—

Žalobkyňa tvrdí, že žalovaná porušila článok 108 ods. 3 ZFEÚ tým, že nesplnila svoju povinnosť starostlivého a nestranného preskúmania a z toho dôvodu zjavne nesprávne potvrdila plnú uplatniteľnosť oznámenia o podrobnom preskúmaní veľkých investičných projektov.

—

Žalobkyňa okrem toho uvádza, že ak by žalovaná správne posúdila postavenie žalobkyne na trhu, nepristúpila by k podrobnému preskúmaniu. Žalovaná sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že bez predchádzajúceho určenia postavenia žalobkyne na trhu vykonala podrobné preskúmanie a tým, že voči nej na základe tohto preskúmania uplatnila diskriminačné zaobchádzanie.

—

Žalobkyňa tiež tvrdí, že žalovaná porušila článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ tým, že zjavne nesprávnym spôsobom obmedzila stimulačný účinok a primeranosť pomoci na rozdielne náklady v Mníchove a Lipsku, ktoré predbežne ohodnotila na 17 miliónov eur.

—

Žalobkyňa v tejto súvislosti uviedla, že automatická povaha podrobného preskúmania žalovanou, ktorá je stanovená výškou rozdielu nákladov, predstavuje zjavne nesprávne posúdenie, ktoré v konečnom dôsledku zabraňuje správnemu vykonaniu jej diskrečnej právomoci, predovšetkým v prípade preskúmania primeranosti a účinkov pomoci.

—

Žalobkyňa subsidiárne tvrdí, že žalovaná porušila článok 108 ods. 3 ZFEÚ, ako aj nariadenie č. 800/2008 tým, že zjavne nesprávne zakázala Spolkovej republike Nemecko priznať žalobkyni pomoc založenú na systéme povoľnej pomoci upravenej v Investitionszulagengesetz (zákon o investičnej pomoci) vo výške nižšej ako 22,5 milióna eur, ktorá predstavuje hranicu zakladajúcu oznamovaciu povinnosť.

—

Žalobkyňa sa domnieva, že obmedzením výšky pomoci pod hranicu zakladajúcu oznamovaciu povinnosť sa žalovaná dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, prekročenia právomocí a nezákonnej diskriminácie žalobkyne v porovnaní s ostatnými príjemcami pomoci, ktorí získali pomoc vo výške 22,5 milióna eur, ktorá bola vyňatá z oznamovacej povinnosti.