Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62020CN0553

    Vec C-553/20: Žaloba podaná 26. októbra 2020 – Poľská republika/Európsky parlament a Rada Európskej únie

    Ú. v. EÚ C 19, 18.1.2021, p. 38–39 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    18.1.2021   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 19/38


    Žaloba podaná 26. októbra 2020 – Poľská republika/Európsky parlament a Rada Európskej únie

    (Vec C-553/20)

    (2021/C 19/40)

    Jazyk konania: poľština

    Účastníci konania

    Žalobkyňa: Poľská republika (v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca)

    Žalovaní: Európsky parlament, Rada Európskej únie

    Návrhy žalobkyne

    zrušiť článok 1 bod 6 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1054 z 15. júla 2020, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 561/2006, pokiaľ ide o minimálne požiadavky na maximálne denné a týždenné časy jazdy, minimálne prestávky a doby denného a týždenného odpočinku, a nariadenie (EÚ) č. 165/2014, pokiaľ ide o určovanie polohy prostredníctvom tachografov (1),

    zaviazať Európsky parlament a Radu Európskej únie na náhradu trov konania.

    Subsidiárne pre prípad, ak by Súdny dvor usúdil, že napadnuté ustanovenie nariadenia 2020/1054 nemožno oddeliť od zvyšku tohto nariadenia bez zmeny jeho podstatného obsahu, Poľská republika navrhuje zrušiť nariadenie 2020/1054 v celom rozsahu.

    Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

    Poľská republika uvádza voči napadnutým ustanoveniam nariadenia 2020/1054 nasledujúce výhrady:

    1.

    porušenie zásady proporcionality (článok 5 ods. 4 ZEÚ) v dôsledku svojvoľného vymedzenia miest, v ktorých sú vodiči povinní využiť odpočinok;

    2.

    porušenie článku 91 ods. 2 ZFEÚ v dôsledku prijatia opatrení bez zohľadnenia ich vplyvu na životnú úroveň a úroveň zamestnanosti v určitých regiónoch a prevádzku dopravných zariadení;

    3.

    porušenie článku 94 ZFEÚ v dôsledku prijatia opatrení bez zohľadnenia ekonomickej situácie dopravcov;

    4.

    porušenie zásady právnej istoty z dôvodu, že ustanovenie bolo formulované nepresne a spôsobom neumožňujúcim stanoviť povinnosti, ktoré z neho vyplývajú;

    5.

    porušenie článku 11 ZFEÚ a článku 37 Charty základných práv Európskej únie v dôsledku nezohľadnenia požiadaviek ochrany životného prostredia.

    Poľská republika konkrétne tvrdí, že napadnuté ustanovenie porušuje zásadu proporcionality. V dôsledku prijatia nevhodných kritérií rozhodujúcich o tom, v ktorých miestach sú vodiči povinní využiť odpočinok, bola porušená zásada slobodného využívania času vodičom počas odpočinku, vyplývajúca z nariadenia 561/2006. Súčasne boli dopravcom uložené neprimerané povinnosti, ktoré majú negatívny vplyv nielen na situáciu jednotlivých podnikov, najmä malých a stredných, a na trh dopravných služieb, ale aj na životné prostredie. Negatívne dôsledky uplatňovania napadnutého ustanovenia pociťujú obzvlášť podniky z krajín nachádzajúcich sa mimo centra Európskej únie. Súčasne prijaté ustanovenie nie je objektívne odôvodnené vo vzťahu k situácii vodičov. Takisto neodzrkadľuje špecifickú povahu regulovaných služieb.


    (1)  Ú. v. EÚ L 249, 2020, s. 1.


    Top