4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/83

A.

keďže od roku 2003 opiera EÚ svoju politiku v oblasti ochrany zdravia o užšiu spoluprácu medzi sektorom zdravia, životného prostredia a výskumu, čo umožňuje dúfať vo vytvorenie súdržnej a integrovanej európskej stratégie v oblasti environmentálneho zdravia,

B.

keďže hlavné zamerania, ktoré v súčasnosti uplatňuje EÚ v rámci svojho prvého akčného plánu pre životné prostredie a zdravie na obdobie rokov 2004 – 2010 (KOM(2004)0416), t. j. príprava ukazovateľov, vypracovanie integrovaného monitorovania, zhromažďovanie a hodnotenie príslušných údajov, ako aj rozširovanie výskumu, umožnia lepšie porozumieť prepojeniam medzi zdrojmi znečistenia a vplyvmi na zdravie, sú však výrazne nedostatočné na to, aby znížili rastúci počet ochorení súvisiacich s environmentálnymi faktormi,

C.

keďže je takmer nemožné vyhodnotiť uvedený akčný plán v polovici jeho trvania, pretože sa neusiluje o žiaden jasný a vyčíslený cieľ a pretože je ťažké určiť celkový rozpočet, ktorý je naň vyčlenený, pričom tento rozpočet vôbec nepostačuje na jeho účinnú propagáciu,

D.

keďže zatiaľ čo cieľom programu zdravia (2008 – 2013) je najmä zamerať sa na tradičné zdravotné faktory, napr. výživa, fajčenie, konzumácia alkoholu a drog, tento akčný plán (2004 – 2010) by sa mal sústrediť na niektoré nové zdravotné problémy a takisto obrátiť pozornosť na určujúce environmentálne faktory, ktoré ovplyvňujú ľudské zdravie, napr. kvalita vonkajšieho a vnútorného ovzdušia, elektromagnetické vlny, nanočastice a chemikálie, ktoré vyvolávajú veľké obavy (látky klasifikované ako karcinogénne, mutagénne alebo látky poškodzujúce reprodukciu – CMR, látky narušujúce endokrinný systém), ako aj zdravotné riziká vyplývajúce zo zmeny klímy,

E.

keďže dýchacie ochorenia sú na druhom mieste v EÚ, pokiaľ ide o úmrtnosť, dôsledky, rozšírenie a náklady liečenia a predstavujú hlavnú príčinu detskej úmrtnosti u detí do 5 rokov a naďalej sa šíria predovšetkým z dôvodu znečistenia vonkajšieho a vnútorného ovzdušia,

F.

keďže znečistenie ovzdušia spôsobené najmä jemnými časticami a prízemným ozónom predstavujú významnú hrozbu pre ľudské zdravie, ktorá ovplyvňuje správny vývoj detí a skracuje priemernú dĺžku života v EÚ (3),

G.

keďže so zreteľom na otázku environmentálneho zdravia v mestách, predovšetkým kvality vnútorného ovzdušia, Spoločenstvo musí v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality do väčšej miery prispievať k opatreniam proti znečisteniu v domácnostiach, pretože európsky občan trávi v priemere 90 % svojho času vo vnútri obytných priestorov,

H.

keďže na ministerských konferenciách WHO o životnom prostredí a zdraví, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2004 a 2007, bola zdôraznená väzba medzi komplexným kombinovaným účinkom znečisťujúcich chemikálií a určitými chronickými poruchami a ochoreniami, najmä u detí; keďže tieto znepokojenia sa uvádzajú aj v oficiálnych dokumentoch Programu OSN pre životného prostredie (UNEP) a Medzivládneho fóra chemickej bezpečnosti (IFCS),

I.

keďže pribúdajú vedecké dôkazy, že príčinou niektorých druhov rakoviny, napríklad rakoviny močového mechúra, kostí, pľúc, kože, prsníka a iných je nielen vplyv chemických látok, žiarenia a vzduchom prenášaných častíc, ale aj ďalších environmentálnych faktorov,

J.

keďže popri tomto problematickom vývoji v oblasti environmentálneho zdravia sa za posledné roky vyskytli nové ochorenia alebo syndrómy ochorení, ako napr. viacnásobná precitlivenosť na chemikálie (MCS — multiple chemical sensitivity), syndróm zubného amalgámu, precitlivenosť na elektromagnetické lúče, syndróm škodlivých budov alebo porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou (Attention deficit and hyperactivity syndrome) u detí,

