnávania sporov medzi investorom a štátom prinieslo zavedenie nového systému, žiada však Komisiu prijať ďalšie kroky na to, aby systém investičných súdov mohol skutočne fungovať ako nezávislý medzinárodný súdny orgán.

2.5.3.

Bilaterálne obchodné rokovania by nemali oslabiť záväzok EÚ voči WTO a snahu o silnú multilaterálnu celosvetovú dohodu. EHSV očakáva aktívnu reakciu na ministerskú konferenciu WTO z roku 2017 v takých oblastiach, ako je poľnohospodárstvo a elektronický obchod. Okrem toho jestvuje naliehavá potreba posúdiť riziká a príležitosti z hľadiska občianskej spoločnosti s cieľom určiť ako pokračovať v prebiehajúcich mnohostranných rokovaniach o dohode o obchode so službami (TiSA) a dohode o environmentálnych statkoch (EGA). EHSV takisto žiada, aby sa rýchlo prijali a začali uplatňovať reformy politiky EÚ na ochranu obchodu.

2.5.4.

EHSV považuje za dôležité zabezpečiť súlad medzi obchodnou politikou a cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja, Parížskej dohody o zmene klímy a rozvojovej politiky EÚ. Na tento účel by malo prevládať úsilie dosiahnuť ambiciózne kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji s dobrými mechanizmami monitorovania občianskou spoločnosťou, ktoré by sa začlenili do obchodných dohôd.

2.5.5.

EHSV okrem toho žiada monitorovanie všetkých aspektov dohôd občianskou spoločnosťou, vrátane tých, ktorých ustanovenia špecificky neobsahujú spoločný monitorovací orgán s účasťou občianskej spoločnosti. Poznatky a skúsenosti EHSV sú jedinečným prínosom k takejto práci.

2.5.6.

Okrem toho žiada, aby sa uskutočnili diskusie s občianskou spoločnosťou o posúdení vplyvu a praktickej implementácii navrhovaného mnohostranného investičného súdu.

3.1.1.

EHSV berie na vedomie oznámenie Komisie o európskom pilieri sociálnych práv a návrh vyhlásenia o európskom pilieri sociálnych práv a sprievodné legislatívne a nelegislatívne iniciatívy. EHSV pracuje na tomto súbore iniciatív a včas k nemu predloží svoje stanoviská.

3.1.2.

Zatiaľ EHSV odkazuje na svoje skoršie stanovisko o európskom pilieri sociálnych práv (1) (SOC/542), v ktorom uviedol svoje všeobecné výhrady k vývoju tohto piliera prostredníctvom kombinácie právnych a neprávnych nástrojov v spojitosti s takými oblasťami, ako je budúcnosť práce, spravodlivé pracovné podmienky, zamestnanosť, presadzovanie jestvujúceho súboru právnych predpisov EÚ a sociálne investície. Skonštatoval, že pilier by mal platiť pre všetky členské štáty, pričom uznal, že pre eurozónu môžu byť potrebné osobitné nástroje, resp. mechanizmy. Zastáva názor, že európsky semester a národné programy reforiem by sa mali stať zásadnými prostriedkami na uplatňovanie a monitorovanie piliera a žiada, aby sa v európskom semestri uvádzali konkrétne referenčné hodnoty.

3.1.3.

Rámcovými podmienkami na trhoch práce sa musia podporovať nové a rozmanitejšie pracovné kariéry. V pracovnom živote sú potrebné rôzne formy získavania práce a rôzne formy práce. To si vyžaduje zabezpečenie vhodného legislatívneho prostredia na ochranu zamestnanosti s cieľom poskytnúť rámec pre spravodlivé pracovné podmienky a stimulovať prijímanie do zamestnania v rámci všetkých pracovných zmlúv.

3.1.4.

EHSV sa domnieva, že na reagovanie na meniaci sa dopyt po zručnostiach a schopnostiach je potrebné zlepšiť systém vzdelávania založeného na práci, odborného vzdelávania a odbornej prípravy, celoživotného vzdelávania, ako aj zvyšovania a zmeny kvalifikácie. Rovnako by sa mali nájsť spôsoby ako uľahčiť prechod z jedného pracovného miesta na druhé a z nezamestnanosti a vzdelávania do zamestnania s cieľom vytvoriť inkluzívny pracovný trh.

3.1.5.

