30.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 316/113

—

so zreteľom na článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948,

—

so zreteľom na článok 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach z roku 1950,

—

so zreteľom na článok 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z roku 1966,

—

so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva a viery z roku 1981,

—

so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach osôb patriacich k národnostným alebo etnickým, náboženským a jazykovým menšinám z roku 1992,

—

so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím,

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iraku, Sýrii, Líbyi a Egypte, najmä na uznesenie z 10. októbra 2013 o nedávnych prípadoch násilia voči kresťanom a ich prenasledovania, predovšetkým v Maalule (Sýria), Péšávare (Pakistan) a o prípade pastora Sahida Abediniho (Irán) (1), uznesenie z 18. septembra 2014 o situácii v Iraku a Sýrii a o ofenzíve IŠ vrátane prenasledovania menšín (2) a uznesenie z 12. februára 2015 o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii, najmä v súvislosti s IŠ (3),

—

so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery,

—

so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP/PK) o násilí voči kresťanom a ďalším spoločenstvám na Blízkom východe a ich prenasledovaní, najmä vyhlásenie zo 16. februára 2015 o sťatí 21 egyptských koptských kresťanov v Líbyi,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a VP/PK Európskemu parlamentu a Rade o prvkoch regionálnej stratégie EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj hrozbe Dá’iš,

—

so zreteľom na vyhlásenie Bezpečnostnej rady OSN z 25. februára 2015, v ktorom odsúdila únos vyše 100 Asýrčanov, ktorý spáchal ISIL,

—

so zreteľom na správu nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie OSN pre Sýrsku arabskú republiku s názvom Rule of Terror: Living under ISIS in Syria (Vláda teroru: život v Sýrii pod nadvládou ISIS) zo 14. novembra 2014,

—

so zreteľom na výročné a priebežné správy osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery,

—

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže presadzovanie demokracie a dodržiavanie ľudských práv a občianskych slobôd patria medzi základné zásady a ciele Európskej únie a predstavujú spoločný základ jej vzťahov s tretími krajinami;

B.

keďže podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a predovšetkým podľa článku 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach má každý právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania; keďže toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie individuálne alebo v spoločenstve s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou, slávením obradov, praktickým vyznávaním alebo vyučovaním; keďže podľa Výboru OSN pre ľudské práva chráni sloboda náboženského vyznania alebo presvedčenia všetky druhy presvedčenia vrátane teistického, neteistického a ateistického;

C.

keďže Európska únia opakovane vyjadrila svoj záväzok týkajúci sa slobody myslenia, slobody svedomia a slobody náboženského vyznania alebo presvedčenia a zdôraznila, že vlády majú povinnosť zaručiť tieto slobody na celom svete;

D.

keďže OSN a ďalšie medzinárodné organizácie prinášajú informácie o rozsiahlych závažných porušeniach medzinárodných ľudských práv a humanitárneho práva zo strany ISIS/Dá’iš a príbuzných skupín v Sýrii a Iraku, predovšetkým voči menšinovým etnickým a náboženským skupinám, a to vrátane cieleného zabíjania, núteného prestupovania na islam, únosov, obchodovania so ženami, otroctva žien a detí, verbovania detí na samovražedné bombové atentáty, sexuálneho a fyzického zneužívania a mučenia; keďže existujú vážne obavy o tých, ktorí sú naďalej uväznení v oblastiach pod kontrolou ISIS/Dá’iš, keďže takmer žiadna medzinárodná humanitárna pomoc sa do týchto oblastí nedostane;

E.

keďže ISIS/Dá’iš začal odstraňovať všetky stopy po iných náboženských spoločenstvách, ako tých, ktoré zastupujú jeho vlastný výklad islamu, a to zabíjaním alebo vyháňaním ich príslušníkov a ničením ich svätých miest, historických pamiatok a predmetov vrátane unikátneho a nenahraditeľného historického dedičstva uznávaného organizáciou UNESCO ako svetové kultúrne dedičstvo, čo UNESCO označuje ako „kultúrne čistky“;

F.

keďže v oblastiach pod kontrolou ISIS/Dá’iš platia tisícročia staré civilizácie neprijateľnú a nenapraviteľnú cenu; keďže najmä v Iraku a Sýrii, ale aj v ďalších častiach širšieho Blízkeho východu sa kresťanské spoločenstvá nachádzajú v situácii, ktorá ohrozuje ich samotnú existenciu, a ich zánik by znamenal stratu významnej súčasti náboženského dedičstva príslušných krajín;

