(4)

V smernici (EÚ) 2016/1164 sa stanovuje rámec riešenia hybridných nesúladných dohôd.

(4)

V smernici (EÚ) 2016/1164 sa stanovuje prvotný rámec riešenia hybridných nesúladných dohôd , ktorým sa hybridné nesúlady neriešia komplexne a systematicky a ktorého rozsah pôsobnosti sa obmedzuje na Úniu .

(4a)

Podkladom pre iniciatívu BEPS je tiež vyhlásenie, ktoré prijali lídri krajín G20 na svojom zasadnutí v Petrohrade v dňoch 5. – 6. septembra 2013, v ktorom vyjadrili záujem zabezpečiť, aby sa zisky zdaňovali tam, kde sa vykonávajú hospodárske činnosti, z ktorých tieto zisky vyplývajú, a tam, kde sa vytvára hodnota. V praxi by si to vyžadovalo, aby sa zaviedlo jednotné zdaňovanie so vzorcom pre rozdelenie príjmov z daní v štátoch. Uvedený cieľ sa nepodarilo dosiahnuť.

(5)

Je nevyhnutné stanoviť pravidlá, ktorými by sa komplexne neutralizovali hybridné nesúlady. Keďže smernica (EÚ) 2016/1164 sa vzťahuje iba na hybridné nesúladné dohody, ku ktorým dochádza pri interakcii medzi systémami zdaňovania príjmov právnických osôb členských štátov, Rada ECOFIN vydala 20. júna 2016 vyhlásenie, v ktorom požaduje, aby Komisia do októbra 2016 predložila návrh o hybridných nesúladných dohodách, na ktorých sa zúčastňujú tretie krajiny, aby sa zabezpečili pravidlá konzistentné s pravidlami odporúčanými v správe OECD v oblasti BEPS týkajúcou sa akcie 2, ktoré zároveň nebudú menej účinné ako tieto odporúčané pravidlá, a to s cieľom dosiahnuť dohodu do konca roka 2016.

(5)

Je mimoriadne dôležité stanoviť pravidlá, ktorými by sa komplexne neutralizovali hybridné nesúlady a nesúlady týkajúce sa pobočiek . Keďže smernica (EÚ) 2016/1164 sa vzťahuje iba na hybridné nesúladné dohody, ku ktorým dochádza pri interakcii medzi systémami zdaňovania príjmov právnických osôb členských štátov, Rada ECOFIN vydala 20. júna 2016 vyhlásenie, v ktorom požaduje, aby Komisia do októbra 2016 predložila návrh o hybridných nesúladných dohodách, na ktorých sa zúčastňujú tretie krajiny, aby sa zabezpečili pravidlá konzistentné s pravidlami odporúčanými v správe OECD v oblasti BEPS týkajúcou sa akcie 2, ktoré zároveň nebudú menej účinné ako tieto odporúčané pravidlá, a to s cieľom dosiahnuť dohodu do konca roka 2016.

(5a)

O účinkoch hybridných nesúladných dohôd by sa malo uvažovať aj z hľadiska rozvojových krajín a Únia a jej členské štáty by sa mali zamerať na podporu rozvojových krajín pri riešení takýchto účinkov.

(6)

Keďže[, okrem iného, v odôvodnení 13 smernice (EÚ) 2016/1164 sa uvádza, že] je mimoriadne dôležité, aby sa vykonala ďalšia práca v súvislosti s hybridnými nesúladmi, ako sú napríklad tie, ktoré zahŕňajú stále prevádzkarne, je nevyhnutné, aby sa nesúlady týkajúce sa hybridnej stálej prevádzkarne riešili aj v  uvedenej smernici .

(6)

Keďže aj v odôvodnení 13 smernice (EÚ) 2016/1164 sa uvádza, že je mimoriadne dôležité, aby sa vykonala ďalšia práca v súvislosti s  inými hybridnými nesúladmi, ako sú napríklad tie, ktoré zahŕňajú stále prevádzkarne, vrátane nezohľadnených stálych prevádzkarní, je nevyhnutné, aby sa nesúlady týkajúce sa hybridných stálych prevádzkarní riešili aj v  smernici (EÚ) 2016/1164. Pri riešení takýchto nesúladov by sa malo prihliadať na odporúčané pravidlá obsiahnuté v návrhu verejného diskusného dokumentu OECD z 22. augusta 2016 o opatrení 2 akčného plánu BEPS k štruktúram nesúladu týkajúcim sa pobočiek .

