1.

Vyplýva z práva Únie, predovšetkým z článku 4 ods. 3 ZEÚ, článku 288 ods. 3 a článku 260 ods. 1 ZFEÚ, že článok 15 ods. 1, článok 15 ods. 2 písm. g) a článok 15 ods. 3 smernice 2006/123/ES (1) (ďalej len „smernica o službách“) má v rámci prebiehajúceho súdneho konania medzi súkromnými osobami priamy účinok v tom zmysle, že sa už neuplatní vnútroštátna právna úprava § 4 nemeckého Verordnung über die Honorare für Architekten und Ingenieurleistungen (vyhláška o odmenách za služby architektov a inžinierov) z roku 1996 v znení z roku 2002 (ďalej len „HOAI 2002“), ktorá odporuje tejto smernici a podľa ktorej minimálne sadzby za plánovacie a dozorné služby architektov a inžinierov stanovené v tomto sadzobníku odmien sú – odhliadnuc od určitých výnimočných prípadov – záväzné a dojednanie odmeny v zmluve s architektom alebo inžinierom vo výške nižšej, ako je minimálna sadzba, je neúčinné, ani keď ide o nároky vyplývajúce zo zmluvy s architektom, ktorá bola uzavretá v roku 2004, teda pred vydaním smernice o službách?

2.