20.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 264/77

Spravodajca:

Paulo BARROS VALE

1.1

Hoci otázky týkajúce sa zbraní sú vždy kontroverznou témou, tragické udalosti, ktoré sa odohrali v Európe, viedli v tejto oblasti k ešte búrlivejšej diskusii. Na hodnotenie revízie smernice sa však nutne treba pozerať menej emotívnym a objektívnejším spôsobom, pričom treba vyvážene analyzovať otázky bezpečnosti a trhu a zásadnú otázku boja proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti odložiť na iné diskusie, ktoré budú primeranejšie vzhľadom na jej závažnosť.

1.2

Podľa štúdie Úradu Organizácie Spojených národov pre drogy a kriminalitu o strelných zbraniach (Study on Firearms) (1) sa odhaduje, že v roku 2007 existovalo vo svete približne 875 miliónov zbraní. Z toho boli len 3 % vo vlastníctve policajných zložiek a 23 % vlastnilo vojsko. V odvetví dosahujúcom takéto rozmery musí zákonodarca nájsť a zaviesť prostriedky, ktoré dokážu zmierniť potenciálne nebezpečenstvo, ktoré predstavuje vlastníctvo takého veľkého počtu zbraní.

1.3

EHSV podporuje prijatie skúmanej smernice, ktorá prispeje k objasneniu pojmov a ktorou sa zavedú nové požiadavky a jednotnejšie pravidlá označovania a ničenia zbraní, ale chce tiež navrhnúť opatrenia, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k zvýšeniu bezpečnosti občanov.

1.4

Na rozdiel od situácie v iných sektoroch, v ktorých Európska únia prijala rozsiahle právne predpisy, to isté neplatí pre zbrojársky priemysel, kde prijaté pravidlá nedosahujú potenciálne možnosti v oblasti bezpečnosti a sledovania zbraní a osôb zapojených do trestnej činnosti. Pri plnení cieľov v takej citlivej oblasti, ako je bezpečnosť, nesmieme preto ustúpiť.

1.5

Keďže vysledovateľnosť nielen zbraní, ale aj munície, je dôležitá, EHSV zastáva názor, že v strednodobom resp. dlhodobom horizonte by sa malo preskúmať, či je možné dosiahnuť zmenu v priemysle tak, aby sa projektily označovali nezmazateľným spôsobom a na takom mieste, ktoré sa pri používaní nezničí. Ak je to technicky možné, tieto údaje a ostatné údaje týkajúce sa zbraní, ktoré budú k dispozícii v interoperabilných databázach pre zložky presadzovania práva, by výrazne prispeli k zlepšeniu účinností vyšetrovaní. Tieto databázy by sa nemali obmedzovať len na vytváranie vnútroštátnych registrov, ale predovšetkým by mali byť databázou na európskej úrovni, ku ktorej by mali prístup a ktorú by dopĺňali všetky členské štáty.

1.6

EHSV zastáva názor, že by Európa vo svojich programoch nákupu zbraní mohla preskúmať možnosť nasledovať príklad Austrálie a Veľkej Británie a dosiahnuť tak stiahnutie mnohých tisícov zbraní z obehu. Hoci priama súvislosť medzi počtom zbraní v obehu a počtom trestných činov nie je dokázaná, štatisticky by pravdepodobnosť, že budú spáchané trestné činy, dôjde k nehodám či dokonca, že sa zbrane dostanú do rúk zločincov, bola menšia.

1.7

Technologický vývoj trojrozmernej tlače predstavuje zdroj nebezpečenstva, ktorý umožňuje výrobu zbraní, ktoré sú rovnako smrtiace ako iné, bez akejkoľvek možnosti kontroly a vysledovateľnosti. Dodáva, že tieto zbrane sa vyrábajú väčšinou z materiálov, ktoré tradičné bezpečnostné systémy nedokážu odhaliť. Naliehavo vyzýva, aby štáty začlenili túto tému do svojich bezpečnostných programov, aby bolo možné jednotným spôsobom prijať opatrenia na zabránenie šíreniu smrtiacich zbraní bez akéhokoľvek druhu kontroly.

2.1

V rámci osobitnej pozornosti, ktorá sa venuje bezpečnosti, Komisia navrhuje zmeniť smernicu 91/477/EHS (2) zmenenú smernicou 2008/51/ES (3) o kontrole získavania a vlastnenia zbraní.

