4.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/72

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) opätovne zdôrazňuje, že odhodlane podporuje európsku vesmírnu politiku a s tým spojené veľké európske projekty Galileo a GMES, ktoré majú podľa neho strategický význam pre európsky hospodársky a vedecký rozvoj. Vo všetkých stanoviskách, ktoré doteraz vypracoval (1), EHSV zdôrazňoval, že je potrebné venovať väčšiu pozornosť aktivitám v oblasti kozmického priestoru a vyčleniť na ne viac finančných prostriedkov, aby si EÚ v tejto oblasti zachovala svoje popredné postavenie.

1.2

EHSV sa vyjadruje rozhodne proti návrhu Komisie presunúť prostriedky potrebné na rozvoj a dokončenie programu GMES mimo finančného rámca EÚ, do fondu ad hoc.

1.3

EHSV konštatuje, že program, ktorý vstupuje do svojej prevádzkovej fázy by mal mať nutne zabezpečené ďalšie pokračovanie, inak môže dôjsť k jeho zlyhaniu. Celkový návrh inovácie mechanizmov financovania, správy a riadenia, ktoré sa líšia od obvyklých a zabehnutých mechanizmov v EÚ, sa zdá byť nevhodne načasovaný, neodôvodnený a veľmi riskantný. Vytváranie nových orgánov a modelov financovania by si vyžadovalo fázu vyčerpávajúcich rokovaní a štúdií s neistým výsledkom, ktorá by určite trvala niekoľko rokov. To sa zdá byť nezlučiteľné so skutočnosťou, že program GMES má vstúpiť do svojej prevádzkovej fázy, a zbytočné, keďže Komisia a ďalšie európske agentúry disponujú všetkými príslušnými kompetenciami a povereniami potrebnými na to, aby mohol program prebiehať.

1.4

EHSV žiada, aby bolo financovanie programu začlenené späť do viacročného finančného rámca 2014 – 2020 a aby bolo riadenie programu štruktúrované tak, aby zohľadňovalo kapacity, ktorými Európa v súčasnosti už disponuje, a zabránilo sa fragmentácii riadiacich subjektov a vytváraniu nových subjektov, ktoré nie sú prispôsobené na to, aby sa mohli zapojiť do riadenia programu, ktorý sa rozvíjal v priebehu uplynulého desaťročia. Túto požiadavku výbor vyjadril už vo svojom predchádzajúcom stanovisku (2).

1.5

Oznámenie týkajúce sa vykonávacích prvkov návrhu medzivládnej dohody o činnosti GMES (3), ktoré bolo zverejnené v priebehu diskusie o tomto stanovisku, nijako neovplyvňuje tu uvedené závery. Práve naopak, toto oznámenie ich ešte posilňuje a umožňuje EHSV ešte raz pripomenúť vysoké riziko, ktoré je spojené s oneskoreným zavedením nového a neodskúšaného modelu financovania a riadenia, vyňatého z viacročného finančného rámca i vlastných zabehnutých riadiacich kanálov EÚ.

1.6

EHSV vyjadruje silné obavy, že program GMES môže naraziť na vážne ťažkosti, ktoré by znamenali znehodnotenie doterajších investícií vo výške 3,2 miliardy EUR. Vzhľadom na diskusie, ktoré vedú členské štáty, sa toto nebezpečenstvo stáva takmer istotou.

1.7

EHSV konštatuje, že takéto prepracovanie celého komplexného finančného aparátu a riadenia programu GMES, aké sa uvádza v predloženom návrhu, sa zdá byť v čase, keď do spustenia prevádzkovej fázy programu chýba necelý rok (v roku 2013 majú byť vypustené satelity A konštelácie Sentinel-1, Sentinel-2 a Sentinel-3) príliš riskantné a neodôvodnené, a to aj vzhľadom na strategický význam tohto programu pre EÚ.

1.8

Oznámenie neobsahuje analýzu uskutočniteľnosti, ktorá by umožnila zhodnotiť jeho realizovateľnosť, pokiaľ ide o účinnosť a efektívnosť. Nie je jasné ani to, prečo je vlastne potrebné zavádzať tento nový mechanizmus.

1.9

EHSV konštatuje, že sa k dvom hlavným programom európskeho plánu v oblasti kozmického priestoru – Galileo a GMES – pristupuje rôzne: Galileo je súčasťou viacročného finančného rámca, zatiaľ čo GMES je z neho vyňatý.

1.10

Pokiaľ ide o riadenie, prekvapuje, že v tomto komplexnom systéme má Európska vesmírna agentúra (ESA) zohrávať len okrajovú úlohu, a to napriek tomu, že až doteraz koncipovala, spravovala a prevádzkovala veľkú časť európskych satelitných štruktúr a okrem iného doteraz poskytovala, v partnerstve s Európskou komisiou, prakticky všetky finančné prostriedky. Jej nahradenie novými orgánmi, ktoré majú len veľmi málo skúseností s riadením satelitných systémov a správou údajov, ktoré tieto systémy zberajú, sa zdá byť neopodstatnené.

