8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/1

1.1

Výročná správa za rok 2003 zvýrazňuje zmeny vo vnútornej organizácii daného sektora a v pracovných metódach Komisie, a dokumentuje spôsob, akým Komisia zabezpečuje súdržnosť v rámci štruktúry európskeho hospodárskeho riadenia (governance).

1.2

Politika hospodárskej súťaže EÚ hrá dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľov konkurencieschopnosti vytýčené v lisabonskej stratégii. Zahŕňa nielen antitrustové pravidlá a pravidlá fúzií, ale aj uplatňovanie efektívnej a pevnej disciplíny štátnej pomoci.

1.3

Aby sa umožnilo bezproblémové pristúpenie 10 nových členských štátov, Komisia vytvorila spoločnú sadu pravidiel hospodárskej súťaže pre všetky členské štáty, aby zabezpečila spravodlivé uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci, ktoré zvýrazňujú dôležitosť riešenia problematiky štátnych zásahov, ktoré porušujú hospodársku súťaž, s tým istým nasadením, aké sa venuje firemnému právu.

1.4

V roku 2003 bolo zaznamenaných 815 nových prípadoch porušenia práva hospodárskej súťaže a opatrenia obsahovali vytvorenie pozície „kontaktnej osoby“ pre spotrebiteľov, aby sa zabezpečil trvalý dialóg s európskymi spotrebiteľmi, ktorých blaho je primárnou otázkou politiky hospodárskej súťaže, ale ktorých hlas nie je dostatočne počuť, keď sa riešia jednotlivé prípady alebo prediskutovávajú otázky politiky. Úloha styčného dôstojníka pre spotrebiteľov nie je obmedzená na riadenie fúzií, ale týka sa aj protitrustovej oblasti – kartelov a zneužívania dominantného postavenia – ako aj iných politík súvisiacich s hospodárskou súťažou.

1.5

V októbri 2003 Európska komisia uverejnila návrh nariadenia a hlavných usmernení o licenčných dohodách o transfere technológií, ku ktorému už EHSV vypracovalo stanovisko (1). Navrhovaná reforma zohľadňuje pokrok v tomto type dohody v posledných rokoch a je zameraná na zjednodušovanie a rozširovanie rozsahu nariadenia o blokových výnimkách Spoločenstva. Nové ustanovenia ponúkajú nasledovné výhody:

1.6

Komisia tiež menovala vedúceho ekonóma pre hospodársku súťaž, ktorý nastúpil do funkcie dňa 1. septembra 2003, a zároveň posilnila úlohu referenta pre vypočutie (hearing officer). Vedúci ekonóm má tri hlavné úlohy:

1.7

Referentovi pre vypočúvanie boli medzitým udelené väčšie právomoci a autonómia v úlohe garantovania práva na obhajobu v určitých konkurenčných konaniach. Zodpovedá sa priamo zodpovednému komisárovi a nedostáva pokyny od GR pre hospodársku súťaž. Môže zasahovať, kedykoľvek sa vyskytnú legitímne procesuálne otázky, organizuje a vedie ústne vypočutia objektívne a rozhoduje, či tretie strany by mali byť vypočuté a či môžu byť predložené nové dokumenty. Vo všetkých otázkach sa obracia na príslušného komisára.

2.1

V októbri 2003 Komisia začala konečnú fázu v procese reformy vykonávania antitrustových pravidiel EÚ (známych ako modernizačný balíček), aby uľahčila uplatňovanie vykonávacích právomocí udelených orgánom pre hospodársku súťaž a stanovila mechanizmy spolupráce s národnými orgánmi hospodárskej súťaže a národnými súdmi ustanovenými nariadením 1/2003.