Uznávajúc, že budúcnosť EÚ je úzko spojená s dôverou mladej generácie v projekt EÚ, EHSV zdôrazňuje, že Komisia by mala posilniť svoju činnosť, aby mohla účinne riešiť hlavné príčiny nezamestnanosti a vylúčenia mladých.

3.1.6.

Na zlepšenie inkluzívneho rastu a sociálnej súdržnosti EHSV žiada opatrenia, ktorými sa uspokojí potreba sociálnych investícií, pokiaľ ide o investovanie do ľudí, sociálnej infraštruktúry a služieb. Okrem toho je potrebné zvážiť, ako prepojiť „Junckerov plán 2“ s cieľom balíka o sociálnych investíciách, a to aj prostredníctvom EFSI. Okrem toho EHSV žiadal zriadenie európskeho paktu o sociálnych investíciách, ktorý by mal podporiť sociálne reformy a sociálne investície a prispieť k zavedeniu obnovenej hospodárskej, sociálnej a územnej konvergencie. Ročný prieskum rastu by mal byť zameraný aj na sociálne investície.

3.1.7.

Európsky sociálny fond by mal zostať hlavnou zložkou EŠIF a osobitná pozornosť by sa mala venovať podpore odbornej prípravy a pracovnej integrácie znevýhodnených skupín obyvateľstva (napr. mladých ľudí, prisťahovalcov, utečencov a ľudí so zdravotným postihnutím). Konsolidácia a šírenie nových postupov programu Erasmus musia byť systematickejšie a inkluzívnejšie. EHSV tiež opätovne zdôrazňuje svoju výzvu, aby mali všetci mladí ľudia príležitosť profitovať z európskych výmen.

3.1.8.

EHSV uznáva, že zmenšovanie chudoby je hlavne v právomoci členských štátov, avšak poukazuje na to, že prostredníctvom procesu európskeho semestra by sa malo systematicky riešiť zmenšenie chudoby, malo by sa pokračovať v podpore akademického výskumu referenčných rozpočtov, ktoré by umožňovali dôstojný život, a mali by byť porovnateľné spoločné ukazovatele, napríklad ukazovatele chudoby a nerovnosti, ako aj povinné posudzovanie sociálneho vplyvu všetkých reformných opatrení navrhnutých v národných reformných programoch a odporúčaniach pre jednotlivé krajiny. EHSV sa tiež naďalej zasadzuje za to, aby bol vytvorený integrovaný európsky fond na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ktorý by vychádzal z doterajších skúseností s využívaním FEAD a ESF. Okrem toho by stratégia Európa 2020 mala byť prepojená s vykonávaním programu do roku 2030.

3.2.1.

EHSV vyzýva Komisiu, aby vo všetkých členských štátoch dôsledne monitorovala súlad so základnými hodnotami a zásadami EÚ a posilnila postupy ochrany a obrany demokracie, právneho štátu, základných práv, ľudských práv a prístupu k spravodlivosti.

3.2.2.

Spotrebiteľská politika je úzko spätá so záujmami verejnosti a preto môže vplývať na angažovanosť ľudí v prospech integrácie EÚ. EHSV vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vymáhanie a dodržiavanie spotrebiteľských práv pri vykonávaní programu REFIT, v digitálnej oblasti a v oblasti bezpečnosti výrobkov a služieb. Komisia by mala zintenzívniť opatrenia na odstránenie energetickej a spotrebnej chudoby a pre všetkých Európanov zlepšiť dostupnosť potravín a služieb. Komisia by mala podporovať aj právo spotrebiteľov na informácie, vzdelávanie a účasť a ich právo organizovať sa, aby ich záujmy boli zastúpené pri navrhovaní pravidiel, ktoré sa ich týkajú.

3.2.3.

Komisia musí dokončiť revíziu hlavných právnych a neprávnych nástrojov spotrebiteľskej politiky EÚ, ako prierezovej horizontálnej občianskej politiky, a musí predložiť nový akčný plán na ochranu a obranu spotrebiteľov v nasledujúcich desiatich rokoch.

3.2.4.

