4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/13

A.

keďže daňové podvody majú vážne dôsledky na štátne rozpočty členských štátov a na systém zdrojov EÚ, vedú k porušovaniu zásady spravodlivého a transparentného zdaňovania a môžu spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže, čím ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu; keďže z dôvodu daňových podvodov je poctivé podnikanie v konkurenčnej nevýhode a keďže stratu daňových príjmov v konečnom dôsledku zaplatia európski daňoví poplatníci prostredníctvom iných foriem zdaňovania,

B.

keďže finančné podvody ohrozujú rovnosť a daňovú spravodlivosť a strata príjmov verejných financií sa často kompenzuje zvýšením daní, ktoré postihuje najmenej majetných a najčestnejších daňových poplatníkov, ktorí nemajú možnosť alebo zámer vyhnúť sa svojim daňovým povinnostiam alebo ich porušiť,

C.

keďže rozmach cezhraničného obchodovania v dôsledku vytvorenia vnútorného trhu znamená, že rastie počet transakcií, pri ktorých sa miesto zdaňovania a miesto sídla osoby, ktorá podlieha DPH, nachádza v dvoch rôznych členských štátoch,

D.

keďže subjekty, ktoré páchajú nové formy daňových podvodov súvisiace s cezhraničnými transakciami, ako napríklad podvody typu kolotoč alebo podvody v rámci Spoločenstva s chýbajúcim obchodným subjektom, využívajú roztrieštenosť a medzery súčasných daňových systémov, a keďže sú potrebné zmeny vo fungovaní systému DPH,

E.

keďže úniky a podvody v oblasti DPH majú dosah na financovanie rozpočtu EÚ, pretože vedú k zvýšeným nárokom na vlastné zdroje členských štátov, ktoré vychádzajú z HDP,

F.

keďže boj proti podvodom – hoci z veľkej časti patrí do právomoci členských štátov – nie je problémom, ktorý možno vyriešiť len na vnútroštátnej úrovni,

G.

keďže globalizácia vedie k nárastu ťažkostí spojených s bojom proti finančným podvodom na medzinárodnej úrovni, a to vzhľadom na zvýšené zapojenie spoločností so sídlom v tretích štátoch pri podvodoch typu kolotoč, prudký rozvoj elektronického obchodu a globalizáciu trhu so službami; keďže tieto faktory jednoznačne dokazujú potrebu zlepšenia medzinárodnej spolupráce, najmä čo sa týka DPH,

H.

keďže rozsah daňových podvodov v EÚ je zapríčinený súčasným systémom DPH, ktorý je príliš komplexný, čím komplikuje sledovanie transakcií v rámci Spoločenstva, zneprehľadňuje ich a umožňuje tak ich zneužitie,

I.

keďže Komisia a členské štáty by sa pri skúmaní možností ako čeliť daňovým podvodom mali v čo najväčšej miere vyhýbať opatreniam, ktoré by mohli viesť k neprimeranému administratívnemu zaťaženiu podnikov a daňových úradov alebo by mohli spôsobiť diskrimináciu medzi obchodnými subjektmi,

J.

keďže Komisia i Dvor audítorov opakovane vyhlásili, že systém výmeny informácií medzi členskými štátmi o dodávkach tovaru v rámci Spoločenstva neposkytuje relevantné alebo včasné informácie na účinný boj proti podvodom v oblasti DPH; keďže táto situácia si vyžaduje jasnejšie a záväznejšie pravidlá spolupráce medzi členskými štátmi a Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF),

K.

keďže využívanie všetkých dostupných technológií vrátane elektronického uchovávania a prenosu určitých údajov na účely DPH a spotrebných daní je nevyhnutné na riadne fungovanie daňových systémov členských štátov; keďže podmienky na výmenu elektronicky uchovávaných údajov v jednotlivých členských štátoch a bezprostredný prístup členských štátov k nim by sa mali zlepšiť; keďže daňové úrady členských štátov by mali spracúvať osobné údaje vzhľadom na konkrétny účel ich použitia a na základe súhlasu príslušnej osoby alebo na inom právne zakotvenom legitímnom základe,

L.

keďže obchodné subjekty môžu často získať len veľmi čiastkové informácie o štatúte DPH svojich zákazníkov,

M.

keďže posilnenie prostriedkov odhaľovania daňových podvodov by malo byť doplnené o posilnenie súčasných právnych predpisov týkajúcich sa pomoci pri vymáhaní daní, rovnosti v daňovom zaobchádzaní a uskutočniteľnosti pre podniky,

1.

konštatuje, že cieľom stratégie EÚ v oblasti daňových podvodov musí byť riešenie daňových strát v dôsledku daňových podvodov, a to určením oblastí, v ktorých je možné vylepšiť tak právne predpisy EÚ, ako aj administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi, čím sa efektívne podporí obmedzenie daňových podvodov v čo najväčšej miere bez toho, aby vzniklo zbytočné zaťaženie daňových úradov a daňových poplatníkov;