2.2

Modernizačný balíček obsahuje nové vykonávacie nariadenie, ktoré rieši formy vypočúvania zainteresovaných strán a celý rad iných procedurálnych otázok, ako napríklad prístup k fasciklom s písomnými podkladmi a zaobchádzanie s dôvernými informáciami. Šesť návrhov oznámení sa týka čiastočne mechanizmov spolupráce v rámci európskych orgánov pre hospodársku súťaž a medzi Komisiou a národnými súdmi, konceptu vplyvu na obchod medzi členskými štátmi, riešenia sťažností a usmerňovacích listov, ktoré sa majú vydávať, aby pomáhali spoločnostiam pri posudzovaní nových alebo nevyriešených otázok. Komentáre k modernizačnému balíčku ako celku sú uvedené v stanovisku EHSV. (1)

2.3

V roku 2003 Komisia prijala päť rozhodnutí proti nezákonným horizontálnym dohodám, ktoré sa týkajú: francúzskeho hovädzieho mäsa, sorbátov, elektrických a mechanických uhlíkových a grafitových výrobkov, organických peroxidov a priemyselných medených potrubí. Uvalené pokuty predstavovali celkovo 400 miliónov eur. Nastavená úroveň pokút by mala pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok. Do vyšetrovania patria kontroly v spoločnostiach. Úplná imunita je udelená spoločnostiam, ktoré ako prvé odhalia existenciu dohody a poskytnú dostatočný dôkaz, aby sa mohlo vykonať vyšetrovanie. Komisia vyjadrí priaznivé stanovisko v prípadoch, kde dohody medzi spoločnosťami neobmedzujú hospodársku súťaž na relevantných trhoch a kde spotrebitelia ťažia z takejto spolupráce. Aj v roku 2003 Komisia rozhodovala v troch prípadoch porušovania článku 82, ktoré súvisia:

3.1

Rok 2003 priniesol výrazný, hoci nie celkom uspokojivý, pokrok pre liberalizačný proces v energetickom sektore (elektrická energia a plyn). V júni bol schválený legislatívny balíček, ktorý zabezpečuje, že všetci európski spotrebitelia budú schopní zvoliť si svojho dodávateľa do 1. júla 2007. Tieto ustanovenia majú za cieľ zabezpečiť rovnováhu medzi iniciatívami vybudovať novú infraštruktúru a dokončením spoločného trhu.

3.2

Napriek tomu, medzi spotrebiteľmi a podnikmi v rôznych krajinách EÚ pretrváva nespokojnosť, ktorá sa týka trvalo vysokých cien a relatívnej účinnosti týchto služieb. Hlavne v nových členských štátoch sociálni partneri a spotrebiteľské organizácie silne zdôrazňujú potrebu národných orgánov pre hospodársku súťaž a regulátorov verejnoprospešných podnikov, ktorým má byť zaručená úplná nezávislosť.

3.2.1

Keď sa zavedie vhodná a komplexná legislatíva, stáva sa občas, najmä v nových členských štátoch, že sa orgány poverené kontrolou a stanovovaním predpisov stretávajú s prekážkami pri plnení svojich úloh nezávislým spôsobom – preto sa často stalo, že sektorové predpisy neboli schopné presadzovať ani záujmy konzumentov, ani účinnosť trhov. Výbor je priaznivo naklonený funkčnejšiemu vzťahu medzi politikou hospodárskej súťaže a politikami na ochranu spotrebiteľov. Lepšie organizované a zaangažované hnutie spotrebiteľov bude môcť prispievať aj k rozhodovaniu verejných orgánov a poskytne informácie o trhoch a postupoch v rozpore so zásadami hospodárskej súťaže.

3.3

V oblasti poštových služieb smernica prijatá v roku 2002 je zameraná na dokončenie vnútorného trhu, hlavne prostredníctvom progresívnej redukcie vyhradenej oblasti a liberalizácie odchádzajúcej cezhraničnej pošty. Okrem toho, na základe dohody dosiahnutej Európskou radou, Komisia vykoná v roku 2006 štúdiu hodnotenia dopadu univerzálnych služieb pre každý členský štát. Vychádzajúc z výsledkov danej štúdie prijme návrh úplne otvoriť poštový trh od roku 2009, vrátane opatrení na zabezpečenie univerzálneho charakteru služby.

