4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/89

A.

keďže k štátnemu prevratu v Mauritánii došlo 6. augusta 2008, pričom mauritánsky prezident Sídí Muhammad Wald aš-Šajch Abdalláh bol pri ňom zvrhnutý skupinou najvyšších generálov, ktorých v ten deň odvolal z funkcie,

B.

keďže parlamentné voľby v novembri a decembri 2006, voľby do senátu v januári 2007 a prezidentské voľby v marci 2007, v ktorých bol za prezidenta zvolený Sídí Muhammad Wald aš-Šajch Abdalláh, boli podľa hodnotenia medzinárodných pozorovateľov vrátane pozorovateľov z EÚ, najmä pozorovateľských misií vyslaných Európskym parlamentom, ktorý takisto potvrdil zákonnosť týchto volieb, spravodlivé a transparentné,

C.

keďže viac ako dve tretiny poslancov mauritánskeho parlamentu podpísalo vyhlásenie o podpore v prospech iniciátora štátneho prevratu Muhammada Walda Abdela Azíza a ostatných generálov, keďže v júni 2008 zákonodarná moc prijala návrh na vyslovenie nedôvery naliehavo vyzývajúci prezidenta Abdalláha na zmeny v jeho vláde a keďže 49 poslancov opustilo parlament potom, ako prezident Abdalláh vymenoval 12 ministrov spomedzi tých, ktorí pôsobili za predchádzajúceho mimoriadne nepopulárneho režimu,

D.

keďže rozhodnutia týkajúce sa politickej, hospodárskej a sociálnej budúcnosti Mauritánie prináležia jedine zvoleným zástupcom ľudu a keďže demokracia znamená rovnováhu právomocí medzi výkonnou a zákonodarnou zložkou, pričom každá zo zložiek odvodzuje svoju legitimitu od volieb,

E.

keďže k štátnemu prevratu dochádza v ťažkej hospodárskej a sociálnej situácii a keďže rozvoj je najlepšou zárukou úspechu demokracie,

F.

keďže uznáva pokrok dosiahnutý v súvislosti s návratom utečencov a prijatím zákona o trestaní otroctva v tejto krajine,

G.

so zreteľom na podporu zo strany EÚ určenú pre proces demokratickej zmeny a „program podpory“ vo výške 156 000 000 EUR na obdobie rokov 2008 – 2013 v rámci 10. Európskeho rozvojového fondu ako doplnok k už prebiehajúcej pomoci a pomoci vo výške 335 000 000 EUR, ktorá bola poskytnutá od roku 1985,

H.

keďže Svetová banka pozastavila pomoc vo výške 175 000 000 USD v prospech Mauritánie a keďže pozastavenie týchto platieb zasiahne asi 17 národných projektov v Mauritánii, ako aj účasť Mauritánie na regionálnych projektoch Svetovej banky, najmä pokiaľ ide o rozvoj vidieka, zdravotníctva, školstva, infraštruktúry a výstavby ciest,

I.

keďže demokratická Mauritánia by bola centrom stability v mimoriadne citlivom subregióne, ktorý sa na jednej strane vyznačuje – v Sahare, na severovýchodnej hranici s Alžírskom a Mali – prítomnosťou Al-Káidy sformovanej zo salafistickej kazateľskej a bojovej skupiny v oblasti veľkého islamského Magrebu a na druhej strane rebéliou Tuarégov,

J.

keďže „ústavný poriadok“, v ktorom junta definuje svoje právomoci a ktorý jej umožňuje vládnuť prostredníctvom nariadení, nemá žiadny právny základ,

1.

odsudzuje vojenský štátny prevrat mauritánskych generálov, druhý v priebehu troch rokov v tejto krajine, ktorý je porušením ústavnosť a demokratické výsledky volieb, ktoré boli uznané za platné na medzinárodnej úrovni; vyjadruje poľutovanie nad týmto krokom späť v porovnaní s výrazným pokrokom dosiahnutým v Mauritánii za posledné roky v oblasti rozvoja demokracie a právneho štátu; žiada ukončenie súčasného politického napätia v Mauritánii v inštitucionálnom rámci vytvorenom po prechodnom období smerom k demokracii a opätovné nastolenie ústavného a občianskeho poriadku v čo najkratšom možnom termíne;

2.