(7)

V snahe stanoviť komplexný rámec, ktorý by bol v súlade so správou OECD v  oblasti BEPS o hybridných nesúladných dohodách , je bytostne dôležité , aby smernica (EÚ) 2016/1164 zahŕňala aj pravidlá o hybridných transferoch, importovaných nesúladoch a  nesúladoch týkajúcich sa dvojitej rezidencie , aby sa predišlo situácii, keď by daňovníci využívali pretrvávajúce právne medzery .

(7)

S cieľom stanoviť rámec, ktorý by bol v súlade so správou OECD o BEPS týkajúcou sa hybridných nesúladných dohôd a bol by aspoň taký účinný, ako táto správa , má zásadný význam , aby smernica (EÚ) 2016/1164 zahŕňala aj pravidlá o hybridných prevodoch a  importovaných nesúladoch a  riešenie celej škály výsledných dvojitých odpočtov , aby sa daňovníkom zabránilo vo využívaní pretrvávajúcich právnych medzier. Uvedené pravidlá by sa mali v maximálnom možnom rozsahu štandardizovať a koordinovať medzi členskými štátmi. Členské štáty by mali zvážiť zavedenie sankcií proti daňovníkom využívajúcim hybridné nesúlady.

(7a)

Musia sa stanoviť pravidlá s cieľom zastaviť používanie rôznych daňových účtovných období v jednotlivých jurisdikciách, čo vedie k nesúladom v daňových výsledkoch. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby daňoví poplatníci deklarovali platby vo všetkých zúčastnených jurisdikciách v primeranej lehote. Vnútroštátne orgány by ďalej mali preskúmať všetky dôvody hybridných nesúladov a mali by odstrániť akékoľvek medzery a zabrániť agresívnemu daňovému plánovaniu, a nezameriavať sa iba na vyberanie daňových príjmov.

(8)

Keďže smernica (EÚ) 2016/1164 zahŕňa pravidlá o hybridných nesúladoch medzi členskými štátmi, je vhodné zahrnúť do uvedenej smernice aj pravidlá o hybridných nesúladoch s tretími krajinami. Následne by sa uvedené pravidlá mali uplatňovať aj na všetkých daňovníkov, ktorí v nejakom členskom štáte podliehajú dani z príjmu právnických osôb, vrátane stálych prevádzkarní subjektov, ktoré sa považujú za rezidentov v tretích krajinách. Treba zachytiť všetky hybridné nesúladné dohody, v rámci ktorých je aspoň jedna z dotknutých strán platcom dane z príjmu právnických osôb v niektorom členskom štáte.

(8)

Keďže smernica (EÚ) 2016/1164 zahŕňa pravidlá o hybridných nesúladoch medzi členskými štátmi, je vhodné zahrnúť do uvedenej smernice aj pravidlá o hybridných nesúladoch s tretími krajinami. Následne by sa uvedené pravidlá mali uplatňovať aj na všetkých daňovníkov, ktorí v nejakom členskom štáte podliehajú dani z príjmu právnických osôb, vrátane stálych prevádzkarní subjektov, ktoré sa považujú za rezidentov v tretích krajinách. Je potrebné zachytiť všetky hybridné nesúlady alebo s nimi súvisiace dohody, v rámci ktorých je aspoň jedna z dotknutých strán platcom dane z príjmu právnických osôb v niektorom členskom štáte.

(9)

Pravidlá o  hybridných nesúladoch by mali riešiť situácie nesúladu, ktoré sú výsledkom konfliktných daňových predpisov dvoch ( alebo viacerých) jurisdikcií . Uvedené pravidlá by však nemali mať vplyv na všeobecné prvky daňového systému danej jurisdikcie.

