8.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 439/14

1.

Článok 2 bod 11 a článok 11 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, sa majú vykladať v tom zmysle, že v prípade, že k premiestneniu dieťaťa došlo v súlade s predbežne vykonateľným súdnym rozhodnutím, ktoré bolo následne potvrdené súdnym rozhodnutím stanovujúcim pobyt dieťaťa v mieste bydliska rodiča bývajúceho v členskom štáte pôvodu, súd členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené, na ktorý bola podaná žiadosť o návrat dieťaťa, musí overiť, pričom vykoná posúdenie všetkých konkrétnych okolností predmetného prípadu, či dieťa malo ešte svoj obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodu bezprostredne pred údajným neoprávneným zadržaním. V rámci tohto posúdenia treba zohľadniť skutočnosť, že súdne rozhodnutie povoľujúce premiestnenie mohlo byť predbežne vykonané a bolo proti nemu podané odvolanie.

2.

Nariadenie č. 2201/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, že k premiestneniu dieťaťa došlo v súlade s predbežne vykonateľným súdnym rozhodnutím, ktoré bolo následne potvrdené súdnym rozhodnutím stanovujúcim pobyt dieťaťa v mieste bydliska rodiča bývajúceho v členskom štáte pôvodu, zadržanie dieťaťa v tomto členskom štáte po vydaní tohto druhého rozhodnutia je neoprávnené a uplatní sa článok 11 tohto nariadenia, ak platí, že dieťa malo bezprostredne pred týmto zadržaním svoj obvyklý pobyt v uvedenom členskom štáte. Ak naopak platí, že dieťa už nemalo v tomto okamihu obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodu, rozhodnutie zamietajúce žiadosť o návrat založené na tomto ustanovení sa prijme bez toho, aby tým bolo dotknuté uplatnenie pravidiel týkajúcich sa uznávania a výkonu rozhodnutí vydaných v niektorom členskom štáte, stanovených v kapitole III nariadenia.