8.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 332/8

Spravodajcovia:

Joost VAN IERSEL a Carmelo CEDRONE

1.1.

V dôsledku šesť rokov trvajúcej hospodárskej a finančnej krízy sa javí ťažšie než kedykoľvek predtým predpovedať budúcnosť z hospodárskeho a sociálneho hľadiska. Vzhľadom na geopolitické a hospodárske výzvy iba spoľahlivá hospodárska a menová únia (HMÚ) zabezpečí dlhodobú stabilitu.

1.2.

HMÚ je naďalej nestabilná – pozri ďalej diagnostiku a SWOT analýzu (Strengths, Weaknesses, Opportunities and Threats – Silné stránky, slabé stránky, príležitosti a hrozby). Podľa názoru EHSV si pretrvávajúca nerovnováha, ako i nastolenie dôvery a istoty v celej Európe vyžadujú účinnejšiu a demokratickejšiu správu hospodárskych záležitostí, najmä v eurozóne.

1.3.

EHSV si uvedomuje, že rozhodujúce kroky nemožno prijať zo dňa na deň, avšak treba náležite prihliadnuť na dva aspekty: a) Európa nemôže odkladať rozhodnutia na neskôr a b) prvým predpokladom je dohoda celej eurozóny o zásadách nevyhnutných hospodárskych opatrení, ktoré sa majú vykonávať pomocou efektívneho riadenia.

1.4.

Popri hospodárskej konvergencii je potrebná demokratická legitímnosť, spoľahlivý politický rámec a rovnaký zmysel pre spoločný osud. V tomto smere možno uskutočniť konkrétne kroky v rámci existujúcej zmluvy a pravidiel. V strednodobom horizonte by sa revíziou zmluvy mali inštitucionálne ustanovenia zosúladiť s nevyhnutnými požiadavkami skutočnej hospodárskej a politickej únie.

1.5.

Je potrebné, aby Európska Rada, vlády členských štátov, Európsky parlament, národné parlamenty a Európska komisia tvorili koherentný systém, v ktorom sa odráža demokratická legitimita, politická zodpovednosť a transparentnosť a ktorý je schopný konať efektívne v záujme občanov a hospodárskych subjektov.

1.6.

Je jasné, že súčasný systém pravidiel, ktoré sú základom EÚ, a najmä eurozóny, vyvolal z právneho, inštitucionálneho a demokratického hľadiska nejasnosti. Treba preto uplatniť nový prístup. Politická a hospodárska dynamika už neumožňuje EÚ, aby si zachovala súčasnú inštitucionálnu štruktúru. EHSV sa preto domnieva, že prehĺbenie procesu integrácie eurozóny je nevyhnutné.

1.7.

EHSV v tomto duchu predkladá plán realizácie obsahujúci tieto kroky:

2.1.

HMÚ už disponuje rozsiahlym acquis. Má spoločnú menu a centrálnu banku a do určitej miery zodpovedá za koordináciu fiškálnej politiky a hospodárskej politiky. Prijíma záväzné rozhodnutia pre členské štáty, čo v zásade obmedzuje ich hospodársku a fiškálnu nezávislosť, stanovuje podmienky pre všetky opatrenia zamerané na oživenie ekonomiky v členských štátoch a zaväzuje ich k prijímaniu hospodárskych a sociálnych reforiem.

2.2.

To znamená, že HMÚ je federácia „vo vývoji“, ktorá momentálne plní úlohu „strážcu“, ale ešte nekoná spoločne. Zmysel pre spoločný cieľ je tu silnejší než inde a podnietil vznik „verejného priestoru“ na diskusiu. HMÚ sa spája s postúpením väčšej časti zvrchovanosti členských štátov, i keď jej riadenie zostáva predovšetkým pod kontrolou technokratickej štruktúry.

2.3.

Táto únia sa musí dokončiť tak, že sa vytvoria podmienky nevyhnutné na to, aby krajiny, ktoré sú jej súčasťou, alebo ktoré si želajú do nej vstúpiť, mohli dosiahnuť nielen stabilitu, ale aj rozvoj a prosperitu. Malo by byť pre ne výhodnejšie vstúpiť do eurozóny než zostať mimo nej.

2.4.

Vypuknutie finančnej krízy v roku 2008 a následný vývoj spolu s katastrofálnymi následkami na reálnu ekonomiku a európsku spoločnosť bol dôrazným upozornením pre všetkých, ktorí až dovtedy verili, že architektúra HMÚ bude naďalej viac alebo menej uspokojivo fungovať a že sekundárne účinky budú priaznivo pôsobiť na konvergenciu medzi členskými štátmi.

2.5.