K.

keďže zásada prevencie je výslovne uvedená v zmluve od roku 1992 a Súdny dvor Európskych spoločenstiev pri viacerých príležitostiach spresnil obsah a rozsah pôsobnosti tejto zásady práva Spoločenstva ako jedného zo základných kameňov politiky ochrany, ktorú Spoločenstvo uplatňuje v oblasti životného prostredia a zdravia (4),

L.

vzhľadom na mimoriadne obmedzené, či dokonca nerealizovateľné kritériá, ktoré stanovila Komisia vo svojom oznámení z 2. februára 2000 o uplatňovaní zásady prevencie (KOM(2000)0001),

M.

vzhľadom na význam biologického monitorovania ľudí ako nástroja na hodnotenie miery vystavenia európskeho obyvateľstva vplyvom znečistenia a vzhľadom na vôľu urýchliť zavedenie programu biologického monitorovania na úrovni EÚ, mnohokrát vyjadrenú Európskym parlamentom v bode 3 vyššie uvedeného uznesenia z 23. februára 2005 a v záveroch Rady ministrov životného prostredia z 20. decembra 2007,

N.

keďže je potvrdené, že zmena klímy môže zohrávať významnú úlohu pri zhoršovaní priebehu niektorých ochorení a šírení ich výskytu a že najmä časté vlny horúčav, povodne a lesné požiare, ktoré sú najčastejšími prírodnými katastrofami v EÚ, môžu viesť k rozšíreniu ďalších ochorení, zhoršeniu hygienických podmienok a úmrtiam, pričom sa zároveň uznávajú priaznivé zdravotné účinky opatrení na zmiernenie zmeny klímy,

O.

keďže zmena klímy bude mať zásadný vplyv na ľudské zdravie, okrem iného tým, že podporí rozvoj určitých infekčných a parazitických chorôb, najmä z dôvodu zmien teploty a vlhkosti a ich vplyvu na ekosystémy, živočíchy, rastliny, hmyz, parazitov, prvoky, mikróby a vírusy,

P.

keďže smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (5), a z nej vyplývajúce smernice obsahujú jasné ustanovenia týkajúce sa ochrany a obnovenia zdravých vôd,

Q.

keďže environmentálne zdravie je novým lekárskym odborom, ktorý sa opiera o zatiaľ veľmi fragmentované univerzitné vyučovanie, ktoré sa v členských štátoch vyskytuje nerovnomerne, a zasluhuje si tak podporu a propagáciu v rámci EÚ,

R.

keďže množstvo ľudí trpiacich v dôsledku environmentálnych faktorov rastie a ak chceme získať úplný obraz chorôb, ktoré sú úplne alebo čiastočne zapríčinené environmentálnymi faktormi, je potrebné vypracovať epidemiologické štúdie,

1.

uznáva úsilie vynaložené Komisiou od uvedenia akčného plánu v roku 2004, najmä pokiaľ ide o zlepšenie informačného reťazca o životnom prostredí a zdraví, integráciu a rozšírenie európskeho výskumu v tejto oblasti, ako aj spoluprácu so špecializovanými medzinárodnými organizáciami, ako je WHO;

2.

domnieva sa však, že takýto akčný plán má v sebe zárodky polovičného neúspechu, pretože sa zameriava iba na doplnenie existujúcich politík Spoločenstva, neopiera sa o politiku prevencie s cieľom znížiť výskyt ochorení súvisiacich s environmentálnymi faktormi a nesleduje žiaden jasný a vyčíslený cieľ;

3.

upriamuje pozornosť Komisie na skutočnosť, že pod záštitou WHO sa už realizuje program, v rámci ktorého členské štáty WHO vypracovali svoje vlastné národné a miestne akčné plány environmentálneho zdravia zahŕňajúce osobitné ciele a realizačné plány; preto odporúča Komisii, aby uvedený program WHO preskúmala ako prípadný vzor, ktorý by v budúcnosti mohol slúžiť aj ako užitočný príklad pre EÚ;

4.