(9)

Je dôležité, aby sa pravidlá týkajúce sa hybridných nesúladov automaticky uplatňovali vždy, keď platba, ktorá bola odpočítaná na strane platiteľa, prichádza cez hranice, a to bez toho, aby sa musel preukázať motív vyhýbania sa daňovým povinnostiam, a riešili sa situácie nesúladu, ktoré vyplývajú z dvojitých odpočtov, konfliktov v právnom vymedzení finančných nástrojov, platieb a subjektov alebo konfliktov pri alokácii platieb . Keďže hybridné nesúlady by mohli viesť k dvojitému odpočtu alebo k odpočtu bez zahrnutia, je nevyhnutné stanoviť pravidlá, na základe ktorých by dotknutý členský štát buď zamietol odpočet platby, nákladov alebo strát, alebo by od daňovníka vyžadoval, aby príslušnú platbu zahrnul do svojho zdaniteľného príjmu.

(9a)

Nesúlady týkajúce sa stálych prevádzkarní vznikajú, keď rozdiely v pravidlách v jurisdikcii stálej prevádzkarne a pravidlách v jurisdikcii stáleho pobytu, ktorými sa riadi alokácia príjmov a výdavkov medzi rôznymi časťami toto istého subjektu, spôsobujú nesúlad v daňových výsledkoch, a to aj v prípadoch, keď nesúlad vzniká v dôsledku skutočnosti, že stála prevádzkareň sa neberie do úvahy v dôsledku uplatňovania právnych predpisov v jurisdikcii pobočky. Uvedené výsledky nesúladu by mohli viesť k nezdaneniu bez zahrnutia, dvojitému odpočtu alebo k odpočtu bez zahrnutia, a preto by sa mali odstrániť. V prípade nezohľadnených stálych prevádzkarní by členský štát, v ktorom je daňovník rezidentom, mal od daňovníka vyžadovať, aby medzi svoje zdaniteľné príjmy zahrnul príjem, ktorý by sa inak pripísal stálej prevádzkarni.

(10)

S cieľom zabezpečiť proporcionalitu je nevyhnutné riešiť len tie prípady, v ktorých existuje významné riziko vyhýbania sa daňovej povinnosti prostredníctvom využívania hybridných nesúladov. Preto treba zahrnúť do rozsahu pôsobnosti hybridné nesúladné dohody medzi daňovníkom a jeho prepojenými podnikmi a hybridné nesúlady vyplývajúce zo štruktúrovaných dohôd zahŕňajúcich daňovníka.

(11)

V snahe stanoviť dostatočne komplexné vymedzenie „prepojeného podniku“ na účely pravidiel o hybridných nesúladoch by vymedzenie uvedeného pojmu malo zahŕňať aj subjekt, ktorý je súčasťou tej istej konsolidovanej skupiny na účtovné účely, podnik, v ktorom daňovník má významný vplyv na riadenie a naopak, podnik, ktorý má významný vplyv na riadenie daňovníka.

(12)

Nesúlady, ktoré sa týkajú osobitne hybridnej povahy subjektov, by sa mali riešiť len vtedy, keď jeden z prepojených podnikov má minimálne účinnú kontrolu nad ostatnými prepojenými podnikmi. V uvedených prípadoch by sa následne malo vyžadovať, aby prepojený podnik bol v držbe daňovníka alebo inej prepojeného podniku, resp. aby bol ich držiteľom prostredníctvom účasti formou hlasovacích práv, vlastníctva kapitálu alebo nároku na získanie 50 percent alebo viac zisku.

(15)

Keďže nesúlady týkajúce sa hybridných subjektov zahŕňajúce tretie krajiny môžu viesť k dvojitému odpočtu alebo k odpočtu bez zahrnutia, je nevyhnutné stanoviť pravidlá, na základe ktorých by dotknutý členský štát podľa prípadu buď zamietol odpočet platby, nákladov alebo strát, alebo by od daňovníka vyžadoval, aby dotknutú platbu zahrnul do svojho základu dane.