Krátko po prvých šokoch začali európske inštitúcie hľadať krátkodobé riešenia najnaliehavejších problémov. Skutočnosť, že existovali mechanizmy na udržanie HMÚ, eura a eurozóny je veľkým úspechom. Na druhej strane niektoré veci boli vykonané oneskorene alebo došlo k závažným chybám, ako napr. chýbajúci spoločný plán na podporu rastu a zamestnanosti.

2.6.

Veľkým úspechom je tiež to, že za mimoriadne ťažkých okolností boli prijaté produktívne kroky smerom k tomu, aby sa aspoň čiastočne vytvoril pevnejší základ HMÚ. EHSV uvítal každý z týchto krokov, ale tiež kritizoval ich obmedzenia a predložil iné návrhy, ktoré sú vhodnejšie na riešenie krízy.

2.7.

Finančná a hospodárska kríza prerástla do pretrvávajúceho hospodárskeho poklesu s výraznými rozdielmi v ekonomikách členských štátov. Mnoho regiónov EÚ je šesť rokov od začiatku krízy v nezávideniahodnej situácii vyznačujúcej sa nízkym rastom a stagnujúcou zamestnanosťou. Hospodárske a sociálne dôsledky hovoria samy o sebe.

2.8.

HMÚ nie je stále dokončená i napriek dosiahnutému pokroku. Situácia je veľmi zložitá. Napriek určitým sľubným známkam oživenia prevláda v mnohých krajinách hospodárska stagnácia, nedostatok nových pracovných miest a chudoba, ktoré väčšinou vychádzajú z rôznych hlboko zakorenených príčin, ktoré sa počas krízy stali viditeľnejšími a prehĺbili sa: historické súvislosti, zaužívaná prax v správe vecí verejných (alebo jej nedostatok), odlišné spôsoby dosahovania rastu, odlišné hospodárske a sociálne štruktúry a odlišná vonkajšia politika.

2.9.

V eurozóne pretrváva nezhoda medzi zástancami únie stability založenej na hospodárskej konvergencii a reformách v členských štátoch a zástancami jednoduchej fiškálnej únie. Táto nezhoda vedie aj k rozdielnym názorom na to, aká hospodárska politika by sa mala uplatňovať na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ, tak medzi politikmi, ako i sociálnymi partnermi.

2.10.

Rozdielne názory a postupy prehĺbili atmosféru nedôvery nielen z politického hľadiska, ale aj pokiaľ ide o verejnú mienku v rôznych krajinách, nech už je vzájomná kritika akokoľvek povrchná. Tento vývoj sa premietol do sebanaplňujúceho proroctva – politikom berie potenciálny manévrovací priestor a medzi občanmi spôsobuje vlny eurofóbie.

2.11.

HMÚ predovšetkým funguje na základe medzivládneho rozhodovacieho procesu a technokratického riadenia a táto nedostatočná demokratická legitímnosť a dôveryhodnosť má závažné dôsledky, ktoré tiež prehlbujú rozdiely medzi partnerskými krajinami.

2.12.

EÚ nie je výnimkou. Iné veľké krajiny, ako sú USA, Čína, Rusko, India a Brazília, a veľký počet menších krajín, tiež čelia porovnateľným ťažkostiam. V porovnaní s USA a ázijským kontinentom („ázijská fabrika“) má však EÚ, a najmä eurozóna, nesporne veľké problémy pri prekonávaní prekážok.

2.13.

EHSV sa v zásade domnieva, že hoci je súčasný stav európskeho hospodárstva výsledkom mnohých rôznych a zložitých faktorov, účinnejšie politické riadenie HMÚ by výrazne prispelo k väčšej stabilite pri riešení súčasných a budúcich problémov. Silnejšia HMÚ bude v každom prípade nevyhnutná na ochranu určitých kľúčových európskych záujmov vo svete.

2.14.

EHSV si uvedomuje, že konečné riešenia nie sú momentálne na dosah a že dôkladnému plánu postupu bráni súčasná dynamika, zložitosť vecí a rôzne dilemy. Na druhej strane súčasné nedostatky z inštitucionálneho hľadiska a z hľadiska riadenia nemôžu dlhšie pokračovať bez toho, aby trvalo a negatívne vplývali na dôveru a hospodárske výsledky. EHSV preto považuje za neprijateľné odklady, rezignáciu a neexistenciu plánu pre budúcnosť.

2.15.

EHSV sa teda domnieva, že je nevyhnutná seriózna diskusia o architektúre HMÚ s dobrými základmi, ktorá si vyžaduje konsenzus o hospodárskych a sociálnych cieľoch, ako aj spoločné riadenie.

2.16.