vyjadruje hlbokú ľútosť nad skutočnosťou, že Komisia, a konkrétne jej generálne riaditeľstvo pre výskum nezabezpečilo primerané financovanie biologického monitorovania ľudí na rok 2008, aby tak, ako sa k tomu zaviazala členským štátom a Európskemu parlamentu, mohla zabezpečiť koherentný prístup k biologickému monitorovaniu v EÚ;

5.

takisto vyzýva Komisiu, aby do roku 2010 splnila dva kľúčové ciele, ktoré si sama stanovila v roku 2004, a aby vypracovala a realizovala uskutočniteľnú komunikačnú stratégiu pre uvedené ciele, t. j. aby na jednej strane zvýšila povedomie občanov o znečistení životného prostredia a dosahu na ich zdravie a na druhej strane preskúmala a upravila európsku politiku v oblasti znižovania rizík;

6.

dôrazne odporúča Komisii a členským štátom, aby plnili svoje záväzky týkajúce sa uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva;

7.

zdôrazňuje, že pri hodnotení vplyvu environmentálnych faktorov na zdravie je v prvom rade potrebné venovať pozornosť zraniteľným skupinám, akými sú tehotné ženy, novorodenci, deti a starší ľudia;

8.

vyzýva, aby sa venovala osobitná pozornosť zraniteľným skupinám, ktoré najcitlivejšie reagujú na znečisťujúce látky, prijatím opatrení, ktoré zmenšia vystavenie znečisťujúcim látkam vnútorného prostredia v zdravotníckych zriadeniach a školách zavedením prísnych postupov riadenia kvality ovzdušia vo vnútorných priestoroch budov;

9.

naliehavo žiada Komisiu, aby pri predkladaní návrhov na revíziu platných právnych predpisov nezoslabovala existujúce právne predpisy pod tlakom lobistických, regionálnych či medzinárodných organizácií;

10.

pripomína, že je potrebné, aby EÚ uplatnila nepretržitý dynamický a pružný prístup k akčnému plánu; domnieva sa, že je preto dôležité, aby získala osobitné znalecké posudky v oblasti environmentálneho zdravia, ktoré by mali transparentnú, multidisciplinárnu a kontradiktórnu povahu, čo by umožnilo reagovať na všeobecnú nedôveru verejnosti voči oficiálnym agentúram a výborom odborníkov; poukazuje na význam podpory odborného vzdelávania zdravotníckych odborníkov, predovšetkým prostredníctvom výmeny osvedčených postupov na úrovni Spoločenstva;

11.

zdôrazňuje, že v posledných rokoch sa uskutočnili skutočné pokroky v oblasti politiky životného prostredia, najmä pokiaľ ide o zníženie znečistenia ovzdušia, zlepšenie kvality vôd, politiku zberu a recyklácie odpadu, kontrolu chemických látok a zákaz olovnatého benzínu, zároveň však konštatuje, že európska politika sa naďalej vyznačuje absenciou globálnej a preventívnej stratégie a neuplatňovaním zásady prevencie;

12.

žiada preto Komisiu, aby s ohľadom na jurisdikciu Súdneho dvora Európskych spoločenstiev zrevidovala kritériá stanovené vo vyššie uvedenom oznámení o uplatňovaní zásady prevencie, aby bol tejto zásade akcie a bezpečnosti, založenej na prijatí dočasných a proporčných opatrení, priznaný kľúčový význam v rámci politík Spoločenstva v oblasti zdravia a životného prostredia;

13.

domnieva sa, že presunutie dôkazného bremena, pokiaľ ide o neškodnosť výrobku, na výrobcu alebo dovozcu by umožnilo podporiť politiku založenú na prevencii, ako sa napokon stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry (6), a v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby túto povinnosť rozšírila na právne predpisy Spoločenstva týkajúce sa všetkých výrobkov; domnieva sa, že v rámci akčného plánu je potrebné vyhnúť sa zvyšovaniu počtu testov na zvieratách a venovať dôkladnú pozornosť rozvoju a využívaniu alternatívnych metód;

14.

opakovane žiada Komisiu, aby bezodkladne predložila konkrétne opatrenia týkajúce sa kvality vnútorného ovzdušia, čo by zabezpečilo vysokú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti vnútorných priestorov, najmä pri revízii smernice Rady 89/106/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na stavebné výrobky (7), a aby navrhla opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti budov, bezpečnosti a neškodnosti chemických zložiek prítomných v zariadeniach a nábytku;

15.