3.4

Konečný termín pre transponovanie nového regulačného balíčka o elektronických komunikáciách vypršal v júli 2004. Komisia vo svojej správe v danej veci zdôraznila hlavne nasledovné princípy: trhy musia byť analyzované na báze princípov hospodárskej súťaže; záväzky môžu byť udelené len podnikom s dominantným postavením; so všetkými službami elektronickej komunikácie a sieťami sa musí zaobchádzať podobným spôsobom (technologická neutralita). Rozvoj a zovšeobecnený prístup k elektronickým komunikáciám sami o sebe nepostačujú na opakované spustenie hospodárskeho rastu. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité zvýšiť úroveň vedomostí a zručností všetkých tých, od ktorých sa žiada, aby používali informačné a komunikačné technológie.

3.5

V sektore leteckej dopravy sa Komisia v roku 2003 rozhodla, že začne vyčerpávajúci dialóg, nevzťahujúci sa na konkrétne prípady, so všetkými zainteresovanými stranami v priemysle, s cieľom vypracovať transparentné smernice o otázkach uplatňovania hospodárskej súťaže v oblasti leteckých aliancií a fúzií leteckých spoločností.

3.5.1

Tiež sa musí dosiahnuť pokrok v definovaní a vykonávaní spoločných smerníc o uplatňovaní antitrustových pravidiel v železničiarskom sektore, pokiaľ ide o nákladnú aj osobnú dopravu.

3.5.2

Okrem toho došlo k pokroku v priemyselnom dialógu v sektoroch námornej dopravy, distribúcie motorových vozidiel a poisťovníctva s cieľom revidovať alebo prijať vhodné právne predpisy o blokových výnimkách

3.5.3

Uvedený dialóg by mal takisto zohľadniť porovnateľné formy daňových systémov.

3.6

Média: Komisia pokladá mediálny pluralizmus za zásadný pre rozvoj EÚ aj kultúrnej identity členských štátov, ale zdôrazňuje, že zodpovednosť za kontrolu koncentrácie médií spočíva primárne na členských štátoch. Uplatňovanie nástrojov politiky hospodárskej súťaže je obmedzené na riešenie štruktúry základného trhu a hospodárskeho dopadu správania mediálnych podnikov a na kontrolu štátnej pomoci. Nemôžu nahradiť národné kontroly koncentrácie médií a opatrenia na zabezpečenie mediálneho pluralizmu. Funkcia pravidiel hospodárskej súťaže je obmedzená na riešenie problémov spôsobených vytvorením alebo posilnením dominantného postavenia na príslušných trhoch a vylúčením konkurentov z týchto trhov.

3.6.1

Je možné vidieť, že prístup Komisie, hoci je teoreticky správny, nedokázal zabrániť alebo čeliť dominantnému postaveniu a súvisiacim antikonkurenčným praktikám hlavne v určitých krajinách. Týka sa to rôznych trhov a trh televíznej reklamy, ktorý ešte nebol dostatočne preskúmaný, má narastajúcu dôležitosť, pokiaľ ide o ochranu pluralizmu.

3.6.2

Okrem toho, metódy, ktoré niektoré mediálne skupiny používajú na posilnenie dominantného postavenia, boli prehliadané, hlavne používanie finančných praktík vedúcich k odstrašeniu záujemcov o prevzatie podniku a viacnásobné hlasovacie práva, ktoré umožňujú menšinovým akcionárom kontrolovať spoločnosť cez hlasovacie práva nad rámec ich držby akcií.

3.6.3

Komisia preto bude musieť byť mimoriadne ostražitá pri uplatňovaní pravidiel a postupov hospodárskej súťaže.

3.7

Slobodné povolania: Štúdia vykonaná pre Komisiu Ústavom pre vyššie štúdiá so sídlom vo Viedni (IHS) bola sprístupnená verejnosti. Táto štúdia odhaľuje rôzne úrovne regulácie poskytovania služieb medzi členskými štátmi a medzi rôznymi profesiami. Táto štúdia dospieva k záveru, že v krajinách s menšou reguláciou a väčšou slobodou v profesiách je možné celkovo vytvoriť viac bohatstva.

