EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62016TN0913

Vec T-913/16: Žaloba podaná 23. decembra 2016 – Finninvest a Berlusconi/ECB

Ú. v. EÚ C 63, 27.2.2017, p. 35–37 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

27.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 63/35


Žaloba podaná 23. decembra 2016 – Finninvest a Berlusconi/ECB

(Vec T-913/16)

(2017/C 063/47)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobcovia: Finanziaria d’investimento Fininvest S.p.A (Fininvest) (Rím, Taliansko) a Silvio Berlusconi (Rím) (v zastúpení: R. Vaccarella, A. Di Porto, M. Carpinelli a A. Saccucci, advokáti)

Žalovaná: Európska centrálna banka

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Európskej centrálnej banky z 25. októbra 2016, ktoré „bráni nadobudnutie kvalifikovanej účasti v cieľovej spoločnosti zo strany nadobúdateľov“;

zaviazal Európsku centrálnu banku na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba bola podaná proti rozhodnutiu prijatému Európskou centrálnou bankou 25. októbra 2016 (ECB/SSM/2016 – 7LVZJ6XRIE7VNZ4UBX81/4) v zmysle článkov 22 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 338) (ďalej len „CRD IV“), článku 1 ods. 5 a článku 4 ods. 1 písm. c) a článku 15 ods. 3 nariadenia (EÚ) Rady č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 63) (ďalej len „nariadenie JMD“), článku 87 nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD) (Ú. v. EÚ L 141, 2014, s. 1), ako aj článkov 19, 22 a 25 Testo unico bancario italiano (konsolidované znenie talianskeho bankového kódexu), ktorým Európska centrálna banka bránila nadobudnutiu kvalifikovanej účasti v úverovej inštitúcii (cieľová spoločnosť) zo strany Finanziaria d’investimento Fininvest S.p.A.

Na podporu svojej žaloby, žalobcovia uvádzajú osem žalobných dôvodov rozdelených do troch častí.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na nesprávnom uplatnení článkov 22 a 23 CRD IV, porušení článku 1 ods. 5, článku 4 ods. 1 písm. c) a článku 15 nariadenia JMD a článkov 86 a 87 nariadenia o rámci JMD, aj vo vzťahu s článkom 4 ods. 1, článkom 5 ods. 2 a článkom 13 ods. 2 ZEÚ a s článkom 127 ods. 6 ZFEÚ, a na zneužití právomoci.

2.

Druhý žalobný dôvod, uvedený subsidiárne, založený na skutočnosti, že CRD IV porušuje všeobecnú zásadu zákazu retroaktivity sekundárnych právnych predpisov, ak by sa v tejto veci uplatnila široko.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení zásady právnej istoty a zásady právnej sily rozhodnutej veci vo vzťahu k právoplatnému rozsudku Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko) č. 882 z 3. marca 2016, v ktorom sa rozhodlo o účinkoch povolenia zlúčenia vydaného Banca d’Italia (Talianska banka) v súvislosti s účasťou spoločnosti Fininvest v cieľovej spoločnosti.

Žalobcovia v tejto súvislosti tvrdia, že táto prvá časť žalobných dôvodov sa týka samotného základu napadnutého rozhodnutia a spochybňuje predovšetkým výklad CRD IV prijatý ECB, ktorý je z právneho hľadiska nesprávny a neoprávnene rozširuje osobitné právomoci zverené ECB nariadením JMD a nariadením o rámci JMD a je v rozpore s právnou silou rozhodnutej veci na vnútroštátnej úrovni v dôsledku právoplatného rozsudku Consiglio di Stato (Štátna rada) z 3. marca 2016, čo sa týka účasti v cieľovej spoločnosti.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení článku 4 ods. 3 nariadenia JMD, článku 23 ods. 1 a 4 CRD IV, ako aj všeobecných zásad zákonnosti, právnej istoty a predvídateľnosti správneho konania vo vzťahu k uplatneniu vnútroštátnych vykonávacích právnych predpisov zo strany ECB a na porušení všeobecných zásad zákonnosti a právnej istoty tým, že ECB zastáva názor, že voči žalobcom možno uplatniť Guidelines for the prudential assessment of acquisitions and increases in holdings in the financial sector required by Directive 2007/44/EC, prijaté v roku 2008 výbormi CEBS, CEIOPS a CESR.

5.

Piaty žalobný dôvod, uvedený subsidiárne, založený na porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nevykonania riadneho vyšetrovania a nedostatku odôvodnenia v súvislosti kritériom „možného vplyvu navrhovaného nadobúdateľa na …úverovú inštitúciu“ (článok 23 ods. 1 CRD IV).

6.

Šiesty žalobný dôvod založený na porušení všeobecnej zásady proporcionality, keďže napadnuté rozhodnutie vyvoláva v podstate účinky opatrenia, ktoré vyžaduje nútený predaj podstatnej kapitálovej účasti a na porušení článkov 16 a 17 Charty základných práv Európskej únie a príslušných všeobecných zásad práva Európskej únie, ako vyplývajú z Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ústavných tradícií spoločných pre členské štáty.

Žalobcovia v tejto súvislosti tvrdia, že táto druhá skupina žalobných dôvodov sa týka posúdenia vykonaného ECB a napáda jednak výklad vnútroštátnych právnych predpisov vykonaného ECB a jednak neexistenciu konkrétneho posúdenia „možného vplyvu navrhovaného nadobúdateľa na …úverovú inštitúciu“ a nedodržanie zásady proporcionality v oblasti prudenciálneho dohľadu.

Tretia časť žalobných dôvodov sa naopak týka sérii závažných procesných pochybení, ktoré údajne viedli k neplatnosti postupu vo veci dohľadu a konečného rozhodnutia ECB.

7.

Siedmy žalobný dôvod založený na porušení práv na obhajobu, ktoré mali byť „plne rešpektované“ (článok 22 ods. 2 nariadenie JMU a článok 32 ods. 1 nariadenie o rámci JMD) a na práve na riadnu správu vecí verejných zakotvenom v článku 41 Charty základných práv z dôvodu, že žalobcovia mali prístup k spisu len oneskorene a nemohli sa oboznámiť s obsahom aktu ECB, na základe ktorého bolo začatý postup týkajúci sa schvaľovania. Žalobcovia tvrdia aj nesprávne uplatnenie článku 32 ods. 1 a 5 nariadenia o rámci JCM.

8.

Ôsmy žalobný dôvod založený na protiprávnosti článku 31 ods. 3 nariadenia o rámci JCM na základe článku 277 ZFEÚ z dôvodu, že porušuje práva na obhajobu, ktoré zaručuje článok 41 Charty základných práv a príslušné všeobecné zásady, ktoré vyplývajú z ústavných zásad tradícií spoločných pre členské štáty.


Top