(15)

Keďže nesúlady týkajúce sa hybridných subjektov zahŕňajúce tretie krajiny v  mnohých prípadoch vedú k dvojitému odpočtu alebo k odpočtu bez zahrnutia, je nevyhnutné stanoviť pravidlá, na základe ktorých by dotknutý členský štát podľa prípadu buď zamietol odpočet platby, nákladov alebo strát, alebo by od daňovníka vyžadoval, aby dotknutú platbu zahrnul do svojho základu dane.

(17)

Hybridné transfery môžu spôsobiť rozdielne daňové zaobchádzanie, ak sa v dôsledku transferu finančného nástroja v  rámci štruktúrovanej dohody s podkladovou návratnosťou z uvedeného nástoja zaobchádza ako s návratnosťou odvodenou súčasne viac než jednou zo strán dohody. Podkladová návratnosť je príjmom súvisiacim s prevedeným nástrojom a odvodeným z neho. Tento rozdiel v daňovom zaobchádzaní môže viesť k odpočtu bez zahrnutia alebo k zápočtu dane v dvoch rôznych jurisdikciách pre tú istú daň vyberanú pri zdroji. Takéto nesúlady by sa preto mali odstrániť. V prípade odpočtu bez zahrnutia by sa mali uplatňovať rovnaké pravidlá ako pri neutralizácii hybridného finančného nástroja alebo nesúladu týkajúceho sa hybridných subjektov, ktorý vedie k odpočtu bez zahrnutia. V prípade dvojitého zápočtu dane by mal dotknutý členský štát obmedziť výhodu daňovej úľavy proporcionálne k čistému zdaniteľnému príjmu, pokiaľ ide o podkladovú návratnosť.

(17)

Hybridné transfery môžu spôsobiť rozdielne daňové zaobchádzanie, ak sa v dôsledku transferu finančného nástroja s podkladovou návratnosťou z uvedeného nástroja zaobchádza ako s návratnosťou odvodenou súčasne viac než jednou zo strán dohody. Podkladová návratnosť je príjmom súvisiacim s prevedeným nástrojom a odvodeným z neho. Tento rozdiel v daňovom zaobchádzaní môže viesť k odpočtu bez zahrnutia alebo k zápočtu dane v dvoch rôznych jurisdikciách pre tú istú daň vyberanú pri zdroji. Takéto nesúlady by sa preto mali odstrániť. V prípade odpočtu bez zahrnutia by sa mali uplatňovať rovnaké pravidlá ako pri neutralizácii hybridného finančného nástroja alebo nesúladu týkajúceho sa hybridných subjektov, ktorý vedie k odpočtu bez zahrnutia. V prípade dvojitého zápočtu dane by mal dotknutý členský štát obmedziť výhodu daňovej úľavy proporcionálne k čistému zdaniteľnému príjmu, pokiaľ ide o podkladovú návratnosť.

(19)

Importované nesúlady presúvajú účinok hybridného nesúladu medzi stranami v tretích krajinách do jurisdikcie členského štátu prostredníctvom využitia nehybridného nástroja, čím narúšajú účinnosť pravidiel na neutralizáciu hybridných nesúladov. Odpočítateľnú platbu v členskom štáte možno použiť na financovanie výdavku v rámci štruktúrovanej dohody, ktorá zahŕňa hybridný nesúlad medzi tretími krajinami. V snahe bojovať s takýmito importovanými nesúladmi treba zahrnúť pravidlá, ktoré zakazujú odpočítať platbu, ak je zodpovedajúci príjem z tejto platby priamo alebo nepriamo zahrnutý oproti odpočtu, ktorý vyplýva z  hybridnej nesúladnej dohody, čo vedie k dvojitému odpočtu alebo k odpočtu bez zahrnutia medzi tretími krajinami.

(19)

Importované nesúlady presúvajú účinok hybridného nesúladu medzi stranami v tretích krajinách do jurisdikcie členského štátu prostredníctvom využitia nehybridného nástroja, čím narúšajú účinnosť pravidiel na neutralizáciu hybridných nesúladov. Odpočítateľnú platbu v členskom štáte možno použiť na financovanie výdavku v rámci štruktúrovanej dohody, ktorá zahŕňa hybridný nesúlad medzi tretími krajinami. V snahe bojovať s takýmito importovanými nesúladmi treba zahrnúť pravidlá, ktoré zakazujú odpočítať platbu, ak je zodpovedajúci príjem z tejto platby priamo alebo nepriamo zahrnutý oproti odpočtu, ktorý vyplýva z  hybridného nesúladu alebo zo s ním súvisiacej dohody, čo vedie k dvojitému odpočtu alebo k odpočtu bez zahrnutia medzi tretími krajinami.

