13.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 264/25

—

so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a jeho opčný protokol, ktoré sú súčasťou medzinárodného práva a ktorých zmluvnou stranou je Turecko od roku 1985 resp. 2002, a so zreteľom na článok 90 tureckej ústavy, podľa ktorého má medzinárodné právo prednosť pred tureckým vnútroštátnym právom,

—

so zreteľom na dohovory Rady Európy, ako je Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohovor o predchádzaní násiliu voči ženám a domácemu násiliu a o boji proti nemu, ktorý Turecko ratifikovalo ako prvá krajina,

—

so zreteľom na dokument Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 11372 a odporúčanie č. 1817(2007), oba s názvom Parlamenty zjednotené v boji proti domácemu násiliu páchanému na ženách, strednodobé hodnotenie kampane,

—

so zreteľom na acquis communautaire v oblasti práv žien a rodovej rovnosti,

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady zo 17. decembra 2004, ktoré sa týka otvorenia rokovaní s Tureckom o pristúpení k Európskej únii,

—

so zreteľom na správy Komisie o pokroku Turecka za rok 2010 (SEC(2010)1327) a za rok 2011 (SEC(2011)1201),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2010 – 2011 (COM(2010)0660),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na svoje uznesenia zo 6. júla 2005 (1) a z 13. februára 2007 (2) o úlohe žien v spoločenskom, hospodárskom a politickom živote v Turecku,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o správe o pokroku Turecka za rok 2010 (3) a uznesenie z 29. marca 2012 o správe o pokroku Turecka za rok 2011 (4),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0138/2012),

A.

keďže Turecko je ako kandidátska krajina povinné riadiť sa acquis communautaire a zaviazalo sa dodržiavať ľudské práva vrátane práv žien a rodovej rovnosti; keďže od Turecka sa požaduje, aby pokračovalo v reforme svojho právneho rámca a dohľade nad jej realizáciou a organizovalo informačné podujatia v rámci boja proti násiliu páchanému na ženách vrátane domáceho násilia;

B.

keďže politika rodovej rovnosti má veľký potenciál pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 tým, že prispieva k rastu a plnej zamestnanosti;

C.

keďže Turecko dosahuje obmedzený pokrok pri zlepšovaní a uplatňovaní právneho rámca s cieľom zabezpečiť rovnakú účasť žien v sociálnom, hospodárskom a politickom živote;

D.

keďže Komisia vo svojich správach o pokroku Turecka za rok 2010 a 2011 zdôraznila, že je potrebné ďalšie trvalé úsilie, aby sa existujúci právny rámec uplatňoval v politickom, sociálnom a hospodárskom živote; keďže Komisia ďalej uviedla, že rodová rovnosť, boj proti násiliu voči ženám vrátane vrážd v mene cti, ako aj boj proti manželstvám v útlom veku a núteným manželstvám predstavujú v Turecku stále veľký problém; keďže rodová rovnosť, práva žien a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti by sa mali posilniť v novej tureckej ústave, ktorej návrh sa vypracováva;

E.

keďže spoločná a koordinovaná činnosť je potrebná najmä v oblasti násilia voči ženám, vzdelávania, práce a v zastúpení na národnej i miestnej úrovni;

1.

vyzýva tureckú vládu, aby podporovala a posilňovala zásady rovnosti a práva žien pri prijímaní a zmenách svojho právneho rámca vrátane plánovaného procesu tvorby novej ústavy;

2.

zdôrazňuje, že hospodárska a sociálna zaostalosť v znevýhodnených oblastiach Turecka, ako aj problémy vyplývajúce z prisťahovalectva, chudoby a prevládajúcich patriarchálnych spoločenských štruktúr prehlbujú problémy žien a oslabujú ich postavenie; žiada, aby sa kládol väčší dôraz na potrebu zohľadnenia regionálnych rozdielov pri riešení otázok súvisiacich s právami žien a vytvorenia tomu zodpovedajúcich politík, a zároveň si uvedomuje, že problémy a nerovnosti, s ktorými sa stretávajú ženy kurdského pôvodu, sú vo všeobecnosti oveľa väčšie; vyzýva tureckú vládu, aby sa zapojila do všetkých potrebných reforiem a spolupracovala s miestnymi radami s cieľom zabezpečiť rovnaké práva pre všetky ženy vrátane žien kurdského pôvodu;