Od vzniku HMÚ sa diskusie o miere európskej integrácie zameriavajú na otázku národnej zvrchovanosti. EHSV zdôrazňuje, že ide o chybný model, pretože národná zvrchovanosť sa postupne vytráca. Vzhľadom na súčasný model globalizácie a s tým súvisiace výzvy nevidí inú uskutočniteľnú alternatívu než je lepšie zakotvenie spoločnej zvrchovanosti v EÚ, a najmä v eurozóne. To si bude vyžadovať spoľahlivú spoločnú správu hospodárskych záležitostí alebo hospodársku vládu. Podobne je teda budúcnosť HMÚ úzko spojená s inými základnými „suverénnymi“ oblasťami politiky, ako je budovanie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a energetickej únie.

4.1.1.

Základné výzvy hospodárskej a menovej únie, ktoré sa spájajú so zásadným presunom právomocí členských štátov na Úniu, súvisia s jej demokratickým rozmerom, a najmä s jej parlamentným rozmerom, účinnosťou systému rozhodovania, dodržiavaním zásad zodpovednosti a lojálnej spolupráce, ako aj s transparentnosťou (viditeľnosťou) jej spôsobu fungovania. Podľa názoru EHSV si tieto výzvy vyžadujú politickú úniu, ktorá znovu nastolí a zabezpečí účasť občanov a angažovanosť všetkých strán zapojených do európskej integrácie.

4.1.2.

Vytvorenie politickej únie je proces, ktorý musí prebiehať vo etapách. Určité podmienky a opatrenia by sa mohli zaviesť bez toho, aby bolo nutné meniť zmluvy Únie. Iné si naopak vyžadujú nevyhnutne revíziu zmlúv.

4.1.3.

EHSV odporúča, aby sa z dôvodu politickej zodpovednosti a spolupráce modely účasti, ktoré existujú na národných úrovniach, riadne uplatňovali aj na úrovni Únie, najmä pokiaľ ide:

4.1.4.

V každom štáte a v celej EÚ je otázka demokracie závažným slabým miestom (stačí si spomenúť na úlohu, ktorú zohráva „trojka“ v rámci novej správy ekonomických záležitostí). Vzťah medzi zástupcami a zastúpenými sa čoraz viac stiera: to je realita, ktorú odhalila kríza. Túto otázku je preto naliehavo potrebné riešiť v rámci procesu, ktorého cieľom je dokončiť hospodársku a menovú úniu a jej štyri podoby alebo piliere integrácie: bankovú úniu, fiškálnu úniu, hospodársku úniu (ktorá podľa EHSV musí zahŕňať aj sociálnu úniu) a napokon politickú úniu.

4.1.5.

Ak sa má dokončiť politická únia zložená z krajín, ktoré chcú byť jej súčasťou, a podľa zásady diferencovanej integrácie, EHSV navrhuje, aby sa v príhodnom čase uplatnila metóda konventu, ktorý bude mať za úlohu nájsť riešenia nad rámec Lisabonskej zmluvy. EHSV sa zaviaže vypracovať návrhy na účinné zapojenie občianskej spoločnosti do prác takéhoto konventu.

4.2.1.

Výsadnou arénou zastupiteľskej demokracie v rámci hospodárskej a menovej únie je Európsky parlament, v ktorom zasadajú poslanci z krajín, ktoré sa pripojili k jednotnej mene alebo sa pripravujú na pristúpenie k nej.

4.2.2.

Konsolidácia zastupiteľskej demokracie v rámci HMÚ by nebola úplná, ak by spôsob rozhodovania nebral do úvahy dvojitú legitimitu – vnútroštátnu a európsku – ktorá je základom sui generis systému, ktorý je európskym modelom.

4.2.3.

V tomto politickom kontexte bude existovať priaznivejší základ pre užšiu spoluprácu a koordináciu medzi Eurosummitom a/alebo Euroskupinou – v tomto prípade tiež medzi krajinami, ktoré sa pripravujú pristúpiť k HMÚ, EP a národnými parlamentmi. V zmysle predchádzajúceho bodu by ministri z členských štátov eurozóny a ministri z krajín, ktoré chcú do nej vstúpiť, mohli vykonávať legislatívne činnosti, o ktoré by sa delili s EP, v záležitostiach týkajúcich sa HMÚ.

4.2.4.

Rade musia v jej činnosti pomáhať štátne správy členských štátov, ktorých úsilie musí odrážať tento vývoj, najmä prostredníctvom vzájomnej výmeny úradníkov a prehĺbenia dvojstranných vzťahov.

4.2.5.

EHSV poukazuje na to, že rozšírením schvaľovania kvalifikovanou väčšinou a postupom časom zrušením jednomyseľného schvaľovania sa uľahčí prehĺbenie integrácie v politickej únii.

4.2.6.