(21)

Cieľom tejto smernice je zvýšiť odolnosť vnútorného trhu ako celku voči hybridným nesúladným dohodám . To nemôžu uspokojivo dosiahnuť členské štáty konajúce individuálne, keďže vnútroštátne systémy zdaňovania príjmov právnických osôb sú rôznorodé a individuálne opatrenia členských štátov by len rozšírili existujúcu roztrieštenosť vnútorného trhu v oblasti priameho zdaňovania. Nedostatočná efektivita a narušenia vznikajúce vzájomným pôsobením jednotlivých vnútroštátnych opatrení by tak mohli pretrvávať. To by následne viedlo k nedostatočnej koordinácii. Uvedený cieľ možno namiesto toho lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, a to vzhľadom na cezhraničnú povahu hybridných nesúladných dohôd a potrebu prijať riešenia, ktoré fungujú pre vnútorný trh ako celok. Únia môže preto prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa. Stanovením požadovanej úrovne ochrany pre vnútorný trh sa táto smernica zameriava len na dosiahnutie základnej úrovne koordinácie v rámci Únie, ktorá je potrebná na splnenie jej cieľov.

(21)

Cieľom tejto smernice je zvýšiť odolnosť vnútorného trhu ako celku voči hybridným nesúladom . To nemôžu uspokojivo dosiahnuť členské štáty konajúce individuálne, keďže vnútroštátne systémy zdaňovania príjmov právnických osôb sú rôznorodé a individuálne opatrenia členských štátov by len rozšírili existujúcu roztrieštenosť vnútorného trhu v oblasti priameho zdaňovania. Nedostatočná efektivita a narušenia vznikajúce vzájomným pôsobením jednotlivých vnútroštátnych opatrení by tak mohli pretrvávať. To by následne viedlo k nedostatočnej koordinácii. Uvedený cieľ možno namiesto toho lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, a to vzhľadom na cezhraničnú povahu hybridných nesúladov a potrebu prijať riešenia, ktoré fungujú pre vnútorný trh ako celok. Únia môže preto prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii vrátane prechodu od prístupu založeného na samostatnosti subjektov k jednotnému prístupu, pokiaľ ide o zdanenie nadnárodných podnikov . V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa. Stanovením požadovanej úrovne ochrany pre vnútorný trh sa táto smernica zameriava len na dosiahnutie základnej úrovne koordinácie v rámci Únie, ktorá je potrebná na splnenie jej cieľov.

(21a)

S cieľom zabezpečiť jasné a účinné vykonávanie právnych predpisov by sa mal zdôrazniť súlad s odporúčaniami OECD uvedenými v publikácii s názvom Neutralising the Effects of Hybrid Mismatch Arrangements, Action 2 – 2015 Final Report (Neutralizácia účinkov hybridných nesúladných dohôd, opatrenie 2 – Záverečná správa za rok 2015).

(23)

Komisia by mala vyhodnotiť vykonávanie tejto smernice štyri roky po nadobudnutí jej účinnosti a  Rade o ňom podať správu . Členské štáty by Komisii mali poskytovať všetky informácie potrebné na toto vyhodnotenie,

(23)

Komisia by mala vykonávanie tejto smernice po nadobudnutí jej účinnosti vyhodnocovať každé tri roky a podávať o ňom správu Európskemu parlamentu a Rade . Členské štáty by Komisii mali poskytovať všetky informácie potrebné na toto vyhodnotenie,

(23a)

Členské štáty by mali byť povinné vymieňať si všetky relevantné dôverné informácie a najlepšie postupy s cieľom bojovať proti daňovým nesúladom a zabezpečiť jednotné vykonávanie smernice (EÚ) 2016/1164.