1.11

EHSV konštatuje, že menej ako rok pred začiatkom fungovania modelu financovania programu GMES predstavuje zavádzanie takýchto rozsiahlych a radikálnych zmien kompetencií, aké sa navrhujú v oznámení, výrazné riziko pre začatie prevádzkovej fázy systému.

1.12

EHSV upozorňuje na neistotu a nerozhodnosť návrhu riadenia, ktorý predložila Komisia. Úskalia navrhovaného modelu sú zjavné: technická koordinácia je zverená orgánom, ktoré nemajú ani dostatočné skúsenosti a aktivitami v oblasti kozmického priestoru, ani vybudovanú kultúru spolupráce s inými agentúrami. Pritom viac ako 80 % činností naplánovaných v rámci programu GMES súvisí s aktivitami v oblasti kozmického priestoru. EHSV vyzýva Komisiu, aby prehodnotila navrhnutý model s cieľom zachovať jednotné riadenie, v ktorom by ESA, tak, ako bolo pôvodne stanovené, niesla zodpovednosť za technickú stránku programu, a to pod dohľadom Komisie, ktorá bude vykonávať aj kontrolu.

2.1

Príslušné oznámenie z 30. novembra 2011 obsahuje návrh Európskej komisie, ako vyriešiť, mimo viacročného finančného rámca 2014 – 2020 (4), otázku financovania prevádzkovej fázy strategického programu Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES), ktorý bol až doteraz vo svojej záverečnej prípravnej fáze. Zaoberá sa aj otázkou riadenia. Ide teda o oznámenie, ktoré má pre program GMES zásadný význam.

2.2

Nedávne oznámenie, týkajúce sa niektorých vykonávacích prvkov návrhu medzivládnej dohody o činnosti GMES (5), ktoré bolo uverejnené v priebehu prípravy tohto stanoviska, nijako neovplyvňuje pripomienky z tohto stanoviska, ani jeho závery, keďže ide len o dodatok, ktorý upresňuje finančné aspekty navrhovaného fondu a zavádza nový orgán, Radu GMES, ktorá zdvojuje kompetencie, ktoré už boli v riadení európskych vesmírnych programov stanovené, a vytvára tak jasné konflikty kompetencií a duplicitu rozhodovacích štruktúr v Európe.

2.3

Program Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES) je spoločne s programom Galileo jedným z dvoch hlavných programov Európskej únie v oblasti kozmického priestoru. Zohráva významnú úlohu pri monitorovaní Zeme a umožňuje lepšie pochopiť a monitorovať klimatické zmeny, zabezpečiť lepšiu civilnú ochranu a bezpečnosť, udržateľný rozvoj a krízový manažment.

2.4

Skutočnosť, že financovanie programu Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES) nebolo začlenené do viacročného finančného rámca 2014 – 2020 vyvolala vážne obavy, najmä v súvislosti s konkrétnym rizikom straty programu, ktorý má strategický význam pre Európu a doteraz si vyžiadal desaťročie práce a investície presahujúce 3 miliardy EUR.

2.5

EHSV už vo svojej analýze z decembra 2011 (6) vyjadril vážne obavy, pokiaľ ide o budúcnosť tohto programu, ak nebude zabezpečená kontinuita financovania.

2.6

Európsky parlament vo februári 2012 vo svojom uznesení o budúcnosti GMES (7) uviedol, že sa nedomnieva, že „financovanie GMES mimo viacročného finančného rámca (VFR) – pri štruktúre financovania a správy, ktorú Komisia navrhla vo svojom oznámení – je uskutočniteľným riešením“.

2.7

Vesmírny segment GMES je založený na troch satelitných konšteláciách: Sentinel-1, Sentinel-2 a Sentinel-3, ako aj na nástrojoch (Sentinel-4 a Sentinel-5), ktoré sú na palube iných satelitov. Prvé satelity troch konštelácií majú byť vypustené v priebehu roka 2013. Preto je potrebné stanoviť finančný rámec, ktorý by zaručil financovanie operácií, ktorých realizácia už je v dohľade.

2.8

Keďže chýbal akýkoľvek návrh, generálny riaditeľ ESA 9. januára 2012 na tlačovej konferencii zdôraznil, že ak sa nedospeje k rozhodnutiu o financovaní činnosti GMES, ESA zamýšľa neuskutočniť plánované vypustenie satelitov (8).

2.9

Európska komisia v tomto svojom oznámení navrhuje, aby sa finančné prostriedky potrebné na realizáciu a spustenie celej infraštruktúry získali vytvorením nového fondu, ktorý by bol určený len pre GMES. Na jeho vytvorenie je potrebná medzivládna dohoda členských štátov EÚ zasadajúcich v Rade.

