This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52013IP0534
European Parliament resolution of 10 December 2013 on EU Space Industrial Policy, releasing the Potential for Growth in the Space Sector (2013/2092(INI))
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. decembra 2013 o priemyselnej politike EÚ v oblasti kozmického priestoru – uvoľnenie potenciálu pre hospodársky rast v kozmickom sektore (2013/2092(INI))
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. decembra 2013 o priemyselnej politike EÚ v oblasti kozmického priestoru – uvoľnenie potenciálu pre hospodársky rast v kozmickom sektore (2013/2092(INI))
Ú. v. EÚ C 468, 15.12.2016, p. 12–18
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
15.12.2016 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 468/12 |
P7_TA(2013)0534
Priemyselná politika EÚ v oblasti kozmického priestoru
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. decembra 2013 o priemyselnej politike EÚ v oblasti kozmického priestoru – uvoľnenie potenciálu pre hospodársky rast v kozmickom sektore (2013/2092(INI))
(2016/C 468/03)
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na hlavu XIX Zmluvy o fungovaní Európskej únie a jej článok 189, ktorý sa týka politiky výskumu a technologického vývoja a politiky v oblasti kozmického priestoru a ktorý sa osobitne zmieňuje o vypracovaní európskej politiky v oblasti kozmického priestoru s cieľom presadzovať vedecký a technický pokrok, priemyselnú konkurencieschopnosť a uskutočňovanie politík Európskej únie, |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. februára 2013 s názvom Priemyselná politika EÚ v oblasti kozmického priestoru (COM(2013)0108), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. októbra 2010 s názvom Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie – konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu (COM(2010)0614), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva (COM(2012)0582), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. apríla 2011 s názvom Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov (COM(2011)0152), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. novembra 2012 s názvom Nadväzovanie vhodných vzťahov medzi EÚ a Európskou vesmírnou agentúrou (COM(2012)0671), |
— |
so zreteľom na rozhodnutie Rady 2004/578/ES z 29. apríla 2004 o uzavretí Rámcovej dohody medzi Európskym spoločenstvom a Európskou vesmírnou agentúrou (1), |
— |
so zreteľom na závery Rady z 11. októbra 2010, 31. mája 2011, 2. decembra 2011 a 30. mája 2013, |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2012 o stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov (2), |
— |
so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku, |
— |
so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A7-0338/2013), |
A. |
keďže v článku 189 Zmluvy o fungovaní EÚ sa Európskej únii výslovne zveruje úloha spočívajúca vo vypracovaní politiky v oblasti kozmického priestoru na presadzovanie vedeckého a technického pokroku, priemyselnej konkurencieschopnosti a na uskutočňovanie jej politík; |
B. |
keďže s ohľadom na rastúcu hospodársku súťaž nových krajín s vesmírnym programom, ako je Čína a India, už politická sila jednotlivých členských štátov EÚ nepostačuje na budúce výzvy v tomto odvetví; |
C. |
keďže politika v oblasti kozmického priestoru predstavuje kľúčový prvok stratégie Európa 2020; |
D. |