3.7.1

Konferencia o regulácii profesionálnych služieb, ktorá sa konala v Bruseli v októbri 2003, zapojila 260 zástupcov profesií do diskusie o vplyvoch pravidiel a regulácií na podnikateľskú štruktúru a ochranu spotrebiteľa.

3.7.2

Na konferencii komisár Monti ohlásil zámer Komisie vydať správu o hospodárskej súťaži v profesionálnych službách v roku 2004. Táto správa, ktorá obsahuje niektoré dôležité náznaky a hlavné smerovania, bola uverejnená dňa 9. februára 2004.

4.1

Dňa 27. novembra 2003 Rada dosiahla politickú dohodu o reforme nariadenia o fúziách, ktoré obsahuje väčšinu úprav navrhnutých Komisiou v decembri 2002. Tieto zmeny a doplnenia zahŕňali nelegislatívne opatrenia vytvorené na racionalizáciu rozhodovacieho procesu, zlepšenie hospodárskej analýzy a garantovanie lepšej ochrany práv na obhajobu. Okrem toho bol menovaný vedúci ekonóm pre hospodársku súťaž a boli vytvorené tímy za zabezpečenie toho, že závery budú úplne nezávislé. Viac informácií o hodnoteniach fúzií je možné nájsť v Návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o cezhraničných fúziách kapitálových spoločností.  (2)

4.2

Cieľ: zabezpečiť, že sa kritérium hodnotenia podstaty v nariadení o fúziách (kritérium dominantného postavenia) bude týkať skutočne všetkých antikonkurenčných fúzií, pričom zároveň zabezpečí pretrvávanie právnej istoty. Kritériá hodnotenia podstaty boli porovnávané s kritériami hodnotenia „výrazného znižovania hospodárskej súťaže“ a napokon bola schválená nová formulácia kritéria: „koncentrácia, ktorá by výrazne narušila skutočnú hospodársku súťaž na spoločnom trhu alebo v jeho výraznej časti, hlavne ako výsledok vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia, bude prehlásená za nekompatibilnú so spoločným trhom“.

4.2.1

Nové nariadenie vo výraze „hlavne ako výsledok vytvorenia alebo posilnenia …“ naznačuje potenciál rozširovania rozsahu uplatňovania zákazu, ktorý už nie je prísne prepojený na požiadavku dominantného postavenia. Napriek tomu sa toto pravidlo bude musieť interpretovať vo svetle obsahu spoločnej deklarácie Rady a Komisie v článku 2 s odkazom na 25. úvodné odôvodnenie nariadenia (3), ktoré uvádza, že tento koncept „by mal byť interpretovaný ako týkajúci sa, presahujúc koncept dominantného postavenia, výlučne antikonkurenčných dôsledkov koncentrácie vyplývajúcich z nekoordinovaného správania sa podnikov, ktoré by nemali dominantné postavenie na príslušnom trhu.“. Z toho vyplýva, že rozsah bude naďalej definovaný vo vzťahu ku konceptu dominancie.

4.3

Usmernenia o hodnotení horizontálnych fúzií: t.j. fúzií medzi konkurujúcimi alebo potenciálne konkurujúcimi firmami. Tieto fúzie budú nezákonné len v tom rozsahu, v akom zvyšujú trhovú silu spoločností spôsobom, ktorý má pravdepodobne nepriaznivé dôsledky pre spotrebiteľov, hlavne vo forme vyšších cien, horšej kvality produktov, alebo zredukovaného výberu. Nezávisle od toho, či antikonkurenčné vplyvy vyplývajú z vytvorenia alebo posinenia jedného dominantného hráča na trhu alebo zo situácie oligopolu. Vplyv fúzie však bude okrem toho hodnotený vo vzťahu k tomu, čo by sa inak na príslušnom trhu odohralo za neprítomnosti koncentrácie. To môže napríklad znamenať, že akvizícia firmy na pokraji bankrotu by neodôvodňovala intervenciu Komisie.

