31.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 336/109

1.1

Vymedzenie pojmu „sprostredkujúci poskytovateľ platobnej služby“ (ďalej len „sprostredkujúci PPS“) uvedené v článku 3 ods. 6 navrhovaného nariadenia odkazuje na poskytovateľa platobnej služby (ďalej len „PPS“), „ktorý sa netýka príkazcu ani príjemcu a ktorý sa zúčastňuje na vykonávaní prevodov finančných prostriedkov“. Nakoľko sa prevádzkovatelia platobných systémov a systémov zúčtovania a vyrovnania obchodov, ako aj poskytovatelia služieb prenosu správ zúčastňujú na vykonávaní prevodov finančných prostriedkov, zdá sa, že spadajú do rozsahu pôsobnosti navrhovaného nariadenia.

1.2

Títo prevádzkovatelia a poskytovatelia služieb však nie sú v priamom vzťahu s klientmi, či už s príkazcami alebo príjemcami, a preto nemajú k dispozícii všetky údaje, ktoré sa na základe navrhovaného nariadenia vyžadujú. Preto by sa mali povinnosti ukladať iba úverovým inštitúciám, ktoré sa priamo zúčastňujú na vzťahoch s klientmi, alebo finančným subjektom, ktoré sú súčasťou platobného reťazca na výkon prevodov finančných prostriedkov, pretože tieto subjekty majú potrebné údaje k dispozícii (3).

1.3

Vzhľadom na vyššie uvedené ECB dôrazne odporúča, aby sa do navrhovaného nariadenia vložilo ustanovenie, podľa ktorého budú prevádzkovatelia platobných systémov a systémov zúčtovania a vyrovnania obchodov, ako aj poskytovatelia služieb prenosu správ výslovne vyňatí z rozsahu pôsobnosti navrhovaného nariadenia, spolu s vysvetľujúcim bodom odôvodnenia. Touto výnimkou by nemala byť dotknutá povinnosť prevádzkovateľov týchto systémov zabezpečiť, aby sa platobné príkazy zadané do týchto systémov mohli účinne sledovať pomocou vhodnej identifikácie účastníkov systému. ECB v tejto súvislosti poznamenáva, že tretia smernica o boji proti praniu špinavých peňazí obsahuje bod odôvodnenia, v ktorom sa upresňuje, že fyzické alebo právnické osoby, ktoré poskytujú úverovým alebo finančným inštitúciám výhradne informačné alebo iné podporné systémy na prevod finančných prostriedkov alebo systémy zúčtovania a vyrovnania obchodov, nespadajú do rozsahu pôsobnosti tejto smernice (4).

1.4

Článok 13 ods. 2 navrhovaného nariadenia sa okrem toho týka povinností sprostredkujúceho PPS v prípadoch, keď nedostane úplné údaje o príkazcovi. Odseky 12 a 13 revidovanej výkladovej poznámky k osobitnému odporúčaniu VII: Bezhotovostné prevody (5) (ďalej len „výkladová poznámka“), ktorú vypracovala Finančná akčná skupina (FATF), neobsahujú podobnú informačnú požiadavku. ECB v tejto súvislosti neodporúča návrh, aby sa na sprostredkujúceho PPS preniesla zodpovednosť za informovanie PPS príjemcu o tom, že údaje sú neúplné. Bolo by vhodnejšie, aby túto povinnosť mali priamo zúčastnené osoby, t. j. PPS príkazcu a PPS príjemcu, nakoľko tieto osoby by mali mať za každých okolností k dispozícii údaje požadované podľa ustanovení kapitol II a III navrhovaného nariadenia. Jedinými povinnosťami sprostredkujúceho PPS by mali byť povinnosti podľa článku 12 a článku 13 ods. 1 navrhovaného nariadenia, na základe ktorých sa vyžaduje, aby sa všetky údaje o príkazcovi, ktoré boli prijaté ako súčasť prevodu, uschovali s prevodom a aby sa takéto údaje uchovávali v záznamoch po dobu piatich rokov. Preto by sa mal vypustiť článok 13 ods. 2 navrhovaného nariadenia.

2.1

Ako všeobecnú poznámku ECB uvádza, že by bolo žiadúce zabezpečiť čo najväčší súlad medzi vymedzeniami pojmov v článku 4 navrhovanej smernice o platobných službách na vnútornom trhu (6) a vymedzeniami pojmov v navrhovanom nariadení, predovšetkým vymedzením pojmu „používateľ platobnej služby“ v článku 3 ods. 8 navrhovaného nariadenia.