keďže mnohé služby, ktoré využívajú občania v každodennom živote, priamo alebo nepriamo závisia od kozmického sektoru, ako napr. televízia, vysokorýchlostný internet, navigačné systémy alebo celoeurópsky systém automatického tiesňového volania eCall; |
E. |
keďže európsky kozmický priemysel vytvára ročne konsolidovaný obrat vo výške 6,5 mld. EUR a zamestnáva viac ako 34 500 osôb s vysokou odbornosťou a keďže v tomto období hospodárskych problémov by sa mal vyzdvihnúť význam tohto priemyslu ako odvetvia so silným potenciálom rastu a inovačným potenciálom a ako tvorcu pracovných miest s vysokou pridanou hodnotou; |
F. |
keďže v súčasnosti je koordinácia opatrení v oblasti politiky pre kozmický priestor medzi EÚ, členskými štátmi a Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) nedostatočná, a preto sa vyskytujú zdvojenia štruktúr a nie je možné využiť účinky súčinnosti; zdôrazňuje, že zavedením jasného rámca riadenia v kozmickom odvetví by sa dosiahli nesmierne úspory získané v dôsledku efektívnosti; |
G. |
keďže agentúra ESA nemá ako medzivládna organizácia žiadny formálny vzťah s Európskym parlamentom, chýba jej priama spätná väzba od občanov, ktorá je ináč zabezpečená vo všetkých oblastiach politiky Únie; |
H. |
keďže kozmický priemysel je odvetvie náročné na investície s nezvyčajne dlhými vývojovými cyklami, a preto stabilita pri plánovaní preň zohráva rozhodujúcu úlohu; keďže viditeľnosť, ktorú prináša, bude výrazne podnietená existenciou stabilného regulačného rámca a jasného rámca riadenia; |
I. |
keďže prevádzka európskeho systému nosných rakiet môže prispieť k zabezpečeniu nezávislého prístupu ku kozmickému priestoru; |
J. |
keďže EÚ je v súčasnosti závislá od neeurópskeho vojenského GNSS a systém Galileo bol naplánovaný a rozvíjaný pod civilným riadením a aj pod ním zostane; |
K. |
keďže pre európsky kozmický sektor zohráva komerčný predaj omnoho významnejšiu úlohu ako pre jeho hlavných medzinárodných konkurentov; |
L. |
keďže satelitné služby zohrávajú kľúčovú úlohu pri poskytovaní informácií pre rastúce odvetvia digitálnej spoločnosti a pomáhajú dosahovať ciele Digitálnej agendy EÚ; |
M. |
keďže podľa odhadov odborníkov by trh so službami satelitnej navigácie a pozorovania Zeme mohol za desať rokov dosiahnuť objem 300 miliárd USD a už v súčasnosti 6 % až 7 % HDP v západných členských štátoch EÚ závisí od satelitnej navigácie; |
N. |
keďže rastúci dopyt po bezdrôtových komunikačných službách a fyzikálne vlastnosti šírenia vĺn a s tým súvisiaci obmedzený objem frekvenčného spektra zapríčiňujú, že čoraz viac stúpa význam medzinárodného zosúladenia využívania spektier; |
Politika v oblasti kozmického priestoru založená na európskych prioritách
1. |
víta oznámenie Komisie o priemyselnej politike EÚ v oblasti kozmického priestoru; domnieva sa, že Komisia by sa mala sústrediť na vymedzený počet opatrení týkajúcich sa priemyselnej politiky v oblasti kozmického priestoru, ako sa uvádza v tomto oznámení, aby sa skutočne využil potenciál rastu kozmického priemyslu; |
2. |
zdôrazňuje, že všetci aktéri zapojení do riadenia budúcich politík EÚ v oblasti kozmického priestoru vrátane Komisie, Agentúry pre európsky GNSS, agentúry ESA, vnútroštátnych a špecializovaných agentúr, ako napríklad EUMETSAT, musia byť vzájomne prepojení a fungovať na dlhodobom základe; |
3. |
domnieva sa, že národné agentúry by mohli predložiť konkrétne návrhy v tomto smere, aby Komisia mohla zefektívniť vstupy prichádzajúce z členských štátov a vymedziť víziu EÚ; |
4. |