3.

víta vymenovanie novej ministerky rodiny a sociálnej politiky a zriadenie Výboru pre rovnosť príležitostí mužov a žien v tureckom parlamente, ktorý sa úspešne snaží (v súvislosti s dôležitými otázkami, ako sú napríklad násilie páchané na ženách a manželstvá detí) viesť vyšetrovania, pripravovať správy a uskutočňovať konzultácie s mnohými organizáciami vrátane mimovládnych organizácií;

4.

poukazuje na význam účinnej koordinácie pri zaisťovaní uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti; víta preto snahy tureckej vlády o posilnenie spolupráce v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti medzi štátnymi orgánmi; nabáda tureckú vládu, aby za aktívnej a nediskriminačnej účasti občianskej spoločnosti prijala ďalšie stratégie zacielené na zabezpečenie a účinné monitorovanie uplatňovania úplnej rovnosti vrátane odstránenia rozdielov v odmeňovaní žien a mužov a aby uviedla výsledky tejto spolupráce do praxe;

5.

zdôrazňuje, že je potrebné preniesť existujúcu rodovo citlivú legislatívu do praxe v celom štáte vyčlenením dostatočných finančných a ľudských prostriedkov, zabezpečením súdržnosti a vytvorením kontrolných mechanizmov založených na jasných a merateľných cieľoch;

6.

vyzýva tureckú vládu, aby uznala dôležitosť účasti občianskej spoločnosti na rozvoji a uskutočňovaní politiky rodovej rovnosti a aby s cieľom vytvoriť čo najpriaznivejšie politiky v prospech žien zabezpečila zapájanie mimovládnych organizácií (MVO) na centrálnej i miestnej úrovni;

7.

víta pokrok Turecka, pokiaľ ide o registráciu všetkých detí pri narodení, ktorá v súčasnosti dosahuje 93 %; zdôrazňuje potrebu dôsledného a systematického zhromažďovania štatistických údajov podľa pohlavia s cieľom sledovať pokrok v oblasti uplatňovania právnych nariadení alebo medzier vo vnútroštátnych právnych predpisoch;

8.

pýta sa, aký pokrok dosiahla turecká vláda v oblasti uznania práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov vo verejnom živote;

9.

zdôrazňuje, že podľa oficiálnych údajov tureckého štatistického úradu sa s fyzickým násilím stretlo počas svojho života 39 % tureckých žien; je hlboko znepokojený pravidelnosťou a krutosťou násilia páchaného na ženách vrátane vrážd v mene cti, manželstiev v útlom veku a nútených manželstiev a neúčinnosťou existujúcich nápravných prostriedkov, ako aj zhovievavosťou tureckých orgánov, pokiaľ ide o potrestanie páchateľov rodovo motivovaných trestných činov;

10.

vyzýva tureckú vládu, aby prijala účinnejšie opatrenia na boj proti vraždám v mene cti vo forme legislatívnych, právnych a finančných opatrení s cieľom zabrániť takýmto vraždám a potrestala páchateľom, ako aj všetkých rodinných príslušníkov, ktorí násilie páchané na ženách pasívne tolerujú, najmä v prípade vrážd v mene cti, a poskytla pomoc obetiam; pýta sa tureckej vlády, či v ostatných rokoch nejakým spôsobom klesol počet obetí po zmenách a doplneniach tureckého trestného zákonníka, ktorý vymedzuje vraždu v mne cti ako priťažujúcu okolnosť v prípade vraždy; ďalej sa pýta tureckej vlády, ako často sudcovia rozhodujú o vraždách v mene cti a aké tresty ukladajú;

11.