2.10

To tohto fondu by malo prispievať všetkých 27 členských štátov EÚ pomerne podľa svojho hrubého národného dôchodku (HND). Oznámenie obsahuje aj model tejto dohody, ktorý bol potom bližšie upresnený v nasledujúcom oznámení (9).

2.11

Návrh riadenia, obsiahnutý v oznámení, ktorý nie je o nič menej dôležitý než finančný návrh, stanovuje celú plejádu subjektov, ktoré by sa mali zaoberať rôznymi aspektmi a sektormi, v ktorých sa činnosť GMES prejavuje.

2.12

Zavedenie novej a komplexnej schémy financovania a vytvorenie nového riadiaceho orgánu pre vesmírny program (Rada GMES), sa nezdá byť odôvodnené a prichádza neskoro, len rok pred vypustením prvých satelitov.

3.1

Program Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES) a program európskej satelitnej navigácie Galileo (Európsky satelitný navigačný systém) sú významnými strategickými programami Európskej únie. EÚ si pomocou nich chce udržať svoju nezávislosť a výsadné postavenie v oblasti vesmírneho priestoru.

3.2

Udržanie si vedúceho postavenia a nezávislosti v oblasti kozmického priestoru sa považuje za vec strategického významu pre budúcnosť Európy, vzhľadom na rozsiahly a zásadný vplyv, ktorý majú činnosti rozvíjané v oblasti vesmírneho priestoru na hospodársku, technologickú, geopolitickú a kultúrnu sféru v najširšom zmysle slova.

3.3

GMES je strategický program Európskej únie, ktorý vznikol na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 911/2010.

3.4

V oznámení sa opätovne zdôrazňuje, že „Európa potrebuje vlastný dobre koordinovaný a spoľahlivý systém pozorovania Zeme s cieľom reagovať na stále rastúce problémy na celosvetovej úrovni. Týmto systémom je GMES.“

3.5

V oznámení sa navrhuje nový model financovania, mimo konsolidovaného systému riadenia v rámci rozpočtu EÚ, ktorý si vyžaduje špecifický prístup a schválenie všetkými 27 členskými štátmi EÚ, a to v rámci mechanizmu, ktorý v súčasnej napätej finančnej situácii (ako príklad môžeme uviesť situáciu Grécka, ale nielen toho, a možnú indisponibilitu Francúzska a Talianska) povedie, ak nie s istotu, tak aspoň s veľkou pravdepodobnosťou, k zablokovaniu financovania, čo by znamenalo koniec programu GMES.

4.1

V oznámení sa navrhuje vyňať GMES z viacročného finančného rámca 2014 – 2020.

4.2

Financovanie by malo prebiehať prostredníctvom internej dohody medzi zástupcami vlád členských štátov zasadajúcich v Rade.

4.3

Podľa tejto dohody každý členský štát vykoná predbežné úkony potrebné na to, aby dohoda mohla nadobudnúť platnosť, a bude o tom informovať generálny sekretariát Rady Európskej únie.

4.4

Na to, aby dohoda vstúpila do platnosti, ju musia ratifikovať všetky členské štáty Európskej únie.

4.5

Dohoda môže vstúpiť do platnosti až po schválení posledným členským štátom. Vzhľadom na všeobecnú finančnú situáciu v Európskej únii a niektorých krajín osobitne, sa zdá, že už táto klauzula postačuje na to, aby program GMES zlyhal.

4.6

Lehoty a podrobnosti zvolania tejto schôdze Rady nie sú ešte v súčasnosti známe, čo predstavuje ďalšie riziko vzhľadom na to, že sa blíži termín vypustenia satelitov Sentinel-1, Sentinel-2 a Sentinel-3 (2013).

4.7

Pokiaľ ide o plánovanie, riadenie a použitie fondu GMES, podľa oznámenia by mala príslušné nariadenie prijať Rada na základe návrhu Komisie. Návrh tohto nariadenia v súčasnosti ešte nie je k dispozícii.

4.8

Pokiaľ ide o nariadenie o rozpočtových pravidlách pre fond GMES, ktorým sa ustanovia pravidlá zriadenia fondu a použitia jeho prostriedkov, ako aj pravidlá prezentácie účtov a ich auditu, podľa oznámenia by mala toto nariadenie prijať Rada na základe návrhu Komisie. Návrh takéhoto nariadenia v súčasnosti ešte nie je k dispozícii.

4.9

Doteraz sa už do vývoja programu investovali zdroje vo výške 3,2 miliardy EUR, z ktorých veľkú väčšinu poskytla ESA (1 890 miliónov) a EÚ (1 300 miliónov).