zdôrazňuje, že Komisia musí čo najskôr predložiť jasný harmonogram pre program GMES/Copernicus a pre vývoj a rozmiestňovanie rôznych satelitných hliadok, ako aj právny a prevádzkový rámec navrhnutý pre tento komplexný systém; |
5. |
podporuje úmysel Komisie prijať opatrenia na zriadenie jednotného regulačného rámca EÚ pre kozmický priestor; podporuje vznik skutočného vnútorného trhu EÚ pre produkty a služby súvisiace s využívaním vesmíru; považuje za dôležité, aby bola politika formulovaná a rozvíjaná bez toho, aby jej vykonávanie nepriaznivo ovplyvnilo alebo narušilo podmienky komerčného trhu; berie na vedomie, že konkurenčná neutralita a transparentnosť sú dva významné predpoklady rozvoja európskej politiky v oblasti kozmického priestoru; |
6. |
poznamenáva, že Komisia zatiaľ nemá horizontálny prístup, pokiaľ ide o začlenenie politiky v oblasti kozmického priestoru a jej cieľov do rôznych oblastí politiky Únie; vyzýva Komisiu, aby tak v budúcnosti učinila tým, že zohľadní politiku v oblasti kozmického priestoru v oblastiach, ako sú napríklad životné prostredie, telekomunikácie, doprava, poľnohospodárstvo, bezpečnosť alebo kultúra; |
7. |
víta vyhlásenie Komisie tom, že vesmírne telekomunikácie, navigácia a monitorovanie Zeme poskytujú EÚ strategicky dôležité znalosti podporujúce vonkajšie vzťahy EÚ v oblasti rozvojovej a humanitárnej pomoci; |
8. |
vyzýva Komisiu, aby sa prioritne zamerala na tieto témy: inštitucionálne otázky; programy Galileo a Copernicus; kozmický priemysel ako tvorca rastu a pracovných miest; posúdenie vplyvu činností v oblasti kozmického priestoru; nezávislý prístup k vesmíru; úloha VaV; satelitná komunikácia; dohľad nad kozmickým priestorom a jeho sledovanie; trosky v kozmickom priestore; |
9. |
súhlasí s tvrdením Komisie, že mnohé komponenty kozmických systémov majú dvojaké použitie alebo slúžia na vojenské účely, a teda sa na ne vzťahuje smernica 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva (3), zmenená a doplnená smernicou 2012/47/EÚ zo 14. decembra 2012, pokiaľ ide o zoznam výrobkov obranného priemyslu, nariadenie (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím (4), či spoločná pozícia o vývoze zbraní; víta návrh uvedený v oznámení o predložení formálnej správy Parlamentu o systéme kontroly vývozu položiek s dvojakým použitím do konca roka 2013; vyzýva Komisiu, členské štáty a pracovnú skupinu Rady EÚ pre vývoz konvenčných zbraní (COARM), aby objasnili, ktorý regulačný rámec by sa mal vzťahovať na jednotlivé kategórie tovaru a technológií; |
Inštitucionálne otázky
10. |
uznáva úspechy, ktoré dosiahla agentúra ESA pre Európu pri misiách v kozmickom priestore v posledných desaťročiach, a nabáda členské štáty, ktoré nie sú členmi agentúry ESA, aby zvážili pristúpenie a zvýšenú spoluprácu; poukazuje však na to, že z dlhodobého hľadiska možno dosiahnuť zvýšenú operačnú efektívnosť a politickú koordináciu a zodpovednosť len zblížením agentúry ESA a EÚ pri ich spolupráci, aby sa okrem iného zamedzilo zdvojeniu úsilia a prekrývaniu; vyzýva Komisiu, aby dôsledne preverila, či sa agentúra ESA môže do riadiacej štruktúry Únie v budúcnosti začleniť napríklad ako medzištátna organizácia, kým sa transformácia agentúry ESA na európsku agentúru nebude považovať za vhodnú; |
11. |
súhlasí s tým, že zatiaľ by Európska únia na dosiahnutie skutočného európskeho prístupu mala v úzkej spolupráci s agentúrou ESA silnejšie koordinovať politiku a programy členských štátov v oblasti kozmického priestoru, pričom je nevyhnutné zaručiť, aby sa rešpektovali záujmy agentúry ESA a jej členských štátov; poznamenáva, že kozmický priemysel sa môže stať konkurencieschopný a udržať si túto konkurencieschopnosť len prostredníctvom európskeho prístupu; |