2.

vyzýva členské štáty, aby konečne začali brať boj proti daňovým podvodom vážne;

3.

pripomína, že dlhodobým riešením na efektívny boj proti daňovým podvodom je aj naďalej vytvorenie systému DPH založeného na „zásade pôvodu“, podľa ktorého sa predpokladá, že transakcie medzi členskými štátmi podliehajúcimi DPH sú zdaňované sadzbou štátu pôvodu namiesto nulovou sadzbou; konštatuje, že v rámci „zásady pôvodu“ by bolo nepotrebné to, aby sa tovar obchodovaný na vnútornom trhu vyňal z DPH a následne zdanil v cieľovom štáte; pripomína, že na to, aby bol systém DPH založený na „zásade pôvodu“ efektívny, je potrebné vytvoriť zúčtovací systém tak, ako Komisia pôvodne navrhovala v roku 1987;

4.

s poľutovaní konštatuje odmietavý postoj niektorých členských štátov za ostatných desať rokov, ktorý znemožnil akúkoľvek účinnú stratégiu EÚ zameranú proti daňovým podvodom;

5.

vyjadruje poľutovanie na skutočnosťou, že napriek mnohým analýzam, žiadostiam a sťažnostiam Rada doposiaľ neschválila žiadnu účinnú stratégiu na boj proti daňovým podvodom;

6.

vyzýva Komisiu, aby napriek mnohým neúspechom v ostatných rokoch nepoľavila v ofenzívnom riešení tohto problému;

7.

berie na vedomie, že odhady celkových daňových strát (priame a nepriame dane)v dôsledku daňových podvodov sa pohybujú v rozpätí od 200 do 250 miliárd EUR, čo sa rovná 2 až 2,25 % HDP v EÚ, z čoho 40 miliárd EUR súvisí s podvodmi v oblasti DPH, čo podľa odhadov predstavuje 10 % príjmov z DPH, 8 % celkových príjmov zo spotrebných daní z alkoholických nápojov v roku 1998 a 9 % celkových príjmov z tabakových výrobkov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že nie sú k dispozícii žiadne presné údaje, pretože vnútroštátne štandardy výkazníctva sa veľmi líšia;

8.

žiada, aby základom transparentnosti a národných opatrení na boj proti daňovým podvodom bol jednotný zber údajov vo všetkých členských štátoch;

9.

ľutuje, že v dôsledku nedostatku údajov zozbieraných na vnútroštátnej úrovni nie je možné posúdiť skutočný rozsah tohto problému, ani náležite vyhodnotiť monitorovanie zmien, či už pozitívnych alebo negatívnych;

10.

žiada Komisiu, aby zvážila harmonizovaný európsky systém zberu údajov a tvorby štatistických údajov o daňových podvodoch, aby sa získalo čo najpresnejšie hodnotenie plného dosahu tohto fenoménu;

11.

pripomína, že eliminácia tieňovej ekonomiky nemôže byť uskutočňovaná bez uplatnenia príslušných stimulov; okrem toho navrhuje, aby členské štáty prostredníctvom lisabonských ukazovateľov predkladali správu o tom, do akej miery sa im darí obmedzovať svoje tieňové ekonomiky;

12.

konštatuje, že daňové podvody v oblasti DPH sú z hľadiska fungovania vnútorného trhu obzvlášť znepokojujúcou skutočnosťou vzhľadom na to, že majú priamy cezhraničný dosah, spôsobujú značné straty na príjmoch a priamo vplývajú na rozpočet EÚ;

13.

pripomína, že súčasný systém DPH, vytvorený v roku 1993, mal byť len prechodným systémom a že Európsky parlament žiadal, aby Komisia predložila návrhy s cieľom prijať do roku 2010 konečné rozhodnutie o definitívnom systéme DPH;

14.

tvrdí, že voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu v rámci vytvorenia vnútorného trhu v roku 1993, ako aj pokrok v nových technológiách s ohľadom na malý drahý tovar spoločne pôsobia tak, že je čoraz ťažšie bojovať proti podvodom v oblasti DPH, pričom túto situáciu ešte viac sťažuje zložitosť a roztrieštenosť súčasného systému, čo sťažuje sledovanie transakcií a väčšmi umožňuje ich zneužívanie;

15.

berie na vedomie čoraz väčší výskyt podvodov typu chýbajúceho obchodného subjektu a úmyselného zneužívania systému DPH zločineckými skupinami, ktoré pripravujú takéto plány s cieľom zneužívať nedostatky systému a poukazuje na prípad podvodu s DPH typu kolotoč, na ktorý upozornil Eurojust a ktorý sa týka 18 členských štátov s celkovou odhadovanou výškou daňového podvodu 2,1 miliardy EUR;

