This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62019CN0591
Case C-591/19 P: Appeal brought on 1 August 2019 by the European Commission against the judgment of the General Court (Fifth Chamber) delivered on 11 June 2019 in Case T-138/18, De Esteban Alonso v Commission
Vec C-591/19 P: Odvolanie podané 1. augusta 2019: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 11. júna 2019 vo veci T-138/18, De Esteban Alonso/Komisia
Vec C-591/19 P: Odvolanie podané 1. augusta 2019: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 11. júna 2019 vo veci T-138/18, De Esteban Alonso/Komisia
Ú. v. EÚ C 413, 9.12.2019, p. 23–23
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
|
9.12.2019 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 413/23 |
Odvolanie podané 1. augusta 2019: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 11. júna 2019 vo veci T-138/18, De Esteban Alonso/Komisia
(Vec C-591/19 P)
(2019/C 413/26)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: B. Mongin a J. Baquero Cruz, splnomocnení zástupcovia)
Ďalší účastník konania: Fernando De Esteban Alonso
Návrhy odvolateľky
|
— |
zrušiť rozsudok z 11. júna 2019 (T-138/18), |
|
— |
zamietnuť žalobu podanú na prvom stupni, |
|
— |
uložiť pánovi De Estebanovi Alonsovi znášať trovy konania na oboch stupňoch. |
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Komisia svojím prvým odvolacím dôvodom založeným na nesprávnom právnom posúdení skutkových okolností s ohľadom na článok 4 rozhodnutia Komisie č. 1999/396 tvrdí, že Všeobecný súd nemohol rozhodnúť, že pán De Esteban Alonso mal byť posudzovaný „rovnako ako“ osoby, ktorých mená boli uvedené v záveroch OLAF zaslaných francúzskym úradom 19. marca 2003 ani nemal byť považovaný, že bol prinajmenšom osobne angažovaný v skutkových okolnostiach, pretože dotknutý úradník nespadal do ani jednej z týchto kategórii.
Druhý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení pri výklade článku 9 ods. 4 nariadenia č. 1073/1999, podľa ktorého inštitúcie musia na základe správy OLAF podniknúť „opatrenia, najmä disciplinárne alebo súdne, ku ktorým ich oprávňujú výsledky tohto vyšetrovania…“. Komisia tvrdí, že toto ustanovenie nemožno vykladať v opačnom zmysle tak, že obmedzuje diskrečnú právomoc, ktorou disponuje na obranu záujmov Únie, a najmä nie tak, že jej bráni vystupovať ako poškodený účastník v trestnom konaní a podať sťažnosť na vnútroštátne orgány, ak to považuje za vhodné na základe informácií, ktoré má k dispozícii, a to aj vo fáze pred prijatím akejkoľvek správy OLAF.
Vo svojom treťom odvolacom dôvode uvádzanom subsidiárne Komisia tvrdí, že Všeobecný súd nemohol vyhovieť žalobe o náhradu škody, pretože neexistovala príčinná súvislosť. Všeobecný súd sa neprimerane odklonil od svojej judikatúry, podľa ktorej neexistuje dostatočne priama príčinná súvislosť medzi poskytovaním informácií OLAF vnútroštátnym orgánom a údajne spôsobenou škodou.