12. |
vyzýva Komisiu, členské štáty a agentúru ESA, aby zriadili určitý druh koordinačnej skupiny, ktorej členovia budú na pravidelných stretnutiach koordinovať stratégie a opatrenia v oblasti kozmického priestoru s cieľom zamedziť zdvojeným štruktúram a rozvíjať spoločný prístup k medzinárodným problémom a fóram; |
13. |
poznamenáva, že akýkoľvek nárast vo využívaní kozmických prostriedkov armádou nesmie znížiť alebo obmedziť ich používanie a možné budúce využívanie na civilné účely; vyzýva členské štáty a PK/VP, aby dali podnet na revíziu zastaranej Zmluvy o vesmíre z roku 1967 alebo na prijatie nového regulačného rámca, ktorý zohľadní technologický pokrok dosiahnutý od 60-tych rokov; |
Systém Galileo a program Copernicus (GMES)
14. |
zdôrazňuje, že dokončenie systému Galileo a pokračovanie programu Copernicus musia mať ako hlavné iniciatívy európskej politiky v oblasti kozmického priestoru najvyššiu prioritu, aby sa prvé služby systému Galileo začali v roku 2014 naozaj poskytovať aj verejnosti; |
15. |
zdôrazňuje skutočnosť, že služba EGNOS je prvým funkčným programom európskeho GNSS; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a realizovali používanie služby EGNOS v rôznych oblastiach, napríklad v doprave; |
16. |
vyjadruje poľutovanie nad tým, že v minulosti došlo pri budovaní Európskeho satelitného navigačného systému Galileo k oneskoreniu; víta skutočnosť, že sa na obežnú dráhu Zeme dostali 4 satelity; zdôrazňuje, že spoločnosť musí byť lepšie informovaná osobitne o výhodách a využitiach systému Galileo a všeobecne o európskom kozmickom priemysle, a vyzýva Komisiu, aby pri vypúšťaní satelitov Galileo v budúcnosti zorganizovala v hlavných mestách EÚ verejnosti prístupné podujatia na propagáciu systému Galileo a možností jeho uplatnenia; |
17. |
zdôrazňuje, že na to, aby sa používali technológie, ktoré umožňujú systémy Galileo a Egnos, je potrebné, aby EÚ informovala ľudí, motivovala budúcich inžinierov, šírila informácie o satelitnej navigácii v EÚ a navrhovala súbory stimulov pre všetkých používateľov; |
18. |
vyjadruje presvedčenie, že dosiahnutie plnej prevádzkovej kapacity založenej na súbore 27 satelitov a vhodný počet záložných satelitov a primeraná pozemná infraštruktúra sú nevyhnutným predpokladom vytvorenia pridanej hodnoty systému Galileo najmä z hľadiska vysokej presnosti a nepretržitej služby, a tým aj dosiahnutia prínosov pre hospodárstvo a spoločnosť; |
19. |
vyjadruje poľutovanie nad tým, že systémom EGNOS nie je v súčasnosti pokrytá celá Európska únia a žiada, aby sa tento systém rozšíril na južnú, východnú a juhovýchodnú Európu, a tým sa umožnilo jeho používanie v celej Európe; |
20. |
vyzýva Komisiu a členské štáty, aby informovali Parlament o plánoch využiť program Copernicus a verejne regulovanú službu programu Galileo na podporu misií a operácií v rámci SBOP; |
Kozmický priemysel ako hnacia sila rastu a nástroj zamestnanosti
21. |
poznamenáva, že najmä MSP ale nielen MSP potrebujú formu stimulačného financovania z verejného sektora, aby mali dostatočné finančné prostriedky pre dlhodobé investovanie do výskumu a vývoja; je presvedčený, že pomocou verejného financovania a existencie verejných odberateľov produktov a služieb kozmického priemyslu by sa mohli povzbudiť inovácie, čo by podporilo rast a vytvorilo pracovné miesta; |