4.4

Nové najlepšie praktiky: v rámci balíčka reforiem za rok 2002 sa uskutočnila a vo februári 2003 dokončila konzultácia, ktorej cieľom bolo poskytovať usmernenia pre zainteresované strany o každodennom vedení konaní o kontrole fúzií v EÚ.

5.1

Komisia je aktívnym účastníkom v pracovnej skupine medzinárodnej siete pre hospodársku súťaž (International Competition Network –ICN) pre multijurisdikčnú kontrolu fúzií. Aktivity skupiny boli rozdelené do troch podskupín:

5.1.1

Komisia sa zúčastňuje vo všetkých troch podskupinách. Základným cieľom je zlepšiť vzájomné pochopenie medzi rôznymi jurisdikciami, aby boli aktivity kontroly fúzií ešte efektívnejšie.

5.1.2

Všeobecnejšie povedané, ICN funguje ako virtuálna sieť medzi rôznymi národnými orgánmi garantujúcimi hospodársku súťaž, s cieľom umožniť medzinárodnú spoluprácu a predkladať návrhy na zredukovanie nákladov na reguláciu a podporiť procedurálnu harmonizáciu a skutočné zbližovanie.

5.1.3

Druhá konferencia ICN, ktorá sa konala v Meride, Mexiko v júni 2003, zdôraznila potrebu prijať jasný a jednoducho dostupný jazyk v oblasti pravidiel hospodárskej súťaže a tiež zdôraznila strategické postavenie aktivít, ktoré podporujú hospodársku súťaž v oblasti regulovaných sektorov s cieľom znížiť náklady na ich správu a prekonať prekážky, ktoré bránia vzájomnému pochopeniu medzi jednotlivými súdnymi systémami, hlavne v oblastiach politík týkajúcich sa fúzií.

6.1

Kontrola štátnej pomoci sa zameriava na vplyvy opatrení pomoci udelenej členskými štátmi podnikom na hospodársku súťaž. Cieľ: zabezpečiť, aby vládne intervencie nezasahovali do hladkého fungovania vnútorného trhu, podporiť hospodársku súťaž a konkurenčné trhy a zlepšiť štrukturálne reformy. Mimoriadna pozornosť sa venuje zabezpečovaniu toho, aby prospešné vplyvy liberalizácie neboli podkopané opatreniami štátnej pomoci. Štokholmské zasadnutie Európskej rady: členské štáty majú zredukovať všeobecnú úroveň štátnej pomoci a presmerovať ju na horizontálne ciele v záujme Spoločenstva (posilňovanie hospodárskej a sociálnej súdržnosti, zamestnanosť, ochrana životného prostredia, podpora výskumu a vývoja malých a stredných podnikov). Komisia považuje vymáhanie pomoci nezákonne poskytnutej členskými štátmi za prioritu.

6.1.1

V tomto kontexte je neúspech celého radu členských štátov pri otváraní ich verejného obstarávania pre účastníkov z ostatných členských štátov veľmi poľutovaniahodný. Verejné obstarávanie v EÚ predstavuje celkovo viac ako 1 500 miliárd eur ročne a obyčaj niektorých členských štátov uprednostňovať národné podniky škodí hospodárskej súťaži a prispieva k daňovému zaťaženiu spotrebiteľov.

6.2

Štátna pomoc pre záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach: Príslušné usmernenia, ktorých platnosť vypršala v októbri 2004, stanovovali, že verejnú pomoc bolo možné považovať za kompatibilnú len za splnenia určitých prísnych podmienok. Tieto usmernenia boli revidované, s osobitným zameraním na tieto otázky:

6.3

Viacsektorový rámec pre veľké investičné projekty: prísne pravidlá v sektoroch so štrukturálnymi ťažkosťami. Zoznam takýchto sektorov sa mal vytvoriť do konca roka 2003. V dôsledku metodických a technických ťažkostí sa Komisia rozhodla odložiť prijatie zoznamu a rozšíriť existujúce prechodné pravidlá pre veľké investičné projekty v „citlivých“ sektoroch do decembra 2006.