G.

keďže ISIS/Dá’iš útočí na kresťanov, jezídov, Turkménov, šiitov, Šabakov, Kakajov, Sabejcov a sunnitov, ktorí nesúhlasia s jeho výkladom islamu, ako aj na iné etnické a náboženské menšiny, ale keďže niektoré tieto skupiny už boli terčom útokov extrémistov dávno pred ISIS/Dá’iš; keďže najmä kresťania sú už dlhé roky terčom úmyselných útokov zo strany rôznych extrémistických alebo džihádistických skupín, ktoré prinútili vyše 70 % irackých kresťanov a viac ako 700 000 sýrskych kresťanov utiecť zo svojej krajiny;

H.

keďže v Iraku tvorí 250 000 Chaldejcov/Asýrčanov/Aramejcov samostatnú etnicko-náboženskú skupinu a odhaduje sa, že až do vypuknutia občianskej vojny v roku 2011 žilo v Sýrii až 40 000 Asýrčanov;

I.

keďže 15. februára 2015 uverejnil ISIS/Dá’iš video zobrazujúce sťatie 21 egyptských koptských kresťanov v Líbyi; keďže koptskí kresťania, ktorí boli migrujúcimi pracovníkmi z chudobnej časti Egypta, boli unesení v Syrte v Líbyi;

J.

keďže 23. februára 2015 ISIS/Dá’iš uniesol približne 220 Asýrčanov pri meste Tell Tamer na južnom brehu rieky Chábur v severovýchodnej Sýrii; keďže extrémisti zároveň zničili obydlia a sväté miesta kresťanov; keďže počas útoku IŠ zahynuli desiatky Asýrčanov; keďže IŠ vydal údajne vo februári 2015 vyhlásenie, v ktorom asýrske obce v sýrskej provincii Hasaka vyzval, aby zaplatili tzv. džizju, t. j. daň pre nemoslimov pochádzajúcu z obdobia raného islamu, ktorá bola v Osmanskej ríši zrušená v roku 1856, a aby prestúpili na islam alebo budú v opačnom prípade zabití; keďže od 9. marca 2015 sú z miest asýrskych kresťanov v oblasti rieky Chábur hlásené veľké útoky zo strany ISIS/Dá’iš;

K.

keďže od 1. marca 2015 prepustil ISIS/Dá’iš niekoľko desiatok Asýrčanov, najmä malých detí a starších ľudí na základe rokovaní s kmeňovými vodcami, avšak väčšina Asýrčanov je naďalej v zajatí a teroristi sa vyhrážajú, že ich zabijú, ak koaličné vojská neprestanú s bombardovaním;

L.

keďže ako súčasť úmyselnej politiky kultúrnych a náboženských čistiek IŠ údajne zničil viac ako 100 kostolov v Iraku, najmenej 6 kostolov v Sýrii, ako aj množstvo šiitských mešít v Iraku; keďže vo februári 2015 bojovníci IŠ zámerne zverejnili, ako v múzeu v Mósule ničia sochy a iné artefakty, ktoré pochádzajú z dávnej Asýrskej a Akkadskej ríše; keďže IŠ následne zrovnal so zemou starobylé asýrske mesto Nimrúd a neskôr údajne zničil historické mesto Hatra, ktoré patrí do svetového dedičstva UNESCO; keďže vláda Sýrie údajne ostreľovala kostoly v opozičných štvrtiach, napríklad v Homse v roku 2012 a v Idlíbe v roku 2013;

M.

keďže ISIS/Dá’iš naďalej prenasleduje, mrzačí a zabíja príslušníkov etnických a náboženských menšín, novinárov, zajatcov, aktivistov a ďalšie osoby, a to niekedy extrémne krutým a nepredstaviteľným spôsobom; keďže vojnové zločiny a ďalšie porušenia medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv naďalej na každodennom základe a v obrovskom rozsahu páchajú aj ostatné strany konfliktu vrátane predovšetkým režimu prezidenta Assada;

N.

keďže jedným z koreňov násilia ISIS/Dá’iš je salafizmus, najmä extrémistický wahhábistický výklad islamu;

1.

je šokovaný a zarmútený brutálnymi činmi extrémistov ISIS/Dá’iš proti Asýrčanom v Sýrii a koptským kresťanom v Líbyi a čo najdôraznejšie ich odsudzuje; vyjadruje solidaritu rodinám obetí a spoločenstvu asýrskych kresťanov v Sýrii a koptských kresťanov v Egypte, ako aj všetkým ostatným skupinám a jednotlivcom postihnutým násilím ISIS/Dá’iš;