22. |
opakuje, že EÚ nesmie premeškať príležitosť na rozvoj trhu nadväzujúceho na satelitnú navigáciu, a zdôrazňuje význam akčného plánu pre Agentúru pre európsky GNSS, aby sa mohol rozširovať trh pre GNSS, ktorý bude pre budúcnosť hospodárstva EÚ kľúčový; |
23. |
pripomína, že nové aplikácie satelitnej navigácie môžu zvýšiť bezpečnosť, efektívnosť a spoľahlivosť v takých oblastiach, ako je letectvo, námorníctvo, odvetvie dopravy a poľnohospodárstva, bezpečnosť na cestách, výber poplatkov, riadenie dopravy a parkovania, riadenie vozových parkov, núdzové volania, sledovanie a vyhľadávanie tovaru, rezervácie online, bezpečnosť doručovania, digitálne tachografy, doprava zvierat a udržateľné využívanie pôdy; |
24. |
berie na vedomie fakt uvedený v oznámení, t. j. že 60 % elektronických prístrojov na palubách európskych satelitov sa v súčasnosti dováža z USA; žiada o vypracovanie iniciatívy zameriavajúcej sa na možnosti ochrany citlivých alebo osobných údajov v tejto súvislosti a na využitie súčasného procesu verejného obstarávania, aby sa, ak je to možné, nákup kozmickej infraštruktúry od členských štátov využil ako hnacia sila rastu v tomto sektore; |
25. |
naliehavo vyzýva Komisiu, agentúru ESA, agentúru EDA a členské štáty, aby určili technológie, ktoré sú nevyhnutné s ohľadom na spoločné európske úsilie o sebestačnosť, a aby vypracovali alternatívy, ktoré sú menej závislé od tretích krajín; pripomína riziko, že USA môžu v prípade sporu zastaviť alebo znemožniť prevádzku európskej kozmickej infraštruktúry; |
26. |
vyzýva Komisiu a členské štáty na vytvorenie stimulov pre európsky priemysel, aby vyvíjal diely pre kozmický priemysel na európskej úrovni s cieľom znížiť závislosť od dovozov z tretích krajín; |
27. |
poznamenáva, že podniky z odvetví iných než kozmický priemysel môžu ťažiť z produktov, ktoré sú výsledkom výskumu kozmického priestoru; preto vyzýva všetky zúčastnené strany, aby zriadili výmenu medzi subjektmi kozmického priemyslu a ostatnými odvetviami a partnersky pracovali na vývoji technológií, ktoré môžu viesť k priekopníckym inováciám užitočným pre spoločnosť; zdôrazňuje hodnotu lepšieho oboznamovania verejnosti s konkrétnymi výhodami, ktoré priemysel v oblasti kozmického priemyslu môže priniesť pre každodenný život Európanov; |
28. |
zdôrazňuje, že najmä hospodárske odvetvie kozmických služieb a robotiky poskytuje rôzne trhové príležitosti hlavne pre malé a stredné podniky; |
29. |
zdôrazňuje, že autonómne a inteligentné robotické systémy patria ku kľúčovým technológiám pre budúci prieskum kozmického priestoru; v tejto súvislosti poukazuje na efektívne využívanie európskeho financovania z programu Horizont 2020, najmä pre operácie spojené s trhom; |
30. |
zdôrazňuje, že primeraný počet vysokokvalifikovaných zamestnancov je kľúčový pre konkurencieschopný kozmický priemysel; vyzýva preto všetky zainteresované strany, aby nadviazali spoluprácu medzi univerzitami a priemyslom a aby podporovali mladé talenty, najmä ženy, aby vstúpili do tohto sektora (napr. vytvorením vnútroštátnych postgraduálnych programov a školiacich programov, ako aj výberových konaní pre európskych a neeurópskych výskumníkov; navyše poznamenáva, že získavanie talentov z tretích krajín (vrátane snahy o návrat európskych talentov) je nevyhnutné; |
Prístup k vesmíru
31. |