Preto lepšie štruktúrovaná spolupráca a koordinácia v rámci politickej únie zvýšia účinnosť politických opatrení v kľúčových oblastiach HMÚ. Celá Únia z tohto vyťaží.

4.2.7.

Ako sa uvádza v tabuľke v bode 5, v rámci súčasných zmlúv možno urobiť mnoho vecí. Krajiny môžu priamo medzi sebou viesť posilnenú spoluprácu pri väčšine politických opatrení, ktoré sa týkajú HMÚ. Bolo by lepšie, ak by sa v rámci HMÚ uplatňoval určitý druh stálej posilnenej spolupráce, ktorá by aj poslancom EP z krajín, ktoré pristúpili k euru, a kandidátskym krajinám, umožnila efektívnejšie konať.

4.2.8.

EHSV navrhuje, že by bolo užitočné opätovne zaviesť spoločné zasadnutia Rady (tzv. „Jumbo councils“) v rámci Euroskupiny, čím by sa otvorila možnosť pravidelného dialógu medzi ministrami zodpovednými za finančné, hospodárske a sociálne veci na jednej strane a sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou na druhej strane.

4.3.1.

Po prechodnom období, na konci ktorého dôjde k zmene zmluvy, sa sformuje riadiaci orgán HMÚ. Jej predseda by mal v podstate vykonávať úlohu ministra hospodárstva a financií eurozóny a podpredsedu Komisie, podobne ako je to v prípade pozície vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

4.3.2.

V európskom modeli sui generis bude Európska komisia (menšia a efektívnejšia) naďalej zohrávať kľúčovú úlohu. „Metóda Spoločenstva“ a súčasná právomoc iniciatívy Európskej komisie majú pri prehlbovaní HMÚ tiež osobitný význam. Táto úloha by sa mala zabezpečiť v politickej únii.

4.3.3.

Európska komisia by mala naďalej plniť „duálnu“ úlohu a slúžiť ako prostredník medzi EÚ a HMÚ dovtedy, kým nebude vytvorený skutočný výkonný orgán HMÚ. Bez toho, aby bolo dotknuté súčasné právo iniciatívy Komisie, by sa mal nájsť spôsob, ako do tohto procesu náležite zapojiť Európsky parlament, aby sa posilnila legitimita nového legislatívneho návrhu.

4.3.4.

EHSV navrhuje vymenovať stáleho predsedu Euroskupiny, ktorý by mohol s Komisiou, EP, národnými vládami a parlamentmi lepšie spolupracovať priamo v Bruseli. Podľa vzoru metódy predsedu Komisie Junckera by podpredseda Komisie mohol predsedať stretnutiam Euroskupiny. Podpredseda by mohol takto zastupovať HMÚ v medzinárodných orgánoch.

4.4.1.

Vďaka tomuto všetkému by sme mali mať väčšie odhodlanie než kedykoľvek predtým budovať pevnejšie a konštruktívnejšie vzťahy s občanmi Európy a nachádzať spôsoby, ako ich zapájať do verejného života. Mali by sa zaručiť spoľahlivé formy konzultácií o špecifických otázkach, do ktorých budú zapojení sociálni partneri a občianska spoločnosť, najmä v eurozóne, pretože tieto organizácie zohrávajú dôležitú úlohu v oblastiach politiky, ktorých sa HMÚ priamo týka. Často tiež ovplyvňujú výsledok politických opatrení na vnútroštátnej úrovni. Na európskej úrovni môže EHSV plniť úlohu sprostredkovateľa občianskej spoločnosti zodpovedného za účasť organizovanej občianskej spoločnosti v rozhodovacom procese EÚ bez toho, aby bola dotknutá úloha sociálnych partnerov v sociálnom dialógu, a to prostredníctvom:

5.1.

Viacero oblastí alebo politických opatrení sa môže realizovať v rámci súčasných zmlúv (prvý stĺpec tabuľky ďalej), aby sa v súlade so správou štyroch predsedov vybudovali štyri únie, ktoré zodpovedajú štyrom pilierom EHSV (2). O ďalších sa bude musieť rozhodnúť spoločne na európskej úrovni (na úrovni eurozóny) podľa novej rozhodovacej metódy a s novými nástrojmi, a prostredníctvom posilnenej spolupráce ustanovenej v súčasnej zmluve (druhý stĺpec tabuľky) alebo pomocou zmien zmluvy alebo, ak to bude potrebné, novej zmluvy o HMÚ (tretí stĺpec tabuľky). Na záver tabuľka sumarizuje uvedené etapy a obsahuje inštitucionálne návrhy a prípravné iniciatívy týkajúce sa politického piliera HMÚ (štvrtý stĺpec).

5.2.

Analytický prehľad možností dobudovania HMÚ (3)