6.4

Pomoc pre výskum a vývoj pre malé a stredné podniky: pomoc pre výskum a vývoj môže prispieť k hospodárskemu rastu, posiľňovaniu konkurencieschopnosti a zvyšovaniu zamestnanosti. Pre malé a stredné podniky je to mimoriadne dôležité.

6.5

Environmentálna pomoc, pomoc pre výskum a vývoj, pomoc vzdelávaniu, fiškálna pomoc: V posledne menovanej oblasti sa venovala mimoriadna pozornosť alternatívnym metódam zdaňovania, ako napríklad metóda nákladov zvýšených o prirážku (zdaniteľný príjem vypočítaný na báze paušálnej sadzby ako percento čiastky prevádzkových nákladov a výdavkov). V oblasti sektorovej pomoci (pozri hlavne uplatňovanie dočasne defenzívneho mechanizmu (TDM)), zohľadnili sa tieto sektory: oceliarstvo, telekomunikácie, uhlie, železničná doprava, kombinovaná doprava, cestná, námorná doprava a letecká doprava.

6.6

Poľnohospodárstvo: dňa 23. decembra 2003 Komisia prijala nové nariadenie, ktoré zavádza režim blokových výnimiek pre určité kategórie štátnej pomoci, čo znamená, že členské štáty ich už nepotrebujú oznamovať vopred Komisii na schválenie. Toto nové nariadenie, ktoré sa bude uplatňovať do konca roka 2006, sa týka štátnej pomoci poskytnutej malým a stredným podnikom v poľnohospodárskom sektore. Vzhľadom na definíciu malých a stredných podnikov (nie viac ako 250 zamestnancov, obrat menej ako 40 miliónov eur alebo rozpočet nie viac ako 27 miliónov eur), dané ustanovenia sa vzťahujú takmer na všetky podniky poľnohospodárskeho sektora. Nakoniec, Komisia zavádza nový štandard transparentnosti: zhrnutie všetkých vyňatých opatrení štátnej pomoci, podľa členského štátu, bude uverejnené na Internete päť dní pred prvým vyplatením pomoci, aby sa zabezpečilo, že všetky zainteresované strany budú mať všetky potrebné informácie.

7.1

Po zosumarizovaní a predložení istých pripomienok k XXXIII. správe Komisie o politike hospodárskej politiky v roku 2003 treba pristúpiť k formulovaniu pár všeobecných pozorovaní o správe ako celku a hlavne o jej najvýznamnejších aspektoch zameraných na budúcnosť..

7.2.1

Zavedenie nových procedúr pre aplikovanie antitrustových pravidiel, revízia nariadenia o fúziách a nové organizačné usporiadanie v Komisii zefektívnili politiku hospodárskej súťaže Európskej únie a otvorili ju pozitívnemu vzťahu s podnikmi a spotrebiteľmi.

7.2.2

Politika hospodárskej súťaže umožnila EÚ vykonať výrazný krok vpred v liberalizačnom procese, a to obnovou všetkých hospodárskych sektorov podľa logiky a dynamiky trhu a tak prakticky prispieť k vytvoreniu spoločného európskeho trhu. Politika hospodárskej súťaže je preto veľmi dôležitá a musí jej byť vždy daná úplná autonómia.

7.2.3

Politika hospodárskej súťaže však sama osebe nedokáže splniť akútnu potrebu intenzívneho obratu v raste v celej EÚ a potrebu politiky trvalo udržateľného rozvoja založenej na inovácii a sociálnom dialógu. Štrukturálne zmeny vo výrobe a svetovom obchode, začínajúc od zmien vytvorených novým technologickým systémom, vyžadujú od Komisie, aby spustila a koordinovala iné nástroje hospodárskej politiky. Cieľom je ochrániť a oživiť konkurencieschopnosť európskej ekonomiky a podporiť hospodársku a sociálnu súdržnosť, zamestnanosť a ochranu životného prostredia za súčasnej podpory hlavných, dôležitých výskumných a rozvojových programov. Pozície zaujaté Komisiou v jej Oznámení o podporovaní štrukturálnej zmeny: priemyselná politika pre rozšírenú Európu a stanovisko EHSV k tomuto oznámeniu (4) naznačujú uberanie sa týmto smerom. Lisabonská agenda načrtáva cestu vpred. Jej implementácia sa však musí umožniť a urýchliť na všeobecnej i odvetvovej úrovni.