zdôrazňuje význam prístupu ku kozmickému priestoru pre všetky členské štáty a komerčných nákupov pre európsky kozmický priemysel; zároveň poukazuje na to, že prístup k inštitucionálnym trhom v tretích krajinách zostáva pre európske hospodárstvo čiastočne zatvorený; zdôrazňuje význam rovnakých východiskových podmienok pre európsky priemysel na medzinárodnej úrovni; preto vyzýva Komisiu, aby v rámci obchodných dohôd (napr. dohoda o transatlantickom partnerstve v oblasti obchodu a investícií) podporovala reciprocitu a zabezpečila rovnosť príležitostí a spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže; |
32. |
zdôrazňuje, že v záujme nezávislého prístupu do kozmického priestoru je potrebné vyvíjať a prevádzkovať európske nosné rakety; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolu s agentúrou ESA zachovali a rozvíjali európsky systém nosných rakiet a služieb vypúšťania na obežnú dráhu v dlhodobom horizonte; |
33. |
domnieva sa, že európsky kozmický priemysel by mal využiť existujúcu európsku kozmickú infraštruktúru, ktorá sa čiastočne financovala z európskych verejných prostriedkov; |
Úloha výskumu a vývoja
34. |
navyše víta skutočnosť, že v rámci nového rámcového programu pre výskum Horizont 2020 sa má investovať 1,5 mld. EUR do výskumu vesmíru a inovácií; ďalej vyzýva Komisiu, aby v rámci programu Horizont 2020 časť rozpočtu vyčlenila na výskum a vývoj v súvislosti s aplikáciami satelitnej komunikácie; |
35. |
domnieva sa, že najmä v oblasti výskumných činností je potrebná väčšia koordinácia medzi EÚ, agentúrou ESA a členskými štátmi; vyzýva tieto tri zúčastnené strany, aby v záujme zabezpečenia stability plánovania pre zúčastnené strany predovšetkým v priemysle vypracovali spoločný výskumný plán na obdobie do roku 2020, stanovili priority a ciele pre politiku v oblasti kozmického priestoru, ktoré by sa mali uskutočniť spoločne; uznáva význam výskumnej spolupráce s tretími krajinami; |
36. |
zdôrazňuje, že rozvoj aplikácií a služieb GNSS má zásadný význam z hľadiska zabezpečenia toho, aby sa úplne využili investície do infraštruktúry, ktorú predstavuje systém Galileo, a aby sa v celom rozsahu rozvinuli možnosti tohto systému; zdôrazňuje, že na výskum a vývoj, pokiaľ ide o GNSS, a na jeho implementáciu treba poskytnúť primerané financovanie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že zníženie finančných prostriedkov vyčlenených na výskum a inováciu aplikácií založených na systémoch EGNOS a Galileo výrazne brzdí technologický pokrok a rast priemyselnej kapacity, ako aj environmentálne účinnú implementáciu v Európskej únii, a z tohto dôvodu naliehavo žiada Komisiu, aby zaviedla opatrenia, ktoré malým a stredným podnikom umožnia ľahšie získať prístup k finančným prostriedkom; |
37. |
poznamenáva, že vývoj inovatívnych aplikácií v Európe brzdia rôzne prekážky; preto pripomína Komisii, že existuje nepreskúmaný trh na komerčné využitie kozmických údajov, ktoré sa získali z programov pozorovania Zeme a satelitných programov; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila štúdiu na identifikáciu týchto prekážok (ako napríklad: ručenie za škody spôsobené vesmírnymi objektmi/úlomkami, neistota týkajúca sa dostupnosti služieb, obavy týkajúce sa bezpečnosti a ochrany údajov, nedostatočná informovanosť o potenciáli a nedostatok interoperability) a predložila možné návrhy riešení na sprístupnenie týchto trhov; |
Satelitná komunikácia
38. |