16.

podporuje Komisiu v jej úsilí podstatne zmeniť súčasný systém DPH; víta skutočnosť, že pre členské štáty má táto vec v súčasnosti určitý prioritný význam, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby boli pripravené prijímať v tejto súvislosti rozsiahle opatrenia;

17.

nazdáva sa, že súčasný systém je zastaraný a je potrebné, aby bol od základu prepracovaný bez toho, aby sa čestné podniky nadmerne zaťažili byrokraciou; je presvedčený, že zachovanie súčasného stavu neprichádza do úvahy;

18.

poznamenáva, že v systéme prenesenia daňovej povinnosti platí DPH zdaniteľný zákazník namiesto dodávateľa; uznáva, že tento systém má tú výhodu, že odstraňuje možnosť uskutočňovať podvody typu chýbajúceho obchodného subjektu tým, že zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom dodávaného tovaru, sa určí za osobu podliehajúcu platbe DPH;

19.

poznamenáva, že vytvorenie systému dvojitej DPH by bolo nezlučiteľné s účinným fungovaním vnútorného trhu a viedlo by k vytvoreniu zložitejšieho prostredia, ktoré by mohlo odrádzať podniky od investovania, čo by sa z dlhodobého hľadiska dalo prekonať len všeobecným povinným systémom prenesenia daňovej povinnosti namiesto dobrovoľného systému alebo systému vybraných dodávok;

20.

poznamenáva ďalej, že systém prenesenia daňovej povinnosti neumožňuje rozdelené platby a že DPH sa v plnej výške platí až na konci dodávateľského reťazca, čím sa odstraňuje kontrolný mechanizmus DPH s vlastnou správou; varuje, že sa môžu objaviť nové formy podvodu vrátane nárastu daňových strát na maloobchodnej úrovni a zneužívania identifikačných čísiel DPH a že bojovanie proti takýmto podvodom zavedením dodatočného overovania by mohlo viesť k ďalšiemu administratívnemu zaťaženiu čestných obchodných subjektov; vyzýva preto na opatrnosť a dôkladné zváženie pred zavedením systému prenesenia daňovej povinnosti; konštatuje však, že uplatňovanie prahovej hodnoty s cieľom obmedziť riziko nezdanenej konečnej spotreby pomáha v boji proti podvodom, a domnieva sa, že hranica 5 000 EUR, ktorú navrhuje Rada, je primeraná;

21.

pri všetkej opatrnosti a kritike poznamenáva, že pilotný projekt môže členským štátom pomôcť lepšie pochopiť riziká súvisiace so systémom prenesenia daňovej povinnosti, pričom však naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili vhodné záruky s cieľom zabezpečiť, aby ani členský štát, ktorý sa dobrovoľne prihlásil, ani žiadny iný členský štát, nebol počas realizácie projektu vystavený vážnemu riziku;

22.

domnieva sa, že najlepším spôsobom riešenia podvodov s DPH v oblasti cezhraničných dodávok je zavedenie systému, v ktorom sa oslobodenie od DPH pre dodávky v rámci Spoločenstva nahradí 15 % zdaňovaním; konštatuje, že fungovaniu tohto systému by prospelo, ak by sa podstatne zjednodušila rozmanitosť a zložitosť znížených sadzieb, čím by sa znížilo na minimum administratívne zaťaženie podnikov, ako aj daňových úradov; konštatuje, že jednotlivé zníženia sadzieb DPH spred roku 1992 by sa mali starostlivo preskúmať a posúdiť vo vzťahu k tomu, či sú ekonomicky opodstatnené;

23.

uznáva, že vzhľadom na rozdielne sadzby DPH by si zdaňovanie dodávok v rámci Spoločenstva vyžadovalo vyrovnávacie platby medzi členskými štátmi; domnieva sa, že takéto vyrovnávanie by sa malo uskutočňovať prostredníctvom zúčtovacej banky, ktorá by uľahčovala prevod príjmov medzi členskými štátmi; zdôrazňuje, že fungovanie zúčtovacej banky je technicky realizovateľné;

24.

domnieva sa, že decentralizovaný systém zúčtovacích orgánov môže byť vhodnejší a mohol by sa rozvíjať rýchlejšie pokiaľ členským štátom umožní dohodnúť sa na dôležitých podrobnostiach na dvojstrannej báze, pričom môžu zohľadniť svoju individuálnu obchodnú bilanciu, podobnosti fungovania ich systémov DPH a ich kontrolné mechanizmy a vzájomnú dôveru;

25.