2.2

Táto zmena spadá do rámca Európskeho programu v oblasti bezpečnosti, ktorý bol predstavený 28. apríla 2015 a ktorým sa má na európskej úrovni zabezpečiť účinná a koordinovaná reakcia na bezpečnostné hrozby. V Európskom programe v oblasti bezpečnosti boli ako prekážky účinnosti kontrol a spolupráce policajných zložiek členských štátov identifikované rozdiely vo vnútroštátnych právnych predpisoch, pričom sa vyzvalo k preskúmaniu právnych predpisov týkajúcich sa strelných zbraní, ako aj pravidiel deaktivácie zbraní.

2.3

Cieľom smernice je popri zaručení bezpečnosti občanov uľahčiť fungovanie vnútorného trhu so strelnými zbraňami, pričom sa stanovia pravidlá, ktoré sa prijmú na celý životný cyklus zbrane od jej výroby až po zničenie.

2.4

V smernici sa stanovujú minimálne požiadavky, ktoré má každý členský štát zaviesť, pokiaľ ide o získavanie, vlastnenie a prevod zbraní rôznych kategórií vrátane zbraní určených na lov a športovú streľbu.

2.5

Ako základ preskúmania súčasného právneho rámca sa vypracovali tri štúdie o vhodnosti platných právnych predpisov, pričom sa dospelo k záveru, že je dôležité prijať minimálne normy na úrovni EÚ týkajúce sa nezákonného obchodovania so zbraňami a že platná smernica sa musí revidovať s cieľom:

2.6

Komisia vypočula zainteresované strany – zástupcov európskych združení výrobcov strelných zbraní a streliva na civilné účely, subjekty zapojené do civilného obchodu so zbraňami, poľovníkov, zberateľov, mimovládne organizácie, výskumné inštitúcie, atď. Členské štáty a mimovládne organizácie sa zhodli na prospešnosti súčasnej smernice pri zabraňovaní presúvaniu strelných zbraní na nelegálny trh, zatiaľ čo zástupcovia súkromného sektora vyjadrili obavy, pokiaľ ide o zmenu kategórií strelných zbrani a jej vplyv na malé a stredné podniky.

2.7

Zainteresované strany, s ktorými Komisia konzultovala, vidia v reaktivácii deaktivovaných zbraní významný zdroj zbraní používaných na účely trestných činov a za prioritu považujú harmonizáciu pravidiel deaktivácie na boj proti týmto praktikám.

2.8

Na potrebe výmeny informácií medzi členskými štátmi, harmonizácii pojmov a vymedzení minimálnych noriem pre usmernenia týkajúce sa deaktivácie zbraní sa konzultované zainteresované strany zhodli.

3.1

V súčasnosti navrhované objasnenia významne zlepšujú predchádzajúcu smernicu a EHSV ich ako také víta. Tieto návrhy nemajú za cieľ zákaz strelných zbraní, ale harmonizáciu noriem uplatniteľných pre nadobúdanie a držanie zbraní počas celého ich životného cyklu, a reguláciu trhu a zaistenie bezpečnosti.

EHSV sa však po konzultácii so zainteresovanými stranami, najmä so zástupcami polície, priemyslu, obchodu, užívateľov, zberateľov a mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti bezpečnosti občanov, domnieva, že v súvislosti s pretrvávajúcimi problémami s bezpečnosťou musia byť právne predpisy týkajúce sa tejto tematiky ambicióznejšie. Komisia nesmie prijať právne predpisy len ako okamžitú reakciu na nedávne udalosti súvisiace s terorizmom, ale má tak spraviť s cieľom vyriešiť otázku bezpečnosti legálnych strelných zbraní.

3.2

O kontrole zbrojenia boli vypracované viaceré štúdie. Niektoré poukazujú na to, že obmedzenia týkajúce sa zbraní znižujú násilie (4), počet nehôd (5) a samovrážd (6), v iných sa tvrdí, že ak sa držba zbrane umožní občanom, ktorí nemajú záznam v registri trestov alebo duševné problémy, znižuje sa násilná trestná činnosť a samo osebe to nemá významný vplyv na zvýšenie počtu samovrážd alebo nehôd (7).

3.2.1

Vzorom pre kontrolu zbraní je prípad Austrálie. Po tom, ako jeden muž vošiel do kaviarne a dvoma strelnými zbraňami tam zabil 35 osôb a ďalších 23 zranil, začala Austrália v roku 1997 jednu z doposiaľ najrozsiahlejších reforiem pravidiel používania a vlastnenia zbraní, ktorej viditeľným dôsledkom bolo zníženie úmrtí spôsobených použitím strelných zbraní Zakázala niektoré druhy zbraní, zaviedla povinnosť uviesť legitímny dôvod na vlastníctvo zbrane (ktorým nemôže byť len sebaobrana) a poskytla finančné prostriedky na program odkúpenia zbraní štátom. Vďaka tejto iniciatíve bolo z obehu stiahnutých približne 700 000 zbraní a zaviedli sa nové obmedzenia, čím sa prudko znížila miera vrážd s použitím strelnej zbrane (8).