EHSV vyzýva Komisiu, aby urobila všetky vhodné opatrenia na pôsobenie proti rodovej diskriminácii na trhu práce, vo vzdelávaní a v rozhodovacích procesoch, ako aj rodovo motivovanému násiliu. EHSV Komisiu tiež vyzýva, aby vytvorila program ochrany menšín a znevýhodnených skupín, propagovala úplné dodržiavanie základných práv a zásad nediskriminácie. Komisia by mala zintenzívniť svoje snahy o odblokovanie smernice o uplatňovaní zásad rovnakého zaobchádzania a riešiť problematiku podmienok detí, žien a starších osôb v znevýhodňujúcich situáciách, ako aj problematiku nových foriem znevýhodnenia.

3.2.5.

Komisia by mala zaktualizovať európsku stratégiu pre oblasť zdravotného postihnutia v súlade s odporúčaniami Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím a zapracovať tieto odporúčania do svojich vonkajších politík a programov, vrátane zavedenia karty EÚ osvedčujúcej zdravotné postihnutie, ktorá bude uznávaná vo všetkých členských štátoch. Malo by sa tiež začať s prípravami programu pre oblasť práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2020 – 2030, a rok 2021 by sa mal vyhlásiť za Európsky rok práv osôb so zdravotným postihnutím.

3.2.6.

V iniciatívach digitálneho jednotného trhu by sa mala zovšeobecniť prístupnosť pre všetkých. Na to by Komisia mala zvýšiť svoje úsilie o ukončenie rokovaní s ostatnými inštitúciami o Európskom akte o prístupnosti. Mali by sa tiež posilniť práva cestujúcich, pričom by sa osobitná pozornosť mala venovať ľudom so zdravotným postihnutím a obmedzenou pohyblivosťou.

3.2.7.

EHSV tiež nabáda Komisiu, aby podporovala aktivity vo vzdelávacích inštitúciách na všetkých úrovniach s cieľom pomôcť študentom rozlišovať medzi falošnými správami (fake news) a vedecky podloženými faktami.

3.3.1.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné poskytovať pomoc utečencom a žiadateľom o azyl a integrovať ich. Prihovára sa za účinnú reformu spoločného európskeho azylového systému, v ktorom sa dodržiavajú ľudské práva, a za vytvorenie skutočne spoločného systému pre všetky členské štáty. Rovnako odporúča pokročiť vo veci presídľovania a humanitárnych víz pre utečencov tak, aby sa uspokojili skutočné potreby. Komisiu žiada, aby monitorovala uplatňovanie dohody o rozdeľovaní utečencov medzi členské štáty.

3.3.2.

Okrem toho žiada preskúmanie partnerských dohôd uzavretých s tretími krajinami, ktoré sú krajinami tranzitu a pôvodu migračných tokov, a to tak, aby sa dodržiavali ľudské práva a medzinárodné právo, a žiada rozvoj finančných nástrojov na riešenie základných problémov migrácie.

3.3.3.

EHSV oceňuje prácu Komisie na legálnych migračných kanáloch vyhodnocovaním platných smerníc, ale žiada dlhodobejšie usmerňovanie pracovnej migrácie, plánovanie aktualizovaných legálnych migračných kanálov a výmenu informácií o príležitostiach na trhu práce. EHSV berie na vedomie európsku demografickú štruktúru a poukazuje na to, že je potrebné, aby sa výzva integrovať na trhu práce utečencov a migrantov premenila na príležitosť. Investície do odbornej prípravy a primerané podporné systémy budú kľúčovým faktorom pre uľahčenie integrácie na trhu práce s cieľom pomôcť migrantom rozvinúť ich potenciál, a tak využiť ich zručnosti, podnikateľského ducha a dynamiku, a pritom vo všeobecnosti uznať hodnotu rozmanitosti a rozličných kultúr v našej spoločnosti.

3.3.4.

EHSV sa domnieva, že rok 2018, ktorý bude Európskym rokom kultúrneho dedičstva, predstavuje jedinečnú príležitosť zmobilizovať všetkých aktérov, aby sa vzopreli populizmu a nacionalizmu a propagovali kladnú víziu budúcnosti Európy. V tejto súvislosti by sa s ohľadom na utečencov a migrantov takisto mohlo zlepšiť zvyšovanie povedomia o potrebe porozumenia medzi kultúrami.

3.4.1.

EHSV vyzýva Komisiu, aby pokračovala v uplatňovaní opatrení na ochranu Európanov proti rôznym bezpečnostným hrozbám, ako je terorizmus, organizovaný zločin a kybernetická kriminalita, vrátane účinnej kontroly vonkajších hraníc.

3.4.2.