2.2

Osobitné odporúčanie VII o bezhotovostných prevodoch (ďalej len „osobitné odporúčanie VII“) prijaté FATF výslovne zahŕňa finančné inštitúcie vrátane subjektov vykonávajúcich prevod peňazí. V navrhovanom nariadení sa na subjekty vykonávajúce prevod peňazí výslovne neodkazuje. Je veľmi pravdepodobné, že vymedzenie pojmu „poskytovateľ platobnej služby“ v článku 3 ods. 5 navrhovaného nariadenia subjekty vykonávajúce prevod peňazí zahŕňa, ale v záujme zabezpečenia výslovného súladu navrhovaného nariadenia s osobitným odporúčaním VII by sa do tejto definície mohol vložiť odkaz na subjekty vykonávajúce prevod peňazí.

2.3

Okrem toho by sa malo doplniť vymedzenie pojmu „jedinečný identifikačný údaj“, v ktorom by sa mali zohľadniť rozličné možné kombinácie údajov, ktoré sa vyžadujú na identifikáciu príkazcu.

3.1

ECB berie na vedomie, že bod odôvodnenia 6 navrhovaného nariadenia sa okrem iného týka vyňatia prevodov finančných prostriedkov, ktoré plynú z „obchodných operácií“, za určitých podmienok z pôsobnosti tohto nariadenia. Neexistuje síce vymedzenie pojmu „obchodná operácia“, ale článok 2 ods. 2 vymedzuje, že navrhované nariadenie „sa neuplatňuje na prevody finančných prostriedkov, ktoré plynú z obchodnej operácie vykonanej použitím kreditnej alebo debetnej karty alebo akéhokoľvek iného podobného platobného nástroja“.

3.2

Odsek 10.a výkladovej poznámky výraz „obchodná“ výslovne nepoužíva. Naopak uvádza, že osobitné odporúčanie VII nezahŕňa prevody, ktoré plynú z operácií vykonaných použitím kreditnej alebo debetnej karty, pokiaľ číslo kreditnej alebo debetnej karty sprevádza všetky prevody, ktoré plynú z operácie. V odseku 10.a sa však takisto uvádza, že ak sa kreditné alebo debetné karty použijú ako platobný systém k uskutočneniu peňažného prevodu, vzťahuje sa na ne osobitné odporúčanie VII a potrebné údaje by mali byť zahrnuté v správe. Z toho vyplýva, že osobitné odporúčanie VII rozlišuje medzi použitím kariet na platby za tovary a služby (na ktoré sa osobitné odporúčanie VII nevzťahuje) a použitím kariet na úhrady (na ktoré sa toto odporúčanie vzťahuje). ECB navrhuje prepracovať bod odôvodnenia 6 a prvý pododsek článku 12 ods. 2 navrhovaného nariadenia, aby sa zabezpečil väčší súlad s výkladovou poznámkou (7).

3.3

Vo všeobecnosti sa článok 2 ods. 2 navrhovaného nariadenia zrejme zakladá na predpoklade, že pre PPS príkazcu a/alebo PPS príjemcu je vždy možné identifikovať, či sa kreditné a debetné karty použili na platby za tovary a služby alebo na vykonanie úhrady. Tento predpoklad však nie je vždy správny, nakoľko všetky druhy platobných nástrojov možno použiť na takéto operácie. Ak sa platba uskutoční prostredníctvom kreditnej alebo debetnej karty, iba vlastník/prevádzkovateľ systému kreditnej alebo debetnej karty dostane údaje, z ktorých možno odvodiť účel transakcie. PPS príkazcu a PPS príjemcu dostanú iba údaje potrebné na zúčtovanie transakcie na účte svojho klienta, t. j. nedostanú žiadne údaje o účele transakcie. Zavedenie režimu, ktorý by vyžadoval, aby PPS overovali účel takýchto transakcií, by preto neprispievalo k plynulému fungovaniu platobných systémov. A tak, hoci ECB chápe snahu vyňať transakcie vykonané použitím kreditnej alebo debetnej karty na platby za tovary a služby z povinnosti uvádzať úplné údaje o príkazcovi, tento návrh je zrejme neuskutočniteľný, nakoľko subjekty, na ktoré sa navrhované nariadenie vzťahuje, nemajú žiadne prostriedky, ktoré by im za akýchkoľvek okolností umožnili identifikovať účel platby. Zámerom článku 2 ods. 2 však môže byť, že vyrovnanie účtu (prostredníctvom PPS príkazcu) týkajúceho sa transakcií, ktoré príkazca vykonal prostredníctvom kreditnej karty, nie je súčasťou úhrady, ktorá mohla byť vyvolaná použitím kreditnej karty, ale úplne samostatnou úhradou príkazcu v prospech spoločnosti, ktorá kreditnú kartu vydala. V takom prípade ECB s obsahom článku 2 ods. 2 súhlasí, ale v záujme právnej jasnosti by navrhovala, aby sa tento zámer v navrhovanom nariadení vyjadril jednoznačnejšie.