7.2.3.1

Na úrovni sektora, pri potvrdení daných bodov zaradených do stanoviska EHSV zo dňa 30. júna 2004 o programe LeaderSHIP 2015 – Definovanie budúcnosti európskeho staviteľstva lodí a opravárenského priemyslu konkurencieschopnosť cez dokonalosť  (5), EHSV opakovane prízvukuje potrebu naďalej presadzovať nový úplne integrovaný prístup definovaný Radou pre hospodársku súťaž z novembra 2003 s cieľom posilniť priemyselnú hospodársku súťaž a povzbudiť vo všetkých sektoroch výskum, vývoj a inovácie.

7.3.1

Proces reformy zameraný na modernizáciu a zjednodušenie procedúr pre kontrolu štátnej pomoci zaznamenal výrazný pokrok, po kurze vytýčenom štokholmským zasadnutím Európskej rady na zredukovanie výšky štátnej pomoci a jej presmerovanie na horizontálne ciele v záujme Spoločenstva, vrátanie cieľov súdržnosti. Príkladom uvedeného je celý rad opatrení prijatých Komisiou, ako napríklad rozšírenie rozsahu pomoci pre výskum a rozvoj; vytváranie usmernení o dohodách o transfere technológií, o reštrukturalizácii spoločností v ťažkostiach, a o pomoci na vzdelávanie a na ochranu životného prostredia; ako i vytvorenie multisektorových pravidiel pre hlavné investičné projekty.

7.3.2

Svojim rozsudkom v prípade Altmark v júli 2003 Súdny dvor potvrdil, že kompenzácia spoločnostiam zodpovedným za poskytovanie služieb všeobecného záujmu bude vylúčená z definície štátnej pomoci, a to za nových podmienok. Existujú tu však stále niektoré nevyriešené otázky, predovšetkým čo sa týka stanovenia optimálneho vzťahu medzi štátnou pomocou a službami všeobecného záujmu. (SVZ). Charakter podmienok stanovených súdom si vyžaduje zvýšenie právnej istoty, hlavne v oblasti odhadu nákladov, definovania spôsobu financovania služieb (4) a popis záväzkov verejnej služby s nárokom na kompenzáciu. Medzitým Zelená kniha o službách všeobecného záujmu (SVZ), uverejnená v máji 2003, už potvrdila potrebu zvážiť, či princípy, ktoré riadia SVZ, by mali byť ďalej upevnené vo všeobecnom komunitárnom rámci, a definovať optimálne pravidlá pre služby a opatrenia, aby sa zvýšila právna istota pre všetkých účastníkov trhu.

7.3.3

Tam, kde nie sú správne definované a financované, povinnosti univerzálnych služieb by mohli spôsobiť, že spoločnosti s takýmito záväzkami budú vystavené narastajúcim stratám, vďaka potenciálnemu vstupu konkurentov do najziskovejších oblastí svojej činnosti.

7.3.4

EHSV by preto chcel zdôraznil potrebu, už zvýraznenú v jeho stanovisku (1) k Zelenej knihe Komisie, prijať jasný právny text o SVZ, aby sa zabezpečil efektívny a spravodlivý prístup pre všetkých používateľov k vysokokvalitným službám, ktoré spĺňajú ich požiadavky. Okrem toho, odporúča čo možno najširšie podnecovanie dialógu so sociálnymi partnermi a mimovládnymi organizáciami, hlavne týkajúceho sa reorganizácie a fungovania sociálnych služieb.

7.4.1

Hĺbková analýza vykonaná Komisiou v oblasti regulačných systémov pre služby v kategórii slobodných povolaní v členských štátoch sa ukázala byť veľmi užitočnou, nakoľko poukázali na potrebu po príslušnom zvážení zrevidovať reštriktívne opatrenia v tejto oblasti a sproduktívniť veľké zdroje kultúry a poznatkov existujúce vo svete slobodných povolaní a obdariť ich väčšou konkurencieschopnosťou. To jasne prináša hlavné výhody nielen samotným vykonávateľom slobodných povolaní, ale aj firmám a spotrebiteľom.