(a)

v odseku 4 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„Na účely článku 9 je prepojený podnik aj subjekt, ktorý je súčasťou tej istej konsolidovanej skupiny na účely finančného účtovníctva, podnik, v ktorom má daňovník významný vplyv na riadenie, alebo podnik, ktorý má významný vplyv na riadenie daňovníka. Keď nesúlad zahŕňa hybridný subjekt, vymedzenie prepojeného podniku sa upraví tak, aby sa požiadavka 25 % nahradila požiadavkou 50 %“;

(aa)

v bode 4 sa vypúšťa tretí pododsek;

'(9)

„hybridný nesúlad“ je situácia medzi daňovníkom a  prepojeným podnikom alebo štruktúrovaná dohoda medzi stranami v rôznych daňových jurisdikciách , keď možno ktorýkoľvek z nasledujúcich výsledkov pripísať rozdielom v právnej kvalifikácii finančného nástroja alebo subjektu, alebo v  zaobchádzaní s obchodnou prítomnosťou ako so stálou prevádzkarňou:

'(9)

„hybridný nesúlad“ je situácia medzi daňovníkom a  iným subjektom , keď možno ktorýkoľvek z nasledujúcich výsledkov pripísať rozdielom v právnej kvalifikácii finančného nástroja alebo platby uskutočnenej v rámci neho alebo je výsledkom rozdielov pri uznávaní platieb uskutočnených hybridnému subjektu alebo stálej prevádzkarni alebo platieb, výdavkov alebo strát spôsobených hybridným subjektom alebo stálou prevádzkarňou , alebo výsledkom rozdielov pri uznávaní predpokladanej platby uskutočnenej medzi dvoma časťami rovnakého daňovníka alebo pri uznávaní obchodnej prítomnosti ako stálej prevádzkarne :

(b)

k odpočtu tej istej platby , tých istých nákladov alebo strát od základu dane dochádza v jurisdikcii, v ktorej má platba zdroj , v  ktorej sa náklady vynaložili alebo v ktorej došlo ku stratám, ako aj v druhej jurisdikcii ( „dvojitý odpočet“ );

(b)

k odpočtu platby od základu dane dochádza v  ktorejkoľvek jurisdikcii, v ktorej sa platba považuje za uskutočnenú (jurisdikcia platiteľa) , bez zodpovedajúceho zahrnutia na daňové účely tej istej platby v ktorejkoľvek inej jurisdikcii, v ktorej sa platba považuje za prijatú (jurisdikcia príjemcu) ( „odpočet bez zahrnutia“ );

(c)

k odpočtu platby od základu dane dochádza v jurisdikcii , v  ktorej má platba zdroj , bez zodpovedajúceho zahrnutia na daňové účely tej istej platby v druhej jurisdikcii ( „odpočet bez zahrnutia“);

(c)

v prípade rozdielov v uznávaní obchodnej prítomnosti ako stálej prevádzkarne nezdanenie príjmu , ktorý má zdroj v niektorej jurisdikcii , bez zodpovedajúceho zahrnutia na daňové účely toho istého príjmu v druhej jurisdikcii ( „nezdanenie bez zahrnutia“)

(ca)

platba hybridnému subjektu alebo stálej prevádzkarni, ktorá môže byť dôvodom na odpočet bez zahrnutia, ak možno nesúlad prisúdiť rozdielom pri uznávaní platieb uskutočnených stálej prevádzkarni alebo hybridnému subjektu;

(cb)

platba vedie k odpočtu bez zahrnutia v dôsledku platby uskutočnenej nezohľadnenej stálej prevádzkarni.

(ba)

dopĺňa sa tento bod:

(bb)

dopĺňa sa tento bod:

(11)

(ca)

dopĺňa sa tento bod:

(i)

ak má platba zdroj v členskom štáte, tento členský štát zamietne odpočet, alebo

(ii)

ak má platba zdroj v tretej krajine, dotknutý členský štát vyžaduje od daňovníka, aby takúto platbu zahrnul do základu dane s výnimkou prípadu, keď daná tretia krajina už zamietla odpočet alebo vyžiadala, aby sa platba zahrnula.

(3a)