—

zrušil delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2022/1214 z 9. marca 2022, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2021/2139, pokiaľ ide o hospodárske činnosti v určitých odvetviach energetiky, a delegované nariadenie (EÚ) 2021/2178, pokiaľ ide o osobitné zverejňovanie informácií o týchto hospodárskych činnostiach, uverejnené v Úradnom vestníku Únie 15. júla 2022, L 188, s. 1,

—

uložil Európskej komisii povinnosť na hradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod: Komisia pri prijímaní napadnutého nariadenia porušila zásady a procesné pravidlá vyplývajúce z nariadenia (EÚ) 2020/852 (1) a Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva. Nesprávne opomenula posúdenie vplyvov a konzultáciu s verejnosťou. Skupina znalcov z členských štátov a platforma participovali nedostatočne. Okrem toho chýbalo posúdenie súladu napadnutého nariadenia s cieľmi európskeho zákona o ochrane klímy v zmysle jeho článku 6 ods. 4.

2.

Druhý žalobný dôvod: Napadnuté nariadenie porušuje článok 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2020/852. Ustanovenie sa od začiatku uplatňuje len na uhlíkovo náročné prechodné činnosti a preto nezahŕňa nízkouhlíkovú jadrovú energiu. V každom prípade jadrová energia nespĺňa špecifické požiadavky článku 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2020/852. V tejto súvislosti je napadnuté nariadenie postihnuté minimálne nedostatočným posúdením a nedostatkom odôvodnenia. V tomto rozsahu porušuje aj článok 19 ods. 1 písm. f) a g) nariadenia (EÚ) 2020/852 a zásadu predbežnej opatrnosti zakotvenú v primárnom práve.

3.

Tretí žalobný dôvod: Klasifikáciou jadrovej energie ako environmentálne udržateľnej porušuje kritérium dodržiavania zásady „výrazne nenarušiť“ vyplývajúce z článku 17 a článku 19 ods. 1 písm. f) a g) nariadenia (EÚ) 2020/852, ako aj zásadu predbežnej opatrnosti zakotvenú v primárnom práve. Komisia nedodržala úroveň ochrany a požiadavky dokazovania požadované nariadením (EÚ) 2020/852. Podceňuje riziká výrazného narušenia viacerých chránených environmentálnych cieľov spôsobených ťažkými haváriami jadrového reaktora a vysoko rádioaktívnymi odpadmi. Zároveň nemožno s dostatočnou istotou vylúčiť výrazné narušenie environmentálneho cieľa spočívajúceho v adaptácii na zmenu klímy. Okrem toho došlo k porušeniu požiadavky analýzy životného cyklu. Napadnuté nariadenie vykazuje prinajmenšom vady s ohľadom na už uvádzané nedostatočné posúdenie a nedostatok odôvodnenia.

4.

Štvrtý žalobný dôvod: Technickým kritériám preskúmania stanoveným v napadnutom nariadení sa nepodarilo vylúčiť výrazné narušenia environmentálnych cieľov. Technické kritériá preskúmania porušujú kritérium dodržiavania zásady „výrazne nenarušiť“ vyplývajúce z článku 17 a článku 19 ods. 1 písm.. f) nariadenia (EÚ) 2020/852 a zásadu predbežnej opatrnosti zakotvenú v primárnom práve. Takisto v tejto súvislosti nebola dodržaná úroveň ochrany a požiadavky dokazovania nielen s ohľadom na ťažké havárie jadrového reaktora, ale aj s ohľadom na bežnú prevádzku. Vážne narušenie environmentálneho cieľa adaptácie na zmenu klímy nebolo s dostatočnou istotou vylúčené. Okrem toho technické kritériá preskúmania uvedené v prílohe II napadnutého nariadenia zaostávajú za kritériami prílohy I bez toho, aby to bolo odôvodnené. V súvislosti s technickými kritériami preskúmania napadnuté nariadenie vykazuje prinajmenšom nedostatky v preskúmaní a odôvodnení.

5.

Piaty žalobný dôvod: V rozsahu, v akom napadnuté nariadenie jadrovú energiu považuje za významný prínos k adaptácii na zmenu klímy, porušuje článok 11 a článok 19 ods. 1 písm. f) nariadenia (EÚ) 2020/852 a zásadu predbežnej opatrnosti.

6.

Šiesty žalobný dôvod: Napadnuté nariadenie porušuje článok 19 ods. 1 písm. k) nariadenia (EÚ) 2020/852. Technické kritériá preskúmania nespĺňajú požiadavku ľahkej uplatniteľnosti a overiteľnosti.

7.