žiada okamžité prepustenie prezidenta Sídího Muhammada Walda aš-Šajcha Abdalláha, ako aj premiéra Yahya Oulda Ahmeda el-Waghefa a ostatných členov vlády, ktorí sú v rôznych častiach krajiny ešte stále pod dohľadom;

3.

žiada úplné dodržiavanie ústavných právomocí prezidenta a parlamentu Mauritánie vyplývajúcej, čo znamená, že mechanizmy súčinnosti prezidenta a parlamentu a rovnováha medzi výkonnou a zákonodarnou mocou sa upravia v súlade s ústavou a v jej rámci, pričom zmeny ústavy zamerané na zabezpečenie väčšej stability sa môžu vykonávať len podľa jej ustanovení a po rozsiahlej diskusii, ktorej sa zúčastnia všetky politické sily;

4.

domnieva sa, že priama a otvorená diskusia medzi hlavnými politickými silami musí stanoviť ústavné postupy a formy potrebné na ukončenie krízy;

5.

s potešením víta návrat utečencov, prijatie zákona o trestaní otroctva a návrh zákona o liberalizácii médií, vyjadruje poľutovanie nad absenciou demokratických prostriedkov, pokiaľ ide o „dedičstvo“ vyplývajúce z porušení ľudských práv a násilia páchaného v deväťdesiatych rokoch voči černošskej mauritánskej komunite, hoci prezident prisľúbil zriadenie vyšetrovacej komisie;

6.

žiada obnovenie práv utečencov, ktorí sa vrátili do Mauritánie tým, že sa im vráti majetok, ktorý im bol zhabaný;

7.

žiada, aby sa mauritánsky ľud, ktorý je už aj tak osobitným spôsobom postihnutý hospodárskou a potravinovou krízou, nestal rukojemníkom aktuálnej krízy, a vyzýva Komisiu na realizáciu projektov podpory občianskej spoločnosti v rámci Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva;

8.

berie na vedomie vyhlásenie nových prezidentských volieb vojenskou juntou, avšak vyjadruje poľutovanie nad tým, že na rozdiel od junty, ktorá bola pri moci v rokoch 2005 až 2007, nebol prijatý žiaden záväzok týkajúci sa neutrálnosti; žiada vojenské sily pri moci, aby sa bezodkladne zaviazali k časovému plánu obnovy demokratických inštitúcií v spolupráci s politickými silami;

9.

podporuje úsilie AÚ o dosiahnutie riešenia krízy rozumným spôsobom;

10.

vyzýva Komisiu, aby podľa článku 8 dohody o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanej 23. júna 2000 v Cotonou (1) v znení dohody podpísanej 24. júna 2005 v Luxemburgu (dohoda z Cotonou) nadviazala politický dialóg s cieľom obnoviť zákonnosť vyplývajúcu z ústavy a informovať Európsky parlament o výsledkoch tohto dialógu; v opačnom prípade žiada o použitie článku 96 dohody z Cotonou, čo by mohlo viesť k zmrazeniu pomoci s výnimkou potravinovej a humanitárnej pomoci;

11.

naliehavo vyzýva úradujúce predsedníctvo Rady, aby naďalej pozorne sledovalo politickú situáciu v tejto krajine v úzkej spolupráci s AÚ a bolo zárukou bezpečnosti štátnych príslušníkov EÚ;

12.

žiada o čo najrýchlejšie vyslanie parlamentnej delegácie, ktorá by sa stretla so svojimi partnermi a navrhla pomoc ako východisko z krízy;

13.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vládam členských štátov ako aj inštitúciám Africkej únie, Hospodárskemu spoločenstvu východoafrických štátov, Medzinárodnej organizácii frankofónie a Bezpečnostnej rade OSN.