2.

dôrazne odsudzuje ISIS/Dá’iš a ich mimoriadne závažné prípady porušovania ľudských práv, ktoré podľa Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu (ICC) predstavujú zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny a mohli by sa nazývať genocídou; vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad tým, že táto teroristická skupina úmyselne útočí proti kresťanom, jezídom, Turkménom, šiitom, Šabakom, Sabejcom, Kakajom a sunnitom, ktorí nesúhlasia s jej výkladom islamu, v rámci úsilia zlikvidovať na územiach pod jej kontrolou všetky náboženské menšiny; zdôrazňuje, že páchatelia týchto činov nesmú uniknúť trestu a zodpovedné osoby by mali byť postavené pred ICC; v tejto súvislosti pripomína nevyriešený únos biskupov Johannu Ibrahíma a Paula Jazigiho ozbrojenými rebelmi v sýrskej provincii Aleppo 22. apríla 2013;

3.

ďalej odsudzuje pokusy ISIS/Dá’iš vyvážať svoju extrémistickú totalitnú ideológiu a násilie do ďalších krajín v regióne, ako aj mimo neho;

4.

podporuje medzinárodné úsilie zamerané proti ISIS/Dá’iš vrátane vojenských akcií medzinárodnej koalície, ktorú koordinujú Spojené štáty, a nabáda členské štáty EÚ, ktoré tak ešte neurobili, aby zvážili možnosti prispieť k tomuto úsiliu, a to aj vystopovaním a blokovaním finančných prostriedkov ISIS tajne uložených v zahraničí;

5.

vyzýva medzinárodnú koalíciu, aby sa viac usilovala zabraňovať únosom príslušníkov menšín, akým je napríklad únos stoviek asýrskych kresťanov v severnej Sýrii; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť bezpečné útočisko Chaldejcom/Asýrčanom/Aramejcom a ďalším ohrozeným spoločenstvám na planinách Ninive v Iraku, kde existuje silná historická tradícia mierového spolunažívania mnohých etnických a náboženských menšín;

6.

naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prijali proaktívny a preventívny prístup voči hrozbe rozšírenia ISIS/Dá’iš do krajín a regiónov mimo Iraku a Sýrie; v tejto súvislosti je mimoriadne znepokojený situáciou v Líbyi, v neposlednom rade vzhľadom na jej geografickú blízkosť k EÚ, ako aj ku konfliktným oblastiam v Afrike;

7.

naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, ako aj partnerov v NATO, aby sa zamerali na problém ambivalentného postoja niektorých krajín k tomuto konfliktu, najmä pokiaľ ide o to, že prispeli alebo naďalej aktívne alebo pasívne prispievajú k rozmachu ISIS/Dá’iš a ďalších extrémistických skupín; v tejto súvislosti vyjadruje veľké znepokojenie v súvislosti s financovaním šírenia wahhábistického výkladu islamu verejnými a súkromnými subjektmi z krajín z oblasti Perzského zálivu a vyzýva tieto krajiny, aby takéto financovanie zastavili; okrem toho tieto krajiny naliehavo vyzýva, aby zastavili financovanie teroristických organizácií zo svojho územia; vyzýva Turecko, aby v boji proti ISIS/Dá’iš zohralo pozitívnu úlohu a bezodkladne umožnilo kresťanským menšinám a ďalším prenasledovaným osobám, ktoré utekajú zo Sýrie, prejsť cez hranice do Turecka a dostať sa do bezpečia;

8.

nabáda na spoluprácu s novými regionálnymi a miestnymi silami, napríklad s kurdskou regionálnou vládou v Iraku, kurdskými skupinami v ďalších oblastiach, napríklad jednotkami ľudovej obrany (YPG), ktoré oslobodili mesto Kobane, Asýrskou vojenskou radou, ako aj miestnymi samosprávnymi subjektmi, ktoré preukázali väčšiu oddanosť ľudským právam a demokracii ako politickí predstavitelia ich krajín; vyjadruje uznanie predovšetkým odvahe kurdských síl Pešmerga, ktoré vyvinuli obrovské úsilie na ochranu ohrozených menšín;

9.