odporúča, aby v záujme zníženia škodlivých účinkov životného prostredia na zdravie Komisia vyzvala členské štáty, aby prostredníctvom daňových úľav alebo iných hospodárskych podnetov zainteresovali subjekty na trhu do zlepšovania kvality vnútorného ovzdušia a znižovania vystavenia osôb elektromagnetickému žiareniu v budovách, v priestoroch pobočiek a kanceláriách;

16.

odporúča Komisii, aby vypracovala primerané minimálne požiadavky s cieľom zaručiť kvalitu vnútorného ovzdušia v budovách, ktoré sa majú stavať;

17.

odporúča Komisii, aby pri poskytovaní individuálnej podpory EÚ pamätala na jej vplyv na kvalitu vnútorného ovzdušia, vystavenie elektromagnetickému žiareniu a zdravie obzvlášť ohrozených skupín obyvateľstva v rámci príslušných projektov, podobne ako venuje pozornosť kritériám ochrany životného prostredia;

18.

žiada o stanovenie noriem kvality životného prostredia týkajúcich sa prioritných látok vo vode v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami a o ich pravidelné zosúladenie s aktuálnymi vedeckými stanoviskami;

19.

zdôrazňuje, že niektoré členské štáty úspešne zaviedli mobilné analytické laboratóriá alebo tzv. zelené sanitky, ktoré umožňujú rýchle a spoľahlivé diagnostikovanie znečistenia verejných a súkromných obytných priestorov; domnieva sa, že Komisia by mohla presadiť túto prax u členských štátov, v ktorých sa ešte nepoužíva tento typ priameho zásahu na mieste znečistenia;

20.

je znepokojený skutočnosťou, že neexistujú konkrétne právne ustanovenia, ktoré by zaistili bezpečnosť spotrebiteľských výrobkov obsahujúcich nanočastice, a ľahostajným postojom Komisie k potrebe revízie regulačného rámca na používanie nanočastíc v spotrebiteľských výrobkoch vzhľadom na zvyšujúci sa podiel spotrebiteľských výrobkov s obsahom nanočastíc na trhu;

21.

vyjadruje zaujatie medzinárodnou správou Bio-Initiative (8) o elektromagnetických poliach, ktorá zhŕňa vyše 1 500 štúdií venovaných tejto problematike a v záveroch poukazuje na zdravotné riziko emisií typu mobilnej telefónie, ako je mobilný telefón, emisie UMTS-Wifi-Wimax-Bluetooth a bezdrôtový telefón DECT;

22.

konštatuje, že údaje o maximálnych hodnotách vystavenia verejnosti elektromagnetickým vlnám sú zastarané, pretože od odporúčania Rady 1999/519/ES z 12. júla 1999 o obmedzení vystavenia verejnosti elektromagnetickým vlnám (0 Hz až 30 GHz) (9) neboli upravované, nezohľadňujú tak vývoj informačných a komunikačných technológií, ba dokonca ani odporúčania navrhované Európskou environmentálnou agentúrou, ani prísnejšie normy emisií, ktoré boli prijaté napr. v Belgicku, Taliansku a Rakúsku, a nezohľadňujú zraniteľné skupiny, napríklad tehotné ženy, novorodencov a deti;

23.

žiada preto Radu, aby zmenila svoje odporúčanie 1999/519/ES s cieľom zohľadniť osvedčené postupy členských štátov a stanoviť tak prísnejšie hraničné expozičné hodnoty pre všetky zariadenia vyžarujúce elektromagnetické vlny s frekvenciou medzi 0,1 MHz a 300 GHz;

24.

veľmi vážne berie rozmanité zdravotné riziká, ktoré predstavuje otepľovanie klímy na území EÚ, a vyzýva na rozšírenú spoluprácu medzi WHO, národnými kontrolnými orgánmi, Komisiou a Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb s cieľom posilniť systém včasného varovania a obmedziť tak negatívny dosah klimatických zmien na zdravie;

25.

poukazuje na to, že by bolo výhodné rozšíriť tento akčný plán na oblasť negatívneho vplyvu zmeny klímy na ľudské zdravie vypracovaním účinných adaptačných opatrení nevyhnutne potrebných na úrovni Spoločenstva, napríklad:

26.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby primeraným spôsobom reagovali na nové hrozby, ktoré predstavuje zmena klímy, ako je zvýšený výskyt nových vírusov a nezistených patogénov a aby zaviedli nové technológie na obmedzenie existujúcich patogénov, ktoré redukujú známe aj nezistené vírusy a iné patogény prenášané krvou;

27.