zdôrazňuje, že vyberanie DPH od dodávateľa dodávky, ako aj uskutočnenie prevodu zúčtovacím systémom daňovému úradu krajiny, v ktorej sa nákup v rámci Spoločenstva realizoval, by mal spadať do právomoci daňového úradu členského štátu dodávky; uznáva, že je potrebné budovať vzájomnú dôveru medzi daňovými úradmi;

26.

zdôrazňuje, že členské štáty nemôžu bojovať oddelene proti cezhraničným daňovým podvodom; zastáva názor, že výmena informácií a spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou nestačili na účinný boj proti daňovým podvodom pokiaľ ide o podstatu či rýchlosť; domnieva sa, že neexistuje priamy kontakt medzi miestnymi alebo vnútroštátnymi úradmi pre boj proti podvodom, čo vedie k neúčinnosti, nedostatočnému využívaniu opatrení administratívnej spolupráce a oneskoreniam v komunikácii;

27.

trvá na tom, že všetky členské štáty by mali na ochranu svojich daňových príjmov v rámci vnútorného trhu prijať porovnateľné opatrenia proti podvodníkom bez ohľadu na to, kde došlo k úniku príjmov; vyzýva Komisiu, aby navrhla možné mechanizmy na podporu takejto spolupráce medzi členskými štátmi;

28.

víta návrh Komisie na zmenu a doplnenie smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (2) a nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (3) s cieľom urýchliť zber a výmenu informácií o operáciách v rámci Spoločenstva od roku 2010; uznáva, že navrhované pravidlá podávania správ raz za mesiac zvýšia administratívne zaťaženie podnikov poskytujúcich len služby, ktoré v súčasnosti nepodliehajú tomuto pravidlu, uznáva však, že je to nevyhnutné vzhľadom na možnosť podvodov typu kolotoč pri niektorých službách;

29.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlene prijala navrhované opatrenia a vyzýva ju, aby predložila ďalšie návrhy o automatizovanom prístupe ostatných členských štátov k určitým neutajovaným údajom členského štátu o ich zdaniteľných osobách (obchodný sektor, určité údaje týkajúce sa obratu, atď.), a o harmonizácii postupov registrácie platcov DPH a rušenia ich registrácie, aby sa zaručilo rýchle odhalenie a zrušenie registrácie nepravých platcov DPH; zdôrazňuje, že členské štáty musia prevziať zodpovednosť za aktualizovanie svojich údajov, najmä čo sa týka registrácie a odhaľovania podvodných platcov;

30.

pripomína, že daňové raje môžu byť jednou z prekážok vykonávania Lisabonskej stratégie, ak vyvíjajú nadmerný tlak na znižovanie daňových sadzieb a všeobecne na daňové príjmy;

31.

zdôrazňuje tiež, že v časoch rozpočtovej disciplíny každé narušenie daňovej základne ohrozuje schopnosť členských štátov spĺňať požiadavky reformovaného Paktu stability a rastu;

32.

zdôrazňuje, že zrušenie daňových rajov si okrem iného vyžaduje stratégiu zameranú na tri body: riešenie daňových únikov, rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (4) a trvanie na tom, aby OECD prostredníctvom svojich členov postihovala nespolupracujúce daňové raje;

33.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že členské štáty so stále novými výhradami a taktikou zdržiavania maria reformu smernice 2003/48/ES, a povzbudzuje Komisiu, aby bez ohľadu na odpor čo najskôr predložila svoje návrhy;

34.

zdôrazňuje, že reforma smernice 2003/48/ES musí riešiť mnohé nedostatky a rozdiely, ktoré bránia odhaleniu operácií daňových únikov a daňových podvodov;

35.

vyzýva Komisiu, aby v rámci reformy smernice 2003/48/ES preskúmala možnosti jej reformy vrátane preskúmania určitého rozšírenia rozsahu pôsobnosti tejto smernice, pokiaľ ide o druh právnickej osoby a zdroje finančných príjmov;

36.

naliehavo vyzýva EÚ, aby ponechala odstránenie daňových rajov na celosvetovej úrovni na programe rokovaní vzhľadom na ich škodlivý vplyv na daňové príjmy jednotlivých členských štátov; vyzýva Radu a Komisiu, aby využili obchodnú silu EÚ pri rokovaniach o obchodných dohodách a dohodách o spolupráci s vládami daňových rajov s cieľom presvedčiť ich, aby zrušili daňové ustanovenia a postupy, ktoré podporujú daňové úniky a podvody; ako prvý krok víta odporúčania uvedené v záveroch Rady, ktoré vyplývajú z jej zasadnutia zo 14. mája 2008 o začlenení klauzuly o dobrej správe v oblasti daní do obchodných dohôd; žiada Komisiu aby bezodkladne začala navrhovať takúto klauzulu pri rokovaniach o budúcich obchodných dohodách;

37.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.