—

V rámci prvého žalobného dôvodu sa vytýka, že dĺžka konania 62 mesiacov viac ako dvojnásobne prekročila lehotu stanovenú v článku 9 ods. 6 nariadenia týkajúceho sa konania o štátnej pomoci. (1)

—

V rámci druhého žalobného dôvodu sa uvádza, že neexistuje zvýhodnenie, pretože z dôvodu stabilizačného vplyvu odberateľov základného zaťaženia na sústavu existuje primeraná kompenzácia. Navyše oslobodenie nie je financované zo štátnych prostriedkov.

—

V rámci tretieho žalobného dôvodu sa uvádza, že úplné oslobodenie odberateľov základného zaťaženia odstraňuje závažné narušenie hospodárstva v Nemecku. Predovšetkým energeticky náročný priemysel musí zostať konkurencieschopný a musí sa zabrániť tomu, aby sa presunul do zahraničia.

—

V rámci štvrtého žalobného dôvodu sa vytýka, že vymáhanie minimálneho príspevku vo výške 20 % uverejneného sieťového poplatku s odkazom na znenie § 19 ods. 2 StromNEV, ktoré bolo platné do 3. augusta 2011, je svojvoľné a v rozpore so zákazom diskriminácie.

—

Ďalej sa uvádza, že len určovanie sieťových poplatkov na základe metodiky fyzickej stopy zaručuje dodržanie zásady príčinnej súvislosti nákladov, ako aj platenie primeraných a nediskriminačných sieťových poplatkov.

—

Nariadenie vymáhania je v rozpore so zákazom diskriminácie aj preto, že Komisia nezohľadnila prechodnú úpravu v § 32 ods. 3 StromNEV.

—

Napokon sa uvádza, že odberatelia základného zaťaženia a netypickí používatelia sústav v zmysle § 19 ods. 2 prvej vety StromNEV sa navzájom podstatne líšia. Skutočnosť, že obe skupiny používateľov sústav musia napriek rozdielom platiť minimálny príspevok vo výške 20 %, nie je objektívne odôvodnená.