zdôrazňuje, že satelitná komunikácia zohráva v európskom kozmickom priemysle dôležitú úlohu, keďže zákazky z tohto odvetvia zabezpečia pre sektor nosných rakiet trvalé vyťaženie, čo prispeje k dosiahnutiu cieľa nezávislého prístupu EÚ k vesmíru; v tejto súvislosti poukazuje tiež na úlohu nezávislých kapacít užitočného zaťaženia, ktoré vznikajú pri štarte komerčných satelitov (takzvané „hosted payloads“), ktoré sa dajú využiť na vyskúšanie nových produktov a technológií vo vesmíre, a tým pomáhajú znižovať náklady i čas potrebný na poskytnutie nových služieb; |
39. |
zdôrazňuje, že satelitná komunikácia predstavuje účinnú možnosť poskytnúť multimediálne služby ľuďom a subjektom v priemysle a spoločnosti, ktorí doteraz nemali k týmto službám prístup prostredníctvom pozemných technológií; |
40. |
zdôrazňuje, že satelitné siete na dosiahnutie celkového pokrytia EÚ širokopásmovým internetom najmä vo vzdialených oblastiach prispejú k splneniu cieľa digitálnej agendy EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby zaručila, že s ohľadom na technologickú neutralitu sa v technologickom mixe určenom na rozširovanie širokopásmového pripojenia riadne zohľadní satelitný internet, napríklad v politike súdržnosti EÚ; |
41. |
poznamenáva, že satelitná komunikácia plní čoraz dôležitejšiu logistickú funkciu v krízových situáciách, ako sú napríklad prírodné katastrofy, alebo pri zabezpečení vnútornej bezpečnosti, keďže jej dátové a komunikačné spojenia sú nevyhnutné v situáciách, keď neexistuje žiadna pozemná infraštruktúra alebo keď bola táto infraštruktúra zničená; |
42. |
vyzýva preto Komisiu, aby analyzovala súčasnú disponibilitu a tiež budúcu potrebu spektra pre satelitnú komunikáciu a aby na nasledujúcej svetovej konferencii o rádiovej komunikácii zabezpečila náležitú ochranu záujmov EÚ a záujmov odvetvia satelitnej komunikácie v oblasti prideľovania celosvetových a regionálnych frekvencií; |
43. |
domnieva sa, že potenciál pre inovácie v oblasti satelitnej komunikácie ešte nebol zďaleka vyčerpaný; upozorňuje na potenciál väčšieho objemu údajov a stále rastúcej rýchlosti prenosu; |
44. |
zdôrazňuje, že Európa môže svoj technologický náskok v satelitnej komunikácii udržať, len keď sa bude pokračovať vo výskumnom úsilí v tejto oblasti na európskej úrovni; |
Kozmické úlomky
45. |
zdôrazňuje, že kozmické infraštruktúry tvoria základ rôznych služieb, ktoré hospodárstvo a spoločnosť využívajú v každodennom živote; poukazuje na to, že výpadok týchto infraštruktúr napríklad v dôsledku zrážok satelitov s inými kozmickými objektmi alebo úlomkami by mohol ohroziť bezpečnosť hospodárskych subjektov a občanov; |
46. |
poznamenáva, že kozmické úlomky predstavujú čoraz väčší problém; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pracovali na globálnej správe kozmického priestoru; zároveň vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nabádali krajiny k podpísaniu kódexu správania pre činnosti v kozmickom priestore, ktorý prostredníctvom všetkých diplomatických kanálov vypracovala Európska únia; |
47. |
vyzýva Komisiu, aby sa zasadila o čo najrýchlejšie zriadenie programu na európskej úrovni na podporu dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru, ktorého návrh bol predložený na začiatku tohto roka, a to s cieľom zabezpečiť väčšiu nezávislosť od inštitúcií v USA, ktoré vydávajú varovania pred zrážkami; |
o
o o
48. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii. |
(1) Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 63.
(2) Ú. v. EÚ C 227 E, 6.8.2013, s. 16.
(3) Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 134, 29.5.2009, s. 1.