—

Právo únie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zverovalo Komisii právomoc uložiť členskému štátu povinnosť zaplatiť sumu peňazí zodpovedajúcej strate vlastných zdrojov Únie, ku ktorej došlo v dôsledku odpustenia cla na základe rozhodnutia iného členského štátu, ktorý bol poverený jeho výmerom, výberom a odvodom do rozpočtu Únie z titulu tradičných vlastných zdrojov.

—

Napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne a primerane odôvodnené v súlade s článkom 296 ZFEÚ. Na jednej strane, napadnuté rozhodnutie neuvádza právny základ, na základe ktorého bol prijatý a ktorý nemožno zistiť ani na základe iných skutočností uvedených v liste Komisie. Na strane druhej, Komisia neuvádza v rámci napadnutého rozhodnutia, právne odôvodnenie, ktoré ju viedlo k tomu, aby uložila Rumunsku povinnosť zaplatiť z titulu kompenzácie za stratu na tradičných vlastných zdrojoch Únie, ku ktorej došlo v dôsledku odpustenia colného dlhu oznámeného iným členským štátom.

—

Komisia nesplnila svoje povinnosti náležitej starostlivosti a dobrej správy verejných vecí tým, že pred prijatím napadnutého rozhodnutia pozorne nepreskúmala všetky relevantné informácie, ktoré mala k dispozícii a nepožiadala o ďalšie potrebné informácie. Komisia nepreukázala priamu kauzálnu väzbu medzi skutkami vytýkanými Rumunskom a stratou vlastných zdrojov Únie. Okrem toho, Komisia neodôvodnila sumu, ktorú požadovala od Rumunska tým, že by vychádzala z výšky cla zodpovedajúcemu hodnote predmetného tranzitu, ale vychádzala výlučne z hodnoty odpustenej Spolkovou republikou Nemecko.

—

Komisia konala s nedostatočnou predvídateľnosťou, pričom neumožnila Rumunsku uplatniť svoje práva na obhajobu.

—

Komisia neurčila ani nespresnila právne predpisy, na základe ktorých stanovila v napadnutom rozhodnutí povinnosť zaplatiť, takže ich uplatnenie nemohlo Rumunsko predvídať. Rumunsko nemohlo pred prijatím listu Komisie predvídať ani vedieť o svojej povinnosti zaplatiť Komisii požadovanú sumu z dôvodu straty vlastných zdrojov Únie. Okrem toho, prijatím napadnutého rozhodnutia a uložením povinnosti Rumunsku zaplatiť po uplynutí štyroch rokov od kedy nastali relevantné skutkové okolnosti a napriek záverom, ku ktorým dospela Komisia v rámci dialógu s rumunskými orgánmi počas tohto obdobia, Komisia porušila oprávnené očakávania Rumunska týkajúce sa neexistencie jej povinnosti zaplatiť predmetný colný dlh a následne akejkoľvek povinnosti v súvislosti s rozpočtom Únie.