vyzýva tureckú vládu, aby preskúmala príčiny prudkého zvýšenia prípadov samovrážd žien vo východnom Turecku, dôsledne vyšetrila samovraždy z dôvodu cti, ako aj poskytla pomoc a podporu ženám, ktoré sa ocitnú pod tlakom rodiny a okolia, s cieľom predchádzať situáciám, v ktorých namiesto vraždy v mene cti príbuzní vyvíjajú tlak na ženy, aby spáchali samovraždu;

12.

zastáva názor, že akékoľvek násilie páchané na ženách je neprípustné; vyzýva tureckú vládu, aby prijala a uskutočňovala politiku nulovej tolerancie voči násiliu páchanému na ženách, a to prijatím a uplatňovaním vhodných právnych predpisov na ochranu obetí, dohľadom nad nimi, trestaním páchateľov a prevenciou násilia;

13.

víta nahradenie zákona č. 4320 o ochrane rodiny zákonom 6284 o ochrane rodiny a predchádzaní násiliu voči ženám k 8. marcu 2012; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť široký rozsah jeho uplatňovania, a to bez ohľadu na povahu vzťahu medzi obeťou a páchateľom a na rodovú identitu, účinné zákonné opravné prostriedky a ochranné mechanizmy, ako aj prísne, okamžité a bezpodmienečné vykonávanie právneho rámca, aby sa odstránilo násilie páchané na ženách, a odradzujúce a prísne tresty pre páchateľov násilia na ženách; zdôrazňuje, že treba prijať nutné opatrenia na vykázanie násilných manželov či partnerov a zaistiť efektívny prístup k súdom a ochranným opatreniam pre obete;

14.

vyzýva tureckú vládu, aby vytvorila systém sledovania realizácie národného akčného plánu boja proti násiliu páchanému na ženách s ukazovateľmi a lehotami a aby sa zaviazala, že tento plán získa dostatočnú finančnú podporu tureckej vlády;

15.

odporúča ďalšiu odbornú prípravu policajtov, zdravotníkov, sudcov, prokurátorov, náboženských hodnostárov a ďalších úradných činiteľov v oblasti prevencie domáceho násilia; s cieľom doplniť toto úsilie opätovne zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť mechanizmus na zisťovanie a vyšetrovanie tých, ktorí neposkytnú obetiam ochranu a pomoc, a vyčleniť dostatočné rozpočtové prostriedky na ochranné opatrenia;

16.

víta zriadenie špecializovanej kancelárie pre domáce násilie v rámci Úradu hlavného prokurátora v Ankare; zdôrazňuje, že táto kancelária predstavuje dôležitý krok v boji proti násiliu páchanému na ženách, ako aj v ochrane obetí a trestaní páchateľov tým, že sa zabezpečilo riadenie celého právneho procesu v prípadoch násilia páchaného na ženách prokurátormi, ktorí sú odborníkmi na domáce násilie, a udelila sa tejto špecializovanej kancelárii právomoc vydávať okamžite účinné priame príkazy polícii na zatknutie páchateľov a ochranu obete vrátane okamžitého vykonávania ochranných príkazov a prevozu do azylových domov; s cieľom rozšíriť túto mieru ochrany do celej krajiny vyzýva tureckú vládu, aby zriadila špecializované kancelárie prokurátorov zameriavajúce sa na domáce násilie vo všetkých provinciách krajiny;

17.

vyzýva tureckú vládu, aby zaručila účinný prístup obetí k vhodným právnym informáciám, právnej pomoci a primeraným súdnym procesom, prostredníctvom ktorých môžu dosiahnuť spravodlivosť tak, aby im pri organizácii obhajoby ich práv nehrozilo ďalšie násilie;

18.

podporuje názor, že ochranné mechanizmy musia byť rovnako dostupné pre ženy prisťahovaleckého pôvodu, ktoré čelia dodatočným problémom (napríklad jazykovým prekážkam, izolácii v rámci rodiny a pod.);

19.