3.2.2

Austrálsky program odkúpenia zbraní je založený na myšlienke, že veľká dostupnosť zbraní umožňuje, aby sa z vražedných pohnútok jedinca jednoduchšie stala masová vražda.

3.2.3

Podobne ako v Austrálii a po zabití 15 osôb v náhodných prestrelkách, po ktorých ostalo ešte 15 zranených, zakázalo používanie niektorých druhov zbraní aj Spojené kráľovstvo, pričom zaviedlo povinnú registráciu vlastníkov a poskytlo finančné prostriedky na program odkúpenia zbraní. Tento prípad nemal rovnaký účinok ako v Austrálii, pokiaľ ide o počet úmrtí spôsobených strelnou zbraňou (9).

3.2.4

Nedávna významná štúdia o kontrole zbraní, uverejnená vo februári 2016, preskúmala 130 ďalších štúdií vykonaných v 10 rôznych krajinách od roku 1950 do roku 2014 (10). Autori zastávajú názor, že napriek tomu, že nepreukázali, že reštriktívne zákony znižujú násilie, získané údaje naznačujú, že v niektorých krajinách je implementácia zákonov zameraných na obmedzenie prístupu k rôznym typom zbraní spojená so znížením počtu úmrtí spôsobených strelnou zbraňou. Prijatie zákonov, ktoré sprísňujú podmienky nadobúdania strelných zbraní (napr. overenie záznamov) alebo prístupu k zbraniam (napr. skladovanie) tiež súvisí s poklesom vrážd z vášne a nešťastných úmrtí detí.

3.3

So zreteľom na tieto príklady a štúdie EHSV zastáva názor, že by sa mali dodržiavať prísne pravidlá pre získanie povolenia na používanie a držbu zbrane, nadobúdanie zbraní a munície, zákaz a deaktiváciu niektorých druhov zbraní a tiež v rámci programu odkúpenia zbraní členskými štátmi na účely ich zničenia.

4.1

Iniciatíva je v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality. Forma smernice je primeraná vzhľadom na to, že nie je isté, či by členské štáty boli ochotné akceptovať nariadenie.

4.2

Touto smernicou sa menia rôzne články predchádzajúcej smernice, pričom sa vysvetľujú a zavádzajú nové požiadavky, ktoré výrazne zlepšujú predchádzajúci akt, a EHSV ich ako také víta.

4.3

EHSV podporuje, aby sa pred vydaním alebo obnovením povolenia na používanie a držbu zbrane zaviedli povinné lekárske vyšetrenia fyzického a duševného zdravia, ktoré by dosahovali európsku kvalitu a spĺňali minimálne požiadavky na európskej úrovni, pričom tento postup je už v niektorých členských štátoch prijatý. Konštatuje však, že v smernici by sa tiež mohlo požadovať absolvovanie odbornej prípravy o manipulácii so strelnou zbraňou a požiadavky na zabezpečené skladovanie (v trezore, ako sa už vyžaduje v niektorých členských štátoch) a bezpečnú prepravu zbraní a ich komponentov.

4.4

Európska únia preukázala svoju schopnosť prijímať rozsiahle právne predpisy v mnohých oblastiach. Vzorovým príkladom je automobilový priemysel, ktorý musel reagovať na požiadavky v oblasti bezpečnosti (cestujúcich a životného prostredia) rozsiahlymi investíciami do výskumu a vývoja. Tiež sa rozšírili pojmy, pokiaľ ide o označovanie zbraní a ich komponentov. EHSV v strednodobom resp. dlhodobom horizonte navrhuje zájsť pri označovaní projektilov ešte ďalej a zvážiť možnosť uložiť priemyslu povinnosť neodstrániteľne ich označovať na mieste, ktoré sa nezničí pri používaní, napríklad vnútri munície, tak, aby sa umožnila ich úplná vysledovateľnosť. Na mieste trestného činu zvyčajne zostanú projektily, a nie zbraň, a takéto označenie môže byť dôležitým zdrojom informácií pri policajnom vyšetrovaní.