7.4.2

Princíp opakovaný niekoľkokrát súdnym dvorom je teraz všeobecne akceptovaný, konkrétne, že poskytovatelia profesionálnych služieb musia tiež rešpektovať pravidlá hospodárskej súťaže. Hoci je absolútne pravdou, že ekonomické kritériá nemôžu byť jediným parametrom, podľa ktorého sa hodnotia profesionálne služby, pretože nie sú jednoducho opakovanými technickými aplikáciami, ale skôr službami, ktoré aplikujú vedomosti na problém, tiež je pravdou, že ide o ekonomickú činnosť, ktorá, keď sa vykonáva s ohľadom na pravidlá hospodárskej súťaže, vytvára väčší prospech a môžu významne prispieť k realizácii lisabonskej agendy.

7.4.2.1

Obsah oznámenia Komisie Hospodárska súťaž v službách v oblasti slobodných povolaní  (6) je zaujímavý v tomto ohľade. Táto správa skutočne zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú profesionálne služby v oblasti slobodných povolaní môžu hrať pri zlepšovaní konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva, keďže ide o veľmi dôležité vstupy pre podniky a rodiny. Na druhej strane využíva empirický výskum na prediskutovanie negatívnych vplyvov, ktoré pre spotrebiteľov môžu mať a majú prehnané alebo zastaralé právne úpravy, ako napríklad tie, ktoré sa týkajú cenotvorby, reklamy, vstupných požiadaviek, výhradných práv a podnikateľskej štruktúry.

7.4.3

Prioritou je preto implementovať a urýchliť proces reformy. Preto EHSV nalieha na Komisiu, aby dodržala svoj záväzok uverejniť novú správu o „pokroku pri eliminovaní reštriktívnych a neodôvodnených pravidiel“ v roku 2005. V tomto kontexte sa Komisia tiež zaviazala, že bližšie preskúma prepojenie medzi úrovňou regulácie, hospodárskymi výsledkami (cenami a kvalitou) a spokojnosťou spotrebiteľov.

7.4.4

EHSV zároveň pripomína dôležitosť rozhodnutia súdneho dvora z 9. októbra 2003 v prípade Consorzio Industria Fiammiferi, ktorý umožňuje národným orgánom „prestať uplatňovať“ národné pravidlá, ktoré zaväzujú spoločnosti konať v rozpore s článkom 81 Zmluvy o založení ES.

7.4.5

Nakoniec je potrebné presadzovať väčšie a uvedomelejšie zapojenie zainteresovaných kategórií do reformného procesu.

7.5.1

Vo svojej XXXIII. správe o politike hospodárskej súťaže Komisia uvádza, že udržiavanie a rozvoj mediálneho pluralizmu a slobody pre poskytovanie a príjem informácií sú základnými cieľmi Európskej únie ako hodnoty veľmi dôležité pre demokratický proces. Tiež uvádza, že zodpovednosť za kontrolu koncentrácie médií spočíva primárne na členských štátoch. Ako ďalej uvádza, uplatňovanie nástrojov politiky hospodárskej súťaže v mediálnom sektore je obmedzené na riešenie problémov vzniknutých vytvorením alebo posilnením dominantného postavenia na príslušných trhoch a odstránenie konkurentov z týchto trhov. Podľa názoru EHSV je rozlišovanie medzi úlohami EÚ a úlohami národných vlád pomerne nejasné a tiež ponecháva nezodpovedané viaceré dôležité otázky:

7.5.2

Nová európska ústava výrazne rozšíri pole pôsobnosti Komisie. EHSV je presvedčený, že nový právny rámec vleje ďalšiu energiu do úlohy Komisie pri usmerňovaní a/alebo priamom zasahovaní, aby sa chránila a rozvíjala sloboda a pluralizmus informácií.