Okrem toho považuje za potrebné zlepšiť obrannú spoluprácu. EHSV na to podporuje vytvorenie európskej obrannej únie a víta akčný plán európskej obrany.

3.4.3.

Vzhľadom na výzvy vyplývajúce z nepredvídateľnej politiky USA a rizika zvýšeného protekcionizmu a jednostrannosti, EHSV nabáda EÚ, aby naďalej pracovala v súlade so svojou globálnou stratégiou, v rámci OSN podporovala mnohostrannosť a aktívne pracovala na predchádzaní konfliktom a riešení medzinárodných kríz. EHSV tiež zdôrazňuje, že členské štáty musia lepšie koordinovať svoje ciele, politické opatrenia a zdroje, aby EÚ aktívnejšie pôsobila na svetovom javisku.

3.4.4.

Uplatňovanie programu do roku 2030 by malo tvoriť základ rozvojovej spolupráce EÚ. Aby EÚ ukázala svoju vedúcu úlohu, mala by v OSN na politickom fóre na vysokej úrovni predstaviť dobrovoľný prehľad vnútorných a vonkajších činností týkajúcich sa cieľov udržateľného rozvoja.

3.4.5.

EHSV podporuje vytvorenie platformy dialógu so sociálnymi partnermi v súvislosti s európskou susedskou politikou, aby sa lepšie vyhodnotil trh práce, a žiada členské štáty, aby pripravili spoločný európsky prístup, pokiaľ ide o koordináciu sústav sociálneho zabezpečenia medzi EÚ a južnými susednými krajinami. Susedská politika musí jasne poukázať na súvislosť medzi nestabilitou a chudobou, a medzi nerovnosťou a nedostatkom príležitostí, ktoré môžu zväčšiť znevýhodnenie a radikalizáciu a zbrzdiť demokratizáciu.

3.4.6.

EHSV poukazuje na vplyv vonkajších ekonomických vzťahov a medzinárodnej diplomacie na zachovanie a zvýšenie stability a bezpečnosti. Zároveň vyzýva EÚ, aby naplno využívala úlohu, ktorú v medzinárodných vzťahoch môže zohrávať kultúra.

4.1.

Akčný plán pre obehové hospodárstvo by sa mal vykonávať ucelene a zosúladene, a mali by sa pritom využívať príležitosti na zladenie hospodárskych, sociálnych a environmentálnych aspektov. EHSV žiada Komisiu, aby podporou inovácií, uľahčovaním a rozširovaním priekopníckych iniciatív, a to aj v odľahlých a mestských oblastiach. a poskytnutím priaznivého regulačného rámca nabádala k trhovo motivovaným činnostiam. Poukazuje aj na súvislosti medzi obehovým hospodárstvom a „novými hospodárskymi modelmi“.

4.2.

Primeraná pozornosť by sa mala venovať aj uplatňovaniu „tradičnej“ environmentálnej politiky a legislatívy, ktorá zahŕňa nakladanie s odpadmi a ochranu ovzdušia, vody, pôdy a biodiverzity. EHSV dôrazne vyzýva Komisiu, aby v rámci európskeho skúmania vykonávania environmentálnych právnych predpisov pokračovala v tejto práci.

4.3.

Klimatické ciele do roku 2030 by sa mali dosiahnuť s čo najväčšou nákladovou efektívnosťou. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby komplexne posúdila súčasné nástroje politiky znižovania emisií oxidu uhličitého a zabezpečila, že sa budú používať čo najefektívnejším spôsobom.

4.4.

Komisia by tiež mala klimatickú problematiku posúdiť z hľadiska klimatickej spravodlivosti, teda napríklad s ohľadom na problematiku rovnosti, ľudských práv a chudoby.

4.5.

Klimatická diplomacia zostane dôležitou úlohou EÚ v boji proti klimatickým zmenám. Je potrebné primäť všetkých najväčších emitentov k tomu, aby sa zaviazali dosiahnuť také ciele, ktoré budú aspoň rovnako ambiciózne, ako sú ciele EÚ. EHSV takisto nabáda Komisiu, aby sa snažila o celosvetové oceňovanie emisií oxidu uhličitého, čím by sa vytvorili rovnaké podmienky činnosti vo vzťahu ku konkurentom mimo EÚ.

4.6.