víta iniciatívy tureckej vlády týkajúce sa reorganizácie systému azylových domov v spolupráci so všetkými zúčastnenými stranami; poznamenáva, že podľa generálneho riaditeľstva pre postavenie žien je oficiálny počet azylových domov pre ženy, ktoré sa stali obeťami násilia, 81, čo je stále veľmi málo a nezodpovedá to potrebám približne 70 miliónov obyvateľov; vyzýva tureckú vládu, aby zriadila dostatočný počet azylových domov rovnomerne rozmiestnených po celej krajine, ako sa uvádza v ustanoveniach dohovoru Rady Európy z 11. mája 2011 o predchádzaní násiliu voči ženám a domácemu násiliu a o boji proti nemu, a tým splnila cieľ, ktorý si stanovila v zákone o obciach, a vytvorila azylový dom v každej obci s aspoň 50 000 obyvateľmi; poznamenáva, že azylové domy musia byť rozmiestnené po celej krajine tak, aby sa zachovala rovnováha medzi vidieckymi a mestskými oblasťami; poukazuje na význam zavedenia mechanizmov na zvyšovanie bezpečnosti, kapacity a kontroly existujúcich azylových domov a na ukladanie sankcií v prípade ich nedodržiavania, zamestnávania kvalitne vyškolených a dobre platených zamestnancov sociálnych služieb a zabezpečenia toho, aby ženy v azylových domoch získali primerané schopnosti (prostredníctvom kurzov odbornej prípravy a ďalších služieb) na vybudovanie nového života pre seba a svoje deti; zdôrazňuje, že z dôvodu bezpečnosti obetí je dôležité nezverejňovať umiestnenie týchto azylových domov;

20.

zdôrazňuje význam liečby mužov so sklonom k násiliu; navrhuje preto, aby mužov, proti ktorým bol vydaný súdny zákaz, rehabilitovali skúšobné komisie;

21.

víta zriadenie telefonickej linky pomoci a vytvorenie centier na predchádzanie násiliu a jeho monitorovanie, kde sa obetiam násilia páchaného na ženách poskytuje počas súdneho konania lekárska starostlivosť a psychologické poradenstvo s cieľom zabrániť opakovanej viktimizácii;

22.

vyzýva tureckú vládu, aby nútené manželstvo kvalifikovala ako trestný čin a aby prostredníctvom informačných kampaní upozorňovala ženy a mužov na právo na slobodný výber partnera; poukazuje na význam zvyšovania informovanosti o nezákonnosti nútených manželstiev na školách a u rodičov;

23.

je hlboko znepokojený podradným postavením slobodných žien, rozvedených žien, žien, ktoré uzatvárajú manželstvo len na základe cirkevného obradu, čo znamená, že ich manželstvo nie je z právneho hľadiska platné, ako aj žien pochádzajúcich z menšín;

24.

poukazuje na význam podporovania rešpektu voči ženám patriacim k náboženským menšinám a propagácie dialógu medzi vierovyznaniami;

25.

zdôrazňuje význam vzdelávania na všetkých úrovniach pri posilňovaní postavenia žien a zabezpečovaní uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

26.

poznamenáva, že právo na vzdelanie je ľudským právom podľa článku 26 Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN z 10. decembra 1948;

27.

víta skutočnosť, že účasť dievčat na základnom vzdelávaní (1. – 8. trieda) sa zvyšuje a že rozdiely vo vzdelávaní mužov a žien na tomto stupni sú v podstate odstránené; považuje však za poľutovaniahodné, že rozdiely v stredoškolskom vzdelávaní mužov a žien sa mierne zväčšujú, a vyzýva tureckú vládu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na ich zmenšovanie a zaviedla ďalšie opatrenia na zabezpečenie školskej dochádzky všetkých detí;

28.

požaduje, aby sa v rámci vzdelávacieho systému podporovali odborné školy, ktoré by ženám poskytli príležitosť naučiť sa remeslu alebo odborne sa pripraviť na povolania v odvetví služieb;

29.

vyzýva tureckú vládu, aby bojovala proti sexuálnemu vykorisťovaniu, sexuálnemu zneužívaniu, domácemu násiliu, chudobe, negramotnosti a vykorisťovaniu dievčat a aby poskytla rovnaké príležitosti, pokiaľ ide o prístup ku vzdelaniu, bez rozdielov založených výlučne na veku, jazyku, etnickom pôvode alebo pohlaví;