vyjadruje znepokojenie v súvislosti so správami o tom, že príslušníci kresťanských menšín nemajú prístup do utečeneckých táborov v regióne, pretože by boli pre nich príliš nebezpečné; žiada EÚ, aby zaistila, aby sa jej rozvojová pomoc zamerala na všetky menšinové skupiny vysídlené v dôsledku konfliktu; nabáda EÚ, aby využila skúsenosti v oblasti poskytovania finančnej a inej pomoci a osvedčené siete miestnych a regionálnych cirkví, ako aj medzinárodných cirkevných organizácií poskytujúcich pomoc a zabezpečila, aby mali všetky menšinové skupiny obyvateľstva prínos z ochrany a podpory vyplývajúcej z európskej pomoci;

10.

považuje za nevyhnutné, aby Rada a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) začali spolupracovať s medzinárodnými a regionálnymi partnermi na vypracovaní scenára vývoja po porážke ISIS/Dá’iš a aby pritom zohľadnili naliehavú potrebu kultúrneho a náboženského dialógu a zmierenia;

11.

odsudzuje ničenie kultúrnych pamiatok a artefaktov zo strany ISIS/Dá’iš v Sýrii a Iraku, ktoré je útokom proti kultúrnemu dedičstvu všetkých obyvateľov týchto krajín a ľudstva ako celku;

12.

naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby spolupracovali s medzinárodnými a miestnymi partnermi s cieľom zachrániť čo najviac asýrskeho a iného kultúrneho a náboženského dedičstva z územia, ktoré okupuje ISIS/Dá’iš; ďalej naliehavo vyzýva Radu, aby prijala opatrenia proti nezákonnému obchodu s historickými artefaktmi pochádzajúcimi z týchto území;

13.

potvrdzuje a podporuje neodňateľné právo všetkých náboženských a etnických menšín žijúcich v Iraku a Sýrii naďalej žiť vo svojej historickej a tradičnej domovine v dôstojných, rovnocenných a bezpečných podmienkach a slobodne vyznávať svoje náboženstvo; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva všetky členské štáty OSN, aby sa jednoznačne vyslovili proti násiliu a najmä v prospech práv menšín; domnieva sa, že na to, aby sa skončilo utrpenie a hromadný exodus kresťanov a iného pôvodného obyvateľstva regiónu, je potrebné, aby regionálni politickí a náboženskí vodcovia vydali jednoznačné a jasné vyhlásenie, v ktorom sa vyslovia za trvalú prítomnosť týchto obyvateľov a plné a rovnaké práva pre nich, ako občanov svojich krajín;

14.

bezvýhradne odmieta a považuje za nelegitímne oznámenie vedenia ISIS/Dá’iš o tom, že v oblastiach, ktoré kontroluje, zriadilo kalifát; zdôrazňuje, že vytvorenie a šírenie tzv. islamského kalifátu a činnosti ďalších extrémistických skupín na Blízkom východe predstavujú priame ohrozenie bezpečnosti regiónu, ako aj európskych krajín;

15.

potvrdzuje svoj záväzok k slobode myslenia, svedomia a náboženského vyznania ako k základnému ľudskému právu zaručenému medzinárodnými právnymi nástrojmi, ktoré sa zaviazala dodržiavať väčšina krajín sveta a ktoré sa považujú za nositeľov univerzálnej hodnoty;

16.

podporuje všetky iniciatívy vrátane tých v EÚ, ktoré sú zamerané na presadzovanie dialógu a vzájomnej úcty medzi spoločenstvami; vyzýva všetkých náboženských predstaviteľov, aby podporovali toleranciu a prijali iniciatívy proti nenávisti a násilnej a extrémistickej radikalizácii;

17.

naliehavo vyzýva EÚ, aby ďalej preskúmala politiky boja proti terorizmu, ktoré patria do rámca ľudských práv, okrem tých, ktoré sú už zavedené, a aby naďalej spolupracovala s členskými štátmi na posilňovaní politík zameraných na boj proti radikalizácii na pôde EÚ, šíreniu nenávistných slovných prejavov a podnecovaniu k násiliu na internete; ďalej naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby spolupracovali s Bezpečnostnou radou OSN a Valným zhromaždením OSN s cieľom zastaviť šírenie extrémistickej a džihádistickej ideológie na celom svete;

18.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a Sýrskej národnej koalícii, vláde a parlamentu Iraku, regionálnej vláde Kurdistanu v Iraku, prezidentovi Egyptskej arabskej republiky, Rade zástupcov v Tobruku v Líbyi a líbyjskej vláde, Lige arabských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN a Rade OSN pre ľudské práva.