4.10

Celkovo si realizácia tohto programu, vrátane údržby, ďalšieho vývoja a aktualizácie, podľa odhadov vyžiada v období rokov 2014 – 2020 približne 5,8 miliárd EUR, teda približne 0,6 % rozpočtu Únie, ktorý sa na to isté obdobie vo viacročnom finančnom rámci 2014 – 2020 odhaduje na 1 025 miliárd EUR. Je vhodné tiež pripomenúť, že rozpočet Únie zase predstavuje len zhruba 1 % hrubého národného dôchodku (HND).

4.11

Zdá sa, že financovanie GMES mimo rámca rozpočtu EÚ asi neprinesie žiadne finančné výhody, keďže všetkých 27 členských krajín by malo jednako zaručiť ďalšie financovanie programu, i keď prostredníctvom iného finančného kanálu, založeného na komplexnej medzivládnej dohode. Nie je teda jasná pohnútka takéhoto kroku.

4.12

Pokiaľ ide o vesmírnu zložku, ESA má rozpočet na to, aby vypustila všetky tri satelity „A“ konštelácií Sentinel-1, Sentinel-2 a Sentinel-3. Vypustenie satelitu Sentinel-1 už bolo zaplatené a ani v prípade ďalších dvoch sa neočakávajú problémy s financovaním. Rozpočet po roku 2013 teda zahŕňa vyslanie celých konštelácií tak, ako to bolo naplánované, aby sa dalo zaručiť poskytovanie služby, na ktorú boli naplánované.

4.13

Prevádzkovú fázu GMES by podľa oznámenia mala riadiť celá plejáda subjektov.

4.14

Politické riadenie a dohľad má zabezpečiť Komisia.

4.15

Podľa nadväzujúceho oznámenia, týkajúceho sa vykonávacích prvkov tohto návrhu [COM(2012) 218 final, 11. mája 2012], by riadiacim orgánom programu GMES mala byť Rada GMES, ktorej právomoci sú tak široko definované, že zahŕňajú aj tie, ktoré majú bežne orgány riadiace programy EÚ, či vesmírna agentúra. Vzniká tak zdvojenie kompetencií a rozhodovacích orgánov, čo nie je v súlade s efektívnou správou už aj tak obmedzených zdrojov EÚ.

4.16

Pokiaľ ide o služby, technickou koordináciou služieb monitorovania pôdy má byť poverená Európska environmentálna agentúra (EEA); technickou koordináciou služieb riadenia v núdzových situáciách zase Európske centrum pre núdzové reakcie (ERC); technická koordinácia služieb týkajúcich sa atmosféry sa má zveriť Európskemu stredisku pre strednodobé predpovedanie počasia (ECMWF). Pokiaľ ide o klimatické zmeny, monitorovanie morského životného prostredia a bezpečnosť, ešte neboli určené zodpovedné subjekty, a pokiaľ ide o ďalšie služby záujmu Komisie a ďalších európskych subjektov, navrhujú sa subjekty ako napr. Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA), Satelitné stredisko EÚ (EUSC), Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach (FRONTEX) alebo Európska obranná agentúra (EDA).

4.17

Pokiaľ ide o vesmírnu zložku, prevádzkové činnosti by, pokiaľ ide o snímky s vysokým rozlíšením z pozorovania krajiny a špecifických oblastí, (prechodne) zabezpečovala Európska vesmírna agentúra (ESA), a pokiaľ ide o systematické a celosvetové pozorovanie atmosféry a oceánov Európska organizácia pre využitie meteorologických družíc (EUMETSAT). Činnosti súvisiace s rozvojom vesmírnej zložky by vykonávala ESA a Komisia.

4.18

Takto definované prechodné riešenie zodpovedá riadeniu celých konštelácií Sentinel-1, Sentinel-2 a zložky „Land“ konštelácie Sentinel-3. Je zjavné, že bude ťažké zvládnuť takéto zložité úlohy, pokiaľ ide o organizáciu a zdroje, v takýchto prechodných podmienkach.

4.19

Technickú koordináciu zložky „in situ“ by podľa návrhu mala prevziať Európska environmentálna agentúra (EEA).

4.20

Nie je jasné, ako by špecifické kompetencie a kapacity riadenia týchto organizácií mali pokryť prevádzkové potreby programu ako je GMES, ktorý má prevažujúcu vesmírnu zložku, ktorá si vyžaduje špecifické kompetencie.

4.21

Rada GMES, ktorej vytvorenie bolo navrhnuté v nadväzujúcom oznámení o GMES (10), do značnej miery duplikuje mnohé z kompetencií riadenia európskych vesmírnych programov, a vytvára tak jasné konflikty kompetencií a zdvojuje rozhodovacie štruktúry v Európe, pričom vzniká akási paralelná vesmírna agentúra, čo nie je v súlade s ustanoveniami Zmluvy o fungovaní Európskej únie.