30.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že podiel predškolského vzdelávania detí vo vekovej skupine 0 – 5 rokov je stále veľmi nízky, ako aj nad nedostatkom pokroku pri poskytovaní služieb starostlivosti o deti a pri zabezpečovaní zariadení predškolského vzdelávania; naliehavo vyzýva tureckú vládu, aby vyčlenila dostatok zdrojov na rozšírenie dostupných služieb starostlivosti o deti pre túto vekovú skupinu; ďalej vyzýva tureckú vládu, aby zmenila a doplnila nariadenie o strediskách starostlivosti o deti, ktoré pracoviskám zamestnávajúcim viac ako 150 žien ukladá za povinnosť poskytovať bezplatné služby starostlivosti o deti, keďže toto ustanovenie predstavuje diskriminačný prístup, ktorý naznačuje, že výchova detí je výlučne ženskou povinnosťou, a má negatívny vplyv na rozhodnutia spoločností, pokiaľ ide o zamestnávanie vyššieho počtu žien;

31.

vyzýva tureckú vládu, aby zintenzívnila svoje úsilie a informačné kampane zamerané na odstránenie negramotnosti a chudoby miliónov žien, najmä žien kurdského pôvodu, prisťahovalkýň a Rómok, a aby venovala osobitnú pozornosť ženám žijúcim vo vidieckych oblastiach;

32.

víta iniciatívy tureckej vlády, akou je projekt zmierňovania sociálnych rizík (podmienený prevod hotovosti), ktorý je založený na vyplácaní určitej sumy peňazí rodinám v núdzi za každé dieťa navštevujúce základnú školu; berie na vedomie, že suma vyplácaná rodinám za dievčatá je vyššia ako suma za chlapcov a že tieto peniaze sa vyplácajú matkám; víta, že sa takto súčasne rieši problém školského vzdelávania dievčat a posilňovania postavenia žien v rodinnej štruktúre; poznamenáva však, že predčasné ukončenie školskej dochádzky predstavuje naďalej problém, a to najmä u rodín sezónnych pracovníkov a rómskych detí, a vyzýva tureckú vládu, aby podporila a v plnej miere využila systém včasného varovania u detí, ktorým hrozí riziko predčasného ukončenia školskej dochádzky, a odstránila regionálne rozdiely v rámci základného a stredoškolského vzdelávania;

33.

zdôrazňuje, že problém rodových stereotypov možno najlepšie riešiť v rámci vzdelávacieho systému; víta preto zriadenie komisie pre rodovú rovnosť na ministerstve školstva; vyjadruje uznanie jej snahám o odstraňovanie sexistického jazyka, obrázkov a výrazov zo vzdelávacích materiálov; poznamenáva však, že odstraňovanie rodových predsudkov zo školských učebníc na všetkých stupňoch vzdelávania a odbornej prípravy si vyžaduje ďalšie úsilie, a žiada preto tureckú vládu, aby preskúmala pokrok dosiahnutý pri odstraňovaní rodových predsudkov zo vzdelávacích materiálov;

34.

vyzýva všetky inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby v rámci vzdelávacích programov pre budúcich učiteľov zaviedli povinné prednášky o rodovej rovnosti, a vyzýva tureckú vládu, aby túto tému zahrnula do programov priebežného vzdelávania učiteľov;

35.

zdôrazňuje, že s cieľom zaručiť zapojenie dievčat do povinného základného vzdelávania a zamedziť tomu, aby boli dievčatá ukracované o možnosť študovať alebo nútené do manželstva v útlom veku, je mimoriadne dôležité, aby celá povinná školská dochádzka v rámci základného vzdelávania tvorila súvislý blok v systéme vzdelávania, aby nedochádzalo k tomu, že dievčatá nedokončia školskú dochádzku najmä vo vidieckych oblastiach;

36.