EHSV žiada Komisiu, aby pripravila stratégiu zväčšenia svojej kladnej klimatickej a environmentálnej stopy, t. j. svojho celkového kladného vplyvu. To si vyžaduje prostredie, ktoré bude podporovať inovácie a investície a priaznivé obchodné podmienky na vyvážanie klimatických riešení a nízkoemisných výrobkov. Takto môže EÚ účinne prispieť k environmentálnym a klimatickým výzvam a dosiahnuť oveľa väčší vplyv, než keby pôsobila výlučne vo svojich hraniciach.

5.1.

EHSV zdôrazňuje ústrednú úlohu občianskej spoločnosti pri navrhovaní, vykonávaní a monitorovaní politík vo všetkých etapách. Na plnenie tejto úlohy je na úrovni EÚ a členských štátov potrebná zmena kultúry a uznanie hodnoty občianskej spoločnosti, čo je už zakotvené v článku 11 Zmluvy o EÚ, v ktorom sa inštitúciám EÚ ukladá povinnosť podporovať a uľahčovať horizontálny a vertikálny občiansky dialóg a viesť rozsiahle konzultácie a stanovujú sa zásady týkajúce sa európskej iniciatívy občanov. Ide o vzájomne sa dopĺňajúce procesy, ktoré prebiehajú bez ohľadu na konzultácie s EHSV a sociálny dialóg.

5.2.

EHSV dôkladne sleduje činnosť štruktúrovaných dialógov a konzultačných fór (napr. platforma pre obehové hospodárstvo, európske migračné fórum), ktoré spájajú a zapájajú organizácie občianskej spoločnosti a iných aktérov z inštitúcií EÚ a členských štátov, aktívne sa do ich činnosti zapája a žiada, aby sa podporili ich iniciatívy za vytvorenie zmenovej platformy (rovnoprávnosť mužov a žien v odvetví dopravy) a inštitucionálneho fóra účasti občanov (v rámci občianskej iniciatívy). Pri zriaďovaní takýchto platforiem, ako je napríklad REFIT, by Komisia mala zvážiť zastúpenie EHSV, a to v súlade s mandátom, ktorý výboru dávajú zmluvy, a zaručiť pri tom, že budú odrážať zloženie výboru a jeho troch skupín.

5.3.

Ako doplnok k uvedeným iniciatívam Komisia nedávno zriadila účelový internetový portál príspevkov k tvorbe právnych predpisov, na ktorom zhromažďuje názory verejnosti, teda organizácií a jednotlivcov. EHSV odporúča, aby Komisia rozlišovala medzi príspevkami organizácií občianskej spoločnosti a príspevkami jednotlivcov. Na to by v spolupráci s EHSV mala zmapovať zainteresované subjekty a určiť tak reprezentatívne a zemepisne vyvážené cieľové skupiny, vychádzajúc pritom z registra transparentnosti. Okrem toho by Komisia mala zabezpečiť, aby boli odpovede kvantitatívne a kvalitatívne vážené. Mala by tiež neustále pracovať na zlepšovaní transparentnosti, dostupnosti, spätnej väzby a zodpovednosti účastníkov.

5.4.

EHSV žiada Komisiu, aby zvolila strategickejší prístup k týmto praktikám, dala im štruktúrovanejší inštitucionálny a reprezentatívny základ a využila zdroje zastupiteľských poradných orgánov, ktoré už existujú na európskej, štátnej a regionálnej úrovni. Na to by mala intenzívne spolupracovať s EHSV a požiadať o prieskumné stanovisko o tom, ako by sa dal efektívne zorganizovať trvalý občiansky dialóg, ktorý by vyústil do konkrétneho oznámenia Komisie.

5.5.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť účinnosť európskej iniciatívy občanov v súlade s preskúmaním nariadenia o tejto iniciatíve, ktoré ohlásil prvý podpredseda Európskej komisie Timmermans, a preskúmať nové spôsoby zvýšenia angažovanosti mladých ľudí a ľudí zo znevýhodnených skupín, napríklad digitálnymi nástrojmi.

5.6.

Na záver EHSV vyslovuje uznanie, že Komisia zohľadnila mnohé prvky jeho príspevku k pracovnému programu na rok 2017. Sú však aj problémy, ktoré do programu zahrnuté neboli, a preto ich výbor opakuje v tomto dokumente. Pokiaľ ide o realizáciu pracovného programu Komisie na rok 2018, EHSV je ochotný predstaviť v priebehu budúceho roku svoje názory a podieľať sa na práci na špecifických iniciatívach.