Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62017TN0084

    Vec T-84/17: Žaloba podaná 8. februára 2017 – Consorzio IB Innovation/Komisia

    Ú. v. EÚ C 95, 27.3.2017, p. 24–25 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    27.3.2017   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 95/24


    Žaloba podaná 8. februára 2017 – Consorzio IB Innovation/Komisia

    (Vec T-84/17)

    (2017/C 095/32)

    Jazyk konania: taliančina

    Účastníci konania

    Žalobca: Consorzio IB Innovation (Bentivoglio, Taliansko) (v zastúpení: A. Masutti a P. Manzini, advokáti)

    Žalovaná: Európska komisia

    Návrhy

    Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

    zrušil rozhodnutie v celom rozsahu alebo čiastočne na základe uplatnených žalobných dôvodov,

    zaviazal Komisiu na náhradu všetkých trov konania.

    Dôvody a hlavné tvrdenia

    Táto žaloba bola podaná proti rozhodnutiu Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre výskum a inováciu z 30. novembra 2016 (ref. Ares 2016-6711369), ktorým Komisia schválila konečnú správu spoločnosti Lubbock Fine č. 14-BA259-027 z 21. novembra 2016 a následne rozhodla, že Consorzio IB Innovation (ďalej len „združenie“ alebo „IBI“) malo povinnosť vrátiť sumu 294 925,43 eura v súvislosti so zmluvou číslo 261679-CONTAIN a sumu 155 482,91 eura v súvislosti so zmluvou č. 288383-ICARGO a ďalej malo povinnosť overiť, či došlo k systémovým chybám v súvislosti s ďalšími zmluvami.

    Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza päť žalobných dôvodov.

    1.

    Prvý žalobný dôvod založený na nesprávnom a kontradiktórnom výklade pojmu „príjemca“ a „tretia strana“ v rozpore so všeobecnou zmluvou (General Agreement; ďalej len „GA“) a všeobecnými podmienkami (General Conditions) obsiahnutými v prílohe II GA.

    Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že vzhľadom na charakteristické črty združenia, kolektívny subjekt, ktorý treba považovať za príjemcu vo vzťahu k všeobecnej zmluve, pozostáva zo všetkých členov združenia. Členovia združenia totiž nie sú vo vzťahu k príjemcom tretími stranami, ale súčasťou samotného príjemcu. Pracovníci poskytnutí tými členmi združenia na úlohy uvedené vo všeobecnej zmluve by mali byť považovaní za pracovníkov príjemcu a nesmú byť uvedení v prílohe I, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí.

    2.

    Druhý žalobný dôvod založený na skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie nemá právny základ, obsahuje kontradiktórne odôvodnenie a porušuje zásadu správy vecí verejných.

    Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že napadnuté rozhodnutie musí byť nevyhnutne založené na výslovnej právnej norme a nie – ako v tejto veci – na Príručke k finančným záležitostiam (Guide on Financial issues), ktorú vydali útvary Komisie a ktorá nie je právne záväzná. Toto rozhodnutie tiež porušuje zásadu riadnej správy vecí verejných, ktorá Komisii bráni, aby prijímala opatrenia, ktoré sú pre príjemcu záväzné a vychádzajú z neúplnej a kontradiktórnej správy audítora mimo Komisie.

    3.

    Tretí žalobný dôvod založený na nesprávnom výklade a nesprávnom uplatnení článku II. 15 ods. 2 písm. c) prílohy II všeobecných zmlúv CONTAIN a ICARGO.

    Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že poradcovia združenia IBI, ktorým sa zamietlo preplatenie nepriamych nákladov, sú odborníci bez záväzkov k inému orgánu, t. j. ide o samostatne zárobkovo činné osoby. Nevzťahuje sa na nich ani jedna zo situácií, v ktorých odsek 2 písm. c) dotknutého ustanovenia bráni náhrade nákladov. Pokiaľ sa poradcovia združení, ktorí pracujú z domu, nenachádzajú v žiadnej z dvoch výnimočných situácií, nevyhnutne sa na nich vzťahuje všeobecné pravidlo, t. j. na nepriame náklady sa uplatňuje paušálna náhrada vo výške 60 %.

    4.

    Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení jazykového režimu uplatniteľného v Európskej únii.

    Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že audítorské práva a rozhodnutie žalovanej o prijatí tejto správy boli v angličtine, teda v inom než štátnom jazyku združenia IBI. Bol teda porušený článok 3 nariadenia Rady (EHS) č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom spoločenstve pre atómovú energiu.

    5.

    Piaty žalobný dôvod založený na porušení zásady riadnej správy vecí verejných z dôvodu nedostatku náležitej starostlivosti pri preskúmavaní starostlivosti.

    Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že v situácii, keď Komisia poverí externého audítora úlohou preveriť presnosť projektového účtovníctva, prechádza povinnosť riadnej správy vecí verejných na tohto audítora. Navyše po tom, ako Komisia získa audítorskú správu, zásada riadnej správy vecí verejných vyžaduje, aby ju Komisia obzvlášť starostlivo preverila a dáva Komisii právomoc v prípade nutnosti zasiahnuť a opraviť jej obsah. Komisia túto povinnosť riadnej starostlivosti porušila.


    Top