4.5

Pokiaľ ide o databázy strelných zbraní, EHSV podporuje ich prepracovanie, ktorým sa rozšíri rozsah záznamov až po zničenie strelnej zbrane. Predstavuje to veľký prínos a dôležitý nástroj na kontrolu a vyšetrovanie. Komisia by mala podporovať orgány v tom, aby tieto záznamy dávali v reálnom čase k dispozícii vo všetkých členských štátoch, čo uľahčí získavanie dôkazov a umožní rýchlu a účinnú výmenu informácií o údajoch vedúcich k identifikácii a lokalizácii strelných zbraní.

4.6

V kategórii zakázaných zbraní sú tiež zahrnuté poloautomatické strelné zbrane na civilné použitie, „ktoré sa podobajú zbraniam s automatickými mechanizmami“. Pojem „podobať sa“ nie je dostatočné objektívny, mali by sa skôr vymedziť jasné kritériá, pokiaľ ide o „podobné znaky“, podľa ktorých by mali byť tieto zbrane zaradené do kategórie zakázaných strelných zbraní.

4.7

Poplašné a signálne zbrane, salutky a akustické zbrane, ako aj repliky, budú odteraz uvádzané v kategórii C – strelné zbrane podliehajúce ohláseniu. Hoci sa to už stanovuje v právnych predpisoch niektorých členských štátov, EHSV vyjadruje pochybnosti o význame zahrnutia takéhoto ustanovenia vzhľadom na to, že okrem toho, že sa tieto zbrane v protokole OSN nepovažujú za „strelné zbrane“, v prípadoch, keď sa to v právnych predpisoch ešte nestanovuje, povedie ohlasovacia povinnosť k značným administratívnym nákladom, a to pri druhu zbraní, ktorých hrozba pre bezpečnosť občanov sa nezdá byť príliš vysoká.

4.8

Ohrozenie bezpečnosti občanov pri týchto alebo iných zbraniach, napríklad vzduchových zbraniach, by malo byť predmetom štúdie, v ktorej sa posúdi ich nebezpečnosť a možnosti ich úpravy na zbrane s väčším smrtiacim účinkom. Táto štúdia by mohla slúžiť ako základ zavedenia nových technických a právnych pravidiel týkajúcich sa bezpečnosti, úpravy, premeny, deaktivácie a zničenia zbraní.

4.9

V digitálnej spoločnosti je potrebné dohliadať na nebezpečenstvo, ktoré predstavuje elektronický obchod v oblasti prevodov zbraní a munície. Spoločnosti Facebook a Instagram oznámili, že zaviedli obmedzenia týkajúce sa predaja zbraní na svojich sociálnych sieťach, a svojim používateľom zakázali inzerovať alebo dohadovať si prevody zbraní prostredníctvom zverejnených príspevkov, diskusných skupín alebo súkromných správ. EHSV zastáva názor, že napriek tomu, že je to stanovené, že elektronický obchod s určitými druhmi zbraní a munície sa môže povoliť podnikateľom a sprostredkovateľom v oblasti zbraní, mali by sa povoliť len osobné prevody, čím sa zabezpečí prísny dohľad zo strany príslušných orgánov.

4.10

Vďaka technologickým inováciám vznikli trojrozmerné tlačiarne. V prípade zbraní neostala táto technológia nepovšimnutá a netrvalo dlho a na internete sa objavili návody a programy, ktoré umožňovali vytlačiť si zbraň, ktorou je možné zabíjať. Keďže tlač zbraní zatiaľ neupravujú žiadne právne predpisy, predstavuje táto technológia skutočnú hrozbu, ktorej sa zatiaľ neprikladá náležitý význam. Krajiny by sa mali spojiť a o tejto téme diskutovať, sledovať internet či dokonca kontrolovať nákup materiálov, ktoré možno použiť na výrobu tohto druhu zbraní, a seriózne zvážiť zákaz ich výroby.

4.11

Smernica členským štátom umožňuje, aby subjektom, ktoré sa zbraniam venujú s kultúrnym a historickým poslaním a sú v tomto zmysle uznané, povolili ponechať si vo svojom fonde strelné zbrane kategórie A získané pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice za predpokladu, že sú desaktivované. EHSV sa nazdáva, že treba zvážiť osobitný režim uplatňovania smernice na zbierky zbraní uložené v múzeách, ktorých činnosť je členskými štátmi riadne uznaná, a to za predpokladu, že nie je ohrozená bezpečnosť alebo verejný poriadok. Tento režim by obsahoval prísne pravidlá vystavovania, registrácie a skladovania zbraní a manipulácie s nimi, ale zabránil by zničeniu zbraní kategórie A s vysokou historickou hodnotou.