poukazuje na veľmi nízku účasť žien na tureckom trhu práce, ktorá je hlboko pod cieľmi stanovenými vo výhľade stratégie Európa 2020, a vyzýva tureckú vládu, aby vytvorila národný akčný plán na zabezpečenie väčšej účasti žien na trhu práce;

37.

požaduje prijatie ďalších opatrení v rámci tzv. systému aktívnych opatrení na trhu práce, ktorý má znížiť nezamestnanosť medzi ženami a mladými ľuďmi; vyzýva tureckú vládu, aby vyčlenila viac finančných prostriedkov z vlastného rozpočtu na zamestnanie nezamestnaných žien;

38.

vyzýva tureckú vládu, aby finančné prostriedky EÚ vynaložila čo najefektívnejšie na projekty realizované v Turecku; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila hĺbkovú analýzu, pokiaľ ide o efektívnosť vynakladania prostriedkov;

39.

naliehavo žiada, aby sa vykonával obežník predsedu vlády č. 2010/14 o zvýšení zamestnanosti žien a dosiahnutí rovnakých príležitostí; v tejto súvislosti upozorňuje na stratégie a opatrenia EÚ zamerané na dosiahnutie vyváženého a spravodlivého zastúpenia žien vo vedúcich pozíciách;

40.

vyzýva tureckú vládu, aby podporovala aktívnu účasť žien na trhu práce okrem iného presadzovaním opatrení, ktoré zabezpečia lepšie pracovné podmienky, rovnakú odmenu za rovnakú prácu, celoživotné vzdelávanie, pružné pracovné doby a zosúladenie rodinného a pracovného života;

41.

poznamenáva, že hoci Turecko nedávno zlepšilo svoje právne predpisy týkajúce sa materskej dovolenky a predĺžilo ju z dvanástich na šestnásť týždňov, otcovská dovolenka existuje len v prípade štátnych zamestnancov a žiadnych iných zamestnancov, a že všeobecne uplatniteľný systém otcovskej dovolenky je nevyhnutný na zabezpečenie spoločného podielu rodičov na právach a povinnostiach v oblasti starostlivosti o deti a na odstránenie rodovej nerovnosti na trhu práce; vyzýva tureckú vládu, aby zaviedla systém platenej otcovskej dovolenky pre všetkých pracujúcich, a tým umožnila otcom plniť si ich rovnaké povinnosti týkajúce sa starostlivosti o dieťa;

42.

nabáda ženy, aby začali samostatne podnikať s využitím financií dostupných v rámci systému pôžičiek, ako je program pôžičiek pre malé podniky, a aby využili programy odbornej prípravy KOSGEB;

43.

zdôrazňuje, že je dôležité bojovať proti všetkým formám diskriminácie na pracovisku vrátane diskriminácie na základe pohlavia pri prijímaní zamestnancov, ako aj v rámci kariérneho postupu a vyplácania odmien; pripomína tureckej vláde svoju požiadavku, aby zhromaždila relevantné a presné štatistické údaje;

44.

zdôrazňuje význam poskytovania osobitnej odbornej prípravy a finančnej a technickej pomoci nezamestnaným administratívnym pracovníčkam a podnikateľkám s cieľom zabezpečiť im rovnaké príležitosti pri prístupe na trh práce;

45.

zdôrazňuje, že po nedávnom predĺžení zákonného nároku na materskú dovolenku z dvanástich na šestnásť týždňov by malo nasledovať zvýšenie odmien, aby sa zaručilo, že rodiny a ženy nebudú finančne postihované za to, že majú deti;

46.

naliehavo vyzýva tureckú vládu, aby vyčlenila finančné prostriedky na vytvorenie zariadení, ktoré budú poskytovať cenovo prijateľné a široko prístupné služby starostlivosti o deti, starších ľudí a osoby so zdravotným postihnutím, s cieľom zvýšiť zamestnanosť žien;

47.

všíma si nízku účasť žien v odborových organizáciách, najmä v ich riadiacich orgánoch; zdôrazňuje, že je dôležité, aby bola činnosť odborov dostupnejšia, čím by sa dosiahla väčšia účasť žien;

48.