Siedmy žalobný dôvod: Napadnuté nariadenie je v rozpore s cieľom nariadenia (EÚ) 2020/852 a požiadavkou praktickej účinnosti vzhľadom na fragmentáciu trhu spojenú s klasifikáciou jadrovej energie ako environmentálne udržateľnej.

8.

Ôsmy žalobný dôvod: Výklad nariadenia (EÚ) 2020/852 založený na tom, že normotvorca Únie ponechal otázku otvorenú a prenechal ju na zodpovedanie Komisii, porušuje podmienku podstatnosti uvedenú v článku 290 ZFEÚ. Táto podmienka vyžaduje, aby sám normotvorca Únie rozhodol o zaradení jadrovej energie do taxonómie. Normotvorca Únie tomu vyhovel a vylúčil klasifikáciu jadrovej energie ako environmentálne udržateľnej.

9.

Prvý žalobný dôvod: Z hľadiska hospodárskych činností týkajúcich sa fosílneho plynu Komisia pri prijímaní napadnutého nariadenia porušila zásady a procesné pravidlá vyplývajúce z nariadenia (EÚ) 2020/852 a Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva. Tvrdenia o jadrovej energii platia primerane.

10.

Druhý žalobný dôvod: Napadnuté nariadenie porušuje článok 10 ods. 2 a článok 19 ods. 1 písm. f) a g) nariadenia (EÚ) 2020/852, ako aj zásadu predbežnej opatrnosti zakotvenú v primárnom práve prinajmenšom v rozsahu, v akom pre činnosti súvisiace s fosílnym plynom stanovuje prahové hodnoty 270 g ekvivalentu CO2/kWh a ročne 550 kg ekvivalentu CO2/kW počas 20 rokov. Napadnuté nariadenie sa zakladá na protiprávnom zjemnení podmienky, že k prechodným činnostiam v zmysle článku 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2020/852 nesmie existovať žiadna technologicky a hospodársky uskutočniteľná alternatíva. Navyše prahové hodnoty nie sú v súlade s cieľom 1,5 oC zakotveným v Parížskej dohode o zmene klímy a klimatickými cieľmi Únie. Keďže prahové hodnoty sú spojené len s priamymi emisiami skleníkových plynov, porušuje aj požiadavku analýzy životného cyklu. Prahové hodnoty zaostávajú aj za najlepším výkonom v danom odvetví, sťažujú rozvoj nízkouhlíkových alternatív a vedú k neprípustnému zakonzervovaniu stavu. Napadnuté nariadenie trpí v tejto súvislosti prinajmenšom nedostatkami v preskúmaní a odôvodnení.

11.

Tretí žalobný dôvod: Zavedenie limitu 270 g a 550 kg v napadnutom nariadení je v rozpore so zásadou technickej neutrality stanovenou v článku 19 ods. 1 písm. a) a j) nariadenia (EÚ) 2020/852, ako aj zásadou zákazu diskriminácie.

12.

Štvrtý žalobný dôvod: Napadnuté nariadenie porušuje zásadu „výrazne nenarušiť“ vyplývajúcu z článku 17 a článku 19 ods. 1 písm. f) a g) nariadenia (EÚ) 2020/852 a zásadu predbežnej opatrnosti zakotvenú v primárnom práve. V dôsledku prahových hodnôt 270 g a 550 kg nielenže chýba významný prínos k ochrane klímy, ale ju aj značne narušuje.

13.

Piaty žalobný dôvod: V rozsahu, v akom napadnuté nariadenie fosílny plyn považuje za významný prínos k adaptácii na zmenu klímy, porušuje článok 11 a článok 19 ods. 1 písm. f) nariadenia (EÚ) 2020/852 a zásadu predbežnej opatrnosti.

14.

Šiesty žalobný dôvod: Napadnuté nariadenie porušuje článok 19 ods. 1 písm.. i) nariadenia (EÚ) 2020/852.Vzhľadom na narastajúci hospodársky tlak na fosílny plyn ako nosiča energie sa jeho zaradenie do taxonómie spája minimálne s rizikom vytvorenia bezcenných aktív.

15.

Siedmy žalobný dôvod: Napadnuté nariadenie porušuje článok 19 ods. 1 písm. k) nariadenia (EÚ) 2020/852. Technické kritériá preskúmania vzťahujúce sa na fosílny plyn nespĺňajú požiadavku ľahkej uplatniteľnosti a overiteľnosti.

16.

Ôsmy žalobný dôvod: Napadnuté nariadenie je v rozpore s cieľom nariadenia (EÚ) 2020/852 a požiadavkou praktickej účinnosti vzhľadom na fragmentáciu trhu spojenú s klasifikáciou fosílneho plynu ako environmentálne udržateľného.