ľutuje, že súčasné hodnotenie vplyvu z hľadiska efektívnosti nákladov v rámci oznámenia Komisie s názvom „20 20 do roku 2020. Zmena klímy – príležitosť pre Európu“ (KOM(2008)0030) sa zaoberá len zdravotným prínosom zníženia znečistenia ovzdušia pri 20 % znížení emisií skleníkových plynov do roku 2020; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila bezodkladné preskúmanie ďalších (doplnkových) prínosov pre zdravie s rôznymi ambíciami v súlade s odporúčaniami Medzinárodného panela pre zmenu klímy navrhujúcimi zníženie domácich emisií skleníkových plynov o 25 % až 40 %, ako aj prípadných 50 % či viac do roku 2020 a ich premietnutie do hodnotenia vplyvu vypracovaného Komisiou;

28.

vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na množstvo samovrážd v EÚ venovala pozornosť závažnému problému duševného zdravia a vyčlenila viac financií na vypracovanie primeraných prevenčných stratégií a terapií;

29.

znovu pripomína, že Komisia a členské štáty by v Európe mali podporiť akčný plán WHO pre životné prostredie a zdravie detí v Európe s cieľom podporiť ho prostredníctvom politík EÚ a dvojstrannej rozvojovej politiky a povzbudiť podobné procesy za hranicami európskeho regiónu WHO;

30.

vyzýva Komisiu, aby do svojho druhého akčného plánu začlenila iniciatívu SCALE (Science, Children, Awareness, Legal instrument, Evaluation) týkajúcu sa zníženia vystavenia znečisťujúcim látkam, ako to stanovuje európska stratégia pre životné prostredie a zdravie (KOM(2003)0338);

31.

naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala a poskytla nástroje, ktoré by urýchlili vývoj a propagáciu inovatívnych riešení (ako sa zdôrazňuje v rámci lisabonskej agendy) s cieľom minimalizovať hlavné zdravotné riziká environmentálnych stresových faktorov;

32.

naliehavo žiada Radu, aby bezodkladne prijala rozhodnutie o návrhu nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európsky fond solidarity, keďže Európsky parlament prijal svoje stanovisko už 18. mája 2006 (10); domnieva sa, že nové nariadenie, ktoré by spolu s ostatnými opatreniami skrátilo lehoty nadobudnutia účinnosti Európskeho fondu solidarity, by umožnilo účinnejšie, pružnejšie a rýchlejšie riešiť problémy spôsobené prírodnými alebo človekom zapríčinenými katastrofami; zdôrazňuje mimoriadny význam tohto nástroja, konkrétne preto, lebo existuje predpoklad, že v budúcnosti budú prírodné katastrofy častejšie, čiastočne aj z dôvodu zmeny klímy;

33.

odporúča Komisii, aby vzhľadom na zásadný hospodársky význam malých a stredných podnikov v Európe týmto podnikom poskytla technickú podporu, ktorá by im umožnila plniť záväzné nariadenia týkajúce sa environmentálneho zdravia a pomohla im pri ich plnení a aby ich nabádala uskutočniť ďalšie zmeny, ktoré budú mať pozitívny vplyv z hľadiska environmentálneho zdravia a ovplyvnia ich činnosť;

34.

odporúča Komisii, aby stanovila do roku 2010 a v rámci druhej fázy akčného plánu pre životné prostredie a zdravie preorientovanie iniciatív na zraniteľné obyvateľstvo a aby vypracovala nové metódy vyhodnocovania rizík, ktoré budú zohľadňovať základný faktor, ktorým je osobitná zraniteľnosť detí, tehotných žien a starších osôb;

35.

preto naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby uznali prínos zásad prevencie a obozretnosti a vypracovali a realizovali nástroje umožňujúce predvídať a riešiť prípadné environmentálne a zdravotné hrozby; odporúča, aby Komisia vyčíslila druhú fázu akčného plánu a prijala ustanovenia s cieľom riadne financovať veľké množstvo praktických opatrení na zníženie vplyvu životného prostredia na zdravie a realizovať preventívne opatrenia;

36.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Svetovej zdravotníckej organizácii.