upozorňuje na skutočnosť, že ženy často pracujú v zlých podmienkach a ako neregistrované a neplatené pracovníčky v rodinných podnikoch, čím sú poškodzované a vykorisťované; vyzýva tureckú vládu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na boj proti skrytej ekonomike;

49.

víta skutočnosť, že počet poslankýň v tureckom parlamente sa zvýšil z 9,1 % po voľbách v roku 2007 na 14,3 % po voľbách v roku 2011; konštatuje však, že tento podiel je stále nízky, a vyzýva na prijatie nového zákona o politických stranách a voľbách, ktorý by zaviedol systém povinných kvót a zabezpečil tak spravodlivé zastúpenie žien na kandidátskych listinách; vyjadruje znepokojenie nad všeobecne obmedzeným zastúpením tureckých žien v politike, vo vedúcich pozíciách vo verejnej správe a v politických stranách;

50.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby turecká vláda a politické strany vykonali revíziu platného volebného zákona s cieľom prispieť k rovnakej a demokratickej účasti mužov a žien v politike vrátane rodovo vyváženejšieho zastúpenia žien na voliteľných miestach hlasovacích lístkov;

51.

vyzýva všetky turecké politické strany, aby prijali komplexnú stratégiu v oblasti rodovej rovnosti a vnútorné pravidlá, ktoré zaručia zapojenie žien na všetkých úrovniach;

52.

vyjadruje znepokojenie nad veľmi nízkym percentom účasti žien v politike na miestnej úrovni a vyzýva všetky politické strany, aby v miestnych voľbách v roku 2014 zabezpečili zmenu tejto situácie; so zreteľom na skutočnosť, že iba 1 % tureckých obcí má starostku, a z toho vyplývajúcu potrebu podporovať zapojenie žien do politiky, najmä na miestnej úrovni, požaduje zavedenie systému kvót pre ženy na kandidátskych listinách;

53.

vyzýva Turecko ako kandidátsku krajinu na členstvo v EÚ, aby podporila ciele stratégie Európa 2020 a umožnila ženám aktívnejšie sa zúčastňovať na trhu práce;

54.

vyzýva Komisiu, aby považovala otázku práv žien za ústredný bod rokovaní s Tureckom; zdôrazňuje, že je dôležité, aby Turecko splnilo svoje právne a politické záväzky, ktoré preň vyplývajú z acquis EÚ a príslušných rozhodnutí EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva, v záujme uľahčenia otvorenia prístupových rokovaní o kapitole 23 z oblasti súdnictva a základných práv a poskytnutia podpory v rámci tejto kapitoly reformám uskutočneným v Turecku v oblasti ľudských práv žien;

55.

vyzýva Turecko, aby splnilo svoje záväzky vyplývajúce z dohody o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a Tureckom a z dodatkového protokolu, ktoré Turecko už šiesty rok po sebe netransponovalo, a ukázalo tak skutočné odhodlanie stať sa plnohodnotnou pluralitnou demokraciou, ktorej podstatou je dodržiavanie a ochrana ľudských práv a základných slobôd mužov i žien;

56.

zdôrazňuje, že jedným z kritérií otvorenia prístupových rokovaní o kapitole 19 o sociálnej politike a zamestnanosti, ktorá vo veľkej miere prispeje k zlepšeniu sociálnej a hospodárskej situácie žien a k zvýšeniu ich účasti na trhu práce, je to, aby Turecko predložilo Komisii akčný plán na transponovanie acquis v každej oblasti, na ktorú sa vzťahuje kapitola 19, vrátane zavedenia prístupu založeného na uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti; navrhuje, aby do tohto procesu bolo úzko zapojené generálne riaditeľstvo pre postavenie žien;

57.

zdôrazňuje, že pozitívna agenda, ktorá v súlade s jej predstavením Komisiou doplní prístupové rokovania s Tureckom, by sa mala využívať ako hlavné fórum na presadzovanie práv žien a rodovej rovnosti v Turecku; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých pracovných skupinách zapojených do pozitívnej agendy;

58.

zdôrazňuje význam prehodnotenia pevne zaužívaných hodnôt, pokiaľ ide o úlohu žien v sociálnej štruktúre, a zdôrazňuje, že na prenesenie legislatívneho rámca do reality je potrebná zásadná zmena spôsobu myslenia;

59.

vyzýva na zorganizovanie informačných kampaní zacielených na celú spoločnosť a zameriavajúcich sa na práva žien a rodovú rovnosť, prevenciu násilia páchaného na ženách, odsúdenie vrážd v mene cti a rodových predsudkov v médiách;

60.

požaduje aktívnu účasť sociálnych partnerov na presadzovaní práv žien a ich úloh v hospodárskom, spoločenskom a politickom živote a na zapájaní žien do sociálneho dialógu;

61.

žiada tureckú vládu, aby na všetkých stupňoch vzdelávania zaviedla v rámci školských osnov povinné predmety týkajúce sa rodovej rovnosti a znášanlivosti;

62.

navrhuje vytvorenie národného projektu, v ktorom sa stretnú ženské a mužské vzory s mladými dievčatami a mužmi v diskusii o budúcnosti Turecka, aby ženy a muži všetkých vekových skupín a politického presvedčenia mohli spoločne pracovať na stratégii úspešnej transformácie patriarchálne štruktúrovanej spoločnosti na spoločnosť so spravodlivou a spoločensky prijímanou účasťou žien na politickom, hospodárskom a sociálnom živote;

63.

uznáva, že k zmene spôsobu myslenia nemôže dôjsť bez zapojenia a angažovanosti mužov, a preto vyzýva tureckú vládu, aby otvorila verejnú diskusiu umožňujúcu výmenu názorov medzi ženami a mužmi zo všetkých vrstiev tureckej spoločnosti ako prostriedok na riešenie príčin násilia páchaného na ženách a konečné dosiahnutie skutočnej rodovej rovnosti;

64.

je presvedčený, že osobitnú pozornosť treba venovať posilneniu postavenia žien v menej rozvinutých regiónoch Turecka; víta preto projekty tureckej vlády, ako je napríklad organizovanie kurzov odbornej profesijnej prípravy v rámci viacúčelových spoločenských stredísk (CATOMs) v juhovýchodnej časti Turecka, zdôrazňuje však, že je potrebných viac iniciatív, ktoré dodržiavajú a podporujú práva všetkých žien, zameriavajú sa predovšetkým na spoločenské začlenenie žien vo vidieckych oblastiach, nezamestnaných žien a žien žijúcich v chudobe a na posilnenie ich postavenia;

65.

vyjadruje presvedčenie, že ak chce Turecko slúžiť ako vzor pre krajiny tzv. arabskej jari, musí odhodlane pokračovať v reformách a zaručiť vykonávanie schválených právnych predpisov; pripomína, že Turecko musí dosiahnuť viditeľné a konkrétne výsledky pri uplatňovaní zásady rovnosti a dodržiavaní práv žien;

66.

zdôrazňuje dôležitú úlohu médií pri presadzovaní práv žien a podporuje začlenenie otázky rodovej rovnosti do odborného priebežného vzdelávania pracovníkov mediálnych organizácií; poukazuje na to, že je dôležité prezentovať v médiách obraz žien, ktorý sa vyhýba rodovým stereotypom;

67.

zdôrazňuje význam rodového rozpočtovania, pretože žiadne reformy nemožno uskutočniť bez primeraných finančných prostriedkov;

68.

vyzýva Turecko, aby zvýšilo úsilie, pokiaľ ide o uskutočnenie súhrnných reforiem, aby v záujme vlastnej modernizácie splnilo kodanské kritériá a aby vytvorilo atmosféru vzájomného pochopenia a rešpektu so všetkými 27 členskými štátmi EÚ, čím by umožnilo výmenu najlepších postupov z oblasti rodovej rovnosti so všetkými v prospech žien v Turecku;

69.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, generálnemu tajomníkovi Rady Európy, orgánu OSN Ženy, generálnemu riaditeľovi Medzinárodnej organizácie práce a